Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. júl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3P/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115206974
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1115206974.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou vo veci

starostlivosti súdu o maloletú R. X. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky Y..
K. M., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX F., zastúpenej R.. Norou Víglaskou,
advokátkou so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava a otca K.. arch. R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XX, XXX XX A., toho času bytom Q. XX, XXX XX F., zastúpeným Mgr. Andreou Bobekovou,
advokátkou so sídlom Šachorová 24, 831 07 Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. X. M.,
nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloleté dieťa") uzavretú na čas do rozvodu manželstva nasledujúceho
znenia:

Maloleté dieťa s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok s ú o p r á v n e n í obaja rodičia.

Otec maloletej s a z a v ä z u j e platiť výživné na maloletú vo výške 400,- Eur mesačne vždy k 31. dňu
v mesiaci vopred k rukám matky počnúc mesiacom august 2015.

Styk otca s maloletou s a n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.03.2015 domáhala, aby súd upravil

výkon rodičovských práv a povinností k maloletej R. X. M.. V návrhu uviedla, že žiada, aby súd
zveril maloletú R. X. do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca platiť výživné na maloleté dieťa vo
výške 480,- Eur mesačne. Súčasne navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Podľa
vyjadreniamatkyvnávrhu,rodičiamaloletejsúmanželmipätnásťrokov.Manželstvoúčastníkovsapočas
posledných dvoch rokov dostalo do hlbokej krízy, ktorú nedokázali zvládnuť. Prispela k tomu najmä
partnerská stagnácia, rozdielne názory na plnenie úloh v rodine, strata vízie do budúcna a následné
citové a fyzické odcudzenie. Od januára 2015 matka s maloletou opustila spoločnú domácnosť a vsúčasnosti žijú v prenajatom byte na H. ulici XX v F.. Matka uviedla, že otec od odchodu matky na
výživu dcéry neprispieva a vyhýba sa akejkoľvek konštruktívnej komunikácii a nastoleniu systému vo
financovaní dieťaťa. Stretávanie sa otca s maloletou sa realizuje podľa dohody maloletej s otcom, avšak

nepravidelne.

Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním zo dňa 24.05.2015, v ktorom uviedol, že s návrhom
matky nesúhlasí. Otec navrhol, aby súd zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
a aby bol medzi nimi rovnomerne rozdelený čas počas prázdnin a sviatkov. Súčasne navrhol, aby súd
neurčil k maloletej výživné. Otec uviedol, že okrem financovania rodiny zabezpečoval vo veľkej miere aj

osobnú starostlivosť o maloletú. Od predškolského veku maloletej až do roku 2014 sa takmer výhradne
otec podieľal na vzdelávacom procese. V období r. 2007/2008 sa v odbore podnikania otca prejavila
finančná kríza, pričom pokles príjmu otca maloletej podľa jeho vyjadrenia matka nedokázala spracovať,
nakoľko bola počas ich spolužitia zvyknutá, že otec rodine zabezpečoval nadštandardné podmienky.
Vo vyjadrení tiež uviedol, že aj po odsťahovaní matky spolu s maloletou zo spoločnej domácnosti,
maloletá otca stále vyhľadáva, prichádza spontánne za otcom každý deň počas pracovného týždňa.

Maloletá má záujem tráviť čas s otcom, ale stretávanie sa otca s maloletou koriguje matka. Podľa
vyjadreniaotcamatkoupožadovanávýškavýživnéhonemázákladvodôvodnenýchpotrebáchmaloletej.
Na pojednávaní dňa 10.06.2015 otec uviedol, že súhlasí s tým, aby bola rešpektovaná vôľa maloletej a
maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky.

Z výsluchu maloletej R. X. dňa 10.06.2015 súd zistil, že maloletá by chcela zostať s matkou, nakoľko

dospela k tomu, že mama je mama, preto by mala byť s mamou. Maloletá priznala, že najskôr chcela
byť s otcom, keďže s ním sa vie lepšie porozprávať a riešiť svoje problémy. Striedavú starostlivosť si
maloletá nevie predstaviť.

