Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914217090
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914217090.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci navrhovateľky: J. X., T.. XX.

X. XXXX, H. D. XXXX/XX, U.B., zast.: JUDr. Ľubomír CIBERE & JUDr. Stanislav BOVAN, Advokátska
kancelária, IČO: 35543540, so sídlom M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov, JUDr. Ľubomír Cibere,
advokát, proti odporcovi: Mesto Trebišov,IČO: 00331996, so sídlom M. R. Štefánika 862/204, 075 01
Trebišov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Určuje sa , že výpoveď zo dňa 25. 6. 2014, daná navrhovateľke zo strany odporcu, je neplatná.

II. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania , ktorých výška bude vyčíslená v písomnom
vyhotovení rozsudku, priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojim návrhom sa domáhala určenia, že výpoveď zo dňa 25. 6. 2014, ktorú jej dal
odporca, je neplatná. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca nesplnil všetky zákonné podmienky na to,
aby bola výpoveď, ktorá jej bola doručená, platná.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, žiadal návrh ako nedôvodný, zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie: výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, pracovnou zmluvou z
31. 5. 2007, dodatkom k pracovnej zmluve č. 1/2011 z 27. 4. 2011, výpoveďou z pracovného pomeru
z 25. 6. 2014, oznámením o ďalšom zamestnávaní z 23. 9. 2014, stanoviskom základnej organizácie
odborového zväzu pri Mestskom úrade v Trebišove z 25. 6. 2014, žiadosťou Mesta Trebišov zo dňa
19. 6. 2014, organizačný poriadkom mestskej polície - účinný od 1. 7. 2014, organizačný poriadkom

mestskej polície - účinný od 1. 10. 2012, pracovnou zmluvou V. Š., dodatkom k pracovnej zmluve č.
1/2013 V. Š., dodatkom k pracovnej zmluve č. 1/2014 V. Š., dodatkom k pracovnej zmluve č. 2/2014 V. Š.,
pracovnou zmluvou I. W., dodatkom k pracovnej zmluve č. 1/2013 I. W., dodatkom k pracovnej zmluve
č. 1/2013 I. W., dodatkom k pracovnej zmluve č. 2/2014 I. W.Y., pracovnou zmluvou M. F., dodatkom k
pracovnej zmluve č. 1/2013 M. F., dodatkom k pracovnej zmluve č. 2/2014 M. F., pracovnou zmluvou W.
Y., dodatkom k pracovnej zmluve č. 1/2014 W. Y., a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31. 5. 2007 a jej dodatku č.

1/2011 z 27. 4. 2011, ako príslušníčka Mestskej polície v Trebišove. Dňa 25. 6. 2014 jej bola doručená
výpoveď z pracovného pomeru. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru odporca uviedol, že došlo k
zmene organizačného poriadku Mestskej polície Trebišov s účinnosťou od 1. 7. 2014, v dôsledku čoho
bolo zrušené jej funkčné pracovné miesto, a tým sa mala stať nadbytočnou.Listom zo dňa 23. 9. 2014 navrhovateľka oznámila odporcovi, že s uvedenou výpoveďou nesúhlasí, a
bude sa domáhať vyslovenia jej neplatnosti cestou súdu. Podľa jej názoru uvádzaný dôvod v skutočnosti
neexistoval a preto žiadala, aby bola podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy aj naďalej zamestnaná na

pracovnej pozícii, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Odporca na jej oznámenie , že trvá na
ďalšom zamestnaní, žiadnym spôsobom nereagoval.

Vyššie uvedené skutočnosti súd mal za preukázané z pracovnej zmluvy zo dňa 31. 5. 2007, z dodatku k
pracovnej zmluve č. 1/2011 z 27. 4. 2011, z výpovede z pracovného pomeru z 25. 6. 2014, z oznámenia
o ďalšom zamestnávaní z 23. 9. 2014, a zo samotnej výpovede navrhovateľky.

Z obsahu výpovede zo dňa 25. 6. 2014 , ktorá bola navrhovateľke doručená, vyplýva, že odporca

argumentuje aj tým, že navrhovateľka nebola ochotná prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej
odporca ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté, ako miesto výkonu práce v zmysle ust. § 63 ods. 2
písm. d/ Zákonníka práce.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi poukázala na to, že skutočnosť je taká, že odporca jej žiadnu inú prácu
nikdy neponúkol. Právny zástupca navrhovateľky a navrhovateľka tvrdili, že odporca nesplnil všetky

zákonné podmienky na to, aby bola výpoveď platná. Povinnosť zamestnávateľa ponúknuť inú vhodnú
prácu je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. Túto podmienku
zamestnávateľ musí splniť ešte pred podaním výpovede, pretože inak si nesplní svoju ponukovú
povinnosť a v zmysle zákona aj existujúce judikatúry je takáto výpoveď neplatná.

