Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Tóthová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/18/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110219567
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3110219567.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Groupama Garancia
Bistosító Zrt., Október 6.utca 20., 1051 Budapest, Maďarsko, konajúca prostredníctvom Groupama
Garancia poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO 47
236 060, proti žalovanej H. A., štátnej občianke SR, bytom J., N. XX/XXX, zastúpenej JUDr. Milošom
Mojtom, advokátom so sídlom Nemšová, Janka Palu 22/43 o zaplatenie 715,16 Eur s
r o z h o d o l :
Žaloba o zaplatenie 715,16 Eur s a z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 298,10 Eur,
a to zaplatením advokátovi Milošovi Mojtovi, do 15 od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca uviedol, že so žalovanou mal uzatvorenú poistnú zmluvu pre životné poistenie. Z dôvodu
nezaplatenia poistného však , podľa názoru žalobcu, zaniklo toto poistné, a to dňom 28.11.2009.
Následne na to žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 715,16 Eur. Keďže tak neurobila,
uplatnil svoj nárok žalobou na súde.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že nikdy so žalobcom poistnú zmluvu neuzavrela
a ani nemala takýto záujem. Nemala v úmysle sa poistiť nakoľko je uznanou invalidnou dôchodkyňou a
mesačné splácanie poistky vo výške 145,95 Eur by si vzhľadom na svoj invalidný dôchodok nemohla
dovoliť. Poukázala na to, že údaje uvádzané v zmluve predloženej žalobcom nie sú pravdivé, pretože
nikdy nebola kvôli svojmu zdravotnému stavu podnikateľkou - účtovníčkou a túto prácu by pre svoje
zdravotné postihnutie ani nemohla vykonávať. Poprela, žeby podpis na zmluve priloženej žalobcom bol
jej. Zmluvu nemohla podpísať kvôli svojmu zdravotnému postihnutiu.
Súd vykonal v predmetnej veci vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil (v zmysle § 132 O.s.p.) každý
jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a zistil tento skutkový stav:
Žalobca predložil zmluvu o poistení zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že túto
mala podpísať žalovaná ako podnikateľka - účtovníčka, a to s mesačnými platbami 145,95 Eur. Podpis
žalovanej na tejto zmluve nie je totožný s jej podpisom na iných listinách nachádzajúcich sa v spise.Z výpovede žalovanej vyplynulo, že jej zdravotné problémy, pre ktoré bola uznaná invalidnou
dôchodkyňou, spočívajú v postihnutí oboch rúk. Kvôli tomuto postihnutiu nemôže vykonávať žiadnu
prácu. Nedokáže sa ani súvisle podpísať, lebo vzhľadom na postihnutie rúk jej uchytenie pera robí
problém. Jej podpis preto nie je súmerný a prirodzený. Túto skutočnosť uvádzanú žalovanou potvrdzujú
aj podpisy žalovanej nachádzajúce sa v spise (podpis na prevzatí platobného rozkazu, podpis plnej
moci, podpis na doručenke od predvolania, podpis na odpore). Tieto podpisy sú diametrálne odlišné v
porovnaní s podpisom na predloženej poistnej zmluve.
V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej iba Obč. zák.) právnym úkonom je prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
vôle spájajú.
Takéto vymedzenie právneho úkonu teda zahŕňa prejav vôle, zameranie prejavu vôle, uznanie prejavu
vôle právnym poriadkom a nastúpenie právnych následkov, ktoré konajúci sledoval, to znamená vznik,
zmenu a zánik práv a povinností. Základným pojmovým znakom právneho úkonu je predovšetkým
prejav vôle.
Vôľa je psychickým vzťahom konajúceho človeka k zamýšľanému cieľu, právnemu následku. Cieľom
každého právneho úkonu je teda výsledok, ktorý konajúca osoba chce právnym úkonom dosiahnuť.
Podľa § 788 ods. 1 Obč. zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Z uvedeného vyplýva, že poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorého obsahom je
dojednanie poistenia osoby pre konkrétny prípad a za konkrétnych podmienok. Prejav vôle zmluvných
strán pri uzatváraní poistnej zmluvy musí teda smerovať k uzavretiu takého poistenia pri ktorom sa
poistiteľ zaviaže poskytnúť poistníkovi plnenie, ak nastanú predpokladané okolnosti a poistník sa za
tým účelom zaviaže poistníkovi platiť dohodnuté poistné.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná nemala v úmysle poistiť sa. Vyplýva to nielen
z jej výpovede, ale aj zo skutočnosti, že žiadnu platbu poistného neuhradila. V čase podpisovania
zmluvy o poistení žalovaná bola invalidnou dôchodkyňou s príjmom 250 Eur mesačne a je preto
nepravdepodobné, že by za takejto situácie mala záujem poistnú zmluvu uzavrieť. Na poistnej zmluve
je za žalobcu podpísaná pracovníčka G., ktorá vo svojej výpovedi doznala, že v jej prítomnosti zmluvu
žalovaná nepodpisovala a sama uviedla, že ak by išlo o invalidnú dôchodkyňu, ani by takúto zmluvu
s ňou neuzavrela. Táto svedkyňa uviedla, že zmluvu pripravoval a jej sprostredkovanie vykonával v
dnom prípade J. O., ktorého navrhol žalobca vo veci vypočuť. Jeho adresu a pobyt však nedokázal
hodnoverným spôsobom preukázať, ani nedokázal zabezpečiť jeho v účasť na pojednávaní. Žalobca tak
ničím nepreukázal, že medzi ním a žalovanou došlo k z uzavretiu zmluvy o poistení, z ktorej by žalovanej
vznikla nejaká povinnosť. Nepreukázal, žeby žalovaná naozaj zmluvu podpísala. Dôkaz spočívajúci v
znaleckom posudku na pravosť podpisu nežiadal vykonať. Všetky skutkové zistenia v danej veci viedli
k tomu, že žalovaná zmluvu, z ktorej plnenia sa žalobca domáha, nepodpísala.
V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd
tieto dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 Os.p.).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že platí teda zásada podľa ktorej každý z účastníkov
(nielen žalobca) preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky.
Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v
konaní.Žalovaná na svoju obranu predložila rozhodnutie o invalidnom dôchodku, ktoré vyvrátilo pravdivosť
tvrdenia uvádzaného v poistnej zmluve predloženej žalobcom, že je podnikateľkou. Žalobca na
preukázanie svojich tvrdení o pravosti podpisu žalovanej nenavrhol vykonanie znaleckého posudku z
odboru písmoznalectva a nezabezpečil účasť svedka (ani neoznačil adresu, kde by sa mohol zdržiavať),
ktorý mal potvrdiť skutočnosť, že žalovaná podpísala poistnú zmluvu, prípadne, že vôbec taký úmysel
mala.
Na základe uvedených skutkových zistení a ich právneho posúdenia súd žalobu zamietol.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd priznal žalovanej náhradu trov konania, ktoré
predstavujú 51,45 Eur za prípravu a prevzatie zastupovania vrátane porady s klientom (2010), 51,45 Eur
vypracovanie odporu proti platobnému rozkazu (2010), 51,45 Eur účasť na pojednávaní vo veci (2012),
51,45 Eur účasť na pojednávaní vo veci
(2013), spolu 205,80 Eur. Hotové výdavky v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
predstavujú 7,21 Eur/1 úkon právnej služby poskytnutý v r. 2010, 7,63 Eur/1 úkon právnej služby
poskytnutý v r. 2012 a 7,81 Eur/1 úkon právnej služby poskytnutý v r. 2013, spolu 29,86 Eur. Náhrada
za stratu času v zmysle § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je určená vo výške 1/60 výpočtového základu
za každú aj začatú polhodinu, čo predstavuje sumu 12,71 Eur/začatá polhodina v roku 2012 a sumu
13,02 Eur/začatá polhodina v roku 2013: 02.11.2012 z Nemšovej do Trenčína (1 polhodina), 02.11.2012
z Y. do J. (1 polhodina), 22.01.2013 z J. do Y. (1 polhodina) a 22.01.2013 z Y. do J. (1 polhodina), spolu
(2x12,71 Eur) + (2x13,02 Eur) sa rovná 51,46 Eur. Cestovné náhrady 02.11.2012 J. - Y. = 15 km, Y. - J. =
15 km, spolu = 30 km, 22.01.2013 J. - Y. = 15 km, Y. - J. = 15 km, spolu 30 km. Základná náhrada podľa
§ 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. = 0,183 Eur/km; výpočet - 60 km x 0,183 Eur (§ 1 opatrenia MPSVaR
č. 260/2004 Z.z.) = 10,98 Eur. Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú spolu sumu 298,10 Eur
(205,80 Eur + 29,86 Eur +51,46 Eur +10,98 Eur).
Lehotu na splnenie povinnosti v splátkach určil súd podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.