Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27C/219/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106227382
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1106227382.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislave I pred samosudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou, v právnej veci

navrhovateľa: D. Š., N.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXX, XXX XX F. Y., zast. JUDr. Ing. Petra Štofková, advokát,
Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, proti odporcovi: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A,
Bratislava, IČO : 35 709 332, o zaplatenie 3.631,87-EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 25.08.2006 domáha, aby súd zaviazal odporcu plniť
navrhovateľovi sumy 109.414,- Sk, t.j. 3.631,87-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od
27.05.2005 do zaplatenia, titulom uzatvorenej poistnej zmluvy.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.05.2006 bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej došlo k

poškodeniu jeho motorového vozidla zn. RENAULT CLIO, EČV : N.-XXX-A.. Poškodené motorové
vozidlo bolo opravené v servise RENAULT SERVIS ISZÁK COMPANY, s.r.o., ktorý vystavil
navrhovateľovi faktúru v sume 109.414,-Sk. Odporca navrhovateľovi po predložení dokladov a ukončení
šetrenia poistnej udalosti oznámil, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie.

Odporca vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Podľa vyjadrenia likvidácie a
externého posudku, popísané poškodenia jednotlivých motorových vozidiel navzájom nekorešpondujú a
nemohli vzniknúť za okolností, tak ako ich uvádza navrhovateľ. Odporca preto škodovú udalosť neuznal
ako poistnú udalosť a z uvedeného dôvodu nevyplatil poistné plnenie.

Na pojednávaní dňa 17.03.2014 odporca namietol nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa v
konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupcu odporcu, leasingovou zmluvou
č. 11031250, výpoveďou leasingovej zmluvy č. 11031250, pripojeným vyšetrovacím spisom OR PZ Nové
Zámky č. ČVS: ORP-459/OEK-NZ-2007, poistným spisom č. 06/65.23.48231, Rámcovou zmluvou o
spolupráci uzavretou medzi odporcom a spoločnosťou Tatra Leasing, s.r.o., ako aj ostatným obsahom
spisu a zistil tento skutkový stav:Navrhovateľ ako nájomca uzatvoril dňa 03.10.2003 so spoločnosťou Tatra Leasing, spol. s r.o.
leasingovú zmluvu, na základe ktorej sa navrhovateľ stal nájomcom osobného motorového vozidla
značky Renault Clio 1,2 8 V 5 dv Vision, č. karosérie : VF1BB0FCF2959225. V ten istý deň navrhovateľ

uzatvoril ako poistník s odporcom ako poistiteľom poistnú zmluvu, predmetom, ktorej bolo poistenie
uvedeného motorového vozidla, poisteným z tejto zmluvy však nebol navrhovateľ, ale prenajímateľ
vozidla - spoločnosť Tatra Leasing, spol. s r.o.. Oprávneným na vyplatenie poistného plnenia v
prípade vzniku škody na poistenom motorovom vozidle tak nebol navrhovateľ, ale poistený, ktorým
bola leasingová spoločnosť. Dňa 26.05.2006 došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla

a navrhovateľ nahlásil odporcovi poistnú udalosť. Odporca pristúpil k likvidácii škodovej udalosti a
po ukončení šetrenia navrhovateľovi listom zo dňa 31.07.2006 oznámil, že šetrením sa preukázalo,
že poškodenia motorového vozidla nemohli vzniknúť v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo
dňa 29.05.2006. Odporca preto škodovú udalosť ukončil bez nároku na výplatu poistného plnenia.
Spoločnosť Tatra Leasing, spol. s r.o. podaním doručeným navrhovateľovi dňa 03.01.2007 vypovedal
leasingovú zmluvu č. 11031250.

Z čl. 7 predloženej leasingovej zmluvy č. 11031250 vyplýva, že predmet leasingu zostáva počas
trvania leasingovej zmluvy vlastníctvom poskytovateľa leasingu spoločnosti Tatra Leasing, spol. s
r.o. . Náklady spojené s poisteným leasingu boli súčasťou finančného leasingu, pričom podľa čl.
8 leasingovej zmluvy v prípade vzniku poistnej udalosti bol jej vznik povinný oznámiť odporcovi
navrhovateľ ako nájomca(prijímateľ leasingu) a uplatniť si u nej náhradu škody. K prevodu práva

leasingovej spoločnosti na poistné plnenie z poistnej udalosti na navrhovateľa by mohlo dôjsť len v
prípadeuzavretiazmluvyoprevodeprávanapoistnéplneniezpoistnejudalostizleasingovejspoločnosti
na navrhovateľa, ako leasingového nájomcu, uzavretie, ktorej však nebolo v konaní preukázané. Pokiaľ
tak nie je preukázaný prevod práva na poistné plnenie z poistnej udalosti z leasingovej spoločnosti
na nového nájomcu, nemôže leasingový nájomca úspešne uplatňovať právo na poistné plnenie na

