Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/105/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110236021
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110236021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Z. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom R. H. N., ul. U. č. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Miroslavom
Hanecom, advokátom so sídlom T., D. č. XXX, proti odporcovi: N. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.
H. N., ul. U. č. XXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou,
so sídlom T., ul. Z. č. X, o odstránenie stavby, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 7C/261/2010-129 zo dňa 5. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 81,46 eur,

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám Mgr. Sone Grošaftovej, advokátky, so sídlom T., ul.
Z. č. X, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 7C/261/2010-129 zo dňa 05. 12. 2012 Okresný súd Žilina žalobu v hore
uvedenej veci zamietol. Navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške
234,17 eur priamo k rukám právnej zástupkyne odporcu, a to do troch dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo všeobecnosti žaloba na poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou
škodou, ktorou sa v prejednávanej veci domáhal navrhovateľ odstránenia stavby realizovanej odporcom

na pozemku parc. č. 574/4 v kat. úz R. H. N. podľa ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka smeruje
k tomu, aby bolo odporcovi uložené vykonanie určitých opatrení, najmä takých, ktorými sa má zabrániť
hroziacej vážnej škode. Na úspech žaloby sa vyžaduje aby navrhovateľovi hrozila vážna škoda v čase
rozhodovania súdu. Nestačí len obťažovanie (v takom prípade sa možno domáhať zdržania rušenia
podľa § 126 Občianskeho zákonníka, príp. § 127 Občianskeho zákonníka) alebo hrozba menej vážnej
škody. Žalobou podľa ust. § 417 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať iba zákazu zásahov, ktoré
ešte len hrozia, nie však proti samotným zásahom, príp. proti ich následkom. Vhodnosť a primeranosť

opatrení závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu. Takéto opatrenie môže spočívať buď v uložení
zdržať sa činnosti, ktorá by mohla spôsobiť vznik škody pasívna povinnosť), alebo v uložení povinnosti
vykonať činnosť, ktorá môže zabrániť vzniku škody (aktívna povinnosť). Obe opatrenia však prichádzajú
do úvahy iba vtedy, ak závažná škoda ešte len hrozí. Nie sú opodstatnené v prípade, ak neoprávnený
zásah už bol vykonaný, lebo v takomto prípade môže súd uložiť povinnosť len podľa iných ustanovení
Občianskeho zákonníka (§ 127 Občianskeho zákonníka).V danom prípade navrhovateľ na jednej strane tvrdil, že vážne ohrozenie spočíva v samotnej stavbe,
teda v stavbe, ktorá existuje a ktorá predstavuje trvalé požiarne riziko a na druhej strane, že vznik
tohto rizika je zároveň spôsobený činnosťou odporcu, ktorú odporca v tejto stavbe vykonáva. Napriek

tomu, že navrhovateľom oslovený špecialista požiarnej ochrany vo svojom odbornom vyjadrení z
10/2010 uviedol, že konštrukčný celok predmetnej stavby je z hľadiska ochrany pred požiarmi posúdený
ako horľavý a v prípade požiaru hrozí prenos požiaru, pri svojom posudzovaní vychádzal z tej
skutočnosti, že v predmetnej stavbe sa vykonáva povrchová úprava drevených materiálov (rezanie
a hobľovanie dosiek ), čím bolo vytvorené otvorené technologické zariadenie, ktoré zanecháva

odpad- drevené piliny do výšky 50 cm, ktoré predstavujú otvorenú skládku s vysokou plošnou
hustotou tepelného toku a teda stavba nespĺňa požiadavky protipožiarnej bezpečnosti a ohrozuje
jestvujúce stavby prenosom prípadného požiaru. Takáto činnosť odporcu však v čase rozhodovania
súdu nebola preukázaná. V tejto činnosti odporca po vykonaní štátneho stavebného dohľadu, na
základe uložených opatrení nepokračuje a technologické zariadenie, ktoré mal v predmetnej stavbe
umiestnené odstránil. Tvrdenie navrhovateľa, že v tejto činnosti odporca aj naďalej pokračuje v

