Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/182/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313010720
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313010720.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 18.02.2015 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

R. Q.. Y. Š., K. XX.XX.XXXX B. O., I. O. Z. Č.. X, O., V. V.Z. G. R. XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX,
U.

R. U. O., K. XX.XX.XXXX B. O., I. O. I. Č.. X, O.,

s ú v i n n í, ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvinený U. O. s dosiaľ neustálenou osobou v čase približne
od 00:00 do 02:30 h dňa 15.10.2012 v Bratislave na ul. Stará Vajnorská č. 25/A vnikli do areálu auto
požičovneBuchbinderRent-a-Caratotak,ženezistenýmspôsobomprekonalizabezpečenieautobrány,
následne vošli do priamo do areálu, kde vypáčili plechové dvere na dvoch garážach v oblasti zámku,

vnikli dnu do garáží, odkiaľ odcudzili motocykel zn. Honda CB 1100x eleven, I.:O. XXXAV, B.:X., bielej
farby, prilbu zn. FM, rukavice Alpinestar, čižmy zn. Axo, spolu v hodnote 4.350 eur, pneumatiky v počte
104 ks rôznych značiek v hodnote 7.044 eur, vysokotlakový čistič zn. Kärcher v hodnote 1.800 eur, dva
predlžovacie káble v hodnote 50 eur, 4 ks motorového oleja v päťlitrových nádobách v hodnote 140 eur,
lyže, lyžiarske palice, topánky, dámske zimné korčule spolu v hodnote 240 eur, pričom prevažnú časť
vyššie uvedenú odcudzeného tovaru prepravoval z miesta činu na nákladnom motorovom vozidle zn.
Mercedes Sprinter, bielej farby s odcudzenou Š.: O.-XXX UV, ktorá prekrývala skutočnú Š.: O.-XXXBB,
obvinený Q.. Y. Š., ktorý bol v čase okolo 02.30 h v Bratislave na križovatke ulíc Vajnorská - Rožňavská

s uvedeným vozidlom kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, pričom po preukázaní sa služobným
preukazom príslušníka Policajného zboru z miesta zastavenia vozidla danej hliadke ušiel, čím týmto
svojím konaním spôsobili spoločnosti A. Klees Slovakia, s.r.o., škodu odcudzením vecí v celkovej výške
9.034 eur a poškodením zámkov a oplotenia škodu vo výške 100 eur a poškodenému Y. I., vznikla
odcudzením motocykla škoda vo výške 4.350 eur, teda celkovo škoda vo výške 13.484 eur,

t e d a

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, čin spáchali vlámaním a spôsobili
tak väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l i

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona.

Za to sao d s u d z u j ú:

obž. Mgr. Y. B.:

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s použitím § 56 ods.
1 Tr. zák., k peňažnému trestu vo výške 1.000,- (tisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu

úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona súd povoľuje obžalovanému zaplatiť peňažný trest v štyroch mesačných
splátkach po 250,-Eur

obž. U. O.:

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák., súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zaväzuje obžalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade škody
voči poškodenému Y. I.Ó., K.. XX.XX.XXXX, I.. O. O., Š. Č.. XX, B. B. XX,- A..

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák., súd obžalovanému U. O. prikazuje uhradiť

poškodenému spôsobenú škodu v skúšobnej dobe.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po prečítaní nároku poškodeného na
náhradu škody, ktorý si uplatnil v prípravnom konaní a po vyhlásení obžalovaného Q.. Y. Š. U. R. U. O. v
zmysle§257ods.1písm.a)Tr.por.otom,žesúnevinní,vykonaldokazovanievýsluchomobžalovaných,

svedkov, prečítaním výpovedí svedkov a oboznámením sa so znaleckými posudkami ich čítaním. Na
záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania
ako aj na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní
súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti
tohto rozsudku.

Ku skutku:

R. Q.. Y. Š. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Uviedol, že v čase skutku bol doma. To,
že v čase skutku bol doma, môžu dosvedčiť jeho rodičia a moja sestra, s ktorou zdieľa spoločnú izbu.
V čase po 20.00 hod. bol v podniku Olympik, kde hral karty. Potom prišiel okolo 22.00 hod. domov,
oholil sa, okúpal sa, potom pozeral cca. do polnoci pozeral TV, kde spal jeho otec a potom od polnoci

do cca 02.15 hod. pozeral televízor na svojom mobilnom telefóne. Obžalovaného O. pozná, bol to jeho
kamarát, pozná ho niekoľko rokov. To, čo O. uviedol, že ho dňa 14.10.2012 viezol pre vozidlo Mercedes
z jeho domu sa nezakladá na pravde. Osobu MU. I. U. Q. Q. pozná, sú to jeho kamaráti. Vie, že Q. Q. má
nejaké vozidlo, ale nevie aké a nikdy si od neho vozidlo nepožičiaval. S týmito osobami ho nič nespája.
Osoby pod menom U. a Y. I. nepozná. Obžalovaný O. mu dňa 15.10.2012 o 04.00 hod. volal, pretože

mal problémy s policajtmi, o čom sa on následne dozvedel. V minulosti vlastnil motocykel. Aj osoby O.,
I.Č. U. Q. vlastnili motocykel. V čase skutku vlastnil 2 mobilné telefóny a to Apple I phone a Nokia 4
6230. Jeho výška je 186 cm. V čase skutku mal služobný preukaz, obal z takéhoto preukazu má aj
teraz, tento si kúpil. Okrem služobného preukazu mal aj medzinárodný policajný preukaz IPA. Žiaden z
týchto dokladov nestratil, ani ich nezveril inej osobe.Obžalovaný U. O. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. a odmietol vypovedať. Rovnako sa obžalovaný odmietol zúčastniť aj
vyšetrovacieho pokusu za účasti antropológa /v súvislosti s porovnaním jeho morfologických znakov s

fotodokumentáciou z bezpečnostných kamier zachytávajúcich osoby páchateľov žalovaného skutku/, čo
odôvodnil tým, že neverí úradným orgánom. Na hlavnom pojednávaní ku jeho biologický stopám, ktoré
sa našli na šiltovke zaistenej v motorovom vozidle Mercedes Sprinter uviedol, že tam boli nájdené dve
stopy DNA a teda nebol jediný, kto mal túto šiltovku na hlave.

Svedok poškodený Y. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že, k osobe O. W.a dostal tak, že policajti
pri výsluchu mu uviedli toto meno ako možného páchateľa, a on si následne doma zadal cez internet
do vyhľadávača Google uvedené meno a vyšlo mu na Facebooku, že ho pozná aj osoba menom X. O.,
s ktorým má kamarátsky vzťah a preto kontaktoval O.u za účelom zabezpečenia telefónneho čísla na
pána O.. O. sa ho pýtal, čo sa vlastne stalo a on mu napísal v SMS-správach, že O.h mu pravdepodobne
ukradol motorku. To, že skutku sa mal dopustiť O.Ú., boli iba dohady od polície. Svoju motorku si potom

našiel bez prilby, túto údajne policajti našli a dostal ju následne asi po 1 roku po expertízach. Myslí si,
že druhé kľúče od motorky boli v kufri motorky.