Navrhovateľka prehlásila, že v liste zo dňa 23. 9. 2014 oznámila odporcovi, že ani samotný výpovedný

dôvod, teda zrušenie jej funkčného pracovného miesta v skutočnosti nenastal, a preto odporcom
uvádzaný výpovedný dôvod neexistuje, a nikdy neexistoval.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Poukázal na to, že pracovný pomer s navrhovateľkou bol
skončenýplatne.Organizačnázmenaodporcu,zktorejnáslednevyplynulanadbytočnosťnavrhovateľky,
spočívala v zmene organizačného poriadku Mestskej polície Trebišov, konkrétne v znížení počtu

príslušníkov mestskej polície o dvoch príslušníkov. V dôsledku tejto zmeny bol s dvoma príslušníkmi
Mestskej polície Trebišov skončený pracovný pomer. Jedným z nich bola navrhovateľka. Odporca tvrdí,
že ak v dôsledku organizačných zmien u zamestnávateľa vznikne nadstav zamestnancov, je výber
konkrétneho zamestnanca výlučne v kompetencii zamestnávateľa.

Odporca poukázal aj na to, že navrhovateľka bola oboznámená s tým, že odporca nemá pre ňu inú

vhodnú prácu, a teda z toho dôvodu jej iná, vhodná práca nemohla, a ani nebola ponúknutá.

Na pojednávaní dňa 9. 3. 2015 právna zástupkyňa Mesta Trebišov uviedla, že listom zo dňa 19. 4.
2014 odporca sa obrátil na Základnú organizáciu odborového zväzu pri Mestskom úrade v Trebišove so
žiadosťou o prejednanie potenciálneho skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou. Listom zo dňa
25. 6. 2014 Závodný výbor slovenského odborového zväzu pri Mestskom úrade v Trebišove písomne

zaujal stanovisko.

Zo stanoviska Základnej organizácie odborového zväzu pri Mestskom úrade v Trebišove zo dňa 25. 6.
2014 (čl. 29) súd konštatuje, že súhlasí s rozviazaním pracovného pomeru s navrhovateľkou z dôvodu
zmeny organizačného poriadku Mestskej polície Trebišov účinnej od 1. 7. 2014, pretože Mesto Trebišov
nemá pre navrhovateľku adekvátnu prácu k jej vzdelaniu.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:Podľa ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa
§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre

neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave

na túto inú prácu.

Podľa § 13 ods. 2 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia
zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy,
farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických
vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného

alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa ust. § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Pokiaľ ide o preukázanie ponukovej povinnosti, dôkazná povinnosť je na strane odporcu. V prípade,

ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnávať zamestnanca, je povinný túto skutočnosť oznámiť
zamestnancovi v písomnej forme, čo v predmetnej veci sa nestalo. S takýmto stavom zákon spája
neplatnosť právneho úkonu, teda neplatnosť výpovede.

Je potrebné v tejto súvislosti poukázať na to, že v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce má zamestnávateľ
povinnosť výpoveď vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom. Nesplnenie tejto povinnosti

spôsobuje neplatnosť výpovede.

V občianskom sporovom konaní má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
Povinnosť tvrdenia vyplýva z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. a znamená to, že žalobca je povinný označiť všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatňovaný návrh. Dôkazná povinnosť vyplýva z ust. § 120
ods. 1 O.s.p. a spočíva v tom, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Dôkaznýmbremenomsapotomrozumieprocesnázodpovednosť účastníkakonaniazato,ževpriebehu
konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých
prípadoch, ak určitá skutočnosť významná z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver

ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie takýchto
skutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnenásledky;idezároveňotohoúčastníka,ktorýexistenciu
týchto skutočností tvrdí.Odporca na svoje tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, t. j. okrem svojho tvrdenia neprodukoval v konaní
žiaden iný dôkaz, ktorým by preukázal opodstatnenosť svojich tvrdení.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že odporca nesplnil všetky zákonné podmienky na

to, aby bola výpoveď platná. Povinnosť zamestnávateľa ponúknuť inú vhodnú prácu je hmotnoprávnou
podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa. Túto podmienku zamestnávateľ musí splniť ešte pred
podaním výpovede, pretože inak si nesplní svoju ponukovú povinnosť, je takáto výpoveď, z dôvodu
nadbytočnosti, neplatná. Táto podmienka musí byť splnená ešte pred doručením výpovede tak, ako to
vyplýva z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd v predmetnej veci rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu
trov konania v sume 358,58 Eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia (2 úkony právnej pomoci

po 61,87 Eur + 3 úkony právnej pomoci po 64,53 Eur, t. j. 317,33 Eur + 2 x režijný paušál po 8,04 Eur +
3 x režijný paušál po 8,39 Eur, t. j. 41,25 Eur), vypočítané podľa § 10, 14, 16, 18, Vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Trovy konania je odporca povinný poukázať priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľky, podľa
ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., ktorý je advokát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.