Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210878
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814210878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO:
35 855 673, adresa pre doručovanie: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava proti
žalovanému: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX C., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného: Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, Farská 32, 071 01 Michalovce,
IČO: 42 331 579 zast. JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom, Farská 32, 071 01 Michalovce, o zaplatenie
635,36 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 386,36 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 27.09.2013 do zaplatenia a trovy konania, ktoré pozostávajú z
iných trov konania vo výške 8,36 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 26,16 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 71,93 eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 635,36 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 27.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A6987624, v zmysle ktorej vypožičal
žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 249 eur s tým, že
predmetné ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému,
ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Orange Santa Barbara
vo výške 249 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu,

resp. telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu
žalovanýspôsobil tým,žezískalmobilnýtelefón/telekomunikačnézariadeniezacenuzvýhodnenúoproti
cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanostia následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a
včas cenu za poskytnuté služby.

V ďalšom uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku

plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne
mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané
podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného
a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím
nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaný si bol vedomý,

že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3
dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou
z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, žalobcovi
vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti

dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil je pri akciovej
cene telekomunikačného zariadenia 1 euro a predajnej cene 250 eur v sume 249 eur. Žalovaný riadne
a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 386,36 eur vyfakturovaných v období 2013/06-
2013/08. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 12.09.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených
faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.

Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 27.09.2013. Na základe toho žiadal
súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 386,36 eur aj nárok na zaplatenie sumy
249 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V
prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať

uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po
využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Podaním zo dňa 15.12.2014 vedľajší účastník uviedol, že vstupuje do konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami zmluvou o

poskytovaní verejných služieb, dodatkom k zmluve, prílohou č. 1 k zmluve, pokusom o pokonávku,
faktúrami, všeobecnými podmienkami, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil nasledujúci stav:

Žalobca, ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a
žiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti.

Vedľajší účastník, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť

neospravedlnili ani nežiadali odročiť pojednávanie. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa
05.06.2015 uviedol, že vstupuje do konania v časti náhrady škody vo výške 249 eur. Zo skutkového
vymedzenia nároku žalobcu na zaplatenie sumy 249 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje
ako náhradu škody vyplýva, že tejto sa domáha vo výške rozdielu medzi predajnou cenou a akciovou
cenou telefónu. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať

podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa §420 OZ je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3.
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Pri neexistencii čo i len jednej z
uvedených podmienok, zodpovednosť za škodu nie je daná, nakoľko sa vyžaduje kumulatívne splnenie
daných podmienok. Žalobcovi mala vzniknúť škoda, ktorá zodpovedá rozdielu medzi predajnou cenou

a akciovou cenou telefónu. Aj keby bol zo strany žalovanej splnený predpoklad protiprávneho úkonu,
k uvedenej škode by nedošlo. Za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky žalobca predával telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel žalobcu sledovaný podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom, napr. podmienením právneho úkonu. Rozdiel medziskutočnou dotačnou cenou ( akciovou) telefónu, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže
byť reparovaný zo strany žalobcu prehodnoteným jeho rozhodnutia, ak sa nesplania jeho očakávania,

ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným, vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu, tak
nedošlo, pretože tento za telefón od žalovaného dostal dojednanú kúpnu cenu, a to za telefón Orange
Santa Barbara 1 euro. Súčasne požiadal o náhradu trov konania.

Zo zmluvy o poskytovaní služieb č. A6987624 zo dňa 17.05.2013 uzavretej medzi účastníkmi tohto
konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - podnikateľovi SIM

kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Maximum 2.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.4vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako
aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,

ktoréniesúvZmluveaVšeobecnýchpodmienkachvýslovneupravené,sariadiaustanoveniamiZákona,
v tomto prípade zákona č. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 12.09.2013 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne

vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 05/2013 - 07/2013 v
sume 386,36 eur. Na základe dodatku k zmluve ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty/náhrady škody
v celkovej výške 249 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na
účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 26.09.2013, bude spoločnosť Orange Slovensko,
a.s. nútená dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti

Orange Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným
konaním.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry, a to faktúru č. 5211930653 zo dňa
01.07.2013 na sumu 71,52 eur, splatnou dňa 15.07.2013, faktúru

č. 5215606863 zo dňa 01.08.2013 na sumu 241,20 eur, splatnou dňa 15.08.2013, faktúru č. 5208261798

zo dňa 01.06.2013 na sumu 73,64 eur, splatnou 15.06.2013.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená
odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej
splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť

účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti
Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné
vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 písm. a), b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto
všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade s príslušnou zmluvou alebo

jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami a pritom dodržiavať zásady dobrých mravov a
verejného poriadku, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné
službyažnazákladepredloženiafaktúry vsúladesustanovenímčlánku11bod11.8týchtovšeobecných
podmienok.V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko
za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok
vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním

do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním
mobilnýchtelefónovalebokoncovýchzariadení,ktorénespĺňajúpožiadavkypodľaosobitnýchpredpisov.

Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych
programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok

z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická
osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Podľa čl. 1 bod 1.1 a 1.2 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A6987624 predmetom
tohto dodatku je dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Maximum 2 a dohoda strán o predaji

koncového telekomunikačného zariadenia Orange Santa Barbara účastníkovi z majetku podniku so
zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH
( ďalej len „kúpna cena“ ) 1 euro. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z
jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, je 250 eur.