Svedkyňa poškodená J. W., V. spoločnosti A. Klees Slovakia, s.r.o., na hlavnom pojednávaní k veci
uviedla, že tom, že boli vykradnutí, sa dozvedela v noci z telefónu od svojej zamestnankyne pani B.,

nárok na náhradu škody si neuplatnili, nakoľko im boli veci vrátené. S pánom O. uzatvorili zmluvu,
predmetom ktorej bolo polepenie áut reklamami., malo to byť 500 až 800 vozidiel. Menovaný potom ku
ním chodil asi jeden mesiac pred vykradnutím, pričom vždy si priniesol nejakých pracovníkov. Do dňa
15.10.2012 polepili asi 80 vozidiel, ale v ten deň po krádeži už neprišiel, a to napriek tomu, že tesne pred
realizáciou zákazky zvýšil cenu a ona to akceptovala. Odôvodnil to tým, že nemá ľudí a myslí si, že tam

padlo meno aj O.. Čo sa týka samotného skutku podotýka, že osoba alebo osoby, ktoré to urobili museli
byť znalé problematiky, lebo v čase skutku sa nepohybovali tam, kde sú kamery, ktoré monitorovali
priestor, resp. pohybovali sa tak, že im nebolo poriadne vidieť do tváre a tam, kde bol alarm nevošli. Na
priamu otázku na pána O., Č. to urobil on, jej O. odpovedal, že je možné, že to urobil pán O., pričom
jej to meno nič nehovorilo. Brigádnici sa pohybovali od pána O. v rámci areálu bez obmedzení, s tým,

že nemohli vstupovať do častí, ktoré boli zabezpečené alarmom, resp. vstupovali tam minimálne. Títo
brigádnici neboli kontrolovaní pravidelne, dohľad nad nimi vykonávali zamestnanci, ktorí sa tam v tom
čase nachádzali. Z niektorých brigádnikov nemala dobrý pocit. Po skutku sa u nich už žiadny brigádnici
neukázali. Po krátkom čase z Danubia servisu boli odcudzené veci, nejaké pneumatiky alebo disky a
tiež tam boli osoby, ktoré brigádovali aj u nich.

Svedok nstržm. Q. S., príslušník PZ, na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 15.10.2012 bol velený do
motorizovanej hliadky spoločne so stržm. Q. O.. Okolo 02.30 hod. spozorovali bielu dodávku Mercedes
bez zapnutého osvetlenia, ktorú následne zastavili. Vodič vozidla najprv sedel, potom vystúpil a v
ruke držal Smartphone tmavej farby dotykový, myslí si, že aj telefonoval. Tykal im a správal sa k

nim kolegiálne. Ukázal im služobný preukaz v obale IPA a uviedol, že pracuje pre SIS. Zrazu niečo
v zadnej časti dodávky buchlo, išli sa pozrieť a z pootvorených zadných dverí videli, že vo vozidle
sú pneumatiky odspodu až po vrch. Chceli vodičovi povedať, že má otvorené dvere, ale vodič sa na
mieste už nenachádzal. Osobu hľadali asi desať minút, dodávka bola celý čas naštartovaná, časť kľúča
bola ulomená v spínacej skrinke. V rámci rekognície vodiča podľa fotiek opoznal. Nie je si istý, či

obžalovaný bol vodičom dodávky, ktorú 15.10.2012 zastavili a nevie presne určiť, či preukaz, ktorý mu
vodič ukazoval, bol naozaj služobný preukaz. Nikto ho netlačil do toho, aby obžalovaného opoznal. K
osobe obžalovaného Š. W.a dostali tak, že O. im uviedol číslo telefónu, že to je osoba, ktorá ho mala
priviesť k dodávke. Q. Š. O. nespomenul, iba povedal, že má číslo telefónu. Potom ho dopravili na
oddelenie, kde bol vypočutý kolegom Q.. Ráno lustrovali číslo, ktoré im dal Q.. Požiadali stálu službu,

aby zistili komu patrí toto číslo. V stálej službe bol vtedy asi kolega I.. Vylustroval číslo - použil lustráciu
podľa telefónneho čísla, ustálil osobu a osobu pozrel v REGOB-e, vytiahol túto fotku a túto fotku videl.
Vtedy bol presvedčený, že podľa tej fotky ide o osobu páchateľa.

Svedok Q. O., príslušník PZ, na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti, ktoré vo svoje výpovedi

uviedolsvedokS..Uviedol,ževodič sapreukázalslužobnýmpreukazompolícieumiestnenýmvčiernom
obale so znakom IPA. Doplnil, že čo sa týka rekognície, inšpekčný mu predložil 2 krát alebo 3 krát
fotografie a spýtal sa ho či opoznal podozrivú osobu, pričom on 3 krát opoznal tú istú osobu. Nie je
si 100% istý, či je to osoba páchateľa, nakoľko je to po dlhšej dobe a stretol odvtedy strašne veľapáchateľov. Kolega vypočúval majiteľa dodávky, a majiteľ dodávky povedal meno komu požičal auto a
tam došlo nejako k osobe pána Š.. Z REGOB-u bola vytlačená jeho fotka, nahliadol na ňu, táto osoba
mu bola známa, tvár ako aj postava mu sedela na páchateľa. A následne o pár dní bola rekognícia.

Nikto na neho netlačil, aby opoznal konkrétnu osobu.

Svedok Y.. X. Č., zaradený ako policajt na oddelení kynológie, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v
motorovom vozidle boli zaistené a identifikované 4 pachové stopy a vykázali zhodu s pánom Š.. Pokiaľ
je v zápisnici uvedené, že bola pachová zaujímavosť negatívna t.j. bolo osvedčené, že služobného

psa na uvedenej pachovej stope nezaujme nič iné ako individuálny pach odobratý porovnávacej osobe.
Prostredie má vplyv na pachovú stopu a to teplota, vlhkosť a tlak vzduchu. A tiež či sa jedná o savý, alebo
nesavý predmet. Kľúče sú nesavý predmet, pričom vzorka bola zobratá z kľúčov. Prenos pachových
stôp v danom prípade bol veľmi intenzívny. Pachové porovnávanie sa vykonáva v sterilnej miestnosti
za prítomnosti psovoda a psa, iná osoba nemá prístup k výkonu porovnávania. Kontamináciu pachovej
stopy - konzervy iným psom nie je možné vylúčiť, ale nemá to vplyv na porovnanie. Splodiny naftového

motora na kontamináciu pachovej stopy majú vplyv, ale je zanedbateľný na výsledné porovnanie. Bolo
celkovo 20 porovnaní z toho 16 stotožnení, 4-krát boli neutrálne, lebo v štyroch prípadoch tam pachová
stopa pána Š. nebola.

