Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/197/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314207331
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314207331.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci
navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho
16, proti odporkyni: N. T., rod. D.Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I., Ž. XXXX/XX, o zaplatenie
2463,36 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim písomným podaním, doručeným súdu dňa 28.3.2014 domáhal, aby súd odporcu
zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 2463,36 eura a príslušenstva - úrokov z omeškania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že dňa 13.7.2009 uzatvoril odporca s navrhovateľom Zmluvu o revolvingovom úvere,
číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1493,73 eura.
Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 24 mesačných splátkach vo výške 102,64
eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve.

Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke číslo 1, do uplatnenia práva
navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru, napokon žiadne
úhrady neuskutočnil. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky číslo 1 o
viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j.
okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2463,36 eura dňa
29.11.2009. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení
účinnom k prvému dňu omeškania.

Odporca sa k návrhu nevedel riadne vyjadriť, hoci sa osobne zúčastnil na pojednávaní konanom dňa
10.7.2014 a to s odôvodnením, že zmluve a jej podmienkam nerozumie. Odporca si neuplatnil náhradu
trov konania.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávanie na hore uvedený deň, na ktoré sa osobne dostavil odporca,
nedostavili sa navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa, ktorý ospravedlnil ich neprítomnosť. Súd
tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany
práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je
súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní
prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne
predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania, oznámenie veriteľa o schválení úveru, karta klienta,
oznámenie o zosplatnení zo dňa 1.11.2009 spolu s doručenkou, vyslúchol odporcu a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný.

Dňa 13.7.2009 uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX,
v zmysle ktorej, v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru a kartou klienta, bol odporcovi
schválený úver vo výške 1493,73 eura, pričom mu bola reálne vyplatená čiastka vo výške 1320,23 eura,
so splatnosťou 24 mesiacov, vždy k 18. dňu v mesiaci po 102,64 eura, pričom zo zmluvy nevyplýva
splatnosť istiny, úrokov a poplatkov, ako ani konečná splatnosť úveru, RPMN úveru 68,82 %, ročná
úroková sadzba 68,82 %.

V danom prípade po posúdení návrhu súd musí skonštatovať, že v návrhu je uvedené, že bol poskytnutý
úver (pôžička), pričom ako listinný dôkaz bola poskytnutá zmluva o revolvingovom úvere, ktorý je
poskytovaný na inom základe ako samotný úver. Zmluvou o revolvingovom úvere klient žiada o
poskytnutie úverového rámca na opakované čerpanie úveru.

Súdu z listinných dôkazov vyplýva, že predmetom návrhu je úver a nie revolvingový úver, pretože
predložená zmluva rieši len poskytnutie úveru a podmienky jeho splácania (aj keď nie úplne, pretože v
nej absentujú zákonné náležitosti), nerieši však poskytnutie revolvingu, ani jeho výšku, ani podmienky
splácania. Zároveň predložené oznámenie veriteľa a kartu klienta nie je možné považovať za zmluvné
dojednania, nakoľko sa jedná iba o jednostranný právny úkon veriteľa.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, odporcovia vystupujú ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Z karty klienta vyplýva, že odporca splatil navrhovateľovi celkovo sumu vo výške 0,- eur, pričom
navrhovateľ v úvodných tabuľkách karty klienta uvádza niekoľko údajov o poskytnutí úveru a revolvingu,
ktoré činia vyplatenie úveru a revolvingu veľmi neprehľadným, nezrozumiteľným a to aj pre osoby
vysokoškolsky vzdelané, prípadne pôsobiace v tejto sfére, nie to ešte pre spotrebiteľa odkázaného na
veriteľa (ktorý navyše zneužíva tieseň spotrebiteľa), čo je v príkrom rozpore s ochranou práv spotrebiteľa
a so zákonným postupom veriteľa. V uvedených tabuľkách sa uvádzajú tieto údaje:

Poskytnutá čiastka úveru: 1493,73 eura, poskytnuté celkom 1493,73 eura, dátum vyplatenia: 13.7.2009,
vyplatená čiastka 1320,23 eura, vyplatené vrátane revolvingov: 1320,23 eura, splatené: 0,- eur, poplatok
právnika (?!): 261,74 eura, údaje o revolvingu: vyplnené nie sú, z čoho vyplýva, že revolvingový úver
nebol schválený a/alebo/ani vyplatený.

Z návrhu a listinného dôkazu - karty klienta vyplýva, že v dôsledku omeškania so splátkou č. 1, 2, 3
vyzval navrhovateľ odporcu listom zo dňa 1.11.2009 na zaplatenie dlžných splátok vo výške 307,92 eura
s tým, že ak uplynie 15 dní od doručenia oznámenia navrhovateľa, stanú sa splatnými všetky záväzky
zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a tým odporca stráca výhodu splátok a celý
dlh je povinný splatiť naraz. Toto oznámenie odporca neprevzal, hoci sa na adrese zdržiaval (ako to
uviedol na pojednávaní) a preto sa najneskôr dňom 10.11.2009 (doručenka na č.l. 6 spisu) považuje za
doručenú (článok 15.2 zmluvných dojednaní), teda oznámenie bolo riadne doručené, potom lehota 15
dní uplynula dňom 25.11.2009 a teda nasledujúci deň, t.j. 26.11.2009 bol odporca povinný splatiť celý
úver, čo však neurobil. (Dátum doručenia uložením na pošte nie je možné zistiť, nakoľko nie je vyplnený
úplne (pravdepodobne 6.11.2009), preto súd vychádzal z pečiatky navrhovateľa, kedy mu zásielka bola
vrátená).

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Ak je v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej
pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky), veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi
celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom
plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok.

Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na
súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník
zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť.
Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Právo žiadať zaplatiť celú pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť,
ak dlžník znova porušil svoju povinnosť.

Z karty klienta založenej v spise jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v čase, keď postupoval podľa §
565 OZ, postupoval tak oprávnene.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Navrhovateľ súdu preukázal, že nastala (najneskôr) zročnosť celého dlhu a to dňa 26.11.2009 (a nie
29.11.2009 ako to navrhovateľ nesprávne uviedol v návrhu), v danom prípade sa dlh premlčal dňom
26.11.2012, t.j. 3 roky po splatnosti dlhu. Návrh na súd bol podaný dňa 28.3.2014, t.j. po uplynutí
premlčacej doby. Aj keby splatnosť celého úveru nastala dňa 29.11.2009, ako to navrhovateľ uvádza v
návrhu, pohľadávka navrhovateľa by sa premlčala dňom 29.11.2012, teda taktiež pred podaním návrhu.

Súd sa ďalej nezaoberal samotnou podstatou záväzku odporcu voči navrhovateľovi, keďže po premlčaní
v spotrebiteľskom vzťahu nie je možné navrhovateľovi priznať žalovanú sumu.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že
účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania.
Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Keďže odporcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal, hoci bol
úspešným účastníkom konania, navyše si náhradu trov konania ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.