konaní v čase rozhodovania súdu nebolo preukázané a na preukázanie týchto tvrdení navrhovateľ,
okrem predložených fotografií, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Navrhovateľom predložené
fotografie nezachytávajú umiestnenie žiadneho technologického zariadenia na opracovanie dreva a
rozvod elektrickej energie, čím závery navrhovateľom osloveného špecialistu požiarnej ochrany z
10/2010 o vytvorení otvoreného technologického zariadenia nemožno hodnotiť ako určujúce. Vzhľadom

na tieto skutočnosti okresný súd nemal za preukázané, že činnosťou odporcu v predmetnej stavbe
vzniká vážne ohrozenie navrhovateľa na jeho živote, zdraví a majetku. Samotná skutočnosť, že
vlastník pozemku zriadi stavbu pri hranici pozemku, nie je ešte neoprávneným zásahom do práv
vlastníkasusednéhopozemku,týmmôžubyťlenúčinkystavby(tienenie,bránenievýhľadu,obťažovanie
pohľadom, hlukom...). Pokiaľ aj samotná stavba, resp. jej konštrukcia je z horľavého materiálu okresný

súd nepovažoval za vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody z prípadného požiaru,
ktorého reálna hrozba len samotnou existenciou stavby nebola preukázaná, odstránenie stavby.
Avšak aj v opačnom prípade do úvahy prichádzajú iné vhodné opatrenia - protipožiarne opatrenia
(protipožiarne nátery, protipožiarna stena, nenapojenie na inžinierske siete...), ktoré môžu zabrániť
prípadnému vzniku požiaru samotnej stavby.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“) v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v konaní úspešný, mal preto právo na trovy konania,
ktoré mu v konaní vznikli a náhradu ktorých súd zaviazal v spore neúspešného navrhovateľa v súlade
s § 149 ods. 1 O. s. p..

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojho splnomocneného

zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, čo malo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Uviedol, že okresný súd sa v rámci konania zaoberal preskúmavaním úkonov stavebného úradu v

konaní o dodatočnom povolení stavby a hodnotil ich vo vzťahu k podanému návrhu. Takýto postup však
nie je náležitý, pretože stavebný úrad postupuje podľa predpisov verejného práva a v súdnom konaní
mal súd konať len vo vzťahu k uplatnenému nároku podľa súkromného práva. Konanie na stavebnom
úrade nevylučuje, aby súčasne prebiehalo súdne konanie podľa § 417 ods. 2 občianskeho zákonníka,
v ktorom sa navrhovateľ domáha ochrany ohrozeného práva na život, svoj a rodiny, a ochrany majetku.

Vážne ohrozenia predstavuje absentujúca protipožiarna bezpečnosť jestvujúcej nepovolenej stavby
hospodárskeho prístrešku. Odporca svojím úmyselným konaním v rozpore s platnou právnou úpravou
postavil nepovolenú stavbu, ktorá je otvoreným technologickým zariadením, ktorá nespĺňa požiadavky
protipožiarnej bezpečnosti stavieb podľa Vyhlášky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické
požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb.

Otvorené technologické zariadenie je definované v § 1 ods. 1 písm. g) Vyhlášky č. 94/2004 Z. z. ako
zariadenie určené na výrobu, dopravu alebo skladovanie, ktoré nie je zastrešené alebo má v obvodovej
stene a v strešnej konštrukcii viac ako 60% trvalé otvorených otvorov, ako je destilačná kolóna, nádrž,
zásobník a podobne,Tvrdenie odporcu, že v čase rozhodovania súdu sa na jeho pozemku nenachádzalo technologické
zariadenie na opracovanie dreva a rozvod elektrickej energie, nie je s ohľadom na uvedenú definíciu
rozhodujúce, pretože nebezpečenstvom je samotná stavba bez ohľadu na to, či je tam technológia alebo

