Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. február 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/131/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512207922

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512207922.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt
s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: E. Ž., G.. XX.X.XXXX,

B. XXX, v konaní o zaplatenie 311,94 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou, podanou dňa 3.5.2009 domáhal na žalovanom zaplatenie sumy 311,94
eura spolu so zákonným úrokom z omeškania od 28.5.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so
žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z.

o elektronických komunikáciách č. 3215152 a že povinnosťou žalovaného bolo o.i. odoberať služby
a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči
právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška
bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že
zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku
žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas

uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené o elektronickej siete.
Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok,
ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za
zľavnenú cenu.

Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu v sume 331,94 eura vyúčtoval žalovanému fa č.
7904156027 splatnou 27.5.2099.Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute, nadobudol žalobca
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2011.

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení

bez uvedenia dátumu (čl.20,21), Dodatok k zmluve (čl. 22,23) bez uvedenia dátumu, z ktorej súd zistil, že
žalovaný bol pripojený k elektronickej sieti v programe Fix300, že mu bol dodaný mobilný telefón Nokia
6300 za 1,- Sk, že sa zaväzuje o.i. riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb, a iné dojednania,
ktoré nemajú pre vec relevanciu.

Podľa bodu 2 dodatku k zmluve sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti (24 mesiacov) nepožiada
o vypojenie SIM karty z prevádzky, a (okrem iného) že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého

vy žalobcovi vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia
povinností zo strany účastníka (žalovanej).

Podľa bodu 3 dodatku sa zmluvné strany „dohodli“, že v prípade porušenia zmluvných povinností
žalovaným, najmä povinnosti upravenej v čl. 1 písm. c) dodatku (t.j. platiť služby riadne a včas), bode
Dodatku a tiež čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného vypojenia SIM karty zo siete je

žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 a to v sume 10.000 Sk (331,94 eura).

Žalobca predložil tiež faktúru č. 7904156027 splatnú 27.5.2009 na sumu 331,94 eura, ktorou bola
žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žiaden iný obsah z tejto faktúry nevyplýva.

Podľa § 120 ods4 OSP: Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Všetky zákonom predpísané procesné poučenia, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP boli

účastníkom riadne doručené a to: právnemu zástupcovi žalobcu dňa 2.8.2012, žalovanému dňa
2.8.2012.

Právny predchodca žalobcu na výzvu súdu písomne dňa 22.10.2012 (čl. 27) odpovedal, že zmluvná
pokuta bola uplatnená z dôvodu porušenia ust. bodu 1 d) Dodatku k zmluve o pripojení, pričom žalovaný
dobíjanie kreditu nerealizoval vôbec, a že dňa 2.12.2009 a 5.1.2010 uhradil sumu 20 eur.

Žalovaný pred súdom prezentoval, že je pravda, že koncom roka 2008 si zobral v T mobile dobíjací
program, a že mal kartu dobíjať každý mesiac v sume 300 Sk. Potvrdil aj to, že mu bol poskytnutý
mobilný telefón, ktorý ale zakrátko stratil. V januári 2009 sa bol informovať ohľadom možného riešenia s
tým, že mu hodlali vystaviť náhradnú kartu, no keďže telefón nemal, ani kartu nepotreboval. Bol ihneď
odpojený od siete a zároveň vzniesol námietku premlčania.

Súd však poznamenáva, že deň úplného odpojenia žalovaného zo siete bol 21. február 2009, ako
to vyplýva z elektronického záznamu v systéme právneho predchodcu žalobcu na čl. 35. Splatnosť
zmluvnej pokuty však uvedená nie je a teda jej splatnosť nastáva po tom, ako by bol veriteľom na jezaplatenie vyzvaný. V tomto prípade funkciu výzvy plní fa č. 7904156027 splatná 27.5.2009 a teda nárok
premlčaný nie je.

Vo vzťahu k predmetu konania však súd právne uzatvára:

Podľa § 5 Obč. súdneho poriadku:

(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich
procesných právach a povinnostiach.

(2) Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený
advokátom.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré

neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
(§ l53 ods. l O.s.p.).

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu zmluvu o pripojení bez dátumu,
a faktúru č.7904156027 s obsahom: „ zmluvná pokuta“ 331,94 eur bez bližšej špecifikácie.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Vo vzťahu k úkonu - faktúre, ktorým si žalobca zmluvnú pokutu uplatnil, súd udáva, že za každých
okolností je vždy treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná
pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený

subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho
totižnemožnozistiť,čiresp.kedy,nohlavnektorápovinnosť bolaporušená,čojeobligatórnapodmienka
uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej
má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute.
Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná,

neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti si ju žalobca účtuje a dôvody
jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie.
Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7904810349 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bol
žalovaný vyzvaný na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa
ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice
srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným
způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je
jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle
je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani

u třetích osob.

Okrem toho: súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi
z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá, samozrejme
pri existencii jej platného dojednania, obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok.
V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu

podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu
poškodzujú spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino:

Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom

Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka
vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto
spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej
záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.

Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje
vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť
obsah tejto podmienky.

Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla
odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé

podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú
ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž
vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli
pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol
by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.

V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné
takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek
zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s
pravidlami vnútroštátneho práva.

SDpoukazomnavyššieuvedenéskutkovéaprávneargumentysúdpreexistenciuneprijateľnejzmluvnej
podmienky žalobu zamietol.

V danom prípade žalobca nebol úspešný a žalovaný trovy nežiadal, preto súd žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3
OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.