Svedok Q. Q., vlastník motorového vozidla Mercedes Sprinter použitého na spáchanie krádeže, na

hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 14.10.2012 mu okolo 17.00 hod. volal U. O., Č. by mu mohol
požičať jeho vozidlo Mercedes Sprinter bielej farby s čím súhlasil, ale až po skončení práce o 24.00
hod. O. pozná 15 rokov a sú kamaráti, jazdia spolu na motorkách. Pozná U. Y. Š., vie, že je policajt.
Po príchode domov ho na parkovisku okolo 23.30 pred domom čakal U. O., ktorému odovzdal kľúče od
vozidla Mercedes Sprinter a dohodli sa, že mu vozidlo na druhý deň privezie späť. Nepýtal sa ho, na

čo vozidlo potrebuje. Okolo 03.00 ráno prišli za ním policajti a pýtali sa ho, či mu niekto neukradol auto.
povedal im, že ho požičal U. O.. Hneď volal O., ale nezdvíhal mu telefón. Potom sa mu podarilo s O.
stretnúť a ten mu povedal, že vozidlo požičal osobe menom U.. Po príchode k dodávke videl, ako policajti
fotili vozidlo, brali z neho stopy a vzorky. Všimol si, že vo vozidle bola nejaká čiapka, ktorá nebola jeho
a tú zobrali policajti. V aute sa nachádzali bežné veci ako rukavice a gurtne, avšak šiltovka tam predtým

žiadna nebola. Pôvod tejto šiltovky uviesť nevie. Pokiaľ je tvrdené, že bol dňa 15.10.2012 o 1.26 hod.
na Y. ulici a 3.22 hod. na C. ulici v Petržalke zachytený jeho mobilný signál, toto sa nemohlo stať, lebo
bol po 18-hodinovej šichte a spal na C. č. XX v Petržalke. Obžalovaný O. ho telefonicky nekontaktoval.
Obžalovanému Š. nikdy nepožičiaval auto ani kľúče od auta.

Svedok Q. I., na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať čo odôvodnil tým, že
by si svojou výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie, keďže sa mu poslednej dobe stalo viacej iných
vecí v spojitosti s orgánmi činných v trestnom konaní a už nechce, aby sa toto opakovalo.
Vzhľadom k tomu, že svedok na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, súd na návrh prokurátora
podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Svedok tu uviedol, že s Y. Š. U.

U. O. sa poznajú od detstva. U. O. využíva, keď potrebuje sťahovať klientov, čo prišli v dražbe o byty. O.
za týmto účelom zabezpečoval dodávku Mercedes Sprinter bielej farby. Ku skutočnosti, že zo záverov
znaleckého posudku KEÚ BA okrem iného vyplynulo, že na vecných stopách - rukavice čiernej farby,
zaistených v motorovom vozidle Mercedes Sprinter použitom pri predmetnej krádeži, bola z DNA profilu
stopy zistená zhoda s DNA profilom vzorky bukálneho výteru osoby Q. I. uviedol, že sa v tejto dodávke

dňa 15.10.2012 neviezol.

Svedok Q.. X. O., na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že U. O. pozná z motorkárskej komunity asi
6-7 rokov, pozná aj Y. I., ktorý pracoval v spoločnosti O. s.r.o. ako riadny pracovník. Od Y. I. sa dozvedel
o krádeži v uvedenej spoločnosti, ten mu uviedol, že mu zmizla motorka. I. vedel, že O.h bol lepiť polepy

na autá a dostal od niekoho informáciu, že nejaký O. mu mal ukradnúť motorku. Ku SMS-kám - emailu
v rámci komunikácie medzi poškodeným Y. I. a svedkom X. O. uviedol, že poslal Y. I. aj telef. číslo na
osobu menom O. - bolo to číslo na O.a a pokiaľ je tam spomínané, že ukradli „hrocha“ - išlo o motorku.

Svedok E. Š., otec obžalovaného Š., na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2014 k veci uviedol, že prišiel

z roboty okolo18.30 hod. dňa 14.10.2012 a jeho syn Y. Š. doma ešte nebol. Prišiel okolo 22.00 hod.
Osprchoval sa, najedol sa a potom spolu pozerali televízor. Za cca. hodinu a pol mu povedal, aby si išiel
ľahnúť, keď ide do roboty, išiel do izby svojej sestry a tam mali ešte pustený počítač. Medzi 01.45 hod.
až 02.00 hod. sa stretli na chodbe v byte v pyžame, išli obaja na WC. Ráno o 07.00 hod. išiel do práce.A večer sa dopočul, že je zaistený. Nepamätá si, ktorý deň to bol, ktorý popisoval teraz na hlavnom
pojednávaní. Stále žijú v spoločnej domácnosti. Nevie uviesť, čo robil jeho syn minulý víkend v sobotu.
Pamätám si tento deň kvôli tomu, že tam bol stôl a televízor, lebo on spí v obývačke. Na doplňujúcu

otázku samosudcu svedok uviedol, že túto okolnosť si pamätá aj preto, lebo na druhý deň bol jeho syn
zaistený.

Svedkyňa P. Š., matka R. Š., na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2014 vypovedala, že si myslí, že deň
14.10.2012 bola nedeľa a syn sa vrátil okolo 22.00 hod. domov. Ako pred pracovným dňom robil obvyklý

rituál v kúpeľni, počula, že sa rozprával s manželom v obývačke. Byt je malý a každý pohyb osoby je
počuť. Takže stále vedela, že je doma. Potom, ako dopozeral televízor u manžela išiel do izby, ktorú má
zo svojou sestrou. On je typ, ktorý dosť fajčí a pokašliava a 01.00 hod. bola hore a počula ako obžalovaný
kašľal. Mala prerušovaný spánok a počula ho za noc viackrát v noci kašľať. Na túto okolnosť si pamätá
preto, lebo obžalovaný išiel do práce a bral niečo proti kašľu. To je okolnosť, ktorá ju evokovala k tomu,
aby si tento deň zapamätala.

Svedkyňa Q.. J. Š., sestra obžalovaného Š., na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2014 vypovedala, že
má vedomosť o tom, že predmetom konania je krádež, a čo sa týka daného dňa vie, že jej brat prišiel
okolo 22.00 hod. domov, pozeral televízor s otcom v obývačke cca. do polnoci. Potom sa presunul k
nim do izby a na notebooku pozrel nejaký film cca. do 01.00 hod. Ona sa na to zobudila, že niečo tam

pozeral a potom sa ráno o 06.00 hod. zobudila na to, že jej zvoní budík a v ich spoločnej izbe spal aj
jej brat. Jej brat je fajčiar a v noci často kašle.