nie je. Okresný súd nijako neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že reálna hrozba len samotnou
existenciou stavby nebola preukázaná, keď opak je jednoznačný z Požiarno-technickej správy Ing. S.
C. z obdobia 10/2010 a z Vyjadrenia krieseniu protipožiarnej bezpečnosti jednoduchej stavby zo dňa
13. 06. 2011 od Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline. Požiarno-technická
správa Ing. C. z 10/2010 z v závere na str. 6 jednoznačne vyslovuje, že stavebné konštrukcie sú z

horľavého materiálu a preto nie je dodržaná požadovaná vzdialenosť 5,5 m od horľavých konštrukcií
jestvujúcej stavby. Špecialista požiarnej ochrany Ing. C. spracoval požiarno-bezpečnostné riešenie
nepovolenej stavby v čase, keď nepovolená stavba stála. Nejde o riešenie do budúcnosti. Odporca
ako stavebník stavbu svojvoľne umiestnil tak ako je. A z vyhodnotenia jestvujúceho stavu vyslovil
Ing. C. záver, že stavba nespĺňa požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb a ohrozuje jestvujúce
susedné stavby (navrhovateľov rodinný dom a hospodársku budovu) prenosom prípadného požiaru.

V prípade, že by požiar vznikol, bude bezvýznamné riešiť, či a ako sa mu dalo predísť. OR HaZZ na
mieste samom dňa 08. 06. 2011 zistilo, že nepovolená stavba z hľadiska umiestnenia reálne nespĺňa
požiadavkynaodstupovévzdialenosti.OdbornévyjadrenieORHaZZz13.06.2011síceniejezáväzným
stanoviskom v zmysle verejného práva pre konanie podľa stavebného zákona ako verejnoprávneho
predpisualejedostatočnýmdôkazomonavrhovateľovomohrození,ktorésavsúdnomkonaníriešipodľa

predpisov súkromného práva. Toto vyjadrenie bolo vydané na žiadosť stavebného úradu a je potrebné
ho vyhodnotiť ako relevantný dôkaz o tom, že nepovolená stavba je skutočne vážnym ohrozením.

Ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka poskytuje ohrozenému preventívnu ochranu. Možnosť
vzniku požiaru s ohľadom na konštrukčné prvky nepovolenej stavby a možnosť prenosu požiaru na
navrhovateľov dom a hospodársku budovu z dôvodu, že nepovolená stavba je umiestnená bližšie, ako

to stanovujú predpisy, predstavujú vážne ohrozenie. Okresný súd vážnosť situácie účelovo zľahčuje.
Zo zákona nie je potrebné, aby vznik škody hrozil bezprostredne. Preventívna ochrana má zmysel,
ak bude poskytnutá skôr, ako škoda v budúcnosti vznikne. Hodnota ľudského života je nevyčísliteľná.
Okresný súd sa ani nezaoberal hodnotením, či prípadným prenesením požiaru na navrhovateľov
rodinný dom a hospodársku budovu hrozí menej vážna škoda alebo vážna škoda. Konštatovanie

o nepreukázaní reálnej hrozby len samotnou existenciou stavby, nie je riadnym a presvedčivým
odôvodnením rozhodnutia. Rozhodnutie je tak nepreskúmateľné.

Ak odporca v minulosti opakovane nerešpektoval zákaz súdu ani zákaz stavebného úradu pokračovať
v nepovolenej stavbe, stojacej od roku 2008, je nepochybný jeho úmysel túto stavbu dokončiť a užívať.
Odporca sa pritom k nakladaniu so stavbou vyjadril na pojednávaní dňa 05 .11. 2012 (str. 8 zápisnice)

„Ja to potrebujem pre seba, tak, ako to je na dedine. Chcem si tam uskladňovať rôzne veci, toto je bežné
na dedine, nie je tam žiadna elektrika, len keď niečo potrebujem, tak si dotiahnem predlžovací kábel." K
výkonu svojej živnosti „výroba drobných výrobkov z dreva" sa odporca na pojednávaní dňa 05. 11. 2012
vyjadril (Str. 9 zápisnice): „Ja som si prerušil, resp. zrušil som živnosť a v súčasnej dobe to robím len
ako hobby pre seba, pre svojich známych."

