Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010008
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115010008.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Pulmana a
prísediacich I.. R. F. a L. L. na hlavnom pojednávaní dňa 24. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku s poukazom na ust. § 25 ods. 1 Trestného zákona obžalovaný
J. F., nar. XX.XX.XXXX v Q. Q., trvale bytom Q. Q., U. XX sa oslobodzuje spod obžaloby, ktorá mu
kládla za vinu spáchanie zločinu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 155 ods. 1 Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 3 písm. f) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 14 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tým, že dňa 12.10.2013 v čase asi o 04.00 h do
05.00 h v obci Králiky, v chate v chatárskej oblasti pri lyžiarskych vlekoch, fyzicky napadol T. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. Q., L. XX, tým spôsobom, že keď T. P. vošiel do chaty, tak ho sklenenou
fľašou udrel priamo do vrchnej časti hlavy, ktorá sa pri tomto údere rozbila a vzápätí ho znova spredu
udrel druhou sklenenou fľašou do vrchnej časti hlavy, ktorá sa pri tomto údere rozbila a ťahom ostatkami
rozbitej fľaše, ktorú držal J. F. v pravej ruke, pohybom dole, spôsobil T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. Q., L. XX, zranenia, a to rezné rany na hlave, na hornom viečku vľavo, na celej ľavej polovici tváre
idúce až na hornú peru zvnútra a dolnú peru zvnútra, ktoré zranenia v zmysle znaleckého posudku číslo
25/2013, vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, možno hodnotiť
ako trvalý ťažký kozmetický defekt na tvári, sťažujúci obvyklý spôsob života postihnutého trvalou jazvou
na tvári dlhou 12 cm a nad ľavým okom v dĺžke 1 cm, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova
17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 a T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, 974 04 Q. Q. s
nárokmi na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala na J. F. obžalobu za spáchanie zločinu
ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
123 ods. 3 písm. f) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 14 písm. a) Trestného
zákona, ktorý mal spáchať tým, že dňa 12.10.2013 v čase asi o 04.00 h do 05.00 h v obci Králiky, v
chate v chatárskej oblasti pri lyžiarskych vlekoch, fyzicky napadol T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. Q., L. XX, tým spôsobom, že keď T. P. vošiel do chaty, tak ho sklenenou fľašou udrel priamo do
vrchnej časti hlavy, ktorá sa pri tomto údere rozbila a vzápätí ho znova spredu udrel druhou sklenenou
fľašou do vrchnej časti hlavy, ktorá sa pri tomto údere rozbila a ťahom ostatkami rozbitej fľaše, ktorú
držal J. F. v pravej ruke, pohybom dole, spôsobil T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. Q., L. XX,
zranenia, a to rezné rany na hlave, na hornom viečku vľavo, na celej ľavej polovici tváre idúce až na
hornú peru zvnútra a dolnú peru zvnútra, ktoré zranenia v zmysle znaleckého posudku číslo 25/2013,
vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, možno hodnotiť ako

trvalý ťažký kozmetický defekt na tvári, sťažujúci obvyklý spôsob života postihnutého trvalou jazvou na
tvári dlhou 12 cm a nad ľavým okom v dĺžke 1 cm.

Obžalovaný J. F. uviedol, že v dňoch 11.-.12. 10. 2013 boli so spoluhráčmi na chate na Králikoch a v
priebehu večera sa vybrali do pohostinstva do dediny Králiky. Tam sa stretol s T. P., ktorého poznal z
videnia. Dovtedy s ním žiadny konflikt nemal. Tam v pohostinstve si aj trochu vypili, ale opitý nebol.
Potom sa s kamarátmi rozhodli ísť pozrieť na druhú chatu, kde mali spoločných známych, išli tam rovno
z pohostinstva. Tam bol aj T. P. a keď ich videl, tak vykrikoval také veci, ktoré ich urážali, ako napr. že
sú teploši a pod. Hovoril mu, že nech s tým prestane a nechtiac mu pri tom zavadil rukou o rameno.
On ho v tom momente hneď udrel zatvorenou päsťou do tváre, do pery a rozbil mu ju. Potom sa vrátil
späť na ich chatu. Tam ho videli aj ďalší kamaráti a videli, čo sa mu stalo, tak sa rozhodli, že sa idú
spýtať, prečo sa to stalo, chceli to ísť nejako urovnať. Išli, nekričali, nechceli vyvolať žiadny konflikt, ani
nič, len si podať ruky, ako športovci, futbalisti. Oni ich do chaty nepustili, povedali, aby vypadli. Tak išli
späť na svoju chatu. Išli s ním bratia Y. a ďalších si nespomína. Pritom ako mu od chrbta vyšlo auto,
hodil do toho auta, do jeho čelného skla prázdnu plechovku od piva. Vrátili sa na svoju chatu, upratovali
a chystali sa spať, zvonku potom po nejakom čase začuli výkriky a niekto začal búchať na dvere, tak
dosť silnejšie. Dvaja kamaráti, bratia Y., išli zistiť, čo sa deje, kto tak skoro ráno búcha na dvere, mohli
byť tak tri - štyri hodiny ráno. Keď otvorili dvere, tak tam bol T. P., s ním boli štyria kamaráti, z toho traja
mali zahalené tváre, kuklami, či šatkami. T. P. vyzeral byť dosť agresívny a dosť opitý, pobehoval na
terase pred chatou a hovoril, že má ísť von na férovku. On von nechcel ísť, chcel predísť tomu, aby
mu zase ublížil. Viackrát opakoval, aby to nechal na zajtra, že zajtra sa porozprávajú. Bol dnu v chate,
v chodbe, stál za Y. a videl na vchodové dvere, videl na osoby, čo boli pred chatou. T. ďalej kričal, že
ak nepôjde von, tak vpáli dnu. To ho dosť vystrašilo, von s nimi boli aj dve dievčatá, hystericky kričali.
Aby ich ako možných útočníkov odradil chytil do ruky hasiaci prístroj a mieril hadičkou smerom na nich,
čomu sa títo smiali. Keďže nechcel ísť von, tak sa T. P. začal tlačiť dnu do chaty, doslova prerazil dvoch
bratov Y.. Aako cez nich prerazil, smeroval ku nemu. Bolo vidieť, že je opitý a mal nepríčetný pohľad, bol
agresívny. Ako smeroval ku nemu, šomral si niečo také, ako zbijem ťa, zabijem ťa. Vtedy sa už riadne
bál, čo bude nasledovať, pretože T. je väčší ako on, bola tma, nočná hodina, videl, ako prerazil dvoch
väčších chalanov, bratov Y.. Snažil sa mu ešte povedať, nech ho nechá, nech ide von, ale on na to
nereagoval. Videl, že sú tam sklenené fľaše a tak chytil do každej ruky jednu namiesto toho hasiaceho
prístroja a keď k nemu T. prišiel, udrel ho jednou fľašou do hlavy, to ho ale nezastavilo, ba priam ešte
viac naštartovalo, tak si z ľavej ruky do pravej preložil tú druhú fľašu, tiež sa druhý krát zahnal. Pritom
všetkom pred T. ustupoval a on išiel stále smerom k nemu. Vtedy sa druhý krát zahnal na T. a zrejme
ho tiež buchol do hlavy. T. zastal, začala mu tiecť krv, kamaráti mu podali pomoc, vyviedli ho von z
chaty, pomohli mu do auta a jedno dievča ho odviezlo na urgent. On po tom zostal v šoku v chate. Po
vyšetrení sa T. vrátil späť na chatu a prišiel ráno aj na ich chatu. On sa mu ospravedlnil, keď ho videl
a spýtal sa ho, či si môžu podať ruky. Ruky si aj podali, T. mal na tvári nejaké leukoplasty, nevyzeral,
že by bol z toho nejako vyvedený z miery. Po určitom čase, asi hodinke alebo dvoch, sa znovu stretli,
tam na Králikoch, medzi chatami a pýtal od neho nejaké peniaze ako odškodné, povedal, že asi sa s
ním bude chcieť rozprávať jeho otec. Mrzí ho, čo sa stalo, má pocit, že to nevzniklo jeho vinou, keďže
T. bol agresívny a mal úmysel ublížiť mu. On je nekonfliktný typ, snaží sa konfliktom vyhýbať, aj preto,
že má od detstva poranenú ruku, čo ho obmedzuje.

