Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Kováčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215200811
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4215200811.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

KESIDY, s.r.o., Sládkovičova 1/1562, Trebišov, IČO: 46 045 082, v konaní zastúpeného JUDr. Tomášom
Zaletom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Prešovská 17, Sabinov, proti odporkyni: Q. Q.,
nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, X., o zaplatenie 82,80 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 60,- € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 60,- € od 1.8.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 7,41 € a titulom trov právneho
zastúpenia sumu vo výške 22,45 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 28.1.2015 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni
zaplatiť mu sumu 82,80 € (titulom istiny sumu 60,- €, titulom odplaty sumu 12,- € a titulom zmluvnej
pokuty sumu 10,80 €). Taktiež si uplatnil na zaplatenie príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 72,- € od 1.8.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil
tým, že predmetom jeho podnikania je poskytovanie pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne
bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Pôžičky ním poskytované nemožno

považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže
spotrebiteľskýmúveromniejeúver,ktorýsamusísplatiťvlehotenepresahujúcej3mesiace-navrhovateľ
poskytuje úvery/pôžičky s dobou splatnosti 20 dní. Teda má postavenie tzv. iného veriteľa podľa §
2 písm. c) zákona. Navrhovateľ ponúka svoje služby na diaľku prostredníctvom internetovej stránky
www.kesidy.sk, na ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie vo vzťahu k
poskytovanej službe. Účastníci konania dňa 29.4.2014 uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
poskytol odporkyni pôžičku vo výške 60,- € a odporkyňa sa zaviazala túto sumu vrátiť do 21.5.2014 spolu

s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 12,- €. Zmluvné strany
si nedohodli úroky z pôžičky. Celková suma, ktorú sa odporkyňa zaviazala v dohodnutej lehote splatiť
bola 72,- €. K uzavretiu zmluvy došlo nasledovným spôsobom: odporkyňa odoslala elektronickú žiadosť
o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke navrhovateľa. V
žiadosti uviedla nasledujúce údaje: meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo OP, hrubá
mesačná mzda, číslo bankového účtu, číslo mobilného telefónu, adresa trvalého pobytu a e-mailová
adresa, na ktorú mu následne boli zasielané písomnosti. Odporkyňa pred odoslaním žiadosti o pôžičku

označením príslušného okienka na stránke vyjadrila svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním osobných
údajov, potvrdila, že sa riadne oboznámila so všetkými zmluvnými podmienkami navrhovateľa a že so
zmluvnými podmienkami bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Bez potvrdenia oboznámenia sa s vyššie
uvedenými skutočnosťami by automatizovaný systém I-stránky neumožnil zaslať žiadosť. Navrhovateľna základe jemu doručenej žiadosti odporkyne schválil žiadosť o poskytnutie pôžičky. Odporkyni vytvoril
osobný účet, vygeneroval na náhodnej báze prihlasovacie meno a heslo na prístup k jej osobnému
účtu. Navrhovateľ odporkyňu informoval prostredníctvom dvoch SMS správ, zaslaných na telefónne

číslo uvedené odporkyňou v žiadosti o nasledujúcich skutočnostiach: prvá SMS správa informovala, že
žiadosť o pôžičku bola schválená a že na osobný účet bol odporkyni zaslaný návrh zmluvy o pôžičke
a všetky iné súvisiace dokumenty. Druhá SMS správa oznamovala odporkyni informácie o prístupe k
osobnému účtu, a to prihlasovacie meno a heslo - bez týchto údajov nie je možný prístup k osobnému
účtu. Zároveň sa týmto spôsobom zabezpečilo, že osoba, ktorá vypísala žiadosť a osoba, ktorej sa

poskytli prihlasovacie údaje, a teda aj prístup k osobnému účtu a ktorej sa umožnilo získať pôžičku
je tá istá osoba. Na osobnom účte odporkyne boli prehľadným spôsobom uvedené podmienky, za
ktorých by sa pôžička poskytla v prípade uzatvorenia zmluvy - údaje odporkyne, výška sumy, ktorú
má odporkyňa záujem si požičať, výška odplaty za poskytnutie pôžičky, celková suma, ktorá má byť
vrátená, dátum splatnosti pôžičky a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Na osobnom účte bol
dostupný aj záväzný návrh zmluvy o pôžičke, rozhodcovská zmluva, zmluvné podmienky poskytované

prostredníctvom internetu a štandardné európske informácie o pôžičke. Automatizovaný systém na
internetovej stránke umožnil odporkyni akceptovať záväzný návrh zmluvy o pôžičke elektronickou
formou po tom, ako odporkyňa označením príslušných okienok potvrdila oboznámenie sa s obsahom
a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah všetkých uvedených dokumentov pre neho záväzný.
Vyššie uvedeným postupom odporkyňa akceptovala podmienky, za akých bol navrhovateľ ochotný

