Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216899
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214216899.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 v konaní zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: L. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, U., o zaplatenie 3.423,62 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.077,61 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.077,61 € od 19.10.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 163,55 € a titulom trov
právneho zastúpenia sumu vo výške 399,67 €, to všetko v mesačných splátkach po 50,- € splatných

vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až
do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding

a.s. a odporcom vo Všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky zo
dňa 20.1.2011, uvedená v bode 11.2 v znení: "Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú
pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-
ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V
tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.", je ako neprijateľná, n e p l a t n á.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.9.2014 právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) súdu
doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 3.423,62 € spolu s
príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.423,62 € od 19.10.2011 do

zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca so spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. uzatvoril dňa 20.1.2011 zmluvu o pôžičke č. 5006948, na základe ktorej mu
boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splatiť 69 mesačnými splátkami po
70,33 € mesačne. Odporca titulom pôžičky uhradil sumu 70,33 €. Keďže odporca porušil svoje zmluvné
povinnosti, listom zo dňa 24.9.2011 ho vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz. Nakoľko
odporca dlžnú sumu neuhradil, svojho nároku sa domáha súdnou cestou. Zároveň si uplatnil na
zaplatenie i úrok z omeškania a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh

a trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu žiadosti a zmluvy
o poskytnutí účelovej pôžičky, všeobecných obchodných podmienok, vypovedania zmluvy, kópiedoručenky, prehľadu splátok a úhrad, uznesenia č.k. 14C/17/2015-24 zo dňa 4.2.2015 a ostatných
ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. dňa 1.10.2014, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu
pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy č. 5006948 zo dňa 20.1.2011, ktorá je predmetom tohto
konania. Tunajší súd uznesením č.k. 14C/17/2015-24 zo dňa 4.2.2015 pripustil zmenu účastníka na

stranenavrhovateľatak,ženamiestopôvodnéhonavrhovateľa(spoločnostiConsumerFinanceHolding,
a.s.) do konania vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o..

Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 20.1.2011, predmetom tejto zmluvy bolo
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 2.761,93 €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej
pôžičky v mesačných splátkach po 70,33 € s dobou splácania 69 mesiacov. Súčasťou zmluvy boli

všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa
24.9.2011, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany odporcu tohto vyzval na úhradu dlžnej
sumy vo výške 3.120,50 € do 5 dní od doručenia upomienky. Odporca predmetné podanie prevzal
dňa 13.10.2011. Dlžnú sumu neuhradil. Zmluvný vzťah s odporcom bol ukončený k 24.9.2011. Z
predloženého prehľadu úhrad vyplynulo, že odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatil

celkove sumu vo výške 70,33 €.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu na začatie konania.

Odporca v priebehu konania uviedol, že s podaným návrhom súhlasí. Doplnil, že záväzok nevedel

splácať z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, keď mal aj iné záväzky, ktoré mal splácať. Je
zamestnaný s príjmom cca. 350,- € mesačne. Je ženatý, pričom jeho manželka je tiež zamestnaná
s príjmom 400,- až 420,- € mesačne. Je bez vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Spolu s
manželkou bývajú v podnájme v obci U.. Titulom nájomného mesačne uhrádzajú sumu 100,- € a titulom
režijných nákladov sumu 100,- € mesačne. Spláca svoj iný záväzok voči spoločnosti navrhovateľa

sumou vo výške 56,- € mesačne. Jeho manželka spláca úver poskytnutý spoločnosťou Poštová banka,
a.s. sumou 250,- € mesačne. K uzavretiu zmluvy uviedol, že žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej
pôžičky mu boli doručené poštou, on túto vyplnil a zaslal právnemu predchodcovi navrhovateľa. Pôžička
mu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa aj reálne bola poskytnutá. Suma pôžičky mu bola
vyplatená titulom poštového poukazu. S ohľadom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery

požiadal súd o povolenie možnosti zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50,- € s lehotou
splatnosti po 15. dni v mesiaci počnúc od mesiaca september 2015.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010

Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na
začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá ustanovenie § 79 O.s.p. Iba v
prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na
základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy

tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Z
dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet
konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti
súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú.
Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom

bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu.
Naopak, nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok,
ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia,

preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.). Rovnako nie je
porušením ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď
návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná,
výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorýnesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv.

presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia pôžičky, sankčnej pokuty a pokuty za omeškanie,
ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia zmluvy.

Podľa bodu 11.2. všeobecných obchodných podmienok k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky si

navrhovateľ uplatnil na zaplatenie i zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorá zmluvná pokuta
je v zmysle bodu 11.2. všeobecných obchodných podmienok splatná v 30 deň po splatnosti jednotlivej
splátky. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky.

Navrhovateľ ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o pôžičke a teda súd

sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami.