Svedok - poškodený T. P. uviedol, že boli s kamarátmi z malého futbalu na chate na Králikoch. Pred tým
sa boli zabávať v dedine Králiky na zábave, kde boli aj chlapci z druhej chaty, z L. - futbalové mužstvo
malého futbalu, konkrétne T. F. a J. F.. Okolo druhej - tretej hodiny nočnej sa presunuli hore na Králiky,
na tie chatky a čo bol od nich jeden kamarát, tak povedal T. a J., aby ešte prišli ku nim pokecať. Prišli aj s
partiou z tej druhej chaty, bolo ich viacej. Zo začiatku to vyzeralo všetko v poriadku, no ale potom začali
byť agresívni a vulgárni, behali im po chate, pili im alkohol a tak ich chceli vyhodiť z chaty. Oni z terasy
odísť nechceli. Vznikli tam prvé ústne potýčky. Nadávalo sa tam, každý s každým. Keď ich vyhodili z
chaty, tak si sadli na trávnik pod chatu a robili tam bordel a R. K. napadlo, že pôjdu akože pre B., čím
ich chceli postrašiť, aby odišli. Sadli do auta zn. U. XXX, ktoré patrilo A. W. a šoférovala K.. V aute bol
on, sedel vzadu, vpředu sedeli R. K. a B. D.. Ako išli popri partii tých chlapcov, ktorých vyhodili z chaty,
tak oni boli dvaja - traja na ceste, ostatní sedeli na trávniku, tak R. zatrúbila, aby uhli, aby mohli prejsť,
lebo je tam dosť úzka cesta a vlastne vtedy videl, ako si J. F. otvoril plechovku, napil sa a potom im ju
hodil na čelné sklo. R. zo strachu zastavila a vystúpila z auta a začala kričať na J., či je normálny, prečo
to urobil a potom za ňou vystúpila aj B. a tiež kričala, či sú normálni. On zostal sedieť v aute, nevystúpil.
Potom oni odišli z tej cesty, išli sa otočiť cca 200 m od toho miesta a išli naspäť na chatu, kde už o tom

vedel aj majiteľ toho vozidla. Rozhodli sa ísť na tú druhú chatu, aby si vysvetlili ten incident s plechovkou
a vyriešili otázku prípadnej škody, ak by sa zistilo, že sa auto poškodilo. Z ich chaty išli on, C. W., jeho
brat A. W., J. F., R. K. a B. D.. Keď prišli ku chate búchali na dvere, nikto neotváral, potom im otvorili
bratia Y. a nevie či po chvíli alebo hneď sa tam objavil J. F.. Nevie či hneď alebo počas toho, ako sa
hádali, J. mal v rukách hasiaci prístroj a vlastne stál za bratmi Y.. Vznikla tam nejaká potýčka medzi A.
W. a bratmi Y. a ako sa oni bili medzi dverami, R. K. ťahala A. preč, lebo je to jeho priateľka, no a on ich
vlastne preskočil a išiel za obžalovaným. Išiel preto, aby zabránil ak by J. chcel niekomu urobiť niečo s
tým hasiacim prístrojom. Nevšimol, že J. v tom čase už vymenil hasiaci prístroj za dve fľašky, v pravej
ruke mal zelenú vínovú fľašu, už prázdnu a v ľavej mal takú hrubšiu fľašu, vyzerala ako od alkoholu,
bola priehľadná. Toto sa stalo asi meter od vchodových dverí, ako on skočil dnu, tak najskôr mu buchol
J. o hlavu tú zelenú fľašu, on dal hlavu hneď dole, chytil sa za hlavu, že či mu náhodou netečie krv, no
a vzápätí si prechytil z ľavej ruky do pravej tú druhú fľašku a udrel ho. Na súde k tejto časti konfliktu
konkrétne uviedol, že potom ako ho udrel obžalovaný fľašou prvý krát, urobil ani nie pol kroka smerom
k nemu a udrel ho druhý krát. Medzi tým ubehol čas maximálne od 1,5 do 3 sekúnd. Ako ho buchol po
hlave, táto sa rozbila a ako ťahom dole pokračoval, tak mu rozrezal tvár. J. sa zatvoril niekde do izby
a nebol pri ňom, keď ho ošetrovali. Potom si sadol tam v chodbe na nejaký gaučík, najprv mu začali
zastavovať krvácanie bratia Y. a A. W. a potom, niekoho napadlo, že namočiť uterák a priložili mu ho na
tvár. Tam sedel a čakal, kým príde R. ku chate a keď prišla R. s autom, tak jeden z bratov Y. a A. W.
ho odniesli do auta, sadol si dozadu a išli s ním na urgent R., B., D. Y. a A. W.. Po ošetrení na urgente,
kde najskôr povedal, že spadol na sklenenú skrinku, tak ho zašili a vrátili sa späť na chatu, kde sa s
J. stretol, kde on mu povedal, že ho to mrzí, že mu je to ľúto, ale veľmi im do reči nebolo. Na urgente
povedal, že spadol na sklenenú skrinku zo strachu, lebo sa mu dačo takého stalo prvýkrát a nevedel, čo
má robiť. Celý deň bol na chate, bál sa zavolať rodičom, čo sa stalo. Okolo štvrtej poobede im zavolal a
oni hneď prišli po neho na chatu. Išiel s nimi domov, dal sa do poriadku a z hlavy si vyberal sklo a čistil
si tvár od krvi, potom išli s rodičmi na urgent prepísať výpoveď o tom, čo sa mu stalo na chate, z čoho
má ten úraz. Na urgent išli aj z toho dôvodu, lebo ráno mu nerobili žiadne vyšetrenie, len ho zašili a išli
preč. Išli požiadať o ďalšie vyšetrenia, či nemá otras mozgu alebo niečo také. Potom išli na políciu, kde
podal trestné oznámenie. Poprel údaje obžalovaného o tom, že ho mal na ich chate udrieť, nevyhrážal
sa zabitím keď prišli k ich chate.

Pri konfrontácií vykonanej medzi obžalovaným J. F. a poškodeným T. P. dňa 24.07.2014 obaja zotrvali
na svojich výpovediach, rozpory odstránené neboli.

Svedok L. Y. ku konfliktu na druhej chate medzi obžalovaným a poškodeným povedal, že tento nevidel,
iba J. hovoril, že T. mu dal facku. Počul, že P. kričal, že teplá L. ide na chatu, to je všetko. Nevšimol si
na J. F. nejaké poranenie na tvári po facke od T. P.. Keď P. povedal, že majú ísť preč, tak sa zobrali a
išli na ich chatu. Vie, že išli na ich chatu a niekto spomínal, že J. hodil nejakú plechovku na auto, ale
on to nevidel. Vie, že potom vystúpili z auta dve baby a začali im nadávať, že prečo to spravil, potom
nastúpili do auta a išli ďalej. Následne asi 3 hodiny po tomto konflikte keď boli nejaké tri - štyri hodiny
ráno, všetci už zaspávali, keď niekto začal päsťami búchať do dverí a kopať do chaty. On s bratom F.
spali najbližšie ku dverám, ktoré boli zamknuté. Povedali, že nech nebúchajú, že idú hľadať kľúčik. Brat
odbehol po kľúčik, odomkol dvere a vie, že tam stál T. P. a W., potom tam boli dve baby, ktoré nepoznal
a nejakí traja chalani. Na hlavách mali kapucne a asi dvaja mali previazané šatky cez ústa. Na chodbe
- vstupe do chaty stál on, brat a J. F.. P. kričal na J., že nech ide von na férovku, nech si to oni dvaja idú
rozdať medzi sebou, nevie kvôli čomu. On stál na jednej strane zárubne, jeho brat F. na druhej strane
zárubne. P. a W. sa chceli dostať dnu. On im vravel, že nech sa na to vykašľú, že sa to dorieši ráno, keď
sa všetci z toho vyspia. P. zakričal na J., že ho zabije a pôjde za ním, ak nevyjde von. Ako sa W. a P.
snažili dostať do chaty strkali do neho a jeho brata vo dverách. Potom ich W. s bratom v tých dverách
prerazil a všetci traja spadli na zem, kde sa ho snažili pri zemi držať a popri nich prekĺzol do chaty P..
Keď sa postavili, tak sa pozrel dozadu a videl P., ako mu tiekla krv. Krv mal pri nose a na čele.

Pri konfrontácií medzi poškodeným T. P. a svedkom L. Y. dňa 14.08.2014 obaja zotrvali na svojich
výpovediach.