pôžičku poskytnúť, akceptovala návrh zmluvy, a tým prejavila vôľu splatiť poskytnutú istinu aj s odplatou
najneskôr do dátumu splatnosti. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená za nasledujúcich podmienok:
požičaná istina 60,- €, odplata za poskytnutie pôžičky 12,- €, dátum splatnosti istiny a odplaty dňa:
21.5.2014. Navrhovateľ cca. 3 dni pred dňom splatnosti pôžičky SMS správou informoval odporkyňu o
blížiacom sa termíne splatnosti. Napriek upozorneniu odporkyňa dlžnú sumu v stanovenej lehote ani

sčasti nevrátila a ani nekontaktovala navrhovateľa ohľadom možnosti odloženia splatnosti, resp. dohody
o náhradnom termíne zaplatenia. Preto jej zaslal ďalšiu SMS správu (prvá upomienka o nezaplatení),
oznamujúcu predĺženie termínu úhrady poskytnutej pôžičky bez zmluvných pokút a sankcií o 5 dní. Po
márnom uplynutí termínu splatnosti pôžičky vyzval odporkyňu k zaplateniu splatného dlhu SMS správou
a súčasne aj písomnou upomienkou. Druhou upomienkou zároveň uplatnil nárok na úhradu zmluvnej

pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín nachádzajúcich sa v spise a to
osobnéhoúčtukpôžičke,zmluvyopôžičke,administrácie,detailuobratu,druhejupomienky,špecifikácie
pohľadávky a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného

dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe vyplneného formulára na internetovej stránke navrhovateľa: www.kesidy.sk ., ktorý bol žiadosťou o poskytnutie pôžičky bola odporkyni poskytnutá pôžička vo
výške 60,- €, ktorú sa odporkyňa zaviazala uhradiť do 21.5.2014. Zmluva o pôžičke bola uzavretá v

zmysle ust. § 24 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ust. § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku. Podľa bodu 1 zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni bezúročnú pôžičku v celkovej výške
60,- €. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť navrhovateľovi poskytnutú sumu pôžičky spolu s odplatou za

spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 12,- € (bod 2 zmluvy). V zmysle bodu 3
zmluvy sa odporkyňa zaviazala vrátiť navrhovateľovi istinu poskytnutej pôžičky a zaplatiť navrhovateľovi
odplatu jednou platbou, t. j. jedinou splátkou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola pôžička
poskytnutá, a to prevodom na bankový účet. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavuje
2686,49%.Vzmyslebodu7zmluvyodporkyňavyhlásila,žezmluvuopôžičkeuzatvárasnavrhovateľom

na vlastnú žiadosť prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Z detailu obratu vygenerovaného cez internetbanking Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo zistené, že dňa
29.4.2014 bola odporkyni na jej účet poukázaná z účtu navrhovateľa suma 60,- €.

Výzvou na zaplatenie zo dňa 2.7.2014 navrhovateľ vyzval odporkyňu na okamžitú úhradu dlžnej sumy
vo výške 72,- €, zmluvnej pokuty vo výške 10,80 € a režijného poplatku vo výške 10,- € , spolu k úhrade
92,80 €, a to najneskôr do 31.7.2014 na účet navrhovateľa.V priebehu konania navrhovateľ písomne špecifikoval uplatnenú pohľadávku. V špecifikácii uviedol, že
úver poskytnutý odporkyni nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže úver bol poskytnutý len na dobu 20 dní. Na vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou nemožno

aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ poskytuje špecifickú formu
úverov, ktorú nie je možné stotožňovať a porovnávať s úvermi bežne poskytovanými na relevantnom
trhu. Navrhovateľ poskytuje tzv. mikroúvery do výšky max. 200,- € s fixnou dobou splatnosti 20 dní
a fixnou odmenou dohodnutou priamo pri uzatváraní zmluvy. Primeranosť odmeny nemožno skúmať
podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, keďže Občiansky zákonník v § 53 ods. 1 jednoznačne

uvádza, že podmienky hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny nemožno skúmať z pohľadu ich
primeranosti.

Odporkyňa sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám napriek výzve
súdu nevyjadrila.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo

vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 1 ods. 3 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
pôžičke), spotrebiteľským úverom nie sú:
- úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel

uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
- úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a), b), c) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

- spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
- veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
- iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie
mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkmi.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na
začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá ustanovenie § 79 O.s.p. Iba v
prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na

základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy
tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Z
dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet
konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti
súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú.

Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom
bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu.
Naopak, nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok,
ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia,

preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.). Rovnako nie je
porušením ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď
návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná,
výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety

prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv.
presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd

vyhovel návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 60,- €, keď vykonaným
dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť návrhu v uvedenej časti žalovanej istiny. V zostávajúcej
časti súd návrh zamietol ako nedôvodný. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi mal súd
preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu bezúročnej zmluvy o pôžičke, na základe
ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške 60,- €. Odporkyňa sa zaviazala

vrátiť navrhovateľovi ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky 60,- €. Súd mal tiež preukázané, že
odporkyňa si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľovi
v dohodnutej lehote. Uzavretý zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa
ustanovení zmluvy o pôžičke a podľa ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v konaní
preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej

zmluvy, t. j. reálne poskytnutie druhovo určenej veci (v prejednávanie veci peňažných prostriedkov)
odporkyni ako dlžníkovi,
dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporkyne vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže
navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke a reálneposkytol peňažné prostriedky vo výške 60,- € odporkyni, vznikla odporkyni povinnosť vrátiť požičané
peňažné prostriedky po uplynutí dohodnutej doby (21.5.2014). Odporkyni bola preto uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 60,- €, keď odporkyňa v priebehu konania dôvodnosť uplatneného nároku

nenamietala, tiež nepreukázala, že jej záväzok zanikol splnením alebo iným spôsobom. V časti o
zaplatenie odplaty vo výške 12,- € súd návrh zamietol ako nedôvodný. Súd zdôrazňuje, že zmluva
o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný
charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z
povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. V prejednávanej veci

malsúdpreukázané,ženavrhovateľposkytolodporkynibezúročnúpôžičku,čonapokontvrdilajsamotný
navrhovateľ a nasvedčuje tomu aj samotné znenie zmluvy o pôžičke (bod 1 zmluvy). V prípade, ak si
zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi (navrhovateľovi) odplatu za spracovanie
žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, uvedené zmluvné dojednanie je v uvedenej časti absolútne
neplatné v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je v rozpore s ust. § 658 ods. 1
Občianskehozákonníka.Vprípade,akjepôžička(vprejednávanejvecipeňažnéprostriedky)poskytnutá

ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky,
akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t.
j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke,
v dôsledku čoho je absolútne neplatné. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému
účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. V

zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, a to bod 2 zmluvy o pôžičke, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z
obsahu právneho úkonu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, to znamená
uvedené dojednanie nemá vplyv na platnosť ostatných zmluvných dojednaní obsahujúcich podstatné
náležitosti zmluvy o pôžičke, ktoré sú obsiahnuté v bode 1 zmluvy o pôžičke. Je vylúčené kvalifikovať

uzavretý zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere, keďže pojmovým znakom zmluvy o úvere je povinnosť
dlžníka platiť úroky za poskytnuté peňažné prostriedky a v prejednávanej veci uzavreli účastníci zmluvu
o bezúročnej pôžičke, t. j. podľa tvrdení navrhovateľa odporkyňa ako dlžník neplatí žiadny úrok. Zmluvný
vzťah založený medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, keďže navrhovateľ ako dodávateľ
konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Odporkyňa je

spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikania. Súd tiež nepriznal
navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10,80 €, keďže navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, na základe čoho si tento nárok uplatňuje. Navrhovateľ v priebehu konania
nepredložil žiadnu listinu, z ktorej by zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vyplývalo. Preto uplatnený
nárok v časti zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.

Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením dlhu vzniklo navrhovateľovi zo zákona právo na zaplatenie
úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie je objektívnej povahy, vzniká bez ohľadu na
zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov
z omeškania určuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu

stanovenú ECB. Navrhovateľ si od odporkyne uplatňoval zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie
od 1.8.2014 do zaplatenia, kedy už odporkyňa bola v omeškaní s plnením dlhu. K tomuto dňu úroková
sadzba navýšená o 5 percentuálnych bodov (vychádzajúc z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) predstavovala hodnotu 5,15 % ročne. Preto súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 60,- € od 1.8.2014 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.., keď pre čiastočný úspech
oboch účastníkov konania náhradu trov konania rozdelil. Úspech navrhovateľa predstavoval 72,46 %
(60,- €|), úspech odporkyne predstavoval 27,54 % (22,80 €), z tohto dôvodu čistý úspech navrhovateľa
predstavuje 44,92 %. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku navrhovateľa na

náhradu trov konania v rozsahu 44,92 %. Trovy konania pozostávali z pomernej náhrady súdneho
poplatku zaplateného navrhovateľom za podanú žalobu vo výške 7,41 € (44,92 % zo sumy zaplateného
poplatku 16,50 €). Právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúcha odmena za zastupovanie v konaní, keď
za jeden úkon právnej služby mu patrí odmena vo výške 16,60 €, t. j. za dva úkony právnej služby
prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby spolu 33,20 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods.

1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúcha paušálna
náhradahotovýchvýdavkovvsúvislostisdvomiúkonmiprávnejslužbyvovýške15,62€.Trovyprávnehozastúpenia predstavovali celkom 49,98 €. Keďže čistý úspech navrhovateľa predstavoval 44,92 %, súd
odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi pomernú časť trov právneho zastúpenia vo výške 22,45 €.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám
jeho právneho zástupcu.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.