Svedok V.. Y. Q., príslušník PZ, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pokiaľ sa má vyjadriť k tomu, ako
sa mu dostala do uší osoba „Š.- tak si myslí, že to bolo až 16.10.2012 alebo až 17.10.2012. Kto uviedol

toto meno, to uviesť nevie. Čo sa týka osoby BU., tohto vyťažoval na mieste činu počas obhliadky miesta
činu v skorých ranných hodinách dňa 15.10.2012. Pamätá si, že prišiel majiteľ vozidla a prišiel aj s
obžalovaným O. a majiteľ vozidla povedal, že O. mal zapožičané v tú noc predmetné motorové vozidlo.
Nemá vedomosť o tom, že by tam kolovali nejaké fotografie.

Svedok por. O.. Q. Q., príslušník PZ, na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že presný dátum si
nepamätá, vie, že mal dennú službu, hliadka mu doniesla osobu, meno si už nepamätá. Túto osobu
vypočul, bola to osoba U. O., ktorá mu uviedla, že si predmetné vozidlo požičala okolo polnoci a dala
ho ďalšej osobe, ktorú bližšie nepozná, avšak O. uviedol číslo telefónu. Toto číslo telefónu dal hliadke
v zostave pán I. a druhé meno príslušníka si nespomína. Títo stotožnili osobu, išlo o policajta, dali ho

do REGOB-u. Z REGOB-u vyšla fotka, oni si túto fotku pozreli a potvrdili, že to bol on - príslušník PZ.
Predpokladali aj tú alternatívu, že preukaz, ktorým sa táto osoba prezentovala, mohol byť odcudzený.
Túto informáciu postúpil zástupcovi riaditeľa poriadkovej polície pánovi Y. O.. Tento si vyžiadal nacionály
osoby, ktorá vyšla z REGOB-u. Bolo zistené, že to bol policajt, nariadili mu skompletizovať celý spis, on
si ho skontroloval a následne ho zaniesli na inšpekciu. Toto sa stalo v ten istý deň , ako vypočúval U. O..

Toto bolo do obeda a aj spis odniesli na inšpekciu do obeda v tento deň. Zdá sa mu, že svedok O. uviedol
telefónne číslo osoby, ktorá mu požičala auto, aj tej, ktorá ho mala priviesť k autu zn. Mercedes Benz.

Svedok Y. I., príslušník PZ, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako referent na stálej službe.
K danému prípadu nevie uviesť nič, mená obžalovaných mu nič nehovoria. Lustrácie v systéme REGOB

sa vykonávajú na základe zákonného dôvodu, alebo na základe interných predpisov. Pokiaľ za ním príde
kolega so žiadosťou o vykonanie lustrácie tak ju vykoná. Nepamätá si, či vykonával lustráciu v systéme
REGOB dňa 15.10.2012 na osobu Y. Š.. Ak tak urobil, bolo to na požiadanie kolegu, ktorého kolegu si
nepamätá. Mohol to byť pracovník kriminálnej polície, alebo pracovník skráteného vyšetrovania.

Následne súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora podľa § 263 ods. 1 Tr.
por. prečítal výpoveď svedka Y. K., ktorý v prípravnom konaní uviedol, že dňa 17.10.2012 sa dozvedel,
že boli odcudzené evidenčné značky O. -XXXUV z motorového vozidla Fiat Punto, ktorého vlastníkom je
matka jeho kamaráta Y. V.. Naposledy, keď auto videl dňa 08.10.2012, evidenčné značky ešte nechýbali.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil so zápisnicou o obhliadke miesta činu, vykonanej dňa
15.10.2012 o 04.45 hod. v Bratislave na ul. Stará Vajnorská z ktorej vyplynulo, že na mieste a nachádza
motorové vozidlo Mercedes Sprinter, bielej farby s Š.: O.-XXX T., na sedadle vodiča sa nachádza zväzok
kľúčov, z ktorých bola zaistená pachová stopa č. 1, z rýchlostnej páky bola zaistená pachová stopa č.2, z podlahy pod vodičom pachová stopa č. 3, na sedadle spolujazdca sa nachádzajú látkové rukavice
čiernej farby ako vecná stopa č. 5, z ktorých bola zaistená pachová stopa č. 4 a zelená šiltovka ako
vecná stopa č. 13 na biológiu. Biologické stopy boli zaistené zo sedadla vodiča, volantu a vnútornej

kľučky ľavých dverí. V úžitkovom priestore vozidla sa nachádza 104 ks pneumatík, rôznych rozmerov,
vysokotlakový čistič zn. Kärcher, dva predlžovacie káble, 4 ks motorového oleja v päťlitrových nádobách,
čierny vak s obsahom lyžiarsky set.
Z fotodokumentácie z ohliadky z miesta činu je zrejmé, že na vozidle sa nachádza odcudzená Š.: O.-
XXX T., ktorá prekrýva Š.: O.-XXXBB, pridelenú predmetnému vozidlu.

Z odborného vyjadrenia KR PZ BA pod č. KRPZ-BA-OPP4-10-111-2012 zo dňa 25.10.2012 (tzv. „správa
o výsledku porovnania pachových stôp“), vyplynulo, že ster zo zväzku kľúčov a sedadla vodiča, rukoväte
radiacej-rýchlostnejpákyazpodlahypredsedadlomvodiča,patríobžalovanémuŠ.,V.bolovykonaných
20 porovnaní s dvoma rôznymi psami (celkovo teda 40 meraní), ktorí boli vedení bez vôdzky, pričom
všetky stotožnenia boli pozitívne.

Súd sa na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán podľa § 268 ods. 2 Tr. ďalej oboznámil so znaleckými
posudkami ich prečítaním.
Zo záverov znaleckého posudku KEU: PPZ -KEU-BA-EXP-2012/15085 vyplynulo, že biologický materiál
zo stopy č. 5 /pravá rukavica/ je kombináciou profilu DNA vzorky bukálneho výteru osoby U. O. a osoby

Q. I.. Biologický materiál zo stopy č. 13 /pravá rukavica/ je kombináciou profilu DNA vzorky bukálneho
výteru najmenej dvoch osôb, z čoho jednou je U. O..
Znalecký posudok VÚSO č. 017/10/2013 potvrdil, že záznamy z kamerového systému zachycujúce
páchateľov predmetnej krádeže, nie sú pozmeňované a nebola na nich realizovaná montáž.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru veterinárstvo č. 12/2014 znalca O.. X. B. vyplynulo, že v danej

trestnej veci bol časový rádius zaisťovania pachových stôp na mieste činu dodržaný v zmysle platného
nariadenia prezidenta PZ č. 4/2004 o metóde pachových konzerv a časový rádius odberu porovnávacích
pachových stôp bol vykonaný nadštandardne.