Svedok F. Y. uviedol, že niekedy v októbri minulého roku, boli na chate na Králikoch, partia z futbalu.
Prišli tam poobede po práci. V dedine bola diskotéka, boli tam chalani z ich partie a aj z druhej partie, čo
bola na chate neďaleko nich. On na tej diskotéke nebol. Pokiaľ vie, na diskotéke neboli žiadne problémy.
Potom, keď sa vrátili chalani z diskotéky, išli ešte na tú druhú chatu, lebo sa tam s niekým poznali. On

tam nešiel. Potom sa tam voľačo prihodilo, ale nevie čo. Potom J. F. prišiel na našu chatu a vravel, že
sa tam dačo stalo, že dáke nadávky alebo čo, tak tam išli, že to vyriešia, nech sa nehádajú, že sú na
chate. Prišli tam, tak hneď ich poslali preč a po nejakom čase, ako sa vrátili na ich chatu, tak oni prišli
za nimi. Bolo to nad ránom, niektorí chalani už spali, lebo išli ráno do práce, oni sa práve chystali spať
a vtom začali trieskať na dvere, že im majú otvoriť. Oni už boli zamknutí, tak hľadali kľúč a keď ho našli,
tak odomkli, konkrétne on otvoril dvere. Bol pri ňom aj jeho brat L.. Keď otvorili dvere, tak ich tam bolo
8 - 10 ľudí, na hlavách mali šále, aby im nebolo vidieť do tváre. Chceli sa rozprávať s J. F. a vlastne ako
stáli s bratom vpredu, tak sa snažili ukľudniť situáciu. Oni stále naliehali, slovne kričali na J., nech ide
vonku, hlavne T. P., no a kričal, že „poď von, lebo ťa zabijem.“ J. tiež vravel, že nech nerieši, že ráno sa
porozprávajú. Vtom vtrhli T. P. a W. dnu do chaty do chodby, ich prevalili, spadli, on aj brat a ako spadli,
tak počul, niečo v takom zmysle, že niečo sa stalo a všade bola krv. Potom zistili, že to je od P. krv, tak
sa mu snažili pomôcť, čistili mu uterákom tvár od krvi a keď zistili, aké je to vážne, tak išli na pohotovosť.
Ráno prišli na ich chatu znovu, J. tam vtedy triaslo, bol vyplašený z toho, čo sa stalo, J. T. podal ruku, sa
mu ospravedlnil a to je všetko. Iba z počutia vie, že na tej druhej chate mal dať T. P. J. facku. Tá partia,
čo prišla na ich chatu, pôsobila agresívne, mali šály na hlave, vyzerali, že sa chcú pobiť a mali aj také
reči. Keď P. prišiel do chaty, bol agresívny, vyrývačný, odvážny. Smeroval priamo ku J. F..

Pri konfrontácií medzi poškodeným T. P. a svedkom F. Y. dňa 14.08.2014, obaja zotrvali na svojich
výpovediach, pričom poškodený T. P. uviedol, že v predchádzajúcej konfrontácii, na túto otázku
nereagoval, ale vie, že dvaja chlapci mali šále, mali ich cez tvár, ale potom si ich dali dole, mali ich iba
na krku, to uvádzal dávnejšie aj vo svojej výpovedi. Šále si dali dole predtým, ako začali klopať na chatu.
V momente otvorenia dverí nemali zahalené tváre. Na otázku, či P. a W. vtrhli do chaty naraz, svedok F.
Y. odpovedal, že najprv ich prevalil W. a potom ich T. prekročil. Bol to taký moment, bolo náhle rýchle,
chvíľu boli na zemi a už bol T. krvavý. Časovo to bolo tak maximálne dve sekundy, ako prepadli na zem.
T. P. odpovedal na rovnakú otázku, že nie, nevtrhol do chaty, A. W. do chaty nevnikol, on bol len medzi
dverami, kde bol s bratmi Y. a ako už bolo povedané, asi dve sekundy po tom, ako sa začala potýčka
medzi dverami, vnikol do chaty on, aby zabránil incidentu s hasiacim prístrojom a dostal fľašou.

Svedok D. Y. uviedol, že v piatok, išli na chatu na Králiky spoluhráči z miniligového tímu. Na chatu prišli
večer o nejakej ôsmej. Na chate boli do nejakej jedenástej, potom išiel s J. F. na diskotéku do krčmy na
Králiky. Z Králik J. išiel na ich chatu a on išiel na druhú chatu, ktorá bola asi 50 - 100 m od ich chaty,
lebo tam mal druhých kamarátov, ktorých stretol na diskotéke. Po nejakom čase tam prišli ľudia z ich
chaty, J. F. a asi L. Y.. Potom prišla tá R., že jej hodili pivo, plechovku alebo fľašu na sklo auta a vybrali
sa na ich chatu to riešiť. Vie, že tam boli C. a A. W., T. P., R.. Išli na tú ich chatu, on išiel kúsok za nimi,
boli takí roztrúsení. Zaklepali, zabúchali, dačo spravili, dakto otvoril dvere, ale on nevidel kto a začali sa
hádať. Hádali sa A., C. s tými, čo boli dnu, podľa hlasu usúdil, že to boli L. s F. Y.. Hádali sa, prečo hodili
fľašku a niečo si vykrikovali. On bol za nimi, ale stál za rohom, tak nevidel na vchodové dvere. Potom
počul známky bitky, hlasy boli ticho, bolo len také naťahovanie. Potom zostalo ticho a L. Y. zakričal, že
„doneste uterák.“ Tak sa išli pozrieť dnu a videl, ako T. P. má uterák na tvári. Potom išli s R. po auto a išli
do nemocnice. Tam T. ošetrili a vrátili sa naspäť. On išiel na tú druhú chatu zobrať si veci a cestoval do
Bratislavy. Nemá vedomosť o tom, že by T. P. udrel päsťou J. F. do tváre. Keď prišli na ich chatu spolu
s partiou, kde bol aj T. P., na dvere klopal asi A. W., lebo bol veľmi nahnevaný, lebo to bolo jeho auto,
ktoré šoférovala R.. Nadával, že mu hodili tú fľašku, tak že to ide vyriešiť, že si nemôžu dovoliť hádzať
plechovku na jeho auto. Na otázku, či mal niekto z partie T. P. počas toho, ako išli na ich chatu, zahalenú
tvár šálom alebo kapucňu na hlave, odpovedal, že si nespomína, ale nezdá sa mu to. Na otázku v akom
stave sa nachádzal T. P., teda v akom bol duševnom rozpoložení, keď išli na chatu riešiť ten incident s
plechovkou, odpovedal, že bol normálny, nebadal na ňom nič nezvyčajné.

Svedok C. W. uviedol, že v októbri 2013 boli na zábave a potom sa presunuli na chatu na Králikoch.
Keď prišli z diskotéky on, jeho brat A., R. a T. P., tak na chate boli ešte tí chalani z druhej chaty, ktorí boli
v podnapitom stave, tak ich vyhodili, nech už idú na svoju chatu. Oni sa za to asi nahnevali a jeden z
nich hodil plechovku piva na auto. Potom tú plechovku našli a išli za nimi na chatu vyriešiť, že prečo to
spravili a ak bude na aute škoda ako to mienia vyriešiť. Išiel spolu s A., R., to druhé dievča, čo tam bolo
a T. P.. Zaklopali na chatu, oni otvorili a asi štyria sa postavili medzi dvere, aby ich nepustili dnu, že čo
tam chcú. Povedali, prečo tam prišli. J. stál za nimi schovaný, nechcel vyjsť von, tak ľudia z jeho partie
chceli ísť za ním dnu, dnu chcel ísť aj T.. Povedali im, že majú ísť na svoju chatu naspäť. Keď chceli
ísť T. s A. za obžalovaným do chaty, začali sa strkať s bratmi Y., ktorí stáli vo dverách. Obžalovaný stál
za nimi schovaný a vôbec nechcel ísť von. Pri tom strkaní A. sotili bratia Y. na zem a začali ho kopať.

T. potom prekĺzol dnu a potom už počul rozbitie skla. T. ležal na zemi v kaluži krvi a držal sa za hlavu.
Dali mu uterák na hlavu, R. išla po auto a zaviezli ho do nemocnice. Oni vrátili späť na ich chatu. Žiadne
vyhrážky nepočul.