Na pojednávaní dňa 24.07.2015 dospeli účastníci napokon k rodičovskej dohode, ktorú navrhli súdu
schváliť.

Kolízny opatrovník, ako zástupca maloletého dieťaťa, vo svojom stanovisku prednesenom na
pojednávaní uviedol, že navrhuje súdu schváliť predloženú rodičovskú dohodu, čo odôvodnil záujmom
maloletého dieťaťa.

Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za
prítomnostivšetkýchúčastníkovaleboichzástupcov,ktorísavzdajúodvolania,uvediesúdvodôvodnení

rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomní obaja účastníci a kolízny opatrovník
maloletého dieťaťa, a po vyhlásení rozsudku sa účastníci konania vzdali odvolania, súd vychádzal z
citovaného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov,
podľa ktorých rozhodol.

Predmetom konania bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. X. M. (zverenie
do osobnej starostlivosti, zastupovanie maloletej, spravovanie majetku maloletej, platenie výživného,
úprava styku s dieťaťom).

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Záverom súd nad rámec povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorú v danom prípade vzhľadom na
vyššie citované ustanovenie § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nemal, pre úplnosť uvádza,
že potom, čo vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov prítomných na pojednávaní dňa 24.07.2015,
výsluchom maloletej dňa 10.06.2015, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, oboznámil sa s
návrhom, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi v smere zistenia aktuálnych potrieb, výdavkov spojených s

výživou, výchovou maloletej, ako aj jej potrebami, príjmom rodičov preukázaným daňovým priznaním
matky maloletej za rok 2013, ako aj daňovým priznaním otca za rok 2014, ktoré vykonal v rozsahu
nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania a to, či rodičovská dohoda, ktorú na pojednávaní
účastníci zhodne navrhli spĺňa predpoklady vyžadované ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine,
najmä či je v záujme a na prospech maloletej, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb,

vzťahu rodičov k maloletej, výchovnej a ďalších), dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru,
že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade s chránenými záujmami maloletého dieťaťa a rešpektuje
a zohľadňuje jeho potreby. V časti výživného vychádzal pri schvaľovaní dohody jednak z aktuálnych
potrieb maloletej, ako aj majetkových a zárobkových pomerov rodičov. Bežné pravidelné mesačné
výdavky na maloletú predstavujú sumu cca 800,- Eur. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal

tiež z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a prihliadol jednak na schopnosti a možnosti matky,
ktorá pracuje na základe živnostenského oprávnenia ako prekladateľka a jej priemerný mesačný príjem
predstavuje cca 700,- Eur, otec pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, vykonáva slobodné
povolanie architekta prostredníctvom renomovanej spoločnosti R. & M. E.. Napriek tomu, že otec
preukázal svoje príjmy len daňovým priznaním podaným za spoločnosť R. & M. E.., z ktorého vyplynulo,

že základ dane z príjmov právnickej osoby spoločnosti za zdaňovacie obdobie 01.01.2014 - 31.12.2014bol 2 577,20,- Eura, otec nepredložil podklady potrebné pre záver o jeho skutočnom príjme, preto takéto
preukázanie majetkových pomerov považuje súd za nedostatočné. Súd ďalej vychádzal zo zákonného
predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu je 20 násobok sumy životného minima, t.j 3

961,80,- Eura (20x198,09 Eura). Z konania tiež vyplynulo, že otec maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemá. Skutočnosť, že otec sa s maloletou stretáva podľa dohody s matkou a má s maloletou vytvorený
adekvátny vzťah, nebola v konaní sporná, preto súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa styk
otca s maloletou neupravuje a zostáva neobmedzený, nakoľko striktná úprava styku v tomto prípade
nie je potrebná.

Vzhľadom na prezentované závery súd schválil navrhnutú rodičovskú dohodu tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, odvolanie
účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.