Zápisnica o rekognícii osoby poznávajúcimi osobami nstržm, Q. S. U. W.. Q. O. vykonaná v prípravnom

konaní dňa 15.10.2012 deklaruje, že obaja svedkovia opoznali obžalovaného ako osobu vodiča, ktorého
v ranných hodinách dňa 15.10.2012 kontrolovali a ktorý viedol motorové vozidlo Mercedes Sprinter.

K hodnoteniu výpovedí a zákonnosti dôkazov:

Obžalovaný Q.. Y. Š.
Súd skutočnostiam, ktoré v rámci svojej obrany uviedol menovaný obžalovaný, vyhodnocujúc jeho
výpoveď vo vzájomnom kontexte s ďalšími vykonanými priamymi ako aj nepriamymi dôkazmi, neuveril.
Obranu obžalovaného jednoznačne vyvracajú výpovede svedkov Q. O. U. Q. S., ktorý bezprostredne po
skutku v zásadných bodoch zhodne popísali okolnosti priebehu ich služobného zákroku v rozhodnom

čase a potvrdili, že vodičom, ktorý viedol motorové vozidlo Mercedes Sprinter a následne z miesta
kontroly ušiel, bol práve obžalovaný Š. /. iného zhodne uviedli, že osoba, ktorá daný večer riadila
predmetnú dodávku sa preukázala služobným preukazom polície umiestneným v čiernom obale so
znakom IPA, pričom bolo zistené, že obžalovaný takýmto preukazom polície IPA, ktorý bol v danej
veci ako vecná stopa zaistený, disponuje/. Záver o tom, že predmetné vozidlo riadil v rozhodnom

čase obžalovaný Š., vyplýva aj zo zápisnice o rekognícii osoby, kedy obaja svedkovia Q. O. U. Q. S.
zhodne opoznali ako vodiča vozidla obžalovaného Š.Í.. Nepriamym dôkazom preukazujúcim zistený
a ustálený priebeh skutkového deja, ktorý korešponduje s výpoveďami vyššie uvedených svedkov, o
ktorý vo vzájomnej súvislosti s týmito priamymi dôkazmi možno tiež oprieť záver o vine obžalovaného,
sú aj pachové stopy, ktoré obžalovaný v motorovom vozidle zanechal. V tejto súvislosti je dôležité

zdôrazniť, že obžalovaný odmietol nielen tú skutočnosť, že predmetné vozidlo riadil v inkriminovaný deň,
ale zároveň v podstate poprel, že by v ňom kedykoľvek sedel /čo logicky vyplýva z jeho tvrdenia, že si
od svedka Q. vozidlo nikdy nepožičiaval a nevedel ani aké vozidlo má/. Toto tvrdenie pritom absolútne
odporujetzv.technickýmdôkazom,ktorýchvyhodnotenímmožnojednoznačnevylúčiť,ževpredmetnom
vozidle obžalovaný Š. nesedel. Nie je totiž žiadnym racionálnym spôsobom vysvetliteľné, akým iným

mechanizmom by sa pachové stopy obžalovaného zaistené zo sedadla vodiča, rukoväte radiacej páky
a z podlahy pred sedadlom vodiča, do uvedeného vozidla dostali. Súd preto uzatvára, že súborom
vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané nie len to, že obžalovaný Š. W.a v predmetnom
vozidle nachádzal /čo by bola z hľadiska trestnosti okolnosť sama o sebe bez ďalšieho bez významu/,ale že sa vo vozidle nachádzal a toto riadil práve v rozhodnom čase /pachové stopy predstavujú v tomto
prípade podporný dôkaz k dôkazom priamym, ktorými sú výpovede zákrok vykonávajúcich príslušníkov
PZ/. Ďalšími vinu obžalovaného preukazujúcimi nepriamymi dôkazmi sú aj výpovede svedka S., ktorý

uviedol, že k osobe obžalovaného Š. sa dostali tak, že U. O. im uviedol číslo telefónu osoby, ktorá ho
mala priviesť k dodávke, ako aj svedka Q., ktorý zhodne s tvrdením svedka S. uviedol, že osoba U. O.
mu poskytla číslo telefónu osoby, od ktorej si požičal auto, ako aj tej osoby, ktorá ho mala priviesť k
autu zn. Mercedes Benz.

Vzhľadomkhoreuvedenémusúdvýpoveďobžalovanéhonahlavnompojednávanípovažujezaúčelovú,
vedenú iba prirodzenou snahou zbaviť sa vlastnej trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.

Obžalovaný U. O.

Vo vzťahu k menovanému obžalovanému si je súd vedomý, že v danej veci nebol produkovaný žiaden

priamy dôkaz, ktorý by obžalovaného s daným skutkom spájal, na strane druhej však bolo vo veci
produkované také množstvo dôkazov nepriamych, ktoré vo vzájomnej súvislosti dávajú spoľahlivý obraz
o priebehu skutkového deja, že je možné bez akýchkoľvek rozumných pochybností vylúčiť, že skutok,
spoločne s obžalovaným Š., nespáchal aj obžalovaný U. O.. Záver o vine obžalovaného BU.a súd opiera
o nasledovné nepriame dôkazy:

- obžalovaný O. B. poškodenej spoločnosti A. Klees Slovakia, s.r.o., kde došlo ku krádeži, pred
spáchaním skutku pracoval ako brigádnik, a teda poznal priestory a zrejme aj ich zabezpečenie /
poškodená J. W. uviedla, že páchatelia sa po areáli pohybovali tak, ako keby dané priestory poznali/,
- obžalovaní O. U. Š. sa pred spáchaním skutku dlho poznali a spájala ich aj spoločná záľuba v
motorkách,

- svedok Q. Q. potvrdil, že vozidlo, ktoré bolo použité pri spáchaní predmetného trestného činu,
bezprostredne pred spáchaním skutku požičal obžalovanému O.,
- krátko po tom, ako svedok Q. Q. požičal vozidlo obžalovanému O., príslušníci PZ kontrolovali v
predmetnom vozidle vodiča obžalovaného Š. a po jeho úteku z miesta kontroly boli v motorovom vozidle
zaistené veci odcudzené z priestorov areálu auto požičovne Buchbinder Rent-a-Car patriace spoločnosti

A. Klees Slovakia, s.r.o.,
- obžalovaný O. S.rátko po skutku v skorých ranných hodinách dňa 15.10.2012 o 04.00 hod. volal
obžalovanému Š.H.,
- obžalovaný O. po tom, ako došlo ku predmetnej krádeži, už do práce do spoločnosti A. Klees Slovakia,
s.r.o. bezd odôvodnenia neprišiel,

- vo vozidle na sedadle spolujazdca boli zaistené látkové rukavice čiernej farby, z ktorých získaný
biologický materiál zodpovedal profilu DNA vzorky bukálneho výteru osoby U. O. a šiltovka, z ktorej
získaná biologická stopa je zhodná s DNA obžalovaného, pričom o tejto šiltovke svedok Q. uviedol, že
sa vo vozidle v čase, keď ho požičiaval obžalovanému O., nenachádzala,
- na kamerovom zázname, ktorý bol zabezpečený z poškodenej spoločnosti, a ktorý okrem iného

zachytával aj predmetný skutok sú zaznamenaní dvaja páchatelia, pričom jeden z nich má na hlave
šiltovku, a tento neskôr nasadá na motorku,
- potom, čo obžalovaného O. kontaktoval poškodený I. a označil ho za páchateľa skutku, poškodený v
krátkom čase nato našiel svoju odcudzenú motorku zaparkovanú v Bratislave v Petržalke.