A. W. uviedol, že keď boli na tej chate, v noci prišli ku nim aj chalani z druhej chaty. Zo začiatku to bolo
všetko v pohode, len už potom to začalo byť také, že by sa aj niečo porozbíjalo, tak ich slušne požiadal,
aby odišli z chaty, všetci to akceptovali, len J. nie, nechcel odísť. Požiadal teda priateľku R. K., aby
zobrala jeho auto a aby sa išla previesť dole na parkovisko, povedal jej, že ide volať chalanov z dediny,
že ak by bol nejaký problém, aby boli k dispozícii. Myslí si, že nikto nechcel mať problémy, tak začali
ťahať J. preč. Pár minút po tom, ako odišli sa vrátila R. a povedala mu, že J. jej hodil plnú plechovku piva
na čelné sklo. Preto chcel ísť za J., aby mu vysvetlil, prečo to urobil. Išla s ním priateľka R., B. D., jeho
brat C. a T. P.. Prišli tam, zaklopali na dvere, po chvíli sa dvere otvorili, medzi dverami stáli dvaja bratia
a trošku za nimi stál J. s hasiacim prístrojom v rukách. Tak chcel ísť za ním, nechceli ho za ním pustiť tí
dvaja bratia a medzi dverami sa rozprávali. Povedal mu, že čo si to dovolil, no aj vlastne potom ho chcel
vytiahnuť vonku spomedzi nich, lebo nedalo sa mu s ním rozprávať, keď stáli pred ním. Nakoniec ich
nejako preskočil, sotili ho na zem, na zemi bolo klzko, tak sa šmykli, všetci traja padli, bili sa na zemi,
videl, ako ich prekročil T. P., vošiel do chaty, išiel za J. a o chvíľu počul rozbiť jednu fľašu a za tým po
krátkom čase maximálne do minúty druhú fľašu, vtedy všetci od neho odskočili. Na zemi boli kaluže krvi.
Videl, ako sa T. drží za tvár, celý bol od krvi, tí dvaja bratia spolu s ním sa snažili T. ošetriť, poutierať ho,
aby zistili rozsah zranení. Najskôr si mysleli, že má rozbitú hlavu a potom zistili, že má dorezanú tvár. R.
poslal po auto, B. išla zobrať uterák a potom on, B., R. a D. Y. išli s ním na urgent. Tam mu to pozašívali a
išli späť na ich chatu. Na druhý deň normálne vstali, prišli tí dvaja bratia, tí sa ospravedlnili jemu aj T. za
to, čo sa v tú noc stalo. Potom prišli po T. jeho rodičia a to bolo všetko. V tú noc videl J. F. požívať alkohol,
určite zjavne bol pod vplyvom alkoholu. Aj T. P., aj on sám, boli pod vplyvom alkoholu. Na otázku, či sa
niekto vyhrážal J. F. zbitím, zabitím, vyzýval ho niekto na férovku, odpovedal, že o tom nevie.

U. U. uviedol, že asi o polnoci sa vrátil J. F. na ich chatu, povedal, že stretol na neďalekej chate známych
a že na tej chate skončil aj T. F.. Tak sa rozhodli, že sa tam idú pozrieť. Počul jako T. P. tam povedal
urážky na ich adresu, že „teplá miba“. Na to zareagoval J. F. v zmysle, že čo to hovorí, čo si to dovoľuje.
Následne oni dvaja pokračovali v rozhovore smerujúc k rohu terasy, kde poškodený udrel päsťou do
tváre obžalovaného. Ako na neho T. útočil, tento útok chcel zastaviť F. Y., postavil sa pred neho, no ale
T. ich oboch vytlačil tak, že vystieral ruky do úderu smerom do J., ale už ho netrafil, lebo bol medzi nimi
F. Y.. Ako sa to skončilo, tak odišli na svoju chatu, tam bol J. dosť otrasený z toho, čo sa stalo, že došlo
k takémuto konfliktu s človekom, s ktorým sa pozná. Na ich chate padol taký návrh, že to pôjdu urovnať,
aby si podali ruky, niečo v takom zmysle. Tak sa vybrali na ich chatu, po príchode on zostal na terase
pred chatou, ostatní išli dnu. Následne vyšla von jedna slečna, zapálila si cigaretu. Ostatní kamaráti
boli v chate. Následne vyšla z chaty aj druhá slečna. Zvnútra počul, že T. nie je prístupný uzmiereniu a
spolu s ostatnými vyháňali kamarátov z ich chaty. Ako ich vyháňali slovne, aby vypadli, v takom zmysle,
na tieto výkriky tá druhá slečna začala mať obavy zo správania T. P.. Vyšla von a na tie výkriky T., že
„vypadnite“ reagovala tak, že toto už nie je dobré, súvisiac s jeho ďalším výbuchom. Ona vyzerala, ako
by mala obavy zo správania T. P., že by mohlo dôjsť k ďalšiemu konfliktu. Keď už odchádzali, tak T. P.
spolu s tými dvomi slečnami nastúpil do auta a vydali sa smerom na Králiky. Oni išli po ceste, po kraji,
J. bol pred nimi asi 10 metrov. Videl, ako odhadzuje plechovku cez cestu, tá sa dotkla prechádzajúceho
auta. To zastavilo, vyšla vodička, pozrela auto a zakričala, že čo to spravil. J. odvetil, že čo spravil.
Následne nasadla do auta a auto odišlo. Vrátili sa na svoju chatu, ešte sa rozprávali, pomaly zaspávali
a zhruba o hodinu počuli razantný buchot na dvere. Išli otvoriť, konkrétne L. a F. Y.. On bol za nimi.
Otvorili dvere, tam bola skupina piatich chlapcov a tie dve dievčatá. Z tej skupiny mal minimálne jeden
zahalenú tvár šatkou a T. s niektorými ďalšími osobami vyzýval J. F., aby vyšiel von. F. s L. ich odhovárali
od dákej konfrontácie, ale stále vyžadovali J., aby išiel von a T. sa mu vyhrážal bitkou. J. bol chvíľu na
chodbe, chvíľu v jednej miestnosti vedľa chodby, kde sedeli a potom znova na chodbe. T. agresivita sa
stupňovala, až vykrikoval „poď von, ťa zabijem“, niečo v takom zmysle. Potom sa T. pokúsil dostať dnu.
Na to ho F. s L. Y. chceli zadržať rukami a v tom, ako ho zadržali, tak na L. Y. vyskočil jeden z tej ich
skupiny. Oni spolu spadli na zem a T. sa dostal dnu. Urobil asi krok k J. a J. ho udrel fľašou po hlave.
Po tom údere J. ušiel do tej vedľajšej miestnosti, T. si na chvíľu chytil za hlavu, ale pokračoval za J. do
tej miestnosti, kde inkasoval druhý úder po hlave. Po tom údere J. ušiel do suterénu chaty, T. si chytil
hlavu, tiekla mu krv. Potom L. s F. Y. mu poskytli prvú pomoc, doniesli mu uterák a priložili mu ho na
hlavu na ranu. Potom ho vyviedli von, nasadol do auta a odišli do nemocnice. Dopoludnia sa J. stretol s

T., T. to zranenie nebral nejako tragicky, vyžadoval si nejakú kompenzáciu, ale toto priamo on nepočul,
vie to iba z druhej ruky.

Pri konfrontácií medzi poškodeným T. P. a svedkom U. U. dňa 14. 08. 2014 obaja zotrvali na svojich
svedeckých výpovediach.

Súd okrem osobného výsluchu vyššie uvedených svedkov na základe súhlasu obžalovaného a
prokurátorky prečítal zápisnice o výsluchu svedkýň R. K. a B. D..