Ako nový dôkaz v odvolacom konaní navrhovateľ predložil fotografiu zo dňa 20. 11. 2012, vyhotovenú
po vyhlásení rozsudku. V nepovolenej stavbe má odporca zásuvku na 380 V, ktorá je na pripojenie
strojov. Je tým opätovne preukázaný aj jeho úmysel stavbu aj užívať spôsobom, ktorý požiarne riziko
ešte zvyšuje. Premiestnenie technológie na opracovanie dreva údajne mimo nepovolenej stavby je
účelové, pretože odporca drevo stále opracováva a nič mu nebráni v tom, aby technológiu kedykoľvek

v budúcnosti aj opakovane premiestňoval do nepovolenej a požiarne nebezpečnej stavby. Veď za tým
účelom si nepovolenú stavbu postavil. Okrem nebezpečenstva prenosu požiaru z horľavej konštrukcie
nepovolenej stavby by sa preventívne do budúcnosti odstránilo aj riziko požiaru z tejto činnosti.

Okresný súd rozhodol tiež na základe nedostatočne zisteného stavu. Tvrdenie špecialistu požiarnej
ochrany Ing. C. ako aj vyjadrenie OR HaZZ z 13. 06. 2011 sú stanoviskami k odbornej problematike

protipožiarnej bezpečnosti. V prípade, že súdu neboli po odbornej stránke zrozumiteľné, mohol ich
vyhotoviteľovvypočuťalebomoholktejtoodbornejotázkeustanoviťpríslušnéhoznalca.Potombymohlo
byť rozhodnutie súdu presvedčivé a zrozumiteľné.

Za ďalšie ak súd pre prípad, že by existencia samotnej stavby bola reálnou hrozbou, pripustil
teoreticky možnosť vykonať iné vhodné opatrenia okrem odstránenie stavby, toto nie je možné, pretožejestvujúcastavbajeprenavrhovateľaaktuálnepožiarnenebezpečnázhľadiskablízkostijejumiestnenia.
Možnosťou hľadania a určenia „iných vhodných opatrení" sa zaoberá stavebný úrad v prípadoch, keď
posudzuje projekt novej stavby, ktorá ešte len bude postavená, aby táto stavbu už počas výstavby

spĺňala okrem iného aj požiadavky požiarnej bezpečnosti. Predmetná stavba je v podstate konštrukcia,
ktorá sa dá v priebehu jedného dňa zdemontovať a premiestniť do bezpečnej vzdialenosti. Tento
úkon je na rozdiel so súdom príkladmo uvedenými inými vhodnými opatreniami (protipožiarne nátery,
protipožiarna stena, nenapojenie na inžinierske siete ...) aj finančne menej náročný.

V závere podaného odvolania navrhovateľ predložil nový dôkaz, ktorý získal až po rozhodnutí súdu a

to Technické Posúdenie - Protipožiarna Bezpečnosť Stavby, vyhotovený Z. K., špecialistom požiarnej
ochrany, s dátumom 10/12. Získal ho nahliadnutím do spisu na stavebnom úrade. Technické posúdenie
vychádza z navrhovaného stavu, pravdepodobne ani jeho vyhotoviteľ nevedel, že stavba už stojí,
rieši len navrhovaný stav ako keby stavba ešte nestála, na podklade projektu, nie miestnej obhliadky
(Požiarno-technickásprávaIng.C.bolavyhotovenánazákladeobhliadkytakistoajvyjadrenieORHAAZ
z 13. 06. 2011). Hneď v úvode špecialista požiarnej ochrany konštatuje, že stavba predstavuje požiarne