V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu mobilného telefónu vo

výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.

Podľa čl. 2 bod 2.3 dodatku účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto
dodatku a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník
služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez
prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký

úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/
alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti za porušenie tejto povinnosti, b) nepožiada o vypojenie
z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, c) sa nedopustí takého konania alebo nedá svojím
konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo
odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností

zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v dodatku a/alebo v zmluve.

Podľa čl. 2 bod 2.5 písm. a), b) dodatku účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za Kúpnu cenu
uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa
účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto

Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov
uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT,
ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo,
že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na
ustanovenia predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v

tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností
nasledovne:

a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku, alebo

b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušeniaslužby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon,
ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku

alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 249 eur, Zmluvná pokuta
(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne
znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred
Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2

v kolónke označenej pod číslom 9) a kúpnou cenou t.j, kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal
mobilný telefón účastníkovi, (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na
zmluvnú pokutu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia
povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
Podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade
porušenia povinností podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré pre neho
vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi mobilný telefón za dohodnutú kúpnu
cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu a odovzdať mu ho za predpokladu,
že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu mobilného telefónu za kúpnu
cenu v súlade s týmto dodatkom.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov účinného od 1.09.2012, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov účinného od 1.09.2012, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej

v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní
verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom
náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 2, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov, účinného od 1.09.2012, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní

verejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,akniejedôvodnajejodmietnutie
podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), účinného v čase uzavretia zmluvy a dodatku
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných
ustanovení, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ,
pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti

žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, ako spotrebiteľský, podľa definície
spotrebiteľskej zmluvy v zákone o ochrane spotrebiteľa a teda aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o
poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej, na základe čoho boli žalovanému poskytované

dohodnuté služby, no ten sumy za tieto služby tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach
neuhradil. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za
poskytnuté služby je opodstatnený v časti 386,36 eur. Jednalo sa o nárok z predložených faktúr.

Žalovanýsasplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkudňomnasledujúcimpodni,ktorúmužalobcavpokuse
o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, tj. dňom 27.09.2013 preto ho súd zaviazal

zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a
to vo výške 8,5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na plnenie v
pokuse o pokonávku. (Výška úrokov z omeškania je určená ako 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
t.j. 0,5 %).

Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 249 eur titulom náhrady
škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a
tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v dodatku k zmluve ako je to uvedené vyššie
vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným zotrvať v

zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu
škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je porušenie právnej povinnosti
( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad
porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda
spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na prípadzodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o zodpovednosť
charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie

uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zriadenia a jeho akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve, ako aj Všeobecných
obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve uzavreli aj dohodu o predaji mobilného
telefónu, a to presne uvedeného v dodatku a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému
ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný
dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné

náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 OZ, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja
telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj
vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti

účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu
ako podniku predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť
na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.

Žalobca teda umožnil žalovanému na základe dodatku k zmluve, kúpu mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a

obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k
predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa
názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol

v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný
prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu
s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť
nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, tedažalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol
dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 249 eur spolu
s jej príslušenstvom zamietol.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy 635,366 eur bolo žalobcovi
priznaných 386,36 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 61% a neúspech 39%, čo predstavuje úspech
žalovaného. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v
pomere 22%.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len. „cit.
vyhl.“ ) predstavuje sumu 41,50 eur.

Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za dva
úkony právnej služby po 41,50 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného

rozkazu) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 83 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon
v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 16,08 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej
z odmeny 83 eur, režijného paušálu 16,08 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného
paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit.

vyhl., teda 20% zo sumy 99,08 eur, t.j. 19,82 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 118,90 eur.

Ako súd uviedol vyššie,žalobcovi vznikol nároknanáhradutrovkonaniavpomere22%,preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 26,16 eur

( 22% zo sumy 118,90 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie

konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 38 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v
sume 8,36 eur ( 22% zo sumy 38 eur ).

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, súd
vychádzal z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť
svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu
mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s
tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho

účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca
2012, sp. zn. 7Co/34/2012).

Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala zo sumy neuhradených služieb 386,36 eur a zo sumy 249
eur titulom náhrady škody. Vedľajší účastník ako už súd uviedol vyššie uviedol, že vstupuje do konania
len v časti uplatňovaného nároku z titulu náhrady škody. Uplatnené nároky, z titulu neuhradených služieb

a z titulu náhrady škody, sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o
vstupe do konania len v časti nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 249 eur je preto opodstatnené a
vzhľadom na tú skutočnosť súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastníci

vychádzal z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zaviazal žalobcu,
ktorývtejtočastinemalúspech,keďžesúdvtejtočasti-náhradyškodyžalobuvcelomrozsahuzamietol,
na zaplatenie trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny
zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle §

10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) bola suma 249 eur.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby
po 21,58 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit.
vyhl., teda odmena spolu 43,16 eur, režijný paušál, a to za 2 úkony v roku 2015 po 8,39 eur podľa §
16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 16,78 eur. Teda spolu trovy právneho zastúpenia (odmena + režijný

paušál) predstavujú sumu 59,94 eur ak tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného paušálu, z
položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20%
zo sumy 59,94 eur, t.j. 11,99 eur. Takto trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú
sumu 71,93 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.