Svedkyňa R. K. vo svojej výpovedi zo dňa 2. júla 2014 uviedla, že v polovici októbra 2013, boli na chate
s partiu, v ktorej boli A. W., C. W., B. D., T. P. a ďalší. Potom išli na diskotéku do krčmy na Králikoch.
Keď sa vrátili, chalani z tej druhej chaty, kde bol aj J. F., ich prišli pozrieť, rozprávali sa a potom začali
chodiť po chate, piť ich alkohol, ako keby boli doma. Potom ich chalani, asi T. P. a A. W., požiadali, aby
odišli. Oni odišli, ale vrátili sa znova, no a tam už padli aj nejaké nadávky, ale nevie, kvôli čomu, nebola
v tom čase na terase. Potom A. zahral takú formu, že volá kamarátov, aby prišli na chatu a poslal ju, aby
išla pre nich dole do dediny, aby tá druhá partia odišla. Sadla do auta, pár metrov pod chatou stretla tú
druhú partiu, stáli na ceste, niektorí sa neodstúpili, jeden chlapec si utieral nohu a ona čakala, kým sa
odstúpil a potom išla ďalej a asi o dva metre stál na ceste J. F. a nechcel sa jej odstúpiť a hodil na čelné
sklo plechovku piva. Zľakla sa, nevedela čo to bolo, začala na neho kričať, že čo to spravil, povedal jej,
že on nevie, o čom hovorí, že nič neurobil, vyzeral akoby nebol pri zmysloch. Sadla si hneď do auta,
potom vystúpila z auta B. D. a povedala tak všeobecne, že či je normálny, že mohol rozbiť čelné sklo, že
prečo to urobil. Tiež si potom sadla do auta. V aute sedel aj T. P., ktorý nevystúpil. Potom naštartovala a
išli smerom do dediny, asi po nejakých 200 metroch jej zavolal A., že to nemyslel vážne, že sa má vrátiť.
Vrátili sa a A. povedala, že čo sa stalo. Nahnevalo ho to, ale bol kľudný a povedal, že sa ide J. spýtať,
prečo to spravil. Prišli tam ku nim na chatu, zaklopali na dvere, nikto neotváral, potom po chvíli klepania
sa ozval nejaký chalan, že čo chcú, že majú ísť preč. No a potom neskôr otvorili a medzi dverami stáli
dvaja chalani a za nimi bol J.. A. povedal J., že je rozbité čelné sklo, že prečo to urobil, že ako to teraz idú
riešiť. Riešili to slovami, potom sa J. zrazu vyparil a vrátil sa s hasiacim prístrojom. Oni sa všetci začali
tomu smiať, že čo s ním bude robiť. Zase bola tam slovná roztržka, potom už nevie presne, ako to išlo
ďalej, ale zrazu stál J. s dvomi fľašami v rukách. Nevie, kedy presne sa stalo, ale A. skončil na zemi s
tými dvomi chlapcami a naťahovali sa tam. Potom išiel T. dnu a už len počula rozbitie skla a automaticky
ťahala A. zo zeme von, lebo si myslela, že sa niečo stalo jemu, vôbec si neuvedomila, že sa mohlo niečo
stať T.. Keď sa A. postavil, nič mu nebolo, tak sa pozrela na T., on si držal temeno hlavy, najskôr išla
volať sanitku, ale nevedela ani vytočiť číslo, tak potom ich napadlo, že ako vysvetlia, kde majú prísť, že
je to ďaleko a keďže nepila, tak bežala po auto, B. bežala po uterák, išli na tú druhú chatu po T. a išli do
nemocnice. Po ošetrení sa vrátili späť na chatu, išli spať. Ráno, keď sa zobudila, tak počula, že T. bol
na tej druhej chate, že sa bol rozprávať, ale nevie o čom, ani čo vyriešili. Potom s ním išla do mesta, boli
v lekárni vybrať lieky na bolesť a keď sa vrátili, J. ho požiadal, či sa môžu porozprávať, s čím T. súhlasil.
Jediné, čo počula bolo, že T. sa ho pýtal, prečo to spravil

Pri konfrontácií vykonanej dňa 24. 07. 2014 medzi obžalovaným J. F. a svedkyňou R. K. obaja zotrvali
na svojich svedeckých výpovediach.

Svedkyňa B. D., ktorá bola v prípravnom konaní vypočutá dňa 2. júla 2014, vo svojej výpovedi okrem
iného uviedla, že bolo to okolo 10. októbra 2013 na Králikoch. Začalo sa to tak, že sa zabávali v krčme,
ktorá sa volala Q. a potom išli na chatu nad vleky na Králikoch, kde boli oni ako partia plus J. so svojimi
kamarátmi. Ich partia bola A. W., R. K., T. P., L. K., K. a už nevie ďalšie mená. T. P. a J. sa pochytili na ich
chate. Povedali si pár nepekných slov, nadávali si a strčili do seba a tým pádom J. so svojimi kamarátmi
odišli, keďže videli, že sú tam nežiadaní. Ona s R. a s T. išli na aute dole do Králik a stretli J. s kamarátmi
na ceste, išli po strede cesty a jeho jeden kamarát sa odstúpil, mal niečo s nohou a J. stále stál na ceste
a J. im hodil plechovku do čelného skla auta. R. to nahnevalo, vystúpila z auta. J. ju presviedčal, že on
nič neurobil, že on to nebol. Pohádali sa tam. Potom vystúpila ona, že naozaj nie sú hlúpe, obe sedeli
vpredu, T. sedel vzadu, ten sa do tohto nezapojil. R. trošku nižšie otočila auto, ktoré nebolo jej, ale A. W.
a vrátili sa na ich chatu a ona povedala A., že J. im hodil do čelného skla plechovku. A. to nahnevalo a tak
išli na tú druhú chatu ona, R., A., C. - A. brat, T. P. a ešte s nimi išiel aj D. Y.. Prišli dole, ona zaklopala, že
sa chcú v kľude porozprávať. Najprv sa s nimi rozprávala cez dvere, potom neskôr otvorili a vo dverách
stáli dvaja chalani, tých nepoznala a za nimi stál J. s hasiacim prístrojom v ruke. Zo začiatku sa chcela
fakt v kľude porozprávať, nechcela to inak riešiť, a potom sa to tak rýchlo zvrtlo, že ani poriadne nevie,

ako sa A. W. dostal dnu, len videla, ako ho bijú na zemi dvaja chalani. Samozrejme T. to nahnevalo a
chcel mu ísť pomôcť, odstrčil ju, vletel dnu a potom už iba počula, ako sa rozbili fľaše. Pozrela sa dnu,
T. už ležal na zemi a v tom, keď zistili, že je to vážne, tak mu to niektorí chalani obväzovali toaletným
papierom a potom mu dávali uterák a ona s R. bežali späť na chatu, spolu aj s D. Y.. R. s D. išli po
auto a ona išla na chatu po uterák. Vrátili sa dole na tú ich chatu, T. ich už čakal vonku, sadli do auta,
v aute bola ona, R., D. Y., T. P. a A. W. a išli dole do nemocnice. Na urgente čakali asi pol hodiny, kým
ich zobrali, spolu tam boli asi dve hodiny. Po ošetrení sa vrátili naspäť na ich chatu. Rozprávali sa ešte
a ona odchádzala z chaty okolo 10,00 hod. Na otázku obhajcu, či tam A. W. a T. P. nešli s ostatnými
chlapcami s tým, že sa idú J. F. pomstiť alebo ho idú zbiť odpovedala, že zo začiatku padali také reči, že
by si to mali riešiť bitkou, o tom sa rozprávali všetci, čo tam išli. Povedala im, že veci sa takto neriešia,
tak sa chceli porozprávať. Prišli ku chate, boli už kľudní a riešilo sa len to, že sa idú porozprávať.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie znalca L.. R. F. číslo 25/2013
(č. l. 272-279) zabezpečeného za účelom posúdenia zranení poškodeného T. P. vyplýva, že tento
utrpel rezné rany na hlave, na hornom viečku vľavo, na celej ľavej polovice tváre idúce až na hornú
peru zvnútra a dolnú peru zvnútra. Tieto zranenia boli spôsobené ostrým predmetom, v tomto prípade
ostrým sklom, ide o zranenia celej ľavej polovice tváre a úst. Znalkyňa vyslovila záver, že s najväčšou
pravdepodobnosťou možno predpokladať, že zranenia vznikli tak, ako uvádza poškodený. Dobu liečby
a PN ustálila na 14 dní. Po dobu 14 dní uvedené zranenie sťažilo obvyklý spôsob života bolesťami
hlavy a prijímaním tekutej a kašovitej stravy a zvýšenou toaletou dutiny ústnej. Obvyklý spôsob života
poškodeného bol sťažený po dobu 14 dní. Na otázku, či zranenia zanechajú trvalé následky v závere
znaleckého posudku uviedla, že zanechajú a to jazvu prakticky na celej ľavej polovici tváre. So súdno-
lekárskeho hľadiska ide o ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami. Uvedené zranenie možno
považovať za zohyzdenie, za kozmetický defekt. Na otázku, či je možné spôsobené zranenie ľahko
odstrániť bežným operačným úkonom, ľahkou odstrániteľnou jednoduchou operáciou alebo ide o ťažkú
kozmetickú vadu, ktorá je trvalá a nedá sa odstrániť bežným operačným úkonom uviedla, že ide o ťažkú
kozmetickú vadu, ktorá je trvalá a nedá sa odstrániť bežným operačným úkonom. V závere znaleckého
posudku tiež uviedla, že nemohlo dôjsť a nedošlo k poškodeniu iných orgánov a ide o trvalo ťažký
kozmetický defekt na tvári sťažujúci obvyklý spôsob života postihnutého trvalou jazvou na tvári dlhou
12 cm a nad ľavým okom v dĺžke 1 cm. Zranenia bodovo ohodnotila na 45 bodov. Útok smeroval na
oblasť hlavy a tváre. Nebol vykonaný takým spôsobom a nástrojom, ktorý by ohrozoval životne dôležité
orgány. Ku intenzite úderov uviedla, že išlo o stredne silnú intenzitu. Na otázky obhajcu odpovedala, že
so stavom poškodeného na základe fotodokumentácie z leta 2014 sa neoboznámila a nemá vedomosť
o tom, ako sa zranenia poškodeného zahojili. Podľa pravidelných kontrolných vyšetrení poškodený
dodržiaval liečebný režim a stanovenú liečbu. Ku dňu vypracovania znaleckého posudku sa zranenia
zahojili primerane, ale keloidnou jazvou. Plastickou operáciou je možné stav poškodeného zlepšiť, resp.
jeho jazvu na tvári úplne odstrániť.