Svedok E. Š., W. P. Š., W. Q.. J. Š.,
Súd po výsluchu otca, matky a sestry obžalovaného neuveril ich tvrdeniam, tieto považuje za absolútne
nedôveryhodné, motivované ich snahou pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti
tvrdením skutočností, ktoré im obžalovaný pre ich výsluchom o okolnostiach jeho trestnej veci uviedol.
Súd nekonštatuje, že títo svedkovia klamú, nakoľko nemožno vylúčiť, že pod vplyvom presvedčenia o

bezúhonnosti svojho syna a brata /okrem iného nepochybne aj z dôvodu jeho pracovného zaradenia
v rozhodnom čase ako príslušníka PZ/ vyjadrujú iba svoje domnienky vedúce ich ku konštatovaniu,
že v rozhodnom čase mal byť ich syn - obžalovaný Š. doma /túto dôveru v obžalovaného považuje
súd za prirodzenú reakciu rodinných príslušníkov v snahe vytesniť a nepripustiť možnosť, že by sa
obžalovaný takéhoto konania mohol skutočne dopustiť, pretože by tým priznali svoje vlastné zlyhanie

v hodnotení obžalovaného/. Avšak vzhľadom k tomu, že sa vyjadrujú iba k časovým okolnostiam
a navyše spôsobom, kedy možno racionálne a logicky vylúčiť, aby si bez viazanosti na konkrétnu
dôležitú udalosť pamätali práve na inkriminovaný deň, možno konštatovať, že účelovo v snahe
pomôcť obžalovanému, deklarujú niektoré skutočnosti zjavne sprostredkované obžalovaným, ako fakty.Nedôveryhodne vyznievajú tvrdenia týchto svedkov takmer 1 a pól roka po udalosti, že obžalovaný
bol práve v inkriminovaný večer doma, iba poukazom na bežné, ničím výnimočné rutinné činnosti či
jeho prejavy, ako pozeranie televízie, hygiena v kúpeľni, či časté kašlanie, keďže je fajčiar, nakoľko na

druhej svedok Š.Í. nevedel uviesť, kde sa obžalovaný nachádzal pred týždňom /bolo by absurdným
pripustiť, že si svedok bez konkrétnej udalosti pamätá lepšie na priebeh nevýznamného dňa s odstupom
času jeden a pol roka a nepamätá si dátumovo rovnaký ničím významný deň spred jedného týždňa).
Navyše, vychádzajúc z ich výpovedí, v deň spáchania skutku sa u nich doma, kde sa mali všetci spolu
nachádzať, neodohrala žiadna taká významná udalosť, pre ktorú by bolo možné objektívne pripustiť, že

sa im prítomnosť či neprítomnosť obžalovaného doma práve uvedený deň mohlo vryť napriek veľkému
odstupu času do pamäti. Vyhodnotením predmetných výpovedí rodinných príslušníkov obžalovaného
z hore uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že tieto sú nekonzistentné, nepresvedčivé a preto
nedôveryhodnéaúčelovéapretotietovýpovedenebolipodkladomsúdupreustálenieskutkovéhostavu.

Svedok Q. O., W. Q. S.

Výpovede týchto svedkov sú kompaktné, bez akýchkoľvek vnútorných protirečení a vzájomne sa bez
rozporov v podstatných otázkach priebehu skutku logicky dopĺňajú. Súd z osôb týchto svedkov ani
z okolností prípadu v priebehu hlavného pojednávania nezistil žiadne také relevantné skutočnosti,
ktoré by výpovednú hodnotu ich svedeckých výpovedí akokoľvek znižovali. Svedkovia sú príslušníci
policajného zboru, ktorí denne prichádzajú do styku s množstvom páchateľov, preto skutočnosť,

že na hlavnom pojednávaní si s odstupom času viac ako jeden a pól roka od skutku neboli sto
percentne istí, či osoba, ktorú vo vozidle kontrolovali je na hlavnom pojednávaní prítomný obžalovaný
Š., nie je spôsobilá vyvrátiť ani žiadnym spôsobom ani len spochybniť ich predchádzajúce tvrdenia
a rekogníciu, pri ktorej menovaného jednoznačne opoznali. Konfrontácia výpovedí týchto svedkov
s ďalšími zadokumentovanými dôkazmi /najmä rekognícia a pachové stopy/ viedla súd k tomu, že

svedkom uveril a ich výpovede boli podkladom pre skutkové závery súdu.

Rekognícia osoby poznávajúcimi osobami nstržm, Q. S. a stržm. Q. O.

Hodnotiac zákonnosť predmetného dôkazu z hľadiska spôsobu jeho získania /otázka dodržania
procesného postupu v súlade s ustanovením § 126 Tr. por./, dospel súd k záveru, že sa jedná o dôkaz
získaný zákonným spôsobom a teda o dôkaz spôsobilý plniť funkciu dôkazu na hlavnom pojednávaní /
§ 119 ods. 1/. Svedkovia pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 15.10.2012 opísali podozrivého,
ktorému videli do tváre /zavalitejšia postava, na ježka ostrihané vlasy/, čím bola splnená podmienka,

že poznávajúca osoba opísala osobu, ktorej totožnosť sa má zistiť. Skutočnosť, že svedkovia videli
fotku vodiča motorového vozidla pred rekogníciou najprv v systéme REGOB bezprostredne po skutku,
nezakladá nezákonnosť neskoršej rekognície, nakoľko fotka potenciálneho vodiča nimi kontrolovaného
vozidla nebola zo systému predložená s tým, že sa jedná o osobu páchateľa, ale uvedený postup
bol realizovaný v rámci operatívnej činnosti polície zameranej na bezodkladné zistenie ustálenie

potenciálneho páchateľa na podklade dovtedy získaných indícií, pričom totožnosť páchateľa v danom
čase /dňa 15.10.2012/ ešte nebola zistená. Obžalovaný Š. bol obvinený a následne zadržaný až dňa
16.10.2012, čo vyplýva zo záznamu a zápisnice o zadržaní obvineného policajtom zo dňa 16.10.2012,
preto námietka obhajoby, že rekognícia zo dňa 15.10.2012 mala byť vykonaná „in natura“ neobstojí.
Navyše, nad rámec uvedeného dáva súd do pozornosti, že judikatúra, o ktorú obhajoba opiera svoju