V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej
pôžičky. Súd na predmetný záväzkovoprávny vzťah aplikoval príslušné ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, keďže predmetný záväzkovoprávny vzťah považoval za spotrebiteľský, pričom
medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z.). Súd mal v konaní preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom došlo dňa 20.1.2011 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli

odporcoviposkytnutéfinančnéprostriedky,ktorésazaviazalvrátiťprávnemupredchodcovinavrhovateľa
v mesačných splátkach po 70,33 € s dobou splácania 69 mesiacov, celkove vo výške 4.852,77 €.
Odporca titulom poskytnutého úveru uhradil len sumu 70,33 €. Navrhovateľ vyčíslil svoju pohľadávku
nasledovne: titulom dlžnej istiny suma vo výške 3.147,94 €, titulom pokuty (pokuta omeškanie a pokuta
sankcia) suma vo výške 349,02 €.

Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy o
pôžičke poskytol odporcovi úver vo výške 2.761,93 €. Taktiež nebolo sporné, že odporca titulom úveru zo
sumy4.852,77€zaplatillensumu70,33€.Súdpretovčastizaplateniauplatnenejistinypozostávajúcejz
nezaplatenej časti úveru vo výške 3.077,61 € návrhu vyhovel, keď odporca dôvodnosť tejto pohľadávky

nenamietal, tiež nepreukázal, že by došlo k zániku jeho záväzku splnením alebo iným spôsobom. Súd
priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.
navrhovateľovi aj úroky z omeškania počnúc odo dňa 19.10.2011 (ku ktorému dňu už odporca bol v
omeškaní s plnením svojho záväzku, keďže predžalobná upomienka mu bola doručená dňa 13.10.2011
a lehota 5 dní na plnenie uplynula dňa 18.10.2011).

V časti uplatneného nároku na zaplatenie pokuty (pokuty omeškanie a pokuty sankcie) súd návrh
zamietol, keď ohľadne pokuty upravenej v bode 11.2 všeobecných obchodných podmienok určil jej
neprijateľnosť spôsobujúcu neplatnosť tejto zmluvnej podmienky. Neprijateľné zmluvné podmienky sú
neplatné, na ich základe nevzniká právo navrhovateľovi na zaplatenie nárokov vyplývajúcich z takýchto

zmluvných podmienok. Dojednanie upravené v bode 11.2. všeobecných obchodných podmienok súd
považoval za neprijateľnú podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým preto, že
totodojednanienebolodojednanévzmluve,bolourčenélenvovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach.Pri uzatváraní zmluvy medzi jej účastníkmi bol použitý štandardný formulár s vopred určenými
podmienkami a obsahom a preto odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa názoru súdu sama tá skutočnosť, že pokuta (pokuta omeškanie) nebola uvedená v zmluve o
poskytnutí pôžičky (ale bola upravená vo formulárovej podobe všeobecných obchodných podmienok),
vnáša do tohto právneho vzťahu značný nepomer majúci dopad aj na vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu, ktorej výška nebola ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustálená. Pritom zmluvná
pokuta predstavuje viacnásobný postih odporcu za nedodržanie rovnakej zmluvnej podmienky, a to

nedodržanie splátkového kalendára. Vo všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o pôžičke
veriteľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme
zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ
predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k
záveru, že dojednanie účastníkov zmluvy o zmluvnej pokute je neprijateľné a preto podľa ust. § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre jeho rozpor s dobrými mravmi)

neplatné. Na základe takéhoto neplatného zmluvného dojednania právnemu predchodcovi navrhovateľa
nevznikol nárok na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorej dôvodnosť a výšku navrhovateľ v
konaní ani nepreukázal. Uvedené sa týka i dojednania o sankčnom úroku, ktoré dojednanie konštatujúc
jeho neurčitosť, nejasnosť, nezrozumiteľnosť súd považoval za neplatné. Z tohto dôvodu súd uplatnený
nárok navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

V danej právnej veci bol navrhovateľ v časti konania o zaplatenie sumy 3.077,61 € s príslušenstvom
úspešným účastníkom. Neúspech mal v časti konania o zaplatenie sumy 346,01 €.

Navrhovateľ si titulom náhrady trov konania uplatnil na zaplatenie náhradu zaplateného súdneho
poplatku za návrh vo výške 205,- € a náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po

131,13 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, návrh na zmenu účastníka), 3 x
režijný paušál po 8,04 € (rok 2014) a náhradu DPH, celkove titulom trov právneho zastúpenia sumu
500,97 €. S ohľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov (keď navrhovateľ bol v konaní úspešný
v rozsahu 89,89 % a neúspešný v rozsahu 10,11 %), súd priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov
konania sumu zodpovedajúcu 79,78 % (89,89 - 10,11 = 79,78) z celkových priznaných trov konania.

Titulom zaplateného súdneho poplatku tak súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške
163,55 € (79,78 % zo sumy 205,- €) a titulom trov právneho zastúpenia sumu 399,67 € (79,78 % zo
sumy uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré trovy boli zo strany navrhovateľa uplatnené
v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov). Priznanú náhradu trov konania súd v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.

zaviazal odporcu zaplatiť do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., keď vyhovel žiadosti odporcu zaplatiť
dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50,- €. Súd považoval navrhovanú výšku splátky za primeranú
pomerom odporcu, výške dlžnej sumy a dobe splatenia, keď uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy

v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti navrhovateľa na finančnom
trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.
Povinnosť plnenia v splátkach súd uložil pod následkom straty výhody splátok v prípade jej porušenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.