Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/393/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410207933
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6410207933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a

sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XX, F. pri O., IČO: 44 305 362, zastúpená JUDr. Luciou Kovarčíkovou, advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie Obchodná 15, Bratislava, proti odporcovi M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. nad
E., Hviezdoslavova 283/367, zastúpený Advokátskou kanceláriou Líška & Partners s.r.o., so sídlom A.
Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom o 1.965,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19. 02. 2014, č. k. 4C/102/2011 - 179, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1

825,36 eur s príslušenstvom a o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Odvolanie odporcu voči výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľky presahujúcu sumu 1 825,36
eur zamieta, o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1.825,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške:

- 9 % ročne zo sumy 357 eur od 27.04.2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 357 eur od 18.05.2010 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 1.111,36 eur od 14.06.2010 do zaplatenia,

všetko do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd vo zvyšku návrh navrhovateľky presahujúcu sumu 1.825,36 eur, z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej."

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom podaným na okresný súd dňa 16. 08. 2010
domáhala zaplatenia 1 708,36 eur, ktorá suma pozostávala z nájmu za dva mesiace roku 2010 po 357,-
eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 7,50 eur, náhrady škody za neodovzdané terasové sedenie, kľúče
a náklady ma vyčistenie priestorov.

Navrhovateľka počas konania rozšírila návrh o 256,75 eur o škodu za elektrickú pokladňu.Okresný súd rozsudkom zo dňa 23. 11. 2011 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 1 931,86 eur, vo
zvyškunávrhzamietol,tedaajvtejčasti,ktorásatýka10% amortizáciezelektronickejpokladneavčasti
zmluvnej pokuty, pričom do tejto časti sa nikto neodvolal. Voči ostatnej časti bolo podané odvolanie, na

základe ktorého v tejto časti bol rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie dokazovanie.

Po doplnenom dokazovaní prvostupňový súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi nie je sporné,
že dňa 11. 08. 2009 uzatvorili zmluvu o nájme nebytového priestoru na ulici Y. XX/D v G., pričom
nájomný pomer sa začal dňa 11. 08. 2009. Výška nájomného bola dohodnutá 300,- eur mesačne +

19% DPH. Navrhovateľka tvrdila, že odporca nezaplatiť nájomné za mesiace apríl a máj 2010 po 357,-
eur, odporca namietal, že za tieto mesiace zaplatil, avšak nemá dôkaz, pretože všetky doklady zostali
u navrhovateľky a nemá k nim prístup. Medzi účastníkmi bol podpísaný aj dodatok č. 1 k zmluve, kde
odporca tvrdil, že ho nepodpísal, preto bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie grafológom. Z
výsledku znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tento dodatok podpísal odporca. Nakoľko
boli vyvrátené tvrdenia odporcu, prvostupňový súd poukázal aj na to, že je naštrbená a spochybnená

hodnovernosť ďalších tvrdení odporcu. Na základe vykonaného dokazovania znaleckým dokazovaním
ako aj výsluchom svedkov dospel k záveru, že tvrdenie odporcu ohľadom nájmu, vlastníctva elektrickej
pokladne ako aj uloženia záhradného nábytku za nedôveryhodné, ďalšie dôkazy odporca nenavrhol.
Súd mal za to, že neuniesol svoje dôkazné bremeno. Naopak, navrhovateľka dôkazné bremeno uniesla,
keď preukázala, že za obdobie apríl až máj 2010 dohodnuté nájomné nezaplatil a v tejto časti návrhu

vyhovel s poukazom na ust. § 663 a 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľka sa domáhal aj náhrady škody za nevrátenú registračnú pokladnicu a terasové sedenie,
pričom vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka odovzdala zoznam zariadenia,
ktoré zahŕňalo aj registračnú pokladňu a terasové sedenie. Navrhovateľka preukázala, že je vlastníčkou

registračnej pokladne, pritom odporca z priestorov túto registračnú pokladňu odniesol.

Pokiaľ ide o terasové sedenie, taktiež bolo preukázané, že navrhovateľka ho odporcovi odovzdala dňa
11. 08. 2009, pričom ho zakúpila v predajni KIKA dňa 11. 04. 2009 za 880,36
eur, teda 4 mesiace predtým, ako vznikol odporcovi nájomný vzťah. Odporca poukazoval na to, že

nábytok zostal v prevádzke, dokazovaním však bolo potvrdené, že pri preberaní prevádzky po 31. 05.
2010 sa toto zariadenie v prevádzke nenachádzalo. Aplikujúc § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
považoval návrh na náhradu škody za dôvodný, keďže odporca tým spôsobil navrhovateľke škodu,
keď nevrátil elektronickú pokladňu, ani nábytok. Pri spôsobe a rozsahu náhrady škody vychádzal z §
443 Občianskeho zákonníka, pričom súd zohľadnil amortizáciu 10% vo vzťahu k elektronickej pokladni,

kde prvostupňový súd už právoplatne o tejto časti návrhu rozhodol. Pri terasovom sedení amortizáciu
nezohľadňoval z dôvodu, že bol zakúpený len 4 mesiace pred odovzdaním odporcovi.

Nárok na náhradu škody zamietol, pokiaľ ide o priznanie škody za vložku, ktorú poškodila navrhovateľka,
resp,. osoby, ktoré prevádzku otvárali vzhľadom na to, že neuplynula ešte lehota 15 dní od skončenia

nájmu, taktiež nepriznal nárok za upratovacie služby. Zároveň priznal aj príslušenstvo pohľadávky s
poukazom na § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p.

Protirozsudkusaodvolalodporca.Nesúhlasilsním,pretožesúdnazákladevykonanýchdôkazovdospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na predchádzajúce odvolanie, pričom zotrval na tomto
tvrdení, že nie je pravda, že by neuhradil nájomné, ktoré riadne uhradil, ale doklady o zaplatení zostali
v prevádzke navrhovateľky z dôvodu, že dňom 03. 06. 2010 v rozpore so zmluvou mu neumožnili užívať

nebytový priestor podľa zmluvy zo dňa 11. 08. 2009 a on nemal možnosť si z priestoru zobrať svoje
osobné, teda aj účtovné doklady. Zmluva nebola žiadnym spôsobom ukončená, pretože pokiaľ ide o
dodatokč.1kzmluveonájme nebytovéhopriestoruzodňa12.12.2010,tentonikdynepodpísalanájom
nemohol byť ukončený dňom 31. 05. 2010, ani nemohla vzniknúť žiadna povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu. Ak znalec dospel k názoru, že podpis na dodatku č. 1 je jeho, zotrváva na tom, že dodatok

nepodpísal a už na prvý pohľad je zrejmé, že tento podpis sa odlišuje od jeho podpisu na iných listinách,
ktoré mal znalec k dispozícii, pričom poukázal na názor odvolacieho súdu, ktorý poukázal na to, že je
možné, že podpisy nie sú písané tou istou osobou. Taktiež uviedol, že nemá ďalšie finančné prostriedky
na kontrolný znalecký posudok, a tak nemá ako preukázať pravdivosť svojích tvrdení.Taktiež uviedol, že nepodpísal zápisnicu o odovzdaní vybavenia nebytového priestoru zo dňa 11. 08.
2009 a v dôsledku navrhovateľky nebol prítomný ani pri spisovaní zápisnice o odovzdaní a prevzatí

vybavenia tohto priestoru zo dňa 01. 06. 2010. Zdôraznil, že dňa 01. 06. 2010 aj 02. 06. 2010 nebytové
priestory riadne užíval a navrhovateľka mu neumožnila priestory užívať až dňa 03. 06. 2010, o čom
svedčí spis OS BA II. sp. zn. 4T/180/2010, kedy v tento deň bolo podané trestné oznámenie na jeho
osobu z dôvodu odcudzenia registračnej pokladnice, mlynčeka na kávu a alkoholu rôznych značiek.
Považoval za zaujímavé, že v tento deň v nebytovom priestore nechýbalo terasové sedenie.