úvahu o nutnosti vykonať rekogníciu „in natura“ /zrejme napr. V 32/1983, v zmysle ktorej mala rekognícia
podľa fotografie iba subsidiárnu povahu a bolo ju možné použiť iba v prípade, že opoznanie medzi
„živými“ osobami nebolo možné/, bola legislatívnou zmenou Trestného poriadku zákonom č. 301/2005
Z. z. prekonaná, keďže ustanovenie § 126 ods. 2 Tr. por. výslovne stanovuje, že rekogníciu možno
vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov, z čoho možno podľa názoru

súdu logickým a gramatickým výkladom vyvodiť, že predmetné ustanovenie umožňuje tento dôkazný
prostriedok rovnocenne vykonať alternatívne bez toho, aby sankcionovalo uprednostnenie jedného z
možných spôsobov realizácie jeho nezákonnosťou.
Z vyššie uvedených dôvodov bol preto tento dôkazný prostriedok súdom vyhodnotený ako vykonaný v
súlade so zákonom a dôkaz /opoznanie obžalovaného Š./, ktorý z neho vyplynul, bol podkladom pre

meritórne rozhodnutie súdu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivo,akoaj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustili
sa ho obžalovaný Q.. Y. Š. U. R. U. O. spoločne s minimálne jednou ďalšou neznámou osobou.

Súd ustálil a mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný U. O. /ako osoba, ktorá v priestoroch
poškodenej spoločnosti A. Klees Slovakia pred touto krádežou pracovala ako brigádnik, a preto poznala
predmetné priestory/ spoločne s ďalšou nezistenou osobou v rozhodnom čase vnikol do priestorov
areálu auto požičovne Buchbinder Rent-a-Car prekonaním zabezpečenia autobrány, následne vošli do
areálu, kde vypáčením plechových dverí vnikli do garáží, odkiaľ následne odcudzili veci uvedené v

skutkovej vete výrokovej časti rozsudku. Za účelom prepravy odcudzených vecí si obžalovaný O.D. R.
Q. Q. zapožičal nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes Sprinter, bielej farby, Š.: O.-XXXBB, ktorým
po tom, ako vozidlo opatrili odcudzenou Š.: O.-XXX T., R. Q.. Y. Š. z areálu odviezol odcudzené veci.
Obžalovaný O. následne nasadol na odcudzenú motorku, s ktorou z miesta činu odišiel, pričom šiltovku,
na ktorej zanechal svoje biologické stopy, ktorú mal na hlave pri krádeži, nechal v motorovom vozidle,
ktorým obžalovaný Š. odviezol odcudzené veci. Obžalovaný Š. po tom, ako bol s uvedeným motorovým

vozidlom, v ktorom odcudzené veci viezol, kontrolovaný hliadkou polície, z miesta kontroly ušiel.

Vo vzťahu k námietke obhajkyne obžalovaného O. o neexistencii priamych usvedčujúcich dôkazov súd
uvádza, že je dôsledne oboznámený s judikatúrou venujúcou sa problematike nepriamych dôkazov,
pričom súd súhlasí, že v prípade existencie iba jedného nepriameho dôkazu, nemožno o takýto jediný

nepriamy dôkaz oprieť rozhodnutie súdu o vine /nepriamy dôkaz má totiž svoju dôkaznú hodnotu
iba v spojení s ďalšími, aj prípadne nepriamymi dôkazmi/. Pre opačný postup je nevyhnutné, aby pri
neexistencii priamych dôkazov reťazec vykonaných nepriamych dôkazov /teda viacerých/ nevykazoval
medzery a nevyvolával dôvodné pochybnosti.
V danej veci súd na podklade vykonaného odkazovania vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam

uzatvára, že súbor vykonaných priamych a nepriamych /vo vzťahu k obžalovanému Š. ako aj
veľkého množstva nepriamych dôkazov /vo vzťahu k obžalovanému O. v danom prípade tvorí logickú,
ničím nespochybnenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo
preukazuje všetky relevantné okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania práve
obžalovaných, a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného skutkového záveru. Inými slovami, po

vykonaní dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že vo veci nebol produkovaný žiaden zásadný dôkaz,
ktorý by skutkové zistenia akokoľvek spochybňoval a na podklade ktorého by bolo možné dospieť vo
vzťahu k obžalovaným k inej alternatíve priebehu skutkového deja.

Ku právnej kvalifikácii:

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd pri kvalifikácii konania obžalovaných v
celom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou obžaloby. Na podklade vykonaného dokazovania
mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaní svojim spoločným zavineným úmyselným
protiprávnym konaním naplnili všetky obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. tak po stránke objektívnej

ako aj subjektívnej. Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaní uvedeného protiprávneho konania
dopustili v priamom úmysle, pretože svojim konaním chceli spôsobiť majetkovú škodu, pričom tento
trestnoprávne relevantný následok aj dosiahli.
Z hľadiska objektívneho mal súd za jednoznačne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností za
preukázané, že v príčinnej súvislosti so spoločným protiprávnym konaním obžalovaných spočívajúcom

vo vlámaní sa do garáží v areáli autopožičovne a následnom neoprávnenom získaní do dispozície
vecí patriacich poškodeným subjektom, došlo ku trestnoprávne relevantnému následku, ktorým
bolo spôsobenie škody na majetku poškodených dosahujúcej výšku, ktorá je kvalifikačným znakom
kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaných formou spolupáchateľstva súd uvádza, že na základe
vykonanéhodokazovaniajenepochybné,ženapredmetnejtrestnejčinnostisaspoločnesobžalovanými
podieľala minimálne jedna ďalšia osoba, a títo vzájomne koordinovali svoju činnosť tak, aby dosiahli
zamýšľaný cieľ, teda odcudziť a získať do trvalej dispozície veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku
so snahou o minimalizáciu ich potenciálneho odhalenia. V tejto súvislosti vo všeobecnosti súd uvádza,