riziko pre susedné stavby. S ohľadom na odstup od navrhovateľovho humna (šopy) hovorí o požiarne
nebezpečnom priestore (str. 4). Až keď budú splnené všetky požiadavky uvedené v predmetnom
technickom posúdení, bude vyhovovať platnej právnej úprave v oblasti protipožiarnej bezpečnosti (str.
3 na konci) Špecialista požiarnej ochrany určuje podmienky na to, aby stavba vyhovovala (resp. za
akých podmienok by bola vyhovovala) teda požiarna odolnosť stien a strechy, ktorú navrhuje dosiahnuť

napr. obkladom z nehorľavých cetrisových dosiek, izolácie NOBASIL (predpokladá sa požiarna odolnosť
30min.) a iné, pričom takéto vyhotovenie a technickú úroveň spracovania stavby vôbec nepredpokladá
projekt, ktorý žalovaný predložil v konaní o dodatočnom povolení stavby. Samotné opatrenia, resp.
technické podmienky, ktoré je potrebné vykonať na to, aby stavba vyhovovala, budú predstavovať
násobnú investičnú záťaž. Ekonomickejšie je určite stavbu preložiť. V technickom posúdení je počítaná

požiarna záťaž stavby. Táto sa stanovuje s ohľadom na použité materiály stavby a samozrejme požiarna
záťaž, ktorá je vo vnútri stavby podľa komodít (drevo, oleje, plasty - s ohľadom na účel a využitie stavby)
V posúdení sa však pri výpočte požiarnej záťaže ráta iba s požiarnym zaťažením stavby ako takej, nie
akocelkuajsoskladovanýmikomoditami,ktorétamužodporcareálneskladuje.Všetkypodmienkyktoré
znalec stanovil, vychádzajú z toho, že v stavbe už nebude nič, čo bude predstavovať požiarnu záťaž.

Pričom aj na pojednávaní dňa 05. 11. 2012 odporca uviedol, že v predmetnej stavbe má sečkovicu,
drevo na kúrenie v zime.

Technické posúdenie je spracované v 10/12. teda v čase rozhodovania súdu požiarne riziko ako vážne
ohrozenie trvalo a žalovaný nevykonal žiadne opatrenia, ktorým by trvajúce požiarne riziko odstránil a
ani súd mu neuložil vykonať žiadne opatrenia na odstránenie hroziacej škody.

Odporca v podanom vyjadrení zo dňa 22. 02. 2013 podaného prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu odvolací súd žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Námietky zo strany navrhovateľa označil za nedôvodné, a v plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku, poukazujúc pritom aj na ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V
ďalších podrobnostiach uviedol, že v prejednávanej veci nebolo nijakým spôsobom preukázané vážne

ohrozenie a aj v prípade, že by na hospodárskom prístrešku, ktorý hoci je z horľavého materiálu,
skutočne došlo k požiaru, nie je preukázané vážne ohrozenie navrhovateľa vo všeobecnosti, a ani v
zmysle bezprostrednej blízkosti k jeho rodinnému domu a k výkonu činnosti súvisiacou s opracovaním
dreva. Dôvody, ktorým navrhovateľ odôvodnil svoj návrh, síce, že stavba ako taká - teda hospodársky
prístrešok, bezprostredne susedí s jeho rodinným domom, a teda predstavuje trvalé požiarne riziko

a zároveň, že činnosť, ktorá sa tam vykonáva spôsobuje taktiež trvalé riziko vzniku požiaru, sú bez
právneho významu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že stavba bezprostredne nesusedí s rodinným
domom navrhovateľa, a ani žiadnym spôsobom (po odstránení nedostatkov, ktoré odporcovi uložil
stavebný dozor), neskladuje pod hospodárskym prístreškom technologické zariadenie na opracovanie
dreva. Fotografiu zo dňa 20. 11. 2012, ktorú navrhovateľ predložil ako nový dôkaz, nemožno považovať

za relevantný dôkaz, nakoľko samotný fakt, že sa tam nachádza zásuvka na 380 V ešte neznamená, že
odporca vykonáva pod hospodárskym prístreškom nejakú činnosť, na základe ktorej by mohlo dôjsť k
vzniku požiaru. Daná fotografia iba potvrdzuje ten fakt, že odporca akceptuje povinnosti, ktorý mu uložil
stavebný dozor a vyvíja činnosť na získanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu.Okresný súd správne vyhodnotil, že nepovažuje za vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie
hroziacej škody z prípadného požiaru, ktorej reálna hrozba len samotnou existenciou stavby nebola
preukázaná, odstránenie stavby.

K novému dôkazu, ktorý navrhovateľ predložil, a to Technické posúdenie - protipožiarna bezpečnosť
stavby, odporca uviedol, že v samotnom texte tohto dôkazu sa pri celkovom zhodnotení na str. 5 uvádza,
že v zmysle uvedených navrhovaných podmienok z hľadiska požiarnej ochrany uvažovaný návrh a
umiestnenie posudzovaného objektu vyhovuje v plnom rozsahu. Faktom je, že príslušným orgánom
pre dodatočné stavebné povolenie, prípadne na odstránenie stavby je v zmysle zákona č. 50/1976

Zb. stavebný úrad, pričom v danom prípade ide o Obec R. nad N.. V prípade, že stavebný úrad bude
mať preukázané splnené zákonné podmienky na odstránenie stavby, resp. pre vydanie dodatočného
stavebného povolania, vydá o tom príslušné rozhodnutie v zmysle verejného práva. V rámci súkromného
práva sa navrhovateľ na prvostupňovom súde domáhal ochrany podľa ust. § 417 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, avšak v danom prípade, okresný súd správne vyhodnotil, že odstránenie stavby by bolo
neprimeraným opatrením na odvrátenie prípadnej hroziacej škody. Samotný navrhovateľ neuniesol

dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie vážnej hroziacej škody.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáhal
rozhodnutia,ktorýmbysúduložilodporcovipovinnosťnavlastnénákladyodstrániťstavbu-hospodársky
prístrešok realizovanú na pozemku parc. č. 574/4 o výmere 199 m2 zastavané plochy a nádvoria,

parcela registra C, okres Žilina, obec R. H. N., kat. úz. R. H. N.. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že
spolu s manželkou nadobudli do BSM nehnuteľnosti v kat. úz. R. H. N., zapísané na LV č. XXX, a
to dom súp. č. XXX, pozemky parc. č. 91/1 o výmere 697 m2 - záhrady, parc. č. 91/2 o výmere
158 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 92/1 o výmere 372 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 92/2 o výmere 62 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Na susediacom pozemku

k nehnuteľnosti navrhovateľa a jeho manželky parc. č. 574/4 o výmere 199 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, ktorý je vo vlastníctve tretích osôb, odporca zrealizoval stavbu - hospodársky prístrešok,
čím porušil viaceré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Odporca tým, že realizuje
uvedenú stavbu na pozemku, ktorého nie je výlučným vlastníkom, porušuje ustanovenia § 58 ods. 2,
3, § 59 ods. 1 Stavebného zákona. Ďalej navrhovateľ uviedol, že stavba je realizovaná priamo na

hranici s nehnuteľnosťou navrhovateľa a jeho manželky. Taktiež odporca nad mieru primeranú pomerom
obťažuje navrhovateľa a jeho manželku pri výkone ich vlastníckych práv k rodinnému domu, neurobil
dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku a bez zachovania odstupových hraníc.
Napokon navrhovateľ poukázal na to, že deklarovaný účel stavby ako „hospodársky prístrešok“ je v
rozpore so skutkovým stavom, keďže odporca umiestnil v stavbe technológiu na opracovávanie dreva,

čím jednoznačne preukázal, že stavba neplní len doplnkovú funkciu. Odporca realizáciou stavby porušil
aj ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal
odstránenia stavby zrealizovanej odporcom.