Pokiaľ ide o registračnú pokladnicu, túto mu darovala navrhovateľka, avšak účtovné doklady zostali
v prevádzke. Pri hodnotení dôkazov Okresný súd Bratislava II. vo vyššie uvedenej trestnej veci
konštatoval, že obžalovaný si z prevádzky zobral iba pokladnicu a mal pochybnosti o tom, že by odcudzil
mlynček na kávu a alkohol. Poukázal na zápisnicu o odovzdaní a prevzatí vybavenia nebytového
priestoru, kde v zápisnici zo dňa 11. 08. 2009 sa nachádza pod bodom 2 mlynček a pod bodom 6

registračná pokladnica. V zápisnici zo dňa 01. 06. 2010 sa v bode 2 mlynček neuvádza a pod bodom
6 už nie je registračná pokladnica, preto vyslovuje pochybnosť, ako je možné, že mlynček a pokladnica
chýbali už dňa 01. 06. 2010, keď ich podľa trestného oznámenia ich mal násilím odcudziť
dňa 03. 06. 2010. Spochybnil výpovede svedkov S. N. a K. N..

Namietal, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s týmito tvrdeniami, ani sa nimi nezaoberal. Pokiaľ
ide o výšku škody, príčinnú súvislosť a zavinenie, súd ich len konštatuje, pričom pri pokladni zohľadnil
amortizáciu 10%. S týmto konštatovaním sa nestotožňuje, nakoľko prvé odvolanie bolo podané voči
všetkým výrokom rozsudku zo dňa 23. 11. 2011 a nielen v časti. Preto v tejto časti považuje rozsudok
za nepreskúmateľný, lebo nevie posúdiť, na základe čoho prvostupňový súd dospel k takémuto záveru.

Terasové sedenie mu malo byť odovzdané 11. 08. 2009 a zakúpené malo byť 11. 04. 2009, bolo užívané
od 11. 04. 2009, následne ním od 11. 08. 2009 do 03. 06. 2010, t. j. minimálne 14. mesiacov.
Napriek tomu súd konštatuje, že nebolo potrebné zohľadňovať amortizáciu, s čím nesúhlasí, pretože
nejde o nábytok, ktorý užíva napríklad rodina, ale nábytok v reštaurácii, kde je denno-denne využívaný.
Napriek tomu trval na tom, že terasové sedenie nezobrala nachádzalo sa v nebytovom priestore.

Vyslovil, že nemá dôkazy o zaplatení nájomného, dôkaz o tom, kde sa nachádza terasové sedenie,
preto navrhol odvolaciemu súdu, aby sa zamyslel na súvislosťami, ktoré uviedol v tomto konaní a
predchádzajúcom trestnom konaní. Nemá inú možnosť dokázať pravdivosť svojich tvrdení okrem
spochybnenia hodnovernosti navrhovateľky, resp. jej otca, ktorý ju zastupoval pri podnikaní ako aj

predvolaných svedkov.

Taktiež poukázal na záver rozhodnutia odvolacieho súdu, podľa ktorého prenajímateľ bol oprávnený
vstúpiť do nebytového priestoru až po 15 dňoch, teda nie 01. 06. 2010, pričom prvostupňový súd sa
týmto vôbec nezaoberal. Preto namietal, že súd nezhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných

súvislostiach a nevysporiadal sa s jeho obranou.

Kodvolaniuodporcusavyjadrilapísomnenavrhovateľka.Rozsudokokresnéhosúdužiadalapotvrdiťako
vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ odporca namietal zaujatosť svedkov,
nebol dôvod považovať ich za zaujatých len preto, že boli v priateľskom vzťahu k navrhovateľke. Títo

svedkovia potvrdili skutočnosti, ktoré sú zachytené na videozázname a práve okolnosť, že ich výpovede
sa z videozáznamom zhodujú, preukazuje ich nezaujatosť. Poukázala na jednoznačnosť znaleckého
posudku vo vzťahu podpisu odporcu na dodatku č. 1 zo dňa 12. 12. 2010 a na zápisnici o odovzdaní
a prevzatí vybavenia nebytového priestoru.