súde, pretože nie je oprávnený z predmetného práva. Keďže v konaní prevod práva na poistné
plnenie z leasingovej spoločnosti na leasingového nájomcu preukázaný nebol, navrhovateľ nemohol
byť aktívne legitimovaným v konaní. Oprávnenie navrhovateľa ako leasingového nájomcu zastupovať
leasingovú spoločnosť pri šetrení poistnej udalosti, teda konať v mene a na účet leasingovej spoločnosti,
nepreukazuje oprávnenie navrhovateľa ako leasingového nájomcu konať v danej veci vo svojom mene

a na svoj účet, keďže udelenie plnomocenstva na zastupovanie nie je úkonom, ktorého dôsledkom
je prevod práva alebo postúpenie pohľadávky, s udelením plnomocenstva nedochádza k zmene
oprávneného z práva, respektíve k zmene veriteľa pohľadávky a subjekt, ktorému bolo udelené
plnomocenstvo, koná v mene a na účet splnomocniteľa a nie vo vlastnom mene a na svoj účet. Z
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemôže v súdnom konaní na základe udeleného plnomocenstva vo

vlastnom mene a na vlastný účet uplatňovať nárok na vyplatenie poistného plneniam a v súdnom konaní
bytakmoholtentonárokuplatňovaťvočinemulenvmeneleasingovejspoločnosti,akojejsplnomocnený
zástupca. Navrhovateľ bol tak oprávnený konať len v mene a na účet leasingovej spoločnosti v zmysle
ust. § 22 ods. 1 Obč. zák. ako jej splnomocnený zástupca ( § 31 a nasl. Obč. zák.), nie však vo
svojom mene a na svoj vlastný účet, tak ako si nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatňoval v

tomto konaní. Plná moc na zastupovanie tak nezakladá voči odporcovi nárok navrhovateľa na poistné
plnenie z poistnej zmluvy, a teda ani jeho aktívnu legitimáciu uplatňovať si ho vo svojom mene a na
svoj účet. Napokon takéto zastupovanie na základe plnomocenstva na vymáhanie poistného plnenia
nebolo možné právne posúdiť ani ako zmluvu o obstaraní veci podľa § 733 a nasl. Obč. zák., zakladajúcu
tzv. nepriame zastúpenie objednávateľa obstarávateľom, pri ktorom tento vystupuje vo vlastnom mene,

ale na cudzí účet. Navrhovateľ však v konaní konal vo vlastnom mene a na vlastný účet a nie ako
splnomocnený zástupca vlastníka predmetného vozidla, a preto nebol aktívne legitimovaný v konaní.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ namietal, že poistná zmluva a leasingová zmluva ako spotrebiteľské
zmluvy obsahujú neprimerané podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd pristúpil k
preskúmaniu aj uvedených námietok.

Súd zistil, že medzi navrhovateľom a spoločnosťou Tatra Leasing, s.r.o. bola dňa 03.10.2003 uzavretá
Leasingová zmluva. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa v zák. č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Na uzavretúleasingovú zmluvu, je preto potrebné aplikovať ust. Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom do 30.11.2003.

Z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zákon upravuje podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa. V § 1 ods. 2 písm. b/ zákona sa uvádza, že predmetný zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu. Nebolo sporným, že
predmetná zmluva takýto nájom veci s dohodnutým právom kúpy prenajatej veci po splatení sumy,

ktorá bola poskytnutá spoločnosťou Tatra Leasing, s.r.o. na predmet zmluvy, v splátkach, zabezpečuje.
V zmysle citovaných ustanovení zákona, leasingová zmluva, je zmluvou, na ktorú sa citovaný zákon
vzťahuje.

Zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu
spotrebiteľa. Jednou z týchto podmienok je zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov
(podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.) o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo

úrovni nákupných podmienok, v danom prípade o úrovni nákupných podmienok pri poskytovaní služby.

Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, na základe zásady
nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice. Zmyslom a cieľom úpravy
spotrebiteľského práva v našom právnom priadku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike,
ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica.

V danom prípade z predloženej leasingovej zmluvy ako i z Všeobecných zmluvných podmienok
jednoznačne vyplýva, že vlastníkom predmetu leasingu počas platnosti zmluvy zostáva Tatra Leasing,
s.r.o., nie navrhovateľ. Zo znenia zmluvy ani z poistných podmienok nevyplýva dojednanie odchýlne
od ust. § 797 Občianskeho zákonníka. Preto uvedené dojednanie súd posúdil ako dojednanie, ktorým
nedošlo k oklamaniu navrhovateľa ako spotrebiteľa a tak spotrebiteľovi neboli pri uzavieraní zmluvy

uvedené nepravdivé údaje. Vedomosť o tom, kto je poisteným t.z. komu vznikne práv na poistné plnenie
v prípade vzniku poistnej udalosti, bola navrhovateľovi zrejmá aj zo Všeobecných poistných podmienok,
s ktorými sa navrhovateľ oboznámil.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ ako poistník nie
je aktívne legitimovaným na vymáhanie poistného plnenia od odporcu vo vlastnom mene a na vlastný

účet, teda že navrhovateľovi nesvedčí aktívna legitimácia čo je primárnym dôvodom zamietnutia návrhu,
a preto sa ďalšími dôvodmi nebolo potrebné zaoberať.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.