že pre možnosť kvalifikácie určitého konania formou spolupáchateľstva sa vyžaduje preukázanie,
že ku spáchaniu trestného činu došlo spoločným konaním pri existencii spoločného úmyslu k tomu
smerujúcemu, pričom je bez významu, akým spôsobom sa jednotlivý spolupáchatelia podieľali na
výslednej trestnej činnosti, teda či každý svojim konaním naplnil všetky znaky daného trestnéhočinu, alebo je konanie každého iba článkom reťazca, ktorý prispel k priamemu vykonaniu trestného
činu /uvedené má význam iba z hľadiska miery zavinenia páchateľa pri ukladaní trestu/. V danom
prípade bolo podľa názoru bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že samotnej krádeži

predchádzala vzájomná dohoda obžalovaných a minimálne jednej ďalšej osoby s tým, že obžalovaný
Š. sa na predmetnej krádeži podieľal zabezpečením prevozu odcudzeného tovaru z miesta činu,
pričom pre túto časť protiprávneho konania spĺňal najvyššie predpoklady, keďže ako príslušník PZ v
rozhodnom čase mohol svojim vplyvom eliminovať prípadné odhalenie tejto trestnej činnosti, o čo sa
pri kontrole motorového vozidla naloženého odcudzenými vecami ako jeho vodič aj pokúsil kolegiálnou

komunikáciou s príslušníkmi PZ. Konanie obžalovaného Š. bolo z hľadiska logistického zabezpečenia
krádeže mimoriadne významné, keďže to bol práve obžalovaný, bez ktorého súčinnosti ako vodiča v
konečnej fáze by nebolo možné predmetnú krádež úspešne zrealizovať, pričom práve osoby ako je
obžalovaný možno z hľadiska vzniku skutočných trestnoprávnych následkov považovať minimálne za
rovnako nebezpečných páchateľov ako vykonávateľov samotnej krádeže, pretože sú ochotní podieľať
sa osobne z hľadiska rizika odhalenia na najnebezpečnejšej súčasti trestnej činnosti.

Vo vzťahu k obžalovanému O. súd dospel po vyhodnotení množstva vzájomne korešpondujúcich
nepriamych dôkazov k záveru, že menovaný sa krádeže v areáli autopožičovne osobne s ďalšou
nezistenou osobou priamo zúčastnil a súčasne za účelom prepravy odcudzených vecí zabezpečil
motorové vozidlo, ktoré s týmto cieľom odovzdal obžalovanému Š..

Ku náhrade škody:

Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo
strany poškodeného, vychádzajúc z relevantných listinných dôkazov (odborné vyjadrenie k hodnote
odcudzených vecí) a záveru, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaných došlo k

preukázanej škode na majetku poškodeného, ustálil možnosť uznania uplatneného nároku na náhradu
škody pošk. Y. I. v preukázanej výške 50.- Eur a preto obžalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal
k jej náhrade.

Ku druhu a výške trestu:

Obžalovaný Mgr. Y. Š.

O osobe obžalovaného Q.. Y. Š. súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný ani prejednávaný pre iný
ako priestupok na úseku dopravy. V čase spáchania skutku bol príslušníkom Policajného zboru /od

15.02.2000 do 06.12.2012/, naposledy služobne zaradený ako starší referent 1. oddelenia všeobecnej
kriminality, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v O. Jeho služobná činnosť bola
zamestnávateľom hodnotená celkovo kladne, v siedmych prípadoch mu bola v zmysle § 54 zák. č.
73/1998 uložená výčitka za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu /podieľanie sa na
krádeži faktickým zneužitím svojho pracovného zaradenia v snahe zabrániť potenciálnemu odhaleniu
trestného činu/, jeho následok, priame úmyselné zavinenie obžalovaného vedené zištnou pohnútkou,
neexistenciu priťažujúcich okolností, prítomnosť poľahčujúcej okolnosti vzhľadom na to, že obžalovaný

viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.

Bezúhonnosť obžalovaného, jeho dobrú povesť a z toho vyplývajúcej obligatórnej dôvery súdu v
skutočnosť, že skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, predstavoval u neho skutočne iba exces

z riadneho spôsobu života, súd považuje za dôvody, pre ktoré je presvedčený, že pre nápravu
obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho
konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných
členov spoločnosti, nie je potrebné ani účelné uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu. Pôsobenie hrozby možného výkonu trestu odňatia slobody je totiž dôvodné najmä u tých

páchateľov, u ktorých je sa možno bez pôsobenia obmedzenia spočívajúceho v povinnosti viesť po
odsúdení riadny život dôvodne obávať potenciálnej recidívy, čo u bezúhonného páchateľa trestného
činu, ktorého spáchanie súd vzhľadom na osobu obžalovaného vyhodnotil ako výnimočné zlyhanie,
možno vo veľkej miere vylúčiť /o čom svedčí aj fakt, že od spáchania uvedeného trestného činu sažiadneho ďalšieho protiprávneho konania už nedopustil/. Preto súd dospel k záveru, že u obžalovaného
bude postačovať uloženie okolnostiam prípadu primeraného peňažného trestu vo výške 1.000.- Eur s
náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, ktorého zaplatenie vzhľadom na obžalovaným

deklarovaný mesačný príjem súd povolil v štyroch mesačných splátkach.

R. U. O.Ú.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že bol v minulosti 4 krát súdne trestaný, naposledy

v roku 2010 pre prečin výtržníctva, pričom sa na neho vo všetkých prípadoch hľadí, ako keby nebol
odsúdený. Pre priestupok, a výnimkou priestupkov na úseku dopravy prejednávaný nebol.

Súd pri ukladaní trestu prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu, jeho následok,
priame úmyselné zavinenie obžalovaného motivované vidinou zisku, a neexistenciu priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností. Ako na okolnosť poľahčujúcu /že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného

činu riadny život/ súd pritom nemohol prihliadnuť, nakoľko fikcia neodsúdenia neznamená, že sa
obžalovaný protiprávneho konania v minulosti nedopustil, k uvedenému faktu však nemožno prihliadať
ako na okolnosť priťažujúcu.

Vyhodnotením týchto skutočností súd dospel k záveru, že u obžalovaného O. nebude postačovať

uloženie peňažného trestu, nakoľko takýto trest mu bol v roku 2010 už uložený a jednoznačne k
náprave obžalovaného neviedol, ale pre nápravu obžalovaného v rámci individuálnej prevencie, z
hľadiskavýchovnéhopôsobeniatrestunaostatnýchčlenovspoločnosti,akoajnazabezpečenieochrany
spoločnosti, bude dostatočným uloženie /povahe a závažnosti protiprávneho konania obžalovaného/
primeraného trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Súd verí, že takýto trest prijme obžalovaného k tomu,
aby si uvedomil dôsledky svojho protiprávneho konania a aby sa v priebehu skúšobnej doby pod
hrozbou výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody ako aj v budúcnosti natrvalo vyvaroval
akéhokoľvek protispoločenského konania. Súčasne súd za účelom riadneho splnenia aj sekundárneho
účelu trestného konania, okrem zaviazania obžalovaného na náhradu spôsobenej škody, obžalovanému

súčasne uložil primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze solidárne uhradiť v priebehu skúšobnej doby
poškodenému spôsobenú škodu, ktorý bude musieť obžalovaný rešpektovať pod hrozbou nariadenia
výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

Podľa názoru súdu tresty, ktoré boli obžalovaným uložené sú dostatočné, adekvátne a spravodlivé a

splnia svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave