Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314205643
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314205643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,
a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, zastúpeného AK GOLIAŠOVÁ GABRIELA,
s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanej U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX
XX, C. XXXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia spotrebiteľov Slovenska,
o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO 42 309 166, právne zastúpeného Mgr.
Henrichom Šindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 328,66
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C 146/20147-51 zo

dňa 19.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa pripustil do konania vstup vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, a to Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO 42 309 166. Žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka trovy konania vo výške 65,88 eur.
Vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah, a to
úverová zmluva zo dňa 18.2.2008 č. 3802086137, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo

výške úverového rámca 1.161,76 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 46,47 eur pri ročnej priemernej miere nákladov vo výške 45,5 %. Za nesporné
považoval to, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca, ako dodávateľ
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou- nepodnikateľom. Z tohto dôvodu je na ňu nutné aplikovať
príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku a tiež Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že na predmetný zmluvný vzťah je potrebné prednostne aplikovať

osobitný právny predpis a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky
zákonníka a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských
vzťahov. Na základe tohto konštatovania súd prvého stupňa skúmal, či predmetná úverová zmluva
má všetky esenciálne náležitosti vyžadované ustanovením § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch a
zistil, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky. Neobsahuje výšku ročnej úrokovej sadzby
ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. h/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom táto bola obsahom len Úverových podmienok, čo je v rozpore so

zákonom. Naviac poukázal na to, že v Úverových podmienkach v § 1 hlavy V. je výška úroku dohodnutá
len ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtua v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Keďže
podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
ročnú úrokovú sadzbu, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že žalobca

ma tak právo od žalobkyne (správne žalovanej - poznámka odvolacieho súdu) požadovať len vrátenie
úverovej sumy, ktorá bola žalovanej poskytnutá. Keďže z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že
žalovaná uhradila žalobcovi spolu sumu 1.993,74 eur pri poskytnutom úvere 1.161,79 eur, tak zaplatila
viac ako jej bolo reálne poskytnuté, preto súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, ust. §

2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1966 Zb . o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa zdôvodnil ust. § 142 ods. Občianskeho súdneho poriadku
a priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia za dva úkonu právnej služby v celkovej
výške 65,88 eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Svoje
odvolanie právne zdôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/, a/, b/ Občianskeho súdneho poriadku.
Vo vzťahu k pripustenie vstup vedľajšieho účastníka do konania uviedol, že takýmto rozhodnutím
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 19.12.2014
vzniesolnámietkuneprípustnostivedľajšiehoúčastníkadokonania,oktorejnámietkenebolorozhodnuté

procesne prípustným spôsobom s poukazom na ust. § 93, § 152 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Mal za to, že z citovanej právnej úpravy vyplýva, že o námietke neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného musí súd vždy rozhodnúť tak, že uznesením
námietke vyhovie, alebo rozhodne že námietke nevyhovuje, avšak v oboch prípadoch je proti takémuto
rozhodnutiu prípustné odvolanie a až po právoplatnosti uznesenia súd v konaní pokračuje. Mal za to,

že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe nezákonného postupu, ktorý
predchádzal jeho vydaniu, tak je dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa. Zastával
názor, že rozhodnutie je nezákonné a preto nepokladá za dôvodné vyjadrovať sa k hmotnoprávnemu
posúdenia právneho úkonu, ktorý je transformovaný do žalobného návrhu tak, ako ho predniesol
vo svojom odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa. Namietal účelnosť trov právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.6M Cdo
5/2013. Navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nepriznať. Tiež navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 79,92 eur s DPH.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná a vedľajší účastník nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav vecí, v dôsledku čoho dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné
a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odvolanie žalobcu obsahuje predovšetkým
námietkuprocesnéhopostupusúduvovzťahukrozhodovaniuoprípustnostialeboneprípustnostivstupu
vedľajšieho účastníka do konania na základe námietky vznesenej žalobcom. Mal za to, že súd prvého
stupňapostupovalprocesnenesprávne,čozároveňzakladánezákonnosťrozhodnutia.Stýmtonázorom

žalobcuniejemožnésúhlasiť.Vstupvedľajšiehoúčastníkadokonaniaupravujeustanovenie§93O.s.p.,
ktorý v ods. 2 umožňuje účasť vedľajšieho účastníka popri navrhovateľovi alebo odporcovi v podobe
právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v princípe o účastníctve vedľajšieho účastníka v konaní sa
nerozhoduje a rozhodnutie súdu sa vyžaduje len v prípade, že takéto účastníctvo namieta jedná z
procesných strán, ako to bolo v predmetnom konaní. Občiansky súdny poriadok vo svojom žiadnom
ustanovení nezakazuje o námietke prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka rozhodnúť súčasne s
rozhodnutím o veci samej. Pokiaľ teda súd prvého stupňa rozhodol o námietke vstupu vedľajšieho

účastníka do predmetného konania zároveň v rozhodnutí o veci samej, nedopustil sa nezákonného
postupu, ktorý by mal za následok nesprávne meritórne rozhodnutie. Pokiaľ žalobca poukazuje na nález
Ústavného súdu SR zo 14.2.2013 č.k. IV. ÚS 480/2012-72, tak procesný postup súdu prvého stupňa
bol v súlade s týmto nálezom, keďže žalobca mal v predmetnom konaní dostatočný časový priestor
na námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd prvého stupňa správne považoval
námietkuneprípustnostivedľajšiehoúčastníkadokonaniazanedôvodnú,keďžeZdruženiespotrebiteľov

Slovenska, o.z. je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe
splnomocnenia zákona o ochrane spotrebiteľa bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na
výsledku konania. Keďže odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o pripustení vstupu
vedľajšieho účastníka do predmetného konania za vecne správne, potvrdil aj tento výrok rozsudku v
súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Keďže žalobca vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej neuviedol žiadne

ďalšie odvolacie námietky, nebolo dôvodné, aby sa odvolací súd zaoberal správnosťou rozhodnutia vo
veci samej aj z hmotnoprávnej stránky.

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne postupoval, keď aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1
O.s.p. v otázke náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Vedľajší
účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje

práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je garantované
Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie, nemôže byť
výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické

tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo
svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej
stránke.Zabezpečenieprávnehozástupcuzradovadvokátovjeplnevsúladesplnenímúčeluaposlania
tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často
meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že

zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým
spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o
prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie sa
má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá

na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom. Zo strany vedľajšieho účastníka teda ide o plne eurokonformný prístup pri riešení právneho
zastúpenia aj v tejto právnej veci.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých výrokoch v
zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a odvolacie
trovy neboli priznané tak žalovanej ako aj vedľajšiemu účastníkovi, keďže títo si ich neuplatnili a ani im
nevznikli.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.