Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Melníková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201360
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815201360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrich
Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40
887 481 proti žalovanej: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XX, E. X. H. o zaplatenie 124,33
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 50 eur spolu s úrokom z omeškania o výške 5,5%
ročne od 15.10.2013 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 124,33 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,5% p.a. zo sumy 59,33 eur od 15.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodil tým, medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom došlo
dňa 02.10.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a
pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len Rámcová zmluva) a zároveň Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru (ďalej len Zmluva), a to tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a
Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca
poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 50 eur. Predpokladom uzatvorenia

Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla
žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol
oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a
jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami
s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho
informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej
pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom

prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 59,33
eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru
vyjadrených pevnou sumou vo výške 9,33 eur. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú
percentuálnumierunákladov (RPMN),ktorejspôsobvýpočtujeuvedenývčl.IVbod8Rámcovejzmluvy,
pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN je uvedená v uzatvorenej
Zmluve. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 14.10.2013. Nakoľko žalovaná žalobcovi nevrátiladlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV. bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, si
žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,5% p.a. zo sumy 59,33 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až
do zaplatenia. Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovanú na úhradu záväzku voči žalobcovi. V zmysle
čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanej náhradu skutočne vynaložených
nákladov v celkovej výške 65 eur, pričom žalovaná bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy

riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovanej splniť riadne a včas svoj
záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu 124,33 eur s príslušenstvom. S prihliadnutím na
postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, žalobca pri uzatváraní zmluvného vzťahu postupoval v súlade
so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákonom č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Ďalej si žalobca uplatňuje náhradu trov konania.

Žalovaná uviedla, že zmluva neobsahuje základné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, vyjadrením žalovanej a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu

ospravedlnil neúčasť a uviedol, že súhlasí s pojednávaním bez jeho účasti a požiadal, aby súd rozhodol
na základe listinných dôkazov.

Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila. Podaním doručeným súdu dňa 14.07.2015 ospravedlnila svoju
neúčasť a uviedla, že navrhuje, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Súdu zároveň predložila
kópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti. Ďalej v tomto podaní uviedla, že zmluva, od ktorej

žalobca odvodzuje svoj nárok neobsahuje základné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. V rozpore s § 9 ods. 1 tohto zákona potrebiteľská zmluva nemá písomnú
formu. Zmluva taktiež neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) a y), preto je úver bezúročný
a bez poplatkov. Taktiež uviedla, že RPMN vo výške 565,8% je nadmerne vysoká a odporuje dobrým
mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 02.10.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len Rámcová
zmluva).

Podľa čl. 1 Všeobecné ustanovenia bodu 2 Rámcovej zmluvy spotrebiteľský úver alebo iný úver a
pôžičku poskytuje veriteľ spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005

Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľskéhoúveruakokrátkodobýbezúčelovýúver.PredpokladomuzatvoreniaZmluvyoposkytnutí
spotrebiteľského úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa za účelom
zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
vyplnená spotrebiteľom.

Podľa čl. 1 Všeobecné ustanovenia bodu 3, 4 Rámcovej zmluvy Rámcová zmluva Friendly Finance
Slovakia a spotrebiteľa o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky rámcovo upravuje
práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. Jednotlivé zmluvné podmienky Rámcovej
zmluvy sú záväzné pre obe zmluvné strany, pokiaľ nie je niektorá zmluvná podmienka dohodnutá v

Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej na základe konsenzu oboch zmluvných strán inak
alebo pokiaľ kogentné ustanovenie všeobecne záväzného predpisu neustanovuje inak.Podľa čl. III Podmienky uzatvorenia zmluvy bodu 3,5 Rámcovej zmluvy, Rámcová zmluva a Zmluva sa
považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej
príloh klientom elektronickou poštou. Uzatvorením zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s

informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Rámcová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť
dňom vyjadrenia súhlasu s textom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej prípadných príloh oboma zmluvnými
stranami.

V zmysle čl. III Podmienky uzatvorenia zmluvy bodu 6 Rámcovej zmluvy, na základe uzatvorenej Zmluvy
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi úver na bankový účet klienta vedený v zmluve v deň uzatvorenia
Zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť úver

sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového účtu veriteľa
v prospech bankového účtu klienta.

Podľa čl. IV Úroky, úroky z omeškania, poplatky a ročná percentuálna miera nákladov, bodu 3 Rámcovej
zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.

V zmysle čl. IV Úroky, úroky z omeškania, poplatky a ročná percentuálna miera nákladov, bodu 4, 5

Rámcovej zmluvy v prípade omeškania so splátkami úveru sa klient zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok
z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V prípade omeškania
klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s
ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie,

náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené
veriteľom z dôvodu omeškania klienta ( ďalej len náklady), ktoré sú vyrátane nasledovne: spracovanie
a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky vo výške 15 eur,
spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky vo
výške ďalších 10 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania tretej

upomienky vo výške ďalších 10 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane
vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti vo výške
ďalších 30 eur.

Podľa čl. VII Záverečné ustanovenia bodu 2 Rámcovej zmluvy, Rámcová zmluva sa uzatvára na dobu
neurčitú.

Podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len Zmluva) zo dňa 02.10.2013 uzavretej medzi
žalobcomažalovanousažalobcaakoveriteľnazákladeRámcovejzmluvyzaväzujeposkytnúťžalovanej
ako spotrebiteľovi poskytnúť krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 50 eur, s jednorazovým
čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa uvedený v
záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia Zmluvy, najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy a

spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 59,33 eur bezhotovostne
na bankový účet veriteľa. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom
dňa 14.10.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavujú
ročnú percentuálnu mieru nákladov ( ďalej len RPMN) vo výške 565,8%. Celkové náklady spotrebiteľa
podľa § 2 písm. g) zákona sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnou sumou 9,33

eur. Skutočnosti, ktoré nie sú upravené v Zmluve, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Rámcovej
zmluvy, Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

Z predloženého výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca zaslal dňa 02.10.2013 na účet žalovanej
sumu 50,- eur.Upomienkou o nezaplatení pohľadávky vo výške 94,30 eur zo dňa 21.10.2013 žalobca upozornil
žalovanú, že jej pôžička je po lehote splatnosti. Tým, že ju žalovaná v lehote splatnosti neuhradila,
porušila Zmluvu o všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V súlade so zmluvou, jej preto žalobca

účtuje administratívne náklady vymáhania vo výške 35 eur, pričom celková dlžná čiastka predstavuje
sumu 94,30 eur.

Listom zo dňa 28.10.2013 označeným ako urgencia nezaplatenej pohľadávky vo výške 104,30 eur,
žalobca žalovanej oznámil, že dlžná čiastka sa zvyšuje o administratívne náklady spojené s konaním
vymáhania vo výške 10 eur.

V liste zo dňa 04.11.2013 označeným ako upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 114,30

eur, žalobca žalovanej oznámil, že jej dlžná čiastka sa zvyšuje o administratívne náklady spojené s
inkasným konaním vo výške 10 eur.

Listom zo dňa 11.11.2013 označeným ako posledná výzva, žalobca žalovanej oznámil, že jej účtuje
ďalšie administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 30 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

V zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Ako vyplýva z § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ako vyplýva z § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Ako vyplýva z § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom
osoba,ktorájevrámcisvojhopodnikaniazmluvnýmposkytovateľomfinančnýchslužiebprostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a

o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri
jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa

odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie
v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby
bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola prostredníctvom diaľkovej
komunikácie uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s
týmspojenýchďalšíchslužiebazároveňZmluvaoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,pričompredmetom
záväzkového vzťahu bolo poskytnutie krátkodobej pôžičky vo výške 50 eur žalovanej, ktorá sa zaviazala

poskytnuté finančné prostriedky vrátiť za stanovených podmienok spolu s poplatkom za poskytnutie
úveru a v prípade omeškania aj s nákladmi spojenými s vymáhaním pôžičky.

Predmetný právny vzťah nemožno vzhľadom na ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.
posudzovať ako spotrebiteľský úver.Žalobca však podľa súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných
náležitostí predmetnej zmluvy, t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníkovi a
to výpisom z jeho účtu, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peniaze a to v

lehote do 14.10.2013, preto súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu o pôžičke v zmysle
§ 657 a násl. Občianskeho zákonníka.

Ako vyplýva z ust. § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva o pôžičke je buď bezodplatná
alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ( správne v zmluve o pôžičke) sa však výslovne uvádza,

že úver (správne pôžička) je bezúročný. Zmluvné strany si teda nedohodli úroky ako odplatu za
poskytnutie pôžičky, a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie úveru
(správne pôžičky) vo výške 9,33 eur je preto absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi vzniknúť žiadne práva a
povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka
sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, teda na spomínaný poplatok za

poskytnutie úveru (pôžičky), preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Keďže však žalobca preukázal
splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume
50 eur, pričom jej vznikla povinnosť vrátiť požičanú sumu do 14.10.2013, avšak žalovaná si svoju
povinnosť nesplnila ani čiastočne, súd je toho názoru, že v tejto časti je žaloba dôvodná, preto žalovanú
zaviazal na zaplatenie sumy 50 eur.

V danom prípade ide o právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať

sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, bol daný

predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Okrem samotnej istiny pôžičky a poplatku za poskytnutie úveru si žalobca uplatňoval náhradu skutočne
vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur v zmysle čl. IV bodu 5 Rámcovej zmluvy. Dojednanie
v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné

považovať za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je ju možné vyhodnotiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca na jednej strane uvádza, žeide o skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške.
Táto zmluvné podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa a nepochybne nebola individuálne
dojednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Žalobca súdu nepreukázal, aké

skutočné náklady mu s vypracovaním urgencií a upomienok vznikli, pričom žalovaná nemala možnosť
ovplyvniť ustanovenia Rámcovej zmluvy, ktoré sa týkali týchto nákladov. Na základe vyššie uvedeného
súd nárok žalobcu na náklady skutočne vynaložené z dôvodu omeškania dlžníka vo výške 65 eur
zamietol.

Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie.

Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami
dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedených poplatkov za upomienky
je možné považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu
(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už
také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej

pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči

dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný čo do výšky 50 eur,
keď súd nárok na poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške 9,33 eur a náhradu skutočne vynaložených
nákladov v celkovej výške 65 eur zamietol. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala
do omeškania, preto ju zaviazal súd aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,5%

ročne v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády, keď základná
úroková sadzba B. ku dňu vzniku omeškania predstavovala 0,5% a to dňom 15.10.2013, no len zo sumy
50 eur, na zaplatenie ktorej žalovanú zaviazal a vo zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 124,33 eur bolo žalobcovi priznaných 50 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 40%
a neúspech 60%, čo predstavuje úspech žalovanej. Žalovanej po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol
nárok na náhradu trov konania v pomere 20%, no keďže žalovaná náhradu trov konania nežiadala a zo
spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.