Súd na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby oboznámil podstatný obsah spisu OR PZ Zvolen,
Obvodné oddelenie PZ Hriňová č. G.-XXXX/HR-ZV-XXXX, najmä uznesenie zo dňa 11.11.2014, príkaz
zo dňa 7.10.2014, uznesenie zo dňa 11.11.2013 a 31.3.2014, z ktorého je zistiteľné, že za nebezpečné
vyhrážanie, ku ktorému malo dôjsť pred predmetnou chatou je vedené trestné stíhanie vo veci, pričom
vec bola prikázaná tomuto OO PZ preto, lebo v osobe otca poškodeného T. P. ide o príslušníka PZ
pracovne zaradeného v Banskej Bystrici. V tejto veci boli ako svedkovia vypočutí T. P., R. K., A. W.,
C. W., I.. U. U., L. Y., J. F., F. Y., D. Y. a súčasť tohto spisového materiálu potom tvorí časť spisového
materiálu z predmetnej veci obžalovaného J. F.. Vznesené obvinenie konkrétnej osobe nebolo.

Prokurátorka v rámci záverečnej reči uviedla, že dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní preukázali,
že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tým spôsobom, že keď T. P. vošiel do chaty, tak ho
sklenenou fľašou udrel priamo do vrchnej časti hlavy, ktorá sa pri tomto údere rozbila a vzápätí ho znova
spredu udrel druhou sklenenou fľašou do vrchnej časti hlavy, ktorá sa pri tomto údere rozbila a ťahom
ostatkami rozbitej fľaše, ktorú držal J. F. v pravej ruke, pohybom dole, spôsobil T. P. vyššie konštatované
zranenia a domáhala sa uznania viny zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s tým, že obžalovaný konal
v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Trestného zákona.

Obžalovaný sa naproti tomu domáhal jeho oslobodenia spod obžaloby s poukazom na to, že sa bránil
priamemu útoku a splnil podmienky nutnej obrany v zmysle § 25 ods. 1 Tr. zákona, prípadne žiadal súd,
aby zvážil, či nenaplnil znaky nutnej obrany podľa ustanovenia § 25 ods. 3 Tr. zákona.

Súd po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný J. F. nebol osobou,
ktorú by bolo možné považovať za útočníka. V tomto smere súd poukazuje na právnu kvalifikáciou
jeho konania podľa § 364 ods. 1 Tr., zákona (v obžalobe zrejme v dôsledku pisárskej chyby nesprávne
uvedené 364 ods. 14 Tr. zákona), teda, že obžaloba vychádza z predpokladu, že obžalovaný napadol
iného, čo je podmienkou trestnosti za spáchanie tohto prečinu. Podľa názoru súdu však to bolo úplne
naopak, pretože obžalovaný bol osobou, ktorá bola napadnutá poškodeným a priamo hroziacemu útoku
zo strany poškodeného sa bránil, čím splnil podmienky nutnej obrany podľa § 25 ods. 1 Tr. zákona a jeho
konanie, aj keď poškodenému spôsobil zranenie, nie je potom trestným činom. Za napadnutie iného nie
je možné považovať konanie obžalovaného v rámci obrany.

Napriek tomu, že sú tu evidentne dve skupiny svedkov, čo vyplýva aj z toho, že išlo o dve skupiny
mladých ľudí, ktorí sa chceli zabaviť v rámci ich pobytov na chatách, je možné z ich výpovedí dospieť
k zisteniu skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie.

Obžaloba v rámci opisu skutku konštatuje skutočnosti, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Ide napríklad o konštatovanie, že T. P. „vošiel“ do chaty.

Slovo „vošiel“ nevystihuje situáciu, ktorá na mieste skutku bola. Súd poukazuje na to, že išlo o skoré
ranné hodiny, keď bola ešte tma, zväčša podnapitých ľudí, ktorí si prišli dať vysvetliť, prečo obžalovaný
hodil plechovku do auta iného a ako mieni riešiť škodu, ak sa zistí, že nejakú urobil. Svedkami
uvádzanému úmyslu slovne si navzájom vysvetliť konanie obžalovaného predchádzalo minimálne
búchanie na dvere a chatu a neochota odísť preč. Máme tu síce rozporné vyjadrenia o tom, že časť
týchto mladých ľudí prišla na miesto so zahalenými tvárami šatkami, či kuklami, ktorej skutočnosti, že
zahalení prišli aj na základe samotnej výpovede poškodeného, ktorý túto skutočnosť priznal, je možné
uveriť. No a nakoniec je zrejmé, že aj za cenu použitia násilia sa do chaty za obžalovaným, keď tento
odmietal vyjsť von snažili dostať jeden až dvaja muži (chlapci) a že keď jeden z týchto dvoch sa zaplietol
do konfliktu s bratmi Y., ktorí sú mimochodom obaja výškovo aj stavbou tela mohutnejší ako T. P. a
A. W., tak T. P. nešiel pomôcť svojmu kamarátovi, ktorý ležal na zemi a mal byť podľa neho bitý
(podľa C. W. dokonca kopaný, čo však ani sám A. W. nepotvrdil), ale využil tento konflikt a priestor,
ktorý sa uvoľnil vo dverách, aby sa dostal k J. F.. Súd poukazuje na to, ako jeho vstup charakterizovali
svedkovia slovami - prekĺzol popri nich, prekročil ich. Toto konanie poškodeného podľa názoru súdu nie
je namieste hodnotiť ako vojdenie do chaty, ako to urobila obžaloba, ale príznačnejším slovom je slovo
„vniknutie“. Slovo vojdenie totiž vo svojom význame nemá žiadnu formu násilia, naopak vniknutie do
seba zahŕňa aj výhrady osôb, ktoré sa na tejto chate nachádzali a žiadali, aby poškodený so svojimi
kamarátmi odišli. Z tohto hľadiska nie je možné mať potom ani za to, že by súhlasili, aby T. P. vošiel do
chaty. Bez ohľadu na rozpory vo výpovediach svedkov, či na mieste odzneli vyhrážky zbitím a zabitím,
nespornou skutočnosťou, ktorá vyplýva z výpovedí poškodeného a jeho kamarátov je, že sa domáhali,
aby obžalovaný tak povediac opustil ochranu, ktorú mu poskytovala jednak chata ako aj jeho priatelia
a vyšiel von. Súd nevidí žiadny zmysel takéhoto konania poškodeného a jeho kamarátov, pretože ak
skutočne malo ísť iba o rozhovor, mohol byť vedený cez dvere chaty. Práve to, že poškodený a ďalší sa
domáhali, aby obžalovaný vyšiel von je možné vyhodnotiť v tom smere, že nemalo ísť iba o rozhovor
medzi nimi a nie bez významu je tu potom výpoveď B. D., ktorá ako osoba zo skupiny okolo poškodeného
spomína, že padali reči o tom, že sa to vyrieši bitkou. Tomu, že išlo o napätú situáciu a že z nej mal
poškodený strach napovedá aj nesporná skutočnosť, že držaním hasiaceho prístroja v rukách smerom
k osobám, ktoré prišli za nimi naznačoval, že sa bude prípadnému útoku brániť. To, že mal hasiaci
prístroj v rukách tiež nikto nespochybnil, naopak potvrdil to aj poškodený, dokonca sa obžalovanému za
takýto prejav strachu on a jeho partia vysmievali. Ani jeden svedok neuviedol, že by obžalovaný týmto
svojím postojom naznačoval, že ide útočiť. V kontexte takto videnej situácie je potom možné hodnotiť
ako logicky vierohodnejšiu verziu prednesenú obžalovaným a svedkami Y., ako aj U. U. a sčasti aj D.
Y., ktorý konflikt opisuje ako hádku, že tu vyhrážky, resp. volanie obžalovaného, aby vyšiel z chaty von
na tzv. férovku odzneli.

V ďalšej časti opisu skutku obžaloba konštatuje, že obžalovaný v chate poškodeného „sklenenou fľašou
udrel priamo do vrchnej časti hlavy, ktorá sa pri tomto údere rozbila a vzápätí ho znova spredu udrel

druhou sklenenou fľašou do vrchnej časti hlavy, ktorá sa pri tomto údere rozbila“, čo je tiež možné
pokiaľ ide o konštatovanie úderov a rozbitia hodnotiť ako drobnú nepresnosť, pretože nie je jednoznačne
zrejmé, že sa rozbili fľaše a nie hlava poškodeného. Väčším problémom však je konštatovanie obžaloby,
že údery obžalovaným boli vedené vzápätí po sebe. Tento záver obžaloby takisto nemá žiadnu oporu v
dôkazoch - výsluchoch svedkov. V pohybe, ktorý je možné považovať za útočiaci, smeroval jednoznačne
k obžalovanému ho nezastavil prvý úder do hlavy, naopak pokračoval v pohybe smerom k nemu a až
druhý úder, ktorý mu bohužiaľ spôsobil zranenie konštatované obžalobou jeho útok zastavil. Súd v tejto
časti zopakuje vyjadrenia obžalovaného a svedkov k tejto, najpodstatnejšej časti konfliktu medzi nimi.

Obžalovaný uviedol, že poškodeného udrel jednou fľašou do hlavy, to ho ale nezastavilo, ba priam ešte
viac naštartovalo, tak si z ľavej ruky do pravej preložil tú druhú fľašu, tiež sa druhý krát zahnal. Pritom
všetkom pred T. ustupoval a on išiel stále smerom k nemu. Vtedy sa druhý krát zahnal na T. a zrejme
ho tiež buchol do hlavy. T. zastal, začala mu tiecť krv.

Poškodený uviedol, že potom ako ho udrel obžalovaný fľašou prvý krát, urobil ani nie pol kroka smerom
k nemu a udrel ho druhý krát. Medzi tým ubehol čas maximálne od 1,5 do 3 sekúnd.

Svedok A. W. uviedol, že počul rozbiť jednu fľašu a za tým po krátkom čase maximálne do minúty druhú
fľašu.

Svedok U. U. uviedol, že poškodený urobil asi krok k J. a J. ho udrel fľašou po hlave. Po tom údere J.
ušiel do vedľajšej miestnosti, T. sa na chvíľu chytil za hlavu, ale pokračoval za J. do tej miestnosti, kde
inkasoval druhý úder po hlave.

Ostatní svedkovia sa vyjadrili iba všeobecne, že počuli rozbiť fľaše bez podrobnejšieho opisu, navyše
nemali výhľad na miesto konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným.

Z uvedených citácií vyplýva, že ani jeden z účastníkov vrátane poškodeného neopisuje úder fľašami na
hlavu poškodeného tak, ako to opísala obžaloba, ako útok vykonaný vzápätí po sebe. Aj z výpovede
poškodeného vyplýva, že medzi prvým a druhým úderom uplynula krátka doba, počas ktorej sa hmatom
ubezpečil či nie je zranený a sám uznal, že opäť vykonal telom pohyb smerom k obžalovanému. Navyše
takto opísaná verzia konfliktu poškodeným je osamotená, pretože tak obžalovaný, ako aj spomenutí
dvaja svedkovia opisujú čas medzi prvým a druhým úderom ako čas dlhší než ako to uviedol poškodený.
Pre súd je logickým vysvetlením údaj obžalovaného, že po tom, ako rozbil na hlave poškodeného prvú
fľašu, tak si preložil z ľavej ruky do pravej druhú fľašu a tomuto zodpovedá aj údaj poškodeného, ktorý
uvádza, že sa v tomto čase presvedčil o tom, či nie je zranený a následne urobil opäť pohyb smerom k
obžalovanému. To, že poškodený smeroval k obžalovanému v úmysle napadnúť ho vyplýva aj z výpovedí
svedkov, že sa opakovane v čase keď bol ešte na terase chaty snažil chytiť obžalovaného cez bratov Y..

Vyššie uvedené skutočnosti podporujú záver súdu o tom, že obžalovaný počas celého konfliktu konal
v obrane voči priamemu útoku zo strany poškodeného a tým splnil podmienky nutnej obrany podľa §
25 Tr. zákona.

Ustanovenie § 25 Tr. zákona poskytuje širokú možnosť osobe zakročiť proti útočníkovi bez rizika, že
by bol páchateľ trestne zodpovedný. Každý má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím
obrany alebo sa rozhodne brániť. Nikto však nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom,
ale má naopak právo použiť proti takémuto útoku obranu, ktorá nie je zrejme neprimeraná povahe a
nebezpečnosti útoku. Nutná obrana má byť zameraná na vyradenie útočníka z ďalšieho útoku, pričom
riziko vyvolané útokom musí znášať útočník.

Ustanovenie § 25 Tr. zákona znie:

(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto
zákonom, nie je trestným činom.

(2) Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu,
miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

(3) Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v
silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.
(4) Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú
zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Z uvedeného teda vyplýva, že nutnou obranou rozumieme právom garantovanú možnosť brániť sa proti
protiprávnym fyzickým útokom (vrátane útokov na majetok), tým spôsobom, že obranca môže útočníkovi
v nutnej obrane spôsobiť ujmu na zdraví, pričom obranca za také konanie nebude trestne zodpovedný.
Obranca v rámci nutnej obrany môže zakročiť na ochranu vlastnej osoby a majetku, ako aj na ochranu
hociktorej inej osoby alebo jej majetku (môže ísť aj o úplne neznámu osobu).

Nutnú obranu možno použiť len na odvrátenie priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku. Obranca
teda nemusí čakať, až keď útočník dá „prvú ranu“ (napr. vystrelí), ale proti útočníkovi môže zakročiť
už keď sa zdá, že útočník chce zaútočiť. Určite za takúto situáciu je možné považovať situáciu
obžalovaného, keď bezprostredne po vzniku konfliktu medzi bratmi Y. a A. W. popri nich vnikol do
chaty poškodený T. P. a smeroval k obžalovanému. Obžalovaný mal plné právo vzhľadom na situáciu a
predchádzajúci minimálne verbálny konflikt na inom mieste mať za to, že zo strany T. P. ide o útok voči
jeho osobe. Slová T. P., že sa chcel s obžalovaným iba rozprávať a zabrániť mu, aby nenapadol A. W.,
ktorý už bol v tom čase zatiahnutý do bitky, tu vyznievajú mierne povedané nepravdepodobne. Nutnú
obranu však nemožno použiť proti útoku už skončenému. V takýchto prípadoch však ktokoľvek môže
páchateľa zadržať (za účelom zabránenia úteku alebo zabezpečenia dôkazov) a bežným prehliadnutím
sa presvedčiť, či páchateľ nemá pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohol ohroziť život alebo
zdravie vlastné alebo cudzie, čo nebol prípad obžalovaného J. F., nakoľko tento potom, ako zastavil útok
poškodeného na neho už neútočil, neodplácal.

V rámci nutnej obrany možno proti útočníkovi (hoci neozbrojenému) použiť akékoľvek prostriedky
potrebné na prekonanie jeho útoku (napr. aj strelné zbrane). Intenzita obrany a teda primeranosť obrany
intenzite útoku nie je závislá od použitého prostriedku, ale od toho, ako ho obranca použije. Proti
útočníkovi obranca môže použiť intenzívnejšie prostriedky, než ktoré používa útočník (napr. proti nožu
strelnú zbraň). Použitie týchto prostriedkov však nesmie byť zjavne neprimerané útoku útočníka, najmä
k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
Teda napríklad pri menšej potýčke dvoch osôb nemožno hneď strieľať po útočníkovi; proti „vyhlásenému
krčmovému bitkárovi“ (hoci neozbrojenom) - ktorý protiprávne zaútočil na inú osobu - o ktorom je známe
(resp. sa možno obávať), že je veľmi agresívny, možno použiť i strelnú zbraň. O neprimeranú obranu by
išlo aj vtedy, ak by obranca, ktorý ovláda niektoré bojové umenie, použil proti neozbrojenému, fyzicky
slabšiemu útočníkovi napr. strelnú zbraň alebo nôž, prípadne, ak by dolámal nohy, ak by obranca
mohol útok útočníka bez ohrozenia svojho života a zdravia odvrátiť inak. Použitie nutnej obrany má byť
zamerané na vyradenie útočníka z ďalšieho útoku (z jeho pokračovania) - napr. ak obranca zloží útočníka
na zem (s tým, že útočník je schopný sa ešte postaviť), môže ho ešte viac vyradiť (čo ak má nôž alebo
strelnú zbraň). Obranca nie je povinný vykryť len pár útokov útočníka a len čo mu to okolnosti umožnia
utiecť. Nutnou obranou nesmie byť sledované usmrtenie útočníka, ibaže ide o vážne a nebezpečné
útoky (pokus o vraždu, ťažkú ujmu na zdraví alebo znásilnenie v prípade brániacej sa ženy). Avšak
ani v týchto prípadoch nemožno útočníka usmrtiť, keď je už útočník vyradený z ďalšieho útoku, alebo
jeho útok bol odvrátený tak, že útočník nie je schopný ďalšieho nebezpečného útoku (napr. útočník
skončil so zlomenou nohou, pokiaľ ďalej neusiluje o pokračovanie útoku). Taktiež nemožno v týchto
prípadoch útočníka v rámci nutnej obrany usmrtiť, ak jeho útok možno odvrátiť iným spôsobom (nemyslí
sa tým však útek), ktorý nie je pre obrancu nebezpečný. Taktiež nepôjde o nutnú obranu, ak žena už
po znásilnení zastrelí útočníka, pokiaľ tento útočník odchádza z miesta činu a už túto ženu neohrozuje;
žena však môže (aj so strelnou zbraňou) tohto útočníka zadržať (prípadne mu spôsobiť ujmu na zdraví,
napr. postrelením, pri jeho zadržiavaní; ak útočník pri pokuse o svoje zadržanie podnikne ďalší útok,
možno voči nemu konať opäť v nutnej obrane). Smrť možno beztrestne spôsobiť v nutnej obrane len
vtedy, ak nemožno útočníka, bez ohrozenia života a zdravia obrancu alebo iných osôb, zneškodniť inak
(napr. postreliť, spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví).

