Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239270
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113239270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti odporcovi: Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, D., o zaplatenie 190,11 eur s prísl.,
rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.10.2013 podaným na súd 21.11.2013 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 190,11 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.9.2013 do zaplatenia a

náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 19.4.2010 zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8200027397, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 360,- eur. Poskytnutý úver sa spolu
s úrokom zaviazal odporca zaplatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 19,29 eur v termínoch splatnosti
dohodnutých v zmluve. Účastníci sa dohodli na odklade splátky v poradí pod č. 4,5, 6 a 11, ktoré mali
byť splatené ako splátky pod por. 43 - 46. Do omeškania sa však dostal už pri 7. splátke a nakoniec
zaplatil len sumu 620,07 eur.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 37 o viac ako tri mesiace, bolo mu
do oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, tj. okamžitú splatnosť

úveru z dôvodu omeškania. Odporca mal k 19.9.2013 uhradiť 190,11 eur.

Odporca sa k žalobe nevyjadril.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý neúčasť
ospravedlnil. Nakoľko súd nezistil dôvody pre odročenie pojednávania, vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že po rozvode potrebovala peniaze na zloženie zábezpeky na
nájom. Potrebovala získať sumu 1.000 eur, ale keďže bola po rozvode, žiadna banka jej nechcela dať
úver . Preto v Žiline navštívila spoločnosť navrhovateľa, kde jej nejaká pani za navrhovateľa vypísalazmluvy, kde je čiastku úveru rozdelila až do dvoch zmlúv, ktorý splácala v splátkach spolu cez 100 eur,
čo bolo popri nájme, ktorý platí vo výške 300 eur veľmi veľa. Počas splácania ochorela, bola dlhodobo
PN, predložila zástupkyni navrhovateľa doklad o PN a požiadala ju o odklad splátok. Splátky jej boli

strhávané z platu.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. je
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zmluvy Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 zák. č. 258/2001 Z.z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo
poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky
za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Žiadosťou na tlačive navrhovateľa označenom ako žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere, odporkyňa
ako dlžník dňa 16.4.2010 žiadala od navrhovateľa poskytnutie úveru vo výške 360 eur, ktorý mal byť

splatný v 42 splátkach vždy do 18-teho dňa v mesiaci pri výške mesačnej splátky 19,29 eur. Celkovú
čiastku, ktorú sa zaviazal dlžník zaplatiť je bola výške 450,18 eur pri predpokladanej RPMN vo výške
70,02 %, priemernej RPMN 48,66 eur s tým, že mala byť ďalej poskytnutá čiastka revolvingu 189,81 eur
z ktorej sa dlžník zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 273,15 eur. Na tom istom tlačive v čl. 6 boli vpísané
údaje o schválenom úvere vo výške 360,- eur splatnom v 42 splátkach k 14-temu dňu v mesiaci vo výške

splátky 19,29 eur s celkovou čiastkou zaplatenia úveru 450,18 eur pri RPMN 65,34 eur a ročnej úrokovej
sadzbe 70,02 % a priemernej RPMN 48,66 eur.

Napriek výzve súdu navrhovateľ neuviedol, či s odporkyňou uzavrel aj iné zmluvy, kópie takýchto úkonov
súdu nepredložil, avšak rovnako ich nepredložila ani odporkyňaSúd zistil, že podľa čl. 8 bod 8.1 zároveň obsahom zmluvy, nie však samotného návrhu na uzavretie
zmluvy, má byť predmetom úkonu aj dohoda o poskytovaní služieb spočívajúca v záväzku veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v

možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe
žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti dokladu splátok úveru vo výške 51,74 eur a za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 26,88 eur, prípadne bude dlžníkovi
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu

dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu dohody o poskytnutí služby.

Súd oboznámil aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 19.4.2010, ktorým bol schválený
úver pre odporcu s tým, že odplata za službu podľa čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ bola vo výške 51,74 eur.

Súd ďalej oboznámil aj výpis z karty klienta, z ktorej zistil úhrady vykonané odporcom vo výške 620,07

eur avšak aj skutočnosť, že skutočne bolo odporkyni vyplatené 308,26 eur.

Súd sa ďalej zaoberal samotnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Formálna stránka vyhovorenia zmluvy v písomnej forme bola zachovaná v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák.
č. 258/2001 Z.z..

Nakoľko podľa zistení súdu z listinných dôkazov (údajov karty klienta) bolo na základe zmluvy

poskytnutých na účet odporcu 308,26 eur, súd sa zaoberal skutočnosťou, či navrhovateľ ako veriteľ bol
oprávnený započítať si takéto plnenie oproti vyplateniu peňažných prostriedkov a či takéto nároky boli
v zmluve riadne uvedené podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z..

Podľa znenia zmluvy mala byť poskytnutá istina 360,- eur, pričom skutočne poukázaná suma
predstavovala 308,26 eur. Súd podľa oznámenia o poskytnutí úveru zistil, že veriteľ z požičanej sumy

započítal nárok na odplatu „Dohody o poskytnutí služby“, ktorá bola v zmluve uvedená vo výške 51,74
eur.Hocidodohodysavpisovalasumačomalopravdepodobnevzbudiťdojemindividuálnedojednaného
záväzku, nemal dlžník možnosť takúto dohodu odmietnuť. Súd považuje za logické, že sumu odplaty
nevpisoval dlžník, pretože jeho záujmom je vždy čo najnižšia alebo nulová odplata, ale veriteľ, len v
ktorého záujme bolo prijať plnenie spojené s úverom. Súd však v prvom rade zistil, že takáto odplata za

službu, ktorá je bezprostredne spojená s poskytnutím úveru nebola zahrnutá do výpočtu RPMN, pretože
pri započítaní takejto platby pri poskytnutí úveru skutočná sadzba PRMN z úveru prevyšuje sadzbu
RPMN uvádzanú v zmluve, rovnako ako náklady spojené s úverom. Naviac započítaním takejto čiastky
beztoho,abyvôbecpožiadaldlžníkotakýtonárokbolavýraznezníženádisponibilnásumaúveru.Pritom
súd nemôže vôbec pochopiť racionálnosť takejto dohody, keď dlžník má za možnosť odkladu splátok v

súhrnnej hodnote 57,87 eur zaplatiť odplatu až 51,74 eur, ktorej prípadné zníženie bolo ponechané na
ľubovôli veriteľa. Ak by dlžník takúto dohodu neprijal a sumu rovnajúcu sa odplate uhradil pri podpise
zmluvy (príp. aj neskôr), jednalo by sa o úhradu skoro troch splátok s výrazným znížením dopadu na
zostatok istiny a celkovej sumy úverov. Určite takáto dohoda nebola individuálne dojednaná, pretože vo
veciachpredkladanýminavrhovateľasaopakujepermanentne,jenapredtlačenomtlačive,čižestakouto

odplatou veriteľ kalkuluje a predpokladá ju a to, že bola dopísaná až následne rukou, nemá žiaden súvis
s prípadnou individuálnosťou dojednania. Teda súd dospel k názoru, že takáto dohoda je v rozpore s
dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zák. a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože zneužíva
tieseň dlžníka, jeho snahu získať úver a za poplatok za službu maximálne nevýhodnú pre dlžníka skrýva
snahu o zvýšenie „výnosnosti“ úveru. Jedná sa o skrytý a neprípustný poplatok, ktorý naviac veriteľ ani

nezahrnul do výpočtu nákladov.

Nakoľko tak ako súd vyššie uviedol, bol fakticky poskytnutý odporcovi úver vo výške 308,26 eur, sadzba
RPMN bola určená v neprospech dlžníka, súd musel považovať úver za bezodplatný a bez poplatkov.Súd však s poukazom na zistenia z vykonaného dokazovania nemohol opomenúť ani výšku odplaty
za úver, teda výšku úrokovej sadzby. Hoci navrhovateľ tvrdil jej prípustnosť, sadzba nákladovosti úveru
bola stanovená úplne na hrane maximálne prípustnej výšky, pričom však veriteľ vôbec v tomto prípade

nezobral zreteľ na to, že s dlžníkom uzavrel aj zmluvu o zrážkach zo mzdy, teda došlo k zabezpečeniu
úveru, ktoré naviac s poukazom na vykonané platby je aj účinné. Pokiaľ by teda súd nepovažoval úver
za bezodplatný s poukazom na vyššie uvedené porušenia povinností veriteľa, aj dojednanú odplatu by
považoval za odplatu v takej výške, že jej hranica by bola v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd by
nemohol konvalidovať neplatný úkon tým, že by hľadal prípustnú hranicu úrokovej sadzby, ale dohodu

v časti úrokov by považoval za neplatnú s obdobnými dôsledkami ako pri bezodplatnosti úveru.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval aj na dohodu o zmluvnej pokute podľa článku 14 ods. XX.X X. dojednaní
X. o revolvingovom úvere spoločnosti G. Q. D., s.r.o. s poukazom na čl. XX zmluvy súd nemal
preukázané platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute.

Súd súhlasí s názorom navrhovateľa, že všeobecné obchodné podmienky, príp. cenník je možné
považovať s poukazom na ust. § 44 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. za súčasť zmluvy. Pokiaľ sa však jedná

o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako
poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust.
zák. č. 250/2007 Z.z..

Súd zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté v zmluve, ale je súčasťou všeobecných
obchodných podmienok ako samostatnom zmluvnom dokumente.

V konaní je jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva a povinnosti upravuje aj špeciálny
predpis zákon č. 250/2007 Z.z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy všetky práva a povinnosti medzi
účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z.).

Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka, navrhovateľ ako veriteľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka
ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach a

cenníku ľubovoľné povinnosti. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu
obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky
predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá
jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a cenníka
je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných

podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti z právneho vzťahu. Skutočnosť, že vo
všeobecných zmluvných dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie
úveru, ktorých nepochybne dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto
ustanovenia musia byť hodnotené ako prekvapivé zmluvné dojednania.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred

uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník preduzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od
vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.
Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý

a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri
predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §
43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným
konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák.
zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie

alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je
včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané
v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať

nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je
naviac druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len
tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami
oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu
a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v

zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné
náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca
chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd
poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013,
ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných

podmienkach.

S poukazom na vyššie uvedené konštatovania súd má za to, že v konaní ani nebolo preukázané platné
uzavretie dohody o zmluvnej pokute, teda takéto nároky nemožno priznať.

Nakoľko súd zistil, že navrhovateľom bolo odporcovi skutočne požičaných 308,26 eur, z uvedenej sumy
uhradil 620,07 eur, teda odporkyňa uhradila viac ako bola povinná, sú návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko si však v prevažnom rozsahu
úspešný odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).