Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109220616
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8109220616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: K.. Y. I., K., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K., G. X, zastúpenej Eva Petránová Advokátska kancelária s. r. o., Puškinova 16, Prešov proti
žalovanému: K.. K. I., U.., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., L. X, zastúpenému advokátom JUDr. Peter
Petko, Hlavná 29, Prešov, o vyporiadanie BSM s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 10. 04. 2014, č. k. 12C/180/2009-349 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o vysporiadanie BSM k byt nachádzajúceho
sa na G. ulici X v K., k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. E. - pozemok parcela č. XXX a na ňom

postaveného rodinného domu súp. č. XXX a pozemky parcely č. XXX a č. XXX - záhrady zapísaných na
LV č. XXX a k hnuteľným veciam uvedeným v časti F.. žalobného návrhu zastavil. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyporiadania BSM sumu 7 706,91 Eur v lehote do 30 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania sa rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala vysporiadania

BSM k hnuteľným a nehnuteľným veciam, u ktorých tvrdila, že boli nadobudnuté za trvania manželstva
účastníkov a majú byť vyporiadané. Zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené
právoplatne rozsudkom Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 15C/11/2008. Uviedol, že v priebehu
konania účastníci na základe dohody vyporiadali nehnuteľnosti a hnuteľné veci, v dôsledku čoho došlo
k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobkyne a žalovaný súhlasil s týmto dispozičným úkonom.
Preto v tejto časti súd prvého stupňa zastavil postupom podľa ust.§ 96 ods. 1 - 3 O. s. p.. Predmetom
vyporiadania tak následne ostali finančné, investičné a ostatné hodnoty uvedené v čl. IV. žalobného

návrhu doplnené o zostatok na osobnom účte žalobkyne a finančnú hodnotu 135 553 Sk, ktorá bola
zistená z výpisu osobného účtu žalovaného. Vychádzajúc z ust. § 143 Občianskeho zákonníka a na
základe zistenia skutkového stavu veci súd prvého stupňa ustálil, že do masy BSM patria finančné,
investičné a ostatné hodnoty, a to zostatky na účtoch žalovaného vedené v Tatra banke a. s. vo výške
225,08 Eur a v poľskej banke PKO v Rzeszowe vo výške 251,49 Eur. Ďalej pokiaľ ide o finančné
prostriedky 297 000 Sk + 3 x 30 000 Sk, súd prvého stupňa zdôraznil, že žalovaný uniesol dôkazné
bremeno, keď preukázal, že sumu 340 000 Sk poukázal žalobkyni na jej účet. Pokiaľ žalobkyňa

poukazovala na to, že išlo o finančné prostriedky určené ich dcére, súd prvého stupňa prihliadol na
to, že svedkyňa K. P. potvrdila, že so žalovaným osobne o poskytnutí týchto finančných prostriedkov
ako daru nikdy nejednala a informácie o ich poskytnutí mala sprostredkované od samotnej žalobkyne.
Žalobkyňa opierala svoje tvrdenia len o svedeckú výpoveď K. P., pričom z jej výpovede jasne vyznelo,že so žalovaným mala K. P. vážne naštrbené vzťahy už dlhé roky, čo potvrdil aj sám žalovaný. Vzhľadom
na výpoveď svedka Z. P. uveril súd prvého stupňa logickému tvrdeniu, že žalovaný mal záujem v
pokoji sa dohodnúť na vyporiadaní BSM a tieto finančné prostriedky patriace pôvodne do masy BSM

poukázal žalobkyni, pričom sebe ponechal sumu 300 000 Sk, keď túto sumu v auguste 2008 použil
na svoje finančné zabezpečenie do budúcnosti prostredníctvom finančných produktov v hodnote 297
000 Sk + 90 000 Sk, ktoré boli poukazované na tieto produkty v čase medzi podaným návrhom na
rozvod manželstva do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Žalobkyni teda bola poukázaná
zo spoločných finančných prostriedkov suma 340 000 Sk a žalovanému pripadlo 387 000 Sk, čo je o

47 000 Sk viac, teda o 1 560,11 Eur viac v prospech žalovaného. Súd prvého stupňa preto považoval
za dôvodné túto sumu zahrnúť do vyporiadania, keďže zo spoločných finančných prostriedkov pripadlo
žalovanému o 1 560,11 Eur viac.

Čo sa týka ďalších finančných prostriedkov, ktoré mali byť určené na dôchodkové sporenie v Poľsku
a o ktorých žalobkyňa tvrdila, že majú patriť do BSM, súd prvého stupňa zdôraznil, že dokazovanie

nepreukázalo opodstatnenosť žalobkyniných tvrdení.

Pokiaľ ide o sumu 1 150 000 Sk, resp. po úprave návrhu 61 000 Eur a neskôr po ďalšej úprave,
keď žalobkyňa žiadala zahrnúť do vyporiadania sumu 650 000 Sk, nakoľko išlo o sumu, ktorú poskytli
počas trvania manželstva účastníci na kúpu bytu pre syna v Košiciach zo spoločných prostriedkov,

súd prvého stupňa považoval za dôvodné zahrnúť do masy BSM iba sumu 403 000 Sk, teda 13
377,14 Eur. Ako vyplynulo z dokazovania 07. 07. 2008 žalobca zo spoločných finančných prostriedkov
poukázal túto sumu na úhradu poslednej splátky stavebného úveru v prospech syna O. I.. Z vykonaného
dokazovania možno urobiť záver, že žalovaný tak vykonal bez súhlasu žalobkyne, keď dňa 02. 07. 2008
bol podaný návrh na rozvod a následne pri vyporiadaní finančných prostriedkov nezohľadnil túto sumu,

s ktorou zjavne disponoval. Vo svojej výpovedi sám uviedol, že poukázal hotovosť na poslednú splátku
stavebného úveru. Evidentne však tak konal bez súhlasu žalobkyne. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2433/99, kde súd uzavrel, že ak jeden z manželov nakladal
s vecami alebo úsporami, ktoré sú v BSM spôsobom, ktorý je v rozpore s § 145 ods. 1 OZ, potom na tento
neplatný právny úkon nemožno prihliadať a vec alebo úspory treba zaradiť do masy BSM a vyporiadať.

Preto uvedenú sumu súd prvého stupňa zahrnul do predmetu vyporiadania.

Pri vyporiadaní BSM potom vychádzal z predpokladu, že podiely oboch bývalých manželov na mase
BSM sú rovnaké. Celková hodnota masy BSM predstavovala sumu 13 853,71 Eur, hodnota, ktorú si
žalovaný ponechal na viac pri rozdelení finančných prostriedkov bola 1 560,11 Eur, ktorú sumu súd

pripočítal k celkovej sume hodnoty masy BSM, čo predstavuje spolu 15 413,82 Eur. Podiel žalobkyne a
žalovaného pri rovnej polovici hodnoty majetku predstavuje 7 706,91 Eur a túto sumu uložil súd prvého
stupňa žalovanému vyplatiť za účelom úplného vyrovnania žalobkyni.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že pri ustálení masy finančných prostriedkov investícií vychádzal najmä

z vyjadrení účastníkov a vykonaného dokazovania. Čo sa týka hodnoty, ktorá bola poukázaná na účet
žalovaného krátko pred rozvodom manželstva vo výške 135 553,50 Sk, ktorá bola určená pre jeho
priateľku, túto súd prvého stupňa nezhrnul do masy BSM vzhľadom na predložené listinné dôkazy. Inak
vykonal všetky dôkazy, tak ako ich účastníci konania navrhli.

Určil, že o trovách konania sa rozhodne po právoplatnom skončení veci podľa § 151 ods. 3 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný, ktorý v tejto časti navrhol zmeniť rozsudok tak, aby mu bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyporiadania BSM sumu 476,57 Eur a aby mu bola priznaná

náhrada trov konania. Považuje rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti za nezákonný
a odporujúci zistenému skutkovému stavu. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu o zahrnutí finančných
prostriedkov 1 560,11 Eur do masy BSM. Súd vyhodnotil dôkaznú situáciu tak, že po dohode so
žalobkyňou došlo k rozdeleniu finančných prostriedkov vložených do investičných produktov v celkovej
sume 600 000 Sk tak, že žalobkyňa obdŕžala 340 000 Sk a on si ponechal 300 000 Sk a k prostriedkom,

ktoré mu ostali si neskôr mesačne prispel na 3 x sumou 30 000 Sk, z ktorých peňazí zabezpečoval
živobytie pre syna a preňho a zároveň financoval synovo štúdium na vysokej škole, keďže žalobkyňa
na takéto výdavky neprispievala. Ak mal súd prvého stupňa za to, že došlo k dohode o vyporiadaní
finančných prostriedkov, potom v zmysle tejto dohody, už mal každý z účastníkov hospodáriť samostatnea finančné prostriedky, ktoré získaval nemali byť predmetom masy BSM. On si nikdy voči žalobkyni
neuplatňoval nárok na finančné prostriedky, ktoré ona po ich dohode získala, pretože dohodu žalovaný
považoval za platnú a korektnú a v celom rozsahu ju plnil. Súd prvého stupňa tak mal dohodu účastníkov

aplikovať aj pri rozhodovaní o finančných prostriedkov získaných účastníkmi individuálne v čase po
uzavretí tejto dohody. Pokiaľ ide o zahrnutie sumy 1 500 000 Sk zo spoločných prostriedkov na kúpu bytu
pre syna, súd prvého stupňa už v priebehu konania prejudikoval, že byt do masy BSM nezahrnie, pretože
bolo zrejmé, že jeho zakúpením v priebehu manželstva v prospech syna sa účastníci zriekli vlastných
finančných prostriedkov a tieto poskytli synovi. Byt v Košiciach pre syna bol hradený z finančných

prostriedkov v zmysle zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere z 27. 04. 2006. Prvá stavebná sporiteľňa
na základe zmluvy poskytla finančné prostriedky, ktoré boli neskôr žalovaným v splátkach splácané.
Účastníkmi zmluvy bol dlžník O. I., spoludlžníkmi žalobkyňa a žalovaný a ručiteľom K.. I. P.. Ak dňa
07. 07. 2008 žalovaný uhradil sumu 403 000 Sk ako poslednú splátku stavebného úveru v prospech
syna, konal tak podľa súdu prvého stupňa bez súhlasu žalobkyne. S takýmto záverom sa však žalovaný
nestotožňuje. Žalobkyňa ako účastník zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere vedela o splácaní úveru

a nikdy žiadnou formou nevznášala námietky proti tomu, že úver splácal. V priebehu súdneho konania
nebol produkovaný žiaden dôkaz o nesúhlase žalobkyne so splácaním úveru, naopak, bola si vedomá,
že je spoludlžníkom, a preto jej stav, keď splátky bytu uhrádzal len žalovaný, vyhovoval. Argumentácia
súdu by bola snáď možná v prípade, ak by žalobkyňa nebola účastníčkou medziúverového vzťahu. V
zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že žalovaný nespochybňuje, že zostatky na jeho účtoch vedených v Tatra banke a v poľskej
banke PKO V Rzeszowe patria do BSM. Žalobkyňa ale ďalej nesúhlasí s námietkami žalovaného
uvádzanými v podanom odvolaní. Uvádza, že neexistovala žiadna dohoda ohľadom vyporiadania

finančných prostriedkov počas trvania manželstva. Počas trvania manželstva zaslal žalovaný žalobkyni
na účet sumu 340 000 Sk, ktorú následne ona so súhlasom žalovaného odovzdala ich dcére K. P.. Túto
skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila aj dcéra účastníkov konania. Z kontextu uvedeného je zrejmé,
že žalovaný disponoval okrem finančných prostriedkov vložených do investičných produktov v celkovej
výške 600 000 Sk aj ďalšími finančnými prostriedkami patriacimi do BSM. Žalovaný použil v auguste

2008 na svoje finančné zabezpečenie do budúcnosti prostredníctvom finančných produktov v hodnote
297 000 Sk + 90 000 Sk, ktoré boli poukazované na tieto produkty v čase medzi podaným návrhom
na rozvod manželstva a právoplatnosťou rozsudku. Žalobkyňa tak súhlasí so záverom súdu prvého
stupňa v tom zmysle, že rozdiel v sume 1 560,11 Eur tak je potrebné zahrnúť do vyporiadania BSM,
keďže o túto sumu pripadlo žalovanému vyššie plnenie. Pokiaľ ide o byt v Košiciach, uvádza, že bol

hradený na základe finančných prostriedkov v zmysle zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, ktorú uzavrel syn účastníkov ako stavebný sporiteľ a jeho rodičia ako spoludlžníci. Účastníci
konania tak vzali na seba záväzok splácať úver splátkami 7 000 Sk mesačne. Dcéra účastníkov K. P.
uviedla, že podľa dohody medzi účastníkmi konania byt v Košiciach mal pripadnúť žalobkyni, táto si ho
začala aj zariaďovať a bývala v ňom istý čas. Svedkyňa M. H. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa

skutočne bývala v byte v Košiciach po udalostiach v lete 2008 a žalobkyňa jej hovorila, že byt pripadne
do jej vlastníctva. To že žalobkyňa byt skutočne obývala potvrdzuje aj policajný záznam z 23. 03. 2009,
kedy žalobkyňa urobila oznámenie o porušovaní domovej slobody. Dňa 23. 03. 2009 bola žalobkyňa z
bytu násilne vysťahovaná žalovaným a ním najatou bezpečnostnou službou. Po tom čo žalobca podal
návrh na rozvod manželstva, keď nepochybne v tom čase už vzájomné vzťahy účastníkov boli trvalo

rozvrátené, zrealizoval zo spoločných prostriedkov jednorazovú úhradu splátky stavebného úveru v
sume 403 000 Sk. Po splatení poslednej splátky zo stavebného úveru pripadol byt synovi do výlučného
vlastníctva, ktorý ho následne daroval žalovanému. Týmto konaním nadobudol žalovaný byt do svojho
výlučného vlastníctva a na základe kúpnej zmluvy z júna 2009 ho previedol na tretie osoby. Je teda
nepochybné, že úhradou poslednej splátky, vo výške, ktorá niekoľkonásobne prevyšovala pravidelné

mesačné splátky po podaní návrhu na rozvod manželstva, sledoval žalovaný úmysel vyňať z BSM byt v
Košiciach, ktorý splácali obaja účastníci spoločne zo spoločných finančných prostriedkov a následným
darovaním bytu zo syna na otca, ukrátiť žalobkyňu o finančné prostriedky, ktorými sa aj ona podieľala
na úhrade stavebného úveru.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1 a 2 O. s. p.
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.Výrok rozsudku o čiastočnom zastavení konania nebol dotknutý odvolaním účastníkov, a preto
nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom (§ 206 ods. 2, 3 O. s. p.).

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci
získaných dedičstvom ako darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potreby alebo
výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov reštitúcií majetku jedného
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby mal. detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a
na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať
tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie do spoločnej domácnosti.

Pod vyporiadaním BSM sa rozumie nielen rozdelenie vecí tvoriacich predmet BSM, ale kompletné

riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli
za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkého majetku, ktorý v zmysle ust. §
143 Občianskeho zákonníka do BSM účastníkov patril a ktorý existoval v čase tohto spoluvlastníctva.
Pokiaľ ide o hodnotu vecí patriacich do BSM je potrebné vychádzať z tej ceny, ktorú majú veci v čase
vyporiadania.

Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňasprávnezistilskutkovýstav,najmäpokiaľideookruhveci,
v tomto štádiu konania finančných prostriedkov patriacich do BSM. Ako už bolo spomínané nehnuteľný
majetok a hnuteľné veci si v priebehu tohto konania účastníci vyporiadali dohodou, v dôsledku čoho súd
prvého stupňa v tejto časti konanie o vyporiadanie BSM zastavil. Predmetom vyporiadania následne

zostali finančné, investičné a ostatné finančné hodnoty, ktoré žalobkyňa požadovala vyporiadať v tomto
konaní v zmysle čl. IV. žalobného návrhu.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa od počiatku požadovala vyporiadať aj finančné
prostriedky vložené žalovaným do investičných produktov v auguste 2008 vo výške 297 000 Sk + 90

000 Sk (3 x 30 000 Sk vložené finančné prostriedky do doby zániku BSM účastníkov), keď žalovaný v
tejto súvislosti žiadal zohľadniť aj vyplatenie sumy 340 000 Sk v prospech žalobkyne, čo však žalobkyňa
popierala tvrdiac, že išlo o finančné prostriedky určené pre dcéru účastníkov. Súd prvého stupňa v
závislosti od vykonaného dokazovania zistil, že sumu 340 000 Sk je potrebné zohľadňovať ako plnenie
vyplatené žalobkyni, ktorá však s týmito prostriedkami ďalej disponovala tak, že tieto poukázala dcére

účastníkov K. P.. Žalovaný si okrem sumy 297 000 Sk ponechal aj sumu 90 000 Sk, ktorá v sumách 3
x 30 000 Sk bola poukazovaná na úhradu finančných produktov v čase od podania návrhu na rozvod
manželstva do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Stalo sa tak nepochybne ešte za trvania
manželstva účastníkov a z ich BSM, a preto na existenciu týchto finančných prostriedkov súd prvého
stupňa opodstatnene prihliadol a vyhodnotil, že tieto patria do BSM a je potrebné ich vyporiadať.

Vyporiadanie účastníkov konania sa teda týka sumy celkovo 727 000 Sk (340 000 Sk + 297 000 Sk + 90
000 Sk), z ktorej 340 000 Sk už žalovaný poukázal žalobkyni a sumu 387 000 Sk ostala v jeho dispozícií,
čo je o 47 000 Sk, teda o 1 560,11 Eur viac v prospech žalovaného. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti
poukazuje na existenciu dohody účastníkov o vyporiadaní BSM aj vo vzťahu k týmto ďalším finančným
prostriedkom je potrebné zdôrazniť, že dohodu o vyporiadaní BSM môžu bezpodieloví spoluvlastníci

uzavrieť až po zániku tohto spoluvlastníctva, pretože pred jeho zánikom nepoznajú ešte ani presný
rozsah spoločného majetku. Uzatváranie dohôd o rozdelení spoločného majetku za trvania BSM pod
podmienkou, že dôjde k rozvodu by viedlo účastníkov k presvedčeniu, že rozdelenie spoločného majetku
je takouto dohodou vyriešené bez zreteľa na ďalej trvajúce BSM a že predmetom vyporiadania je lenten majetok, ktorý bol manželom spoločný v čase uzatvárania dohody, čoby nezodpovedalo ust.§ 148
ods. 2 a § 149 ods. 1 OZ (do pozornosti R 70/1965). Samotné zrušenie spoločnej domácnosti nemá za
následok zánik BSM (do pozornosti R 104/1967). Ako bolo vyššie uvádzané suma prevyšujúca 297 000

Sk nebola predmetom žiadnej dohody účastníkov, išlo o finančné prostriedky nadobudnuté za trvania
manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, a preto ich súd prvého stupňa opodstatnene
v tomto konaní vyporiadal.

Žalobkyňa ďalej v priebehu konania navrhovala vyporiadať aj sumu 1 150 000 Sk, keď za tieto finančné

prostriedky bol zakúpený 3-izbový byt v Košiciach pre syna účastníkov O. I.. Dňa 27. 04. 2006 bola
uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou a.
s., Bratislava ako veriteľom a dlžníkom O. I., synom účastníkov, keď spoludlžníkmi boli tak žalobkyňa,
ako aj žalovaný. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 1
000 000 Sk s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej
bol mimoriadny medziúver poskytnutý a pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, sa mimoriadny

medziúver zmení na stavebný úver vo výške 499 569 Sk. Takto poskytnutý mimoriadny medziúver sa
splácal v pravidelných mesačných splátkach zo spoločných prostriedkov účastníkov a za kúpnu cenu
1.150.000 Sk nadobudol syn účastníkov O. I. do svojho vlastníctva 3-izbový byt v Košiciach kúpnou
zmluvou zo dňa 11. 04. 2006.

Návrh žalovaného na rozvod manželstva účastníkov bol na príslušnom súde prvého stupňa podaný dňa
02. 07. 2008. Dňa 19. 10. 2008 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a rozsudok o rozvode
manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 19. 11. 2008.

Je ďalej zrejmé, že dňa 07. 07. 2008 žalobca zo spoločných finančných prostriedkov poukázal sumu 403

000 Sk (13 377,14 Eur) na úhradu ostávajúcej časti stavebného úveru v prospech syna účastníkov O. I..
Pokiaľ ide o vyššie spomínaný 3-izbový byt v Košiciach, v tomto istý čas po začatí rozvodového konania
účastníkov obývala aj samotná žalobkyňa (na vysťahovanie sa z bytu v Košiciach na ul. Výstavby č. 14
bola vyzvaná žalovaným dňa 20. 02. 2009) s tým, že syn účastníkov O. I. daroval tento byt žalovanému
dňa 30. 01. 2009 a následne žalovaný odpredal daný byt tretej osobou kúpnou zmluvou zo dňa 15. 06.

2009. Žalovaný ďalej tvrdil, že časť takto získaných finančných prostriedkov konkrétne v sume 61 000
Eur použil na výstavbu svojho rodinného domu a zároveň aj na pokrytie životných potrieb pre vtedy
študujúceho syna.

Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že tak on, ako aj žalobkyňa v súvislosti s poskytnutým stavebným

úverom v prospech ich syna O. I., ostali spoludlžníkmi poskytnutého úveru. Uvedené však bez ďalšieho
neznamená, žeby bolo povinnosťou žalovaného ešte za trvania manželstva účastníkov v celom rozsahu
splatiť poskytnutý úver, keďže v zmysle uzatvorenej zmluvy tento mal byť uhrádzaný v jednotlivých
pravidelných mesačných splátkach. Na úhradu stavebného úveru žalovaný nepochybne použil spoločné
finančné prostriedky účastníkov v sume 13 377,14 Eur, stalo sa tak v čase rozvodového konania

účastníkov a o tomto konaní žalovaného žalobkyňa vedomosť nemala a žalovaný pri tomto plnení
nepochybne konal bez súhlasu žalobkyne, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvého stupňa (§
145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, do pozornosti rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2433/99). Súd prvého
stupňa preto opodstatnene zahrnul do vzájomného vyporiadania vzťahov účastníkov aj spomínanú
sumu 13 377,14 Eur, ktorá nepochybne patrila do BSM účastníkov a ktorú žalovaný bez preukázané

súhlasu žalobkyne v čase ich rozvodového konania použil na úhradu stavebného úveru poskytnutého
ich synovi. Aj s ohľadom na ďalšiu dispozíciu s 3-izbovým bytom v Košiciach, ktorý bol splácaný takto
poskytnutým stavebným úverom, má odvolací súd za to, že vysporiadanie tohto finančného plnenia
zodpovedá zákonnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahov účastníkov.

Nebolo napokon medzi účastníkmi sporné, že do ich BSM patrí aj zostatok finančných prostriedkov,
ktorý bol vedený na účte žalovaného v Tatra banke a. s. vo výške 225,08 Eur a v poľskej banke PKO
v Rzeszowe vo výške 251,49 Eur.

Do celkovej masy BSM účastníkov tak patrili finančné prostriedky v celkovej hodnote 15 413,82 Eur

(225,08 Eur + 251,49 Eur + 1 560,11 Eur + 13 377,14 Eur), z čoho polovičný podiel účastníkov konania
dosahuje sumu 7 706,91 Eur. V závislosti od uvedeného tak súd prvého stupňa správne uzavrel, že na
úplné vyrovnanie BSM je daná povinnosť žalovaného vyplatiť v prospech žalobkyne ešte spomínané
finančné plnenie.So zreteľom na všetky uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom
podľa ust.§ 219 ods. 1 O. s. p..

Z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil o trovách konania účastníkov rozhodnúť postupom podľa
ust. § 151 ods. 3 O. s. p., aj trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, tak ako
to určuje ust.§ 224 ods. 4 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.