Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113216531
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113216531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne Ing. Z. E., O. XX, XXX XX J.,
2. Ing. C. U., Y. X, XXX XX J., proti žalovanej Mgr. C. J., H. R. X, XXX XX J., o zaplatenie 972,30 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/200/2013-104
zo dňa 30.1.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku v zamietnutí vzájomného návrhu žalovanej.

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom sumu 627,30

eur s poplatkom z omeškania a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcom sumu 627,30
eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 9,5 % od 31.5.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
vo výške 16,84 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Vzájomný návrh žalovanej zamietol.

Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobcov, ktorí žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť im

sumu 972,30 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 9,5 % od 31.5.2013 do zaplatenia a uhradiť
trovy konania. Uvedená suma predstavuje dlh na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s
užívaním bytu.

V priebehu konania žalobkyňa vzniesla protinávrh a žiadala zaplatiť sumu 407,70 eur.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 685 ods. 1 veta prvá OZ,

podľa§40ods.1,2OZa§455ods.1OZspoužitímust.§697OZa§4nariadeniavládySRč.87/95Z.z.

Zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá písomná zmluva o nájme bytu zo dňa 20.10.2010,
na základe ktorej žalobcovia ako prenajímatelia prenechali žalovanej ako nájomcovi do užívania byt
za nájomné vo výške 200 eur mesačne so splatnosťou k 17. dňu v mesiaci na čas do 31.5.2013.
V mesiacoch jún 2012 až február 2013 žalovaná na základe ústnej dohody so žalobcami uhrádzala
žalobcom zvýšené nájomné a náklady spojené s užívaním bytu vo výške 315 eur mesačne. Nájomné

za posledné 3 mesiace (marec, apríl, máj 2013 - poznámka odvolacieho súdu) neuhradila. Keďže
žalobcovia žiadali úhradu sumy 315 eur za uvedené obdobie, prvostupňový súd im priznal nárok na
nedoplatok na nájomnom vo výške 200 eur mesačne za každý jednotlivý mesiac. Zvýšené nájomné vo
výške 315 eur mesačne je nedôvodné. Žalobcovia tvrdili, že k zvýšeniu nájomného došlo na základeústnej dohody o zmene nájmu medzi účastníkmi konania. Žalobcovia však netvrdili a ani nepreukázali
novú zmluvu o nájme bytu, ale len ústnu dohodu o zmene pôvodnej zmluvy - zvýšenie nájomného. Podľa
§ 40 ods. 2 OZ sa však písomne uzavretá zmluva môže zmeniť iba písomne a preto je táto ústna dohoda

o zmene, teda zvýšení nájomného, ktoré nájomné bolo pôvodne dohodnuté písomne podľa § 40 ods. 1
OZ, neplatná. Žalovaná bola povinná na úhradu nájomného podľa pôvodnej písomnej zmluvy.

Na druhej strane však vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej o preplatku z dôvodu plnenia bez právneho
dôvodu (rozdielu medzi zmluvne podloženou a reálne uhrádzanou výškou nájomného) prvostupňový

súd poukázal na ust. § 455 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy
nie je bezdôvodným obohatením a netreba ho vydať. Žalovaná bola povinná počas celej doby nájmu
uhrádzať iba nájomné dohodnuté v písomnej zmluve. Keďže zvýšené nájomné za jednotlivé mesiace
uhrádzala na základe dohody so žalobcami, ktorá dohoda mala v dôsledku nedostatku písomnej formy
charakter neplanej dohody, nejde o bezdôvodné obohatenie a žalovaná nemá nárok na jeho vrátenie,
resp. zápočet. Iný výklad, aj vzhľadom na vyjadrenie žalovanej o tom, ako žalobcov ubezpečovala, že

1.6.2012 im bude nájom uhrádzať v požadovanej výške 315 eur, by bol v rozpore s dobrými mravmi. Vo
vzťahu k modifikovaným tvrdeniam žalovanej o jej vzájomnom nároku voči žalobcom z titulu tvrdeného
preddavku na kúpnu cenu, resp. pôžičky pre žalobcov, žalovaná tieto nepreukázala.

Preto prvostupňový súd priznal žalobcom nárok na nájomné za mesiac marec až máj 2013 v celkovej

výške 600 eur spolu s uplatneným plnením za služby spojené s užívaním bytu, a to nezaplatený inkasný
lístok za máj 2013 v sume 20,37 eur, ktorú sumu žalovaná nerozporovala, aj s poplatkom z omeškania
vo výške 9,5 % uplatneným v súlade so zákonom v rámci sadzby určenej nariadením vlády.