Po vykonanom dokazovaní a to vypočutím účastníkov konania a oboznámení sa s celým radom
v písomnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia bližšie špecifikovaných listín okresný súd návrh

zo zhora uvádzaných dôvodov zamietol. Pokiaľ sa týka skúmania podmienok konania vzhľadom na
predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie krajského súdu č. k. 8Co 302/2011-69 zo dňa 30. 09. 2011 a
závery v ňom vyslovené mal za to, že rozhodnutie o nároku navrhovateľa tak, ako bol formulovaný
žalobným petitom je v právomoci súdu. Navrhovateľ totiž napriek tomu, že návrh skutkovo odôvodňoval
porušením príslušných zákonných ustanovení Stavebného zákona, zároveň ho opieral aj o ustanovenie

§ 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s odôvodnením, že stavba ako taká, teda jej konštrukcia
bezprostrednesusedísjehorodinnýmdomomapredstavujetrvalépožiarnerizikoataktiežčinnosť,ktorá
satamvykonávaspôsobujetrvalérizikovznikupožiaruaskutočnosť,ževdanejveciprebiehadodatočnéstavebné konanie, a to už od roku 2008, neznamená že by život, zdravie a majetok navrhovateľa neboli
ohrozené.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - navrhovateľ, ako aj v
písomnom vyjadrení odporca konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu

zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust.
§ 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na

odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Zhodne s prvostupňovým
súdom bol aj odvolací súd toho názoru, že len samotnou existenciou stavby postavenou odporcom,

hoc bez stavebného povolenia, navrhovateľ v konaní nepreukázal vážne ohrozenie na jeho živote,
zdraví a majetku ako nevyhnutnej podmienky úspešnosti návrhu podaného v zmysle ustanovenia § 417
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Správne okresný súd vyhodnotil, že vznik rizika je spojený zároveň s
činnosťou odporcu vykonávanou donedávna v predmetnej stavbe, ktorá však k času rozhodovania súdu
preukázaná nebola, a to v dôsledku stavebným úradom uložených opatrení. Z uvedeného je zrejmé,

že ani odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že nebezpečenstvom je už samotná
stavba ako taká. Za ďalšie, možno taktiež súhlasiť s vyjadrením odporcu, že len samotné umiestnenie
zásuvky na 380V v stavbe postavenej odporcom ešte neznamená, že odporca vykonáva pod
hospodárskym prístreškom nejakú činnosť, na základe ktorej by mohlo dôjsť k vzniku požiaru. Z hľadiska
správnosti vyššie uvedených záverov okresného súdu odvolací súd nemal žiaden dôvod prihliadať na

navrhovateľom predložený nový dôkaz a to Technické Posúdenie - Protipožiarna Bezpečnosť Stavby,
vyhotovený Z. K., špecialistom požiarnej ochrany, s dátumom 10/12, keďže pre navrhovateľa nebol
spôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozsudku okresného súd nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslom. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové

a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako
celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) Za porušenie základného práva
zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať
to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Na záver považuje

odvolací súd za potrebné uviesť, že aj keď bol navrhovateľ v konaní neúspešný neznamená to ešte, že
príslušný stavebný úrad nemôže odporcovi v stavebnom konaní uložiť odstránenie stavby, pretože bude
rozhodovať podľa iných zákonných kritérií a limitov (noriem verejného práva), než súd v prejednávanej
veci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.

s. p. v prospech odporcu, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. Odvolací súd mu preto priznal
náhradu všetkých účelne vynaložených trov spojených s uplatňovaním práva spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia vyčíslených podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu v sume 81,46 eur. Konkrétne trovy
právneho zastúpenia pozostávajú z jedného úkonu právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.

02. 2013 - úkon á 81,46 eur, a to vrátane režijného paušálu a 20% DPH.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .