Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/640/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222364
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4412222364.2

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sudkyňou JUDr.
Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 285,64 Euro titulom škody (110,64 Euro nemajetková ujma + 175 Euro majetková škoda) a to podľa
zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného

súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a povinným: M. A.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na zmenu
exekútora Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tohto návrhu došlo k založeniu zákonnej povinnosti
tohto súdu rozhodnúť o tomto návrhu v rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe.
Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o tomto návrhu oprávneného rozhodnúť do
30 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobkyňa 10/5/2010 spísala návrh na zmenu exekútora, o ktorej

žiadosti však exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote , čo treba považovať za porušenie
zákona a nesprávny úradný postup, pre ktorý jej vznikla predmetná škoda. V žalobe ďalej uviedla, že
v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 175 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a o zmenu exekútora a rozhodnutím o nej (na správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma
70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40 Euro, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Euro, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by
exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu o zmenu exekútora dodržal zákonnú lehotu.

2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania , za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo
a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Túto
nemajetkovú ujmu si uplatňuje v sume 110,64 Euro , ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou Ústavného
súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi prináleží 55,32

Euro, pričom v predmetnej exekučnej veci exekučný súd bol nečinný viac ako 84 dní.Konajúci súd rozsudkom zo dňa 18.10.2013 č.k. 6C/640/2012-47 žalobu v celom rozsahu zamietol a
o trovách konania rozhodol tak , že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. V dôsledku odvolania žalobkyne tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu Nitra

č.k.2Co/31/2014-65 zo dňa 26.2.2015 bol zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená tunajšiemu súdu
na nové konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov. Súd v novom konaní
riadiac sa s právnym názorom odvolacieho súdu uplatnený nárok posudzoval podľa zákona č. 514/2003
v znení účinnom v čase podania návrhu na súd ako aj podľa ustanovení EP v znení účinnom v čase
začatia predmetného exekučného konania .

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hocibolariadnevčaspredvolaná,jejprávnyzástupca neúčasťospravedlnilavecžiadalrozhodnúťvjeho
neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol doplniť dokazovanie oboznámením obsahu
znaleckého posudku č.1/2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave Znaleckého
ústavu. Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie
nedostavila ,svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého

dôvodu. Vzhľadom na túto procesnú situáciu súd vec prejednal a rozhodol podľa §-u 101 ods.2 OSP v
neprítomnosti účastníkov konania.
Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom
vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa

vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti
odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný
ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej
uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie
kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej

sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože
táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná
podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená,
pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula,

takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne
prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že
zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú.
Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí

rozhodcovského súdu ako v exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka
I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh

navydaniepovereniapoukázalanato,žeposúdenievecia vyjadrenieprávnehonázorusúduvovzťahu
k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť
zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných
podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na
to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu

neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie
skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa
nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnejnemajetkovejujmya týmpádomneexistujeanipríčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradným

postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto žiadal žalobu zamietnuť v celom
rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky
spisová značka 10Er/37/2004 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:Dňa 5.2.2004 súdny exekútor O..S. Y. doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: M. A. bytom O. XX o vymoženie 10780 Sk s prísl.

Dňa 23.2.2004 Okresný súd Nové Zámky vydal uznesenie č.k. 10Er/37/2004-11, ktorým zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Toto uznesenie v dôsledku odvolania oprávnenej bol
zrušený uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 30.4.2004 a vec bola vrátená exekučnému súdu dňa
2.6.2004. Následne 16.6.2004 Okresný súd Nové Zámky vydal poverenie na uskutočnenie exekúcie.
Dňa 6.10.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora .Výzvou zo dňa 26.10.2010 exekučný súd

žiadal o vyjadrenie Mgr. Cipára na vyčíslenie trov, ktoré si ten prípadne uplatňuje. Dňa 13.12.2010
exekučnému súdu bolo doručené písomné vyčíslenie uplatnených trov exekútora. Dňa 28.12.2010
uznesením exekučný súd vyhovel žiadosti o zmenu exekútora a určil výšku náhrady trov pôvodného
exekútora v sume 145,72 Euro.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 110,64 Euro nemajetková ujma a
175 Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali

vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného
súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.9.2012
Tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.9.2012, štát zodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods.1-5 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k ku dňu 27.9.2012

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je
najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej
slobody.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.Podľa ust. §-u 25 ods. 1-3 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.9.2012 ak nie je
ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Podľa ust. §-u 44 ods. 5 EP v znení účinnom ku dňu začatia predmetného exekučného konania
( 5.2.2004 ) ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať

za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami.Z vyšeuvedenéhovyplýva,žeideo tieprípadyvznikuškôd,ktorébolivyvolanéinoučinnosťou
tých orgánov (ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou. Nesprávny úradný postup nesmie mať

svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR, spisová značka 4Cdo24/2004).
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako
súhrn príčin , ktoré viedli určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený
a nemôže byť len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti teda treba skúmať, či v komplexe

skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že prípadný nesprávny úradný
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k
takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, teda ak by nedošlo

k nesprávnemu úradnému postupu, jej majetok by sa nezmenšil.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho, že exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej lehote .

Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003
Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.9.2012 , podľa ktorého za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote. Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu následne zisťoval, či exekučný poriadok
účinný v čase začatia predmetného exekučného konania stanovil lehotu, v ktorej exekučný súd o návrhu

na zmenu exekútora mal rozhodnúť. V exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky spisová značka
10Er/37/2010 konanie sa začalo dňa 5.2.2004 . Z citovaného ustanovenia EP v znení účinnom k tomuto
dňu vyplýva, že EP žiadnu lehotu nestanovil exekučnému súdu na rozhodnutie o návrhu na zmenu
exekútora,pretožalobkyňoutvrdenýnesprávnyúradnýpostup(predpokladanývust.§-u9ods.2zákona
č.514/2003- porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenej lehote, ) sa neuskutočnil v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky spisová značka
10Er/37/2010. Tým základný , zákonom stanovený predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej nie je
splnený . Ak teda nebol uskutočnený nesprávny úradný postup v predmetnej exekučnej veci, v dôsledku
neexistujúce nesprávneho úradného postupu a v priamej príčinnej súvislosti s ním žalobkyni žiadnaškoda nemohla vzniknúť. Na základe vyše uvedených skutočnosti súd dospel k názoru, že zákonné
predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. preukázané

neboli, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa názoru súdu v predmetnom exekučnom konaní neboli preukázané navrhovateľom tvrdené
zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti,

aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek
trestného obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. V
tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo veci došlo
k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej

súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné
prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s
ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Konajúcemu súdu je známe, že navrhovateľ podával návrhy

na zmenu exekútora v tisíckach obdobných veciach, preto v postupe exekučného súdu, s ohľadom na
okolnosti danej veci nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.
Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná (hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza
spisovú značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, okrem
toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na

exekučný spis, nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody) a preto nie je spôsobilá byť podkladom
tohto sporové súdneho konania, podľa ustálenej judikatúry NS SR je nedôvodná, pretože žalobkyňa
v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu na začatie konania podľa §-u 79 ods.1 OSP (uviedla,
proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj právny dôvod -náhrada škody-
uplatneného práva). Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup súdu podľa §-u 43 OSP, a

nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie žaloby nie však jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení
návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku. Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu, pritom je nesporné, že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty v

rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.