Odporca v odvolaní opäť uvádza tie isté skutočnosti ako v pôvodnom odvolaní. Aj keď zo znaleckého
posudku jednoznačne vyplýva, že sporné podpisy sú podpisy odporcu, tento naďalej tvrdí, že tieto
listiny nepodpísal, opäť to nedokladá žiadnymi dôkazmi, len tvrdením s tým, že nemá peniaze na ďalší
posudok. Opätovne odporca poukazuje na to, že prevádzku užíval ešte 01. 06. a 02. 06. 2010, napriek
jednoznačnému dôkazu v podobe videozáznamu a výsluchu navrhovateľky a svedkov. Opäť uvádza, že

03. 06. 2010 nechýbalo terasové sedenie v nebytovom priestore, čo opiera o skutočnosť, že toto nebolo
predmetom trestného oznámenia, pričom spája dve odlišné konania, trestné a občianske. Zdôraznila, že
odporca nepreukázal nič, celú svoju obranu založil len na tvrdeniach, nepravdivých a vykonštruovaných
skutočnostiach.Vzhľadom na vykonané dôkazy poukázala na to, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa 11. 08.
2009uzavretázmluvaonájmenebytovéhopriestoru, sdohodnutýmnájomným.Medzinavrhovateľkoua

odporcom bol dňa 12. 02. 2010 uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve, kde bolo dohodnuté ukončenie nájmu
dňom 31. 05. 2010. Na základe platne uzatvorenej zmluvy boli vystavené faktúry za mesiace apríl a máj
2010, obidve na sumu 357,- eur. Taktiež bola vystavená faktúra v sume 7,50 eur z dôvodu omeškania
s úhradou nájmu za mesiac marec. Pokiaľ ide o registračnú pokladnicu, jej odcudzenie preukazuje
trestný spis 4T/180/2010, ako aj ďalšie dôkazy, a to doklad o vlastníctve, videozáznam, výsluch svedkov,

zápisnice zo dňa 11. 08. 2009 a zo dňa 01. 06. 2010. Pokiaľ ide o terasové sedenie, nárok je odôvodnený
vyššie citovanými zápisnicami, ako aj videozáznamom, výsluchom svedkov, dokladom o zakúpení
terasového sedenia a znalecký posudok.

Bolo jednoznačne preukázané, že odporca dňa 11. 08. 2009 podpísal zmluvu o nájme nebytového
priestoru, pričom na základe preberacieho protokolu prevzal zariadenie nebytového priestoru. Pokiaľ

odporcatvrdil,žepreberacíprotokolzodňa11.08.2009nepodpísal, ajkeď uviedol,žepodpísalzmluvu,
v ktorej sa uvádza, že prevzatie a odovzdanie predmetu nájmu sa pri začatí nájmu uskutoční na základe
preberacieho protokolu. Je nelogické, aby bolo dňa 11. 08. 2009 podpísaná zmluva bez zápisnice a
odovzdanie vybavenia nebytového priestoru. Taktiež je jednoznačné, že registračnú pokladnicu prevzal,
pretožepočastrvanianájmusijuregistrovalnasvojemeno,čouviedolnapojednávanísamotnýodporca.

Zo znaleckého posudku vyplýva, že podpis na zápisnici zo dňa 11. 08. 2009 je podpisom odporcu. Je
preto nejednoznačné, že toto vybavenie prevzal.

Odporca prekrúca fakty, keď tvrdí, že v zápisnici zo dňa 01. 06. 2010 sa pokladnica neuvádza, aj keď
mala byť odcudzená až 03. 06. 2010, čo ale nie je pravda, pretože v zápisnici zo dňa 01. 06. 2010 sa

uvádza, čo chýba, a to terasové sedenie a 2 ks kľúčov. Pokladnica sa ako chýbajúca neoznačuje, a je
jasne vidieť aj na videozázname, že dňa 01. 06. 2010 bola v prevádzke. Odporca zavádza,
keď uvádza, že terasové sedenie malo byť v prevádzke ešte dňa 03. 06. 2010, čo vyvodzuje z toho,
že nebolo predmetom trestného stíhania. Jeho tvrdenia sú zavádzajúce, pretože predmetom trestného
oznámenia boli veci, ktoré mal dňa 03. 06. 2010 odcudziť z prevádzky a nie terasové sedenie, ktoré

mal vrátiť a nevrátil, a z tohto dôvodu ani nebolo predmetom trestného oznámenia.

Z videozáznamu, výsluchu účastníkov a svedkov, zo zápisnice zo dňa 01. 06. 2010 jednoznačne
vyplynulo,žedňa01.06.2010navrhovateľka prevzalabezprítomnostiodporcupredmetnájmuaspísala
aj vybavenie, ktoré sa v predmet nájmu k tomuto dňu nachádzalo. Odporca vedel, že dňa 31. 05. 2010

sa nájom končí, no odovzdanie predmetu nájmu sa nezúčastnil, a to napriek písomnej urgencii zo strany
navrhovateľky.

Pokiaľideodokladyohľadom platenianájmu,odporca nepreukázal,žebyexistovaltakýdoklad,ktorýby
potvrdzoval úhradu nájmu, ani do, že by bol uložený v predmete nájmu, ani, že by mu ho navrhovateľka

zobrala. Z videozáznamu, ktorý zachytáva prevzatie predmetu nájmu nevyplýva, že by sa v nebytovom
priestore takéto doklady nachádzali. Okrem toho odporca mal možnosť zobrať si z predmetu nájmu
čokoľvek čo potreboval, až do dňa jeho skončenia, t. j. do 31. 05. 2010. Keby takéto doklady existovali,
bez problémov si ich mohol zobrať. Nie je možné oprieť rozhodnutie o nulové dôkazy a tvrdenie odporcu,
a to aj vo vzťahu k tzv. darovacej zmluve na registračnú pokladnicu. Odporca od nej nežiadal vydanie

žiadnych dokladov, a to ani ústne, ani písomne, nepodal žiaden návrh na súd v tomto smere, nemá
žiadne rozhodnutie z ktorého by vyplynulo, že mu navrhovateľka niečo odcudzila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v celom
rozsahu správne, odvolací súd sa s ním stotožňuje aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie, preto sa vo
svojom rozhodnutí obmedzuje len na konštatovanie správnosti daného rozhodnutia, ako aj odpovede

na konkrétne námietky odporcu uvedené v odvolaní.

Predovšetkýmodvolacísúduvádza,žeprvostupňovýsúddoplnildokazovaniepodľaintenciíodvolacieho
súdu a vyvodil z neho správne závery. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ vo svojom zrušujúcomuznesení uviedol určité indície alebo smer, ktorým sa má prvostupňový súd pri dokazovaní uberať, treba
zdôrazniť, že ide len o určitý návod alebo inštrukciu, ktoré môžu napomôcť prvostupňovému súdu pri
doplnení dokazovania. Odvolací súd v takomto prípade len predpokladá možný vývoj, avšak nemôže

dopredu prejudikovať ako dopadne dokazovanie a na základe takto vykonaného dokazovania príslušné
závery môže nakoniec urobiť len prvostupňový súd.

Vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku, keď jednotlivé dôkazy vyhodnotil samostatne aj vo vzájomných

súvislostiach. Treba len podotknúť, že účelom a zmyslom nie je úplné obšírne vysvetľovanie
určitých zákonných inštitútov práva, dôležitá je zrozumiteľná aplikácia na zistený skutkový stav. Tento
bol dostatočným spôsobom zistený a prvostupňový súd z vykonaného dokazovania vyvodil aj správne
skutkové závery. Na takto zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy.

Odvolací súd len podotýka, že pokiaľ odporca v odvolací uvádza, že žiada zrušiť rozsudok okresného

súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie, neuvádza, z akého dôvodu by tak mal urobiť, resp. v čom by malo
spočívať ďalšie konanie prvostupňového súdu. Ďalšie vykonanie dôkazov nenavrhuje, pričom sám v
odvolaní konštatuje, že nemá dôkazy o zaplatení nájomného, ani o tom, kde sa nachádza terasové
sedenie. Okrem iného i napriek znaleckému posudku ohľadom jeho pravosti podpisu namieta jeho
pravosť. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na závery prvostupňového súdu a znalecký posudok,

z ktorého vyplýva, že ide jednoznačne o podpis odporcu. Pokiaľ poukazuje na to, že odvolací súd
poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že ide o dva odlišné podpisy, k tomu treba dodať, že zo znaleckého
posudku jednoznačne vyplýva spôsob podpisovania, jeho napodobovanie a podobne, to znamená, že
existujú prípady, kedy podpisujúca osoba môže používať napríklad dva rôzne podpisy, môže ich meniť
a podobne, pričom však zostávajú určité charakteristické znaky, ktoré môže posúdiť len odborník na

danú vec, v danom prípade grafológ. Odvolací súd v tomto smere neuviedol žiadne konečné a záväzné
stanovisko, pretože tak ani urobiť nemohol, keďže nebol ešte vykonaný znalecký dôkaz. Až na základe
riadne vykonaného dôkazu prvostupňový súd mohol túto skutočnosť vyhodnotiť. Odvolací súd na
základe námietky odporcu o pravosti podpisu považoval tento dôkaz za dôležitý, ktorý mohol mať
vplyv na rozhodnutie vo veci samej, aj z tohto dôvodu zrušil pôvodné rozhodnutie okresného súdu, aj

keď tento mohol mať určitý pocit nedôvodnej námietky odporcu, avšak bolo potrebné na túto otázku
jednoznačne zodpovedať, čo sa mohlo stať len nariadením znaleckého dokazovania. Z tohto dôvodu
námietka odporcu ohľadom pravosti jeho podpisu nie je dôvodná.

Pokiaľ odporca namieta, že riadne uhradil faktúry, nepredložil o tom žiaden dôkaz. Odvolací súd vo

svojom predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na možnosť, že tieto doklady zostali v prevádzke a
navrhovateľ si ich nemohol zobrať, resp. že ich má navrhovateľka. Na odstránenie tohto rozporu však
bol povinný uviesť dôkazy odporca. V konaní bol ako dôkaz predložený videozáznam, pričom z tvrdení
odporcu nevyplynuli žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by podporili jeho záver o tom, že tieto doklady si
nemohol zobrať alebo, že by ich mala navrhovateľka. Na preukázanie určitých skutočností, resp. na

konečný záver o určitej skutkovej okolnosti musí existovať dôveryhodný a presvedčivý dôkaz, pričom na
preukázanie určitej skutočnosti postačuje niekedy jeden dôkaz, pri slabšej sile dôkazov je potrebné, aby
boli použité viaceré dôkazné prostriedky, ktoré sa vzájomne logicky dopĺňajú a preukazujú tvrdenia toho
ktorého účastníka. V danom prípade odporca nepreukázal žiadnym spôsobom, že by faktúru za nájom
zaplatil, pričom odvolací súd poukázal vo svojom rozhodnutí, že tak môže urobiť aj iným spôsobom.

Pokiaľ by súd vychádzal len z tvrdenia odporcu, že navrhovateľka má tieto doklady, resp. že si ich
nemohol zobrať, navrhovateľka musí mať možnosť voči takémuto tvrdeniu sa brániť. Navrhovateľka
nemá na takýto argument žiadnu možnosť obrany, pretože nemôže preukazovať niečo, čo nie je.

Pokiaľ ide o trvanie nájmu, vzhľadom na platnosť dodatku č. 1 je nepochybné, že nájom skončil dňom

31. 05. 2010. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, o tej bolo právoplatne rozhodnuté už predchádzajúcim
rozhodnutím. Tento nárok navrhovateľky bol zamietnutý.

Pokiaľ ide o námietky, že 03. 06. 2010 v zmysle zistení v konaní 4T/180/2010 nechýbalo terasové
sedenie, ide o dve rôzne situácie, pretože je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že predmetom trestného

konania boli len veci, ktoré mali byť odcudzené dňa 03. 06. 2010, nie veci, ktoré mal odporca
navrhovateľke vrátiť. Pokladnica nebola predmetom trestného konania, pretože z videozáznamu
jednoznačne vyplýva, že dňa 01. 06. 2010 bola v prevádzke. Ak odporca tvrdí, že terasové sedenie
malo byť v prevádzke ešte dňa 03. 06. 2010, čo vyvodzuje z toho, že nebolo predmetom trestnéhooznámenia, uviedla, že toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože, ako bolo vyššie uvedené predmetom
trestnéhooznámeniaboliveci,ktorémaldňa03.06.2010odcudziťzprevádzky,pričom nešlooterasové
sedenie, ktoré mal vrátiť.

Pokiaľ odporca namietal, že prvostupňový súd sa nezaoberal oprávnením vstupu do nebytového
priestoru v súlade s lehotou 15 dní, prvostupňový súd sa danou skutočnosťou zaoberal, pretože na
strane 4 rozsudku v treťom odseku jednoznačne uvádza, že keď 01. 06. 2010 navrhovateľka
s inými osobami vstúpila do nebytových priestorov, konala tak v čase, keď ešte podľa dohody tak urobiť

nemohla, preto jej nepriznal nárok na náhradu škody za vložku, ktorú poškodila pri vstupe do týchto
priestorov. Tak isto súd nepriznal nárok za upratovacie služby práve z tohto dôvodu, pretože odporca
ešte mohol mať dosť času, kedy by priestor mohol upratať, čo týmto konaním mu bolo znemožnené.
Preto bol návrh zamietnutý vo výške za vložku 23,20 eur a za upratovacie služby vo výške 83,30 eur.

Pokiaľ namieta, že súd nevysporiadal s otázkou výšky škody, príčinnou súvislosťou, jeho odvolanie nie

je dôvodné, pretože súd vo svojom rozhodnutí na strane 4 po zistení skutkového stavu poukázal na
právny predpis, ktorý na daný prípad aplikoval, t. j. § 420 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, pričom
aj riadne vyložil jeho aplikáciu. Účelom rozhodnutia vo veci samej nie je „dizertačná práca", ktorá by sa
obšírne musela zaoberať odbornou právnickou problematikou, pretože toto nie je účelom rozhodnutí
súdov. Odporca mal povinnosti, ktoré vyplývali z uzavretej zmluvy o nájme, t. j. po ukončení nájmu

vrátiť navrhovateľke prevzaté veci, čo neurobil, teda porušil svoju povinnosť, na základe čoho vznikla
jednoznačne navrhovateľke škoda vo výške nevrátených vecí. Nepochybne bola preukázaná príčinná
súvislosť vtom,že tým,žeodporcanevrátilprevzatévecinavrhovateľkejejvzniklaškoda. Jejvýškabola
správneaplikovaná,pričom pokiaľodporcanamieta,žetentojenepreskúmateľný,odvolacísúd dodáva,
že jeho rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní. Nie je totiž pravdou, že by prvé odvolanie

bolo podané voči všetkým výrokom rozsudku zo dňa 23. 11. 2011 ani len v časti. Prvostupňový súd
rozsudkom zo dňa 23. 11. 2011 č. k. 4C/102/2011 - 102 uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke 1 931,86
eur s príslušenstvom a vo zvyšku návrh zamietol. Z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že zamietol
nárok ohľadom zmluvnej pokuty, ako aj návrh v časti týkajúcej sa 10% amortizácie z elektronickej
pokladne. Proti rozsudku sa odvolal odporca, pričom poukazoval na to, že s týmto rozsudkom nesúhlasí