Výrok o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomerov úspechu

účastníkovvkonaní.Keďžežalobcoviaboliúspešnívčasti627,30eur,čopredstavuje64,52%,žalovaná
bola úspešná vo výške 345 eur, čo predstavuje 35,48 %. Žalobca má potom podľa pomeru úspechu
nárok na náhradu trov konania o svojom návrhu v rozsahu 29,04 % zo zaplateného súdneho poplatku
za návrh v pôvodnej výške 58 eur, teda 16,84 eur.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým vzájomný návrh žalovaného bol zamietnutý a žalovanej
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 627,30 eur s poplatkom z omeškania a proti trovám konania
podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Tvrdila, že nájomné bolo po celý čas trvania
nájomného vzťahu so žalobcami 200 eur mesačne. K uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy, kde by
malo byť nájomné dohodnuté vo výške 315 eur mesačne nedošlo. Medzi účastníkmi konania došlo

k predbežnej dohode o odkúpení bytu, súčasťou toho bola aj samostatná dohoda o tom, že žalovaná
bude uhrádzať vyššiu sumu ako dohodnuté nájomné, ktorá bude použitá výlučne na oddlžovanie bytu
a započítaná do kúpnej ceny, za ktorý jej mal byť byt predaný. Preto uhrádzala 115 eur navyše, aby sa
byt postupne oddĺžil. Suma 115 eur navyše nikdy nepredstavoval nájomné. Dohodu o odkúpení bytu a
o jeho predchádzajúcom oddlžovaní potvrdil aj svedok X. pred prvostupňovým súdom. Teda na strane

žalovanej došlo k preplatku vo výške 1.035 eur a keď v konaní bola vznesená započítacia námietka,
bolo povinnosťou súdu zaoberať sa aj touto argumentáciou. Naviac, táto suma mala byť posudzovaná
aj ako pôžička, ktorá sa mala neskôr refundovať pri kúpe bytu. Preto právne zdôvodnenie súdom prvého
stupňa neobstojí. Naviac, nebolo jej zo strany žalobcov predložené vyúčtovanie služieb súvisiacich s
užívaním bytu. Nepresvedčivé a nezrozumiteľné je odôvodnenie týkajúce sa nájomného za marec až

máj 2013 v celkovej sume 600 eur a nezaplatený inkasný lístok za máj 2013 vo výške 27,30 eur. Naviac,
v prejednávanej veci ide o drobný spor.

Kodvolaniusapísomnevyjadriližalobcovia,ktorížiadalirozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčasti
potvrdiť. Žalovaná platila zvýšenú sumu 315 eur výlučne ako nájomné a tak jej to bolo zaznamenávané

aj na daňových dokladoch. Naviac, neuhradila ani posledné inkaso vo výške 27,30 eur. Preto žiadali
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v napadnutej časti.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté výroky
rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. §

212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p., vo
veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku a zistil, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.Odvolací súd skúmal, či prvostupňový súd vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej dôvodne zamietol
vzájomný návrh žalovanej.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pôvodne žalovaná so vzájomným návrhom (čl. 29 a čl. 94
súdneho spisu) uplatnila sumu 407,70 eur. Táto suma predstavuje rozdiel medzi skutočne uhradenými
položkami z titulu nájomného za 9 mesiacov po 315 eur a dohodnutou výškou v zmysle zmluvy o nájme
vo výške 200 eur za 9 mesiacov, teda rozdiel naviac uhradenej sumy je 1.035 eur.

Predmetom tohto konania o návrhu žalobcov je úhrada nedoplatku za nájomné za máj, apríl a marec
2013 po 200 eur mesačne, teda 600 eur a úhrada posledného lístka SIPO vo výške 27,30 eur.

Rozdiel medzi tvrdeným dlhom žalobcov a tvrdeným dlhom žalovanej je suma 407,70 eur, ktorú si
žalovaná uplatnila od žalobcov.

Prvostupňový súd zistil, že pôvodne bola dohodnutá výška nájomného v zmluve o nájme na sumu
200 eur mesačne. V priebehu konania žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené
prvostupňovému súdu dňa 5.9.2013 uviedla, že žalobcovia navrhovali zvýšenie nájomného o 115 eur
mesačne, teda na sumu 315 eur mesačne, plus úhrada energií z dôvodu, že táto suma predstavuje
úhradu nákladov, ktoré im vznikajú v súvislosti so správou predmetného bytu a žalobcovia sa nechcú

zadlžovať. Žalovaná uviedla, že sa rozhodla na ponuku pristúpiť s tým, že nová nájomná zmluva
uzatváraná nebude. ďalších 9 mesiacov platila nájomné vo výške 315 eur podľa požiadaviek žalobcov.

V priebehu konania bolo zistené, že sumu 315 eur mesačne žalovaná dobrovoľne uhrádzala v prospech
žalobcov, o čom žalobcovia vydávali príjmový pokladničný doklad na túto sumu s uvedením, že ide o

úhradu za nájomné za príslušný mesiac.

Skutočnosť, akým spôsobom žalobcovia použili sumu 315 eur mesačne, nie je vo vzťahu k účelu platby
právne významná. Je vecou žalobcov, akým spôsobom budú nakladať s každou mesačnou úhradou
nájomného, táto okolnosť nemá vplyv na charakter dlhu žalovanej.

Pre daný právny vzťah je významné, že žalovaná dobrovoľne uhrádzala túto sumu z titulu nájmu, teda
pokiaľ by aj nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy a pokiaľ táto zmluva by mala ústny alebo konkludentný
charakter, nemôže žalovaná podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymáhať zvýšené plnenie
od žalobcov z titulu bezdôvodného obohatenia. Pri uzatváraní dohody o zvýšení nájomného nedošlo

k dodržaniu všetkých formálnych náležitostí, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť právneho úkonu, v
danom prípade pre platnosť právneho úkonu bolo potrebné, vzhľadom na písomný charakter nájomnej
zmluvy, aby nájomná zmluva o zvýšenom nájomnom mala taktiež písomný charakter. Tento právny
úkon je neplatný a nie je ho možné uplatniť v súdnom konaní, avšak žalovaná, ktorá dobrovoľne plnila,
nemôže požadovať dobrovoľne poskytnuté plnenie späť. Teda správne uvažoval prvostupňový súd,

pokiaľ protinávrh žalovanej zamietol. V tejto časti sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odvolacia námietka žalovanej, ktorá spočívala v tom, že zvýšené platby mali byť použité na iný účel,
nebolo preukázané a pre tento spor následné použitie bezvýznamné. Naopak, bolo preukázané, že

zvýšené platby boli realizované ako úhrada nájomného.

Vo vzťahu k výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom sumu 627,30 eur spolu s poplatkom z
omeškania odvolací súd konštatuje, že pôvodne si žalobcovia uplatnili sumu 972,30 eur a poplatok z
omeškania vo výške 9,5 % od 31.5.2013 do zaplatenia a trovy konania. Podaním na čl. 62 spisu si

uplatňujú istinu 972,30 eur a úrok z omeškania vo výške 5,5 % od 2.6.2013.

Na pojednávaní dňa 3.3.2014 (čl. 79 súdneho spisu) žalobcovia žiadali zaplatiť sumu 972,30 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 31.5.2013 do zaplatenia a trovy konania spoločne a
nerozdielne.

Prvostupňový súd náležitým spôsobom, ktorý upravuje ust. § 95 O.s.p. na uvedené zmeny návrhu
na začatie konania nereagoval. V podaní na čl. 62 súdneho spisu žalobcovia namiesto poplatku z
omeškania žiadali priznať úroky z omeškania až od 2.6.2013 vo výške 5,5 %. Nevysporiadal sa spodstatnou zmenou návrhu na začatie konania z pojednávania na čl. 79 súdneho spisu, kde žalobcovia
žiadalipriznalúrokyzomeškaniavovýške9,5%ročneod31.5.2013dozaplateniatak,žeimtotoplnenie
bude poskytnuté spoločne a nerozdielne.

Skutočnosť, že prvostupňový súd o týchto zmenách návrhu na začatie konania nerozhodol procesným
uznesením nie je dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti,
pretože ide o procesné pochybenie súdu, ktoré v zásade nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Uvedené platí za predpokladu, že prvostupňový súd rozhodne o uplatnenom nárok tak, ako si ho

žalobcovia v priebehu konania posledným procesným úkonom vo vzťahu k súdu uplatnili.

Prvostupňový súd o nároku z čl. 79 súdneho spisu ďalej aj konal, avšak nerozhodol o tom, čo žalobcovia
v skutočnosti žiadali, aj keď je viazaný návrhom žalobcov, ktorí vo svojom vyjadrení na čl. 79 súdneho
spisu vymedzili predmet konania. V prejednávanej veci nejde o konanie, ktoré môže začať bez návrhu
a preto platí, že súd nemôže prisúdiť žalobcom iné plnenie, než ktorého sa domáhali. Súd musí

rešpektovať ich vymedzený žalobný návrh a o tom aj rozhodnúť.

V prejednávanej veci prvostupňový súd však nevychádzal z ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcom
iné plnenie než v skutočnosti žiadali, a to vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od
31.5.2013 do zaplatenia, keď namiesto uplatnených úrokov z omeškania im súd priznal poplatok z

omeškania. Prvostupňový súd nerozhodol o tom, že uvedené plnenie bude poskytnuté žalobcom zo
strany žalovanej, kde žalobcovia sú oprávnení prijať toto plnenie spoločne a nerozdielne, keď plnenie
bolo poskytnuté ktorémukoľvek zo žalobcov. (a teda plnením jednému zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť plniť druhému).

Uvedené okolnosti mali podstatný vplyv na to, že odvolací súd v tejto časti napadnutý výrok rozsudku
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou prvostupňového súdu bude rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcov podľa žalobného návrhu
na čl. 79 súdneho spisu.

Prvostupňový súd v konečnom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3 O.s.p. s použitím ust. § 142 O.s.p.
rozhodne aj o trovách účastníkov konania s tým, že pri rozhodovaní o trovách konania sa vysporiada
aj s ust. § 150 O.s.p. a aj ust. § 200 ae O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.