Obžalovaný J. F. od začiatku konfliktu naznačoval, že sa prípadnému útoku bude brániť. Keď chytil
hasiaci prístroj evidentne prejavil strach z prípadného útoku a stal sa kvôli tomu aj terčom výsmechu
osôb, ktoré prišli k chate, v ktorej sa nachádzal. Tieto osoby sem prišli odplatiť jeho správanie, keď
si dovolil hodiť plechovku do auta. Práve konanie týchto osôb, evidentne presahuje medze nutnej

obrany, ktorú by inak boli spôsobilí vykonať s cieľom chrániť majetok. Z ich strany však už išlo iba
o odplácanie, pomstu. Osoba poškodeného T. P. je fyzicky vyspelejšia ako osoba obžalovaného a
keď poškodený na obžalovaného zaútočil je nesporné, že tak urobil napriek jeho predchádzajúcemu
konaniu s hasiacim prístrojom, ktorým sa snažil eventuálnych útočníkov odradiť od útoku. Tiež nie je
sporné, že v čase keď sa poškodený snažil dostať do bezprostrednej blízkosti obžalovaného a tento
ho zasiahol úderom fľašou do hlavy, nezastavilo ho to a podľa jeho vlastných slov pokračoval vo svojej
snahe dostať sa k obžalovanému, čo sám písal slovami, že ledva stačil urobiť celý ďalší krok, keď bol
zasiahnutý druhýkrát. Až tento druhý úder, pri ktorom bohužiaľ vznikli zranenia vážnejšieho charakteru
ho zastavil a jeho útok ukončil. Súd už vyššie uviedol, že medzi prvým a druhým úderom fľašou do hlavy
poškodeného uplynul určitý čas, neboli to údery vedené tak, ako konštatovala obžaloba vzápätí po sebe,
ale s určitým odstupom, ktorý svedok Y. opisuje až ako ústup poškodeného do ďalšej miestnosti chaty
pred poškodeným.

Nie bez významu ku konštatovaniu nutnej obrany zo strany poškodeného je skutočnosť, že obžalovaný
sa nachádzal v čase útoku na chate oprávnene a poškodený do nej bez súhlasu oprávnených užívateľov
chaty vnikol, využijúc násilie zo strany jeho spoločníka A. W. voči osobám bratov Y., ktorí sa ich vniknutiu
snažili zabrániť. Obranca totiž môže vo svojom obydlí použiť proti páchateľovi (napr. zlodejovi) na
ochranu života, zdravia alebo majetku zbraň (a to aj bez varovania), ak páchateľ do obydlia neoprávnene
vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá, a to aj bez splnenia podmienok na použitie nutnej obrany.
Teda obranca môže vo vlastnom obydlí použiť proti takémuto páchateľovi zbraň vždy, keď je subjektívne
presvedčený, že zbraň potrebuje na ochranu života, zdravia alebo majetku. Obydlím sa rozumie dom,
byt alebo iný priestor slúžiaci na bývanie (napr. aj chata) vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich,
ak sú ako súčasť obydlia uzavreté (napr. ohradená záhrada pri dome). Použitie zbrane však nesmie
sledovať úmyselné usmrtenie páchateľa; čo obžalovaný ani neurobil.

Záver súdu o to, že obžalovaný konal v nutnej obrane v zmysle § 25 ods. 1 Tr. zákona nevychádza
iba zo samotného znenia tohto zákonného ustanovenia, ale opiera sa aj o judikatúru súdov, konkrétne
uznesenie NS SR sp. zn. 4To 66/2006, v ktorom NS SR konštatoval zachovanie primeranosti nutnej
obrany osoby, ktorá použila voči útočníkovi držiacemu stoličku nôž a usmrtila ho, pričom NS SR tu
poukázal na to, že na vybočenie z medzí nutnej obrany nemožno usudzovať len z toho, že napadnutý
útočníka zranil a prípadne ho aj usmrtil, pričom sám neutrpel nijaké zranenie, ak tým odvracal útok
priamo hroziaci alebo trvajúci a takáto obrana nebola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku
(R 25/1976).

Vzhľadom na ustálenú judikatúru (R 18/1996, R 25/1976) napadnutý má právo výberu, či sa útoku
vyhne inak, než použitím obrany, alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred
neoprávneným útokom na záujmy chránené Trestným zákonom. Riziko vyvolané útokom musí znášať
útočník sám a teda nie je možné na nutnú obranu aplikovať zásadu subsidiarity, ako je to napr. v
ustanovení o krajnej núdzi. Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť
intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Nesmie však ísť o konanie alebo
prostriedky celkom zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku. Škoda spôsobená v obrane
môže byť väčšia ako škoda, ktorú útočník spôsobil napadnutému alebo ktorá hrozila z jeho útoku.
Nesmie však byť medzi nimi celkom zjavný nepomer.

Aj keď poškodený útočil na obžalovaného bez toho, aby mal v rukách zbraň, vzhľadom na to, že
ide o osobu fyzicky zdatnejšiu ako je obžalovaný je možné obranu fľašami použitými obžalovaným
považovať síce za intenzívnejší prostriedok, ale nebol však celkom zjavne neprimeraný. Tak isto škoda,
ktorá hrozila obžalovanému (ujma na zdraví, prípadne ťažká ujma na zdraví) nebola celkom zjavne
neprimeraná škode spôsobenej obžalovaným poškodenému. Z uvedeného teda vyplýva, že samotná
obrana obžalovaného nebola celkom zjavne neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku a bola teda v
tomto ohľadne v medziach nutnej obrany.

Ďalšie uznesenie NS SR sp. zn. 1 To 24/2006 konštatuje, že útok predpokladaný v ustanovení § 25 ods.
1 Trestného zákona o nutnej obrane nie je trvajúci, ak je prerušený a z okolností prípadu nevyplýva, že
bude bezprostredne pokračovať, pričom evidente v tomto prípade obžalovaného J. F. útok poškodeného
T. P. trval.

Toto uznesenie NS SR sa zaoberá aj beztrestnosťou v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 Trestného zákona
s tým, že táto sa vzťahuje jednak na osobu, ktorá konala v silnom rozrušení v dôsledku zmätku, strachu
alebo zľaknutia vyvolaného pretrvávajúcim útokom a jednak na osobu, ktorá takto konala pod vplyvom
útoku priamo hroziaceho.

V tejto súvislosti je nevyhnutné konštatovať, že konanie obžalovaného je konaním v nutnej obrane podľa
§ 25 ods. 1 Tr. zákona, pretože boli splnené zákonné podmienky jej primeranosti podľa § 25 ods. 2 Tr.
zákona.

Súd iba podotýka, že aj v prípade keby obrana obžalovaného bola celkom zjavne neprimeraná útoku
(išlo by o tzv. intenzívny exces), konanie obžalovaného by nebolo trestným činom, a to vzhľadom na §
25 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, nakoľko vychádzajúc zo všetkých okolností prípadu obžalovaný čin spáchal
v silnom rozrušení spôsobenom útokom v dôsledku strachu a zľaknutia.

Poškodený T. P. ešte v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý však do skončenia
vyšetrovania žiadnym spôsobom neupresnil najmä vo vzťahu k tomu, že by ho číselne vyjadril. Až
počas dokazovania na hlavnom pojednávaní uviedol, že ide o nárok z titulu bolestného vyčísleného v
znaleckom posudku.

Splnomocnená zástupkyňa poškodeného - Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. so sídlom v
Bratislave, L.. T. B. riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody z titulu vyplatených nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť liečebnému zariadeniu za ošetrovanie T. P. v celkovej výške 58,98Eur.

Pretože súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, bolo jeho povinnosťou podľa § 288 ods. 3 Tr.
poriadku poškodené strany s nárokmi na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie, čo aj
týmto rozsudkom urobil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.