na strane 2 poukázal na obsah rozhodnutia prvostupňového súdu a jeho odôvodnenie, ako aj skutkové
zistenia, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal, pričom v závere odseku uviedol, že upozorňuje súd, že
nešpecifikoval rozpor s § 544 a zamietol aj návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na pravosť
podpisu odporcu č. 1. V tomto rozsahu bolo návrhu odporcu vyhovené a daná výtka nemohla mať
význam pre význam pre správnosť rozhodnutiam, preto nie je zrozumiteľné, čo tým odporca sledoval.

Jeho odvolanie v tejto súvislosti bolo nekoherentné, z tohto dôvodu odvolací súd považoval odvolanie
odporcu len voči výrokom, ktorými bol zaviazaný na plnenie, nie proti výrokom, ktorými bol nárok
navrhovateľky zamietnutý. Odporca v odvolaní „upozornil" na nešpecifikovanie rozporu s § 544, avšak
rozhodnutie súdu v tomto smere bližšie nenapádal, ani neargumentoval voči jeho správnosti. Nebol
preto ani žiadny logický dôvod. Taktiež konkrétne neargumentoval ani voči ďalšiemu rozhodnutiu v jeho

prospech, ktorým bol nárok zamietnutý.

Účelom a zmyslom rozhodnutia súdu je vyriešiť základné a podstatné okolnosti daného prípadu, teda
po hmotnej stránke dospieť k logickému a odvodnenému záveru oprávnenosti nároku navrhovateľa,
pričom za týmto účelom ustanovenia procesného práva nemôžu byť zneužívané. Prvostupňový súd pri

cene registračnej pokladne vychádzal zo svojho záveru ohľadom amortizácie 10%, kde rozhodnutie
sa stalo právoplatným v zamietajúcom výroku, čo bolo konštatované aj v rozhodnutí odvolacieho súdu.
Prvostupňový súd tak priznal nárok navrhovateľke za nájomné mesačne 357,- eur x 2 je 714,-
eur, náhrada škody za terasové sedenie vo výške 880,36 eur a náhrada za registračnú pokladnicu,
ktorej hodnota 256,78 eur bola znížená o amortizáciu 10%, teda súd akceptoval zníženie hodnoty

danej pokladnice, a preto priznal nárok za registračnú pokladnicu znížený o 25,68 eur, teda 231,10
eur. Spolu to predstavuje priznaný nárok prvostupňovým rozsudkom. Odvolací súd nepovažuje za
dôvodné, pokiaľ odporca namieta výšku priznanej náhrady škody za sedenie, pretože na svoje tvrdenie
odporca neposkytol žiaden iný hodnoverný dôkaz o hodnote daného terasového sedenia. Rozhodnutie
prvostupňového súdu aj v tejto časti je správne.

Vzhľadom na to, že odporca opakovane formálne uvádza, že žiada rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa, pričom jednoznačne neargumentuje voči rozsudku v časti, ktorým bol návrh zamietnutý,
a bolo mu v podstate vyhovené, pričom poukazuje na túto skutočnosť aj vo vzťahu k predchádzajúcemusvojmu odvolaniu, pričom ani v tomto prípade odvolanie neobsahuje riadny odvolací petit, ktorým
účastník, naviac zastúpený advokátskou kanceláriou, prejavuje vôľu, ako má odvolací súd rozhodnúť,
odvolací súd v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p. odmietol odvolanie odporcu proti

výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, teda pokiaľ išlo o sumu 83,30 eur za
upratovanie a sumu 23,20 eur ako náhradu škody za vložku. V zmysle citovaného ustanovenia odvolací
súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, ktorý na odvolanie nie je oprávnený. V zásade platí,
že na odvolanie nie je oprávnený ten, komu bolo rozhodnutím súdu vyhovené, ak teda v danej časti mal
odporca úspech, jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť, pretože proti nemu odvolanie nie je prípustné.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.