Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/326/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110219102
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3110219102.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa X. proti odporkyni K., o
určenie vecného bremena a o vzájomnom návrhu odporkyne o zrušenie vecného bremena na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. októbra 2012 č.k. 26C/197/2010-141
a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. decembra 2012 č.k. 26C/197/2010-153,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa o zriadenie vecného
bremena, spočívajúceho v práve vlastníka parciel č. XXX, č. XXX v k.ú. Y., zapísaných na LV č. XXX,
užívať studňu nachádzajúcu sa na parcelách č. XXX, č. XXX, v k.ú Y. , zapísaných na LV č. XXX
m e n í tak, že u r č u j e, že na parcele č. XXX, v k.ú. Y. zapísanej na LV č. XXX viazne
vecné bremeno právo užívania studne v prospech vlastníka parciel č. XXX, č. XXX v k.ú. Y. zapísaných
na LV č. XXX.

Vo výroku, ktorým bolo zrušené vecné bremeno, spočívajúce v práve vlastníka parciel č. XXX, č. XXX v
k.ú. Y. zapísaných na LV č. XXX užívať studňu, nachádzajúcu sa na parcele č. XXX v k.ú. Y., zapísanej
na LV č. XXX rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Dopĺňací rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu
na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojim rozsudkom zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka parc. č. XXX,
č. XXX k.ú. Y., zapísaných na LV č. XXX spočívajúce v práve užívať studňu nachádzajúcu sa na
parc. č. XXX, k.ú. Y. zapísané na LV č. XXX. Súčasne návrh navrhovateľa na zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve vlastníka parc. č. XXX, č. XXX, k.ú. Y., zapísané na LV č. XXX
spočívajúce v práve užívať studňu nachádzajúcu sa na parc. č. XXX, č. XXX v k.ú. Y. na LV č. XXX
zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v povinnosti právnej predchodkyne odporkyne trpieť užívanie studne a potrubia
smerujúceho od studne v zakrytom kanáli na parc. č. XXX, XXX (pôvodne parc. č. XXX/X) k.ú. Y. v
jeho prospech. Súčasne sa navrhovateľ domáhal aby súd Správe katastra Z. uložil povinnosť zapísať
v jeho prospech služobnosť užívania studne na parc. č. XXX, č. XXX v k.ú. Y., ktorý návrh zobral v
priebehu konania späť a okresný súd uznesením č.k. 26C/197/2010-108 zo dňa 25.06.2012 konanie proti
Správe katastra Z. zastavil (rovnako proti U. X. a Y. P. ako právnym nástupcom pôvodnej odporkyne).
Dňa 05.10.2012 odporkyňa vzniesla vzájomný návrh, ktorým žiadala aby súd v prípade, že by dospel k

záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný , zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka parc.
č. XXX, č. XXX k.ú. Y. zapísane na LV XXX spočívajúce v práve užívať studňu nachádzajúcu sa na
parc. č. XXX k.ú. Y. zapísané na LV XXX pre hrubý nepomer vecného bremena, ktoré by mala trpieť
oproti výhode navrhovateľa, nakoľko v obci je zriadený obecný vodovod, na ktorý sa navrhovateľ môže
pripojiť, ktorý je 4m od hranice pozemku navrhovateľa a okrem toho 20m od pozemku navrhovateľa
je zriadená obecná studňa. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dielnym listom
č.d. XXXX/XX zo dňa 21.06.1930 bola rozdelená nehnuteľnosť č. XXX v obci Y. zapísaná na pkn.
hárku č. XXX medzi L. K., L. F., rod. K., U. K., X. K. a L. K.. L. K. pripadla m.č. XXX/X označená 6
á.58m v podiele 15/16 a L. K. v podiele 1/16, L. F., rod. K. pripadla m.č. XXX/X označená 4 á.53m,
U. K. pripadla m.č. XXX/X označená 3 á.92m a X. K. pripadla m.č. XXX/X označená 79m. L. F., rod.
K. ako majiteľka nehnuteľnosti m.č. XXX/X si vyhradila služobnosť užívania studne nachádzajúcej
sa na nehnuteľnosti XXX/X a vlastníci nehnuteľnosti m.č. XXX/X U. K. a L. K. povolili služobnosť
užívania studne nachádzajúcej sa na nehnuteľnosti m.č. XXX/X v prospech majiteľa m.č. XXX/X a jej
pozemkovoknižnú intabuláciu. Vloženie práva vlastníctva podľa výroku č.d. XXXX/XX bolo potvrdené
Okresným súdom Trenčín dňa 22.04.1931. Služobnosť užívania studne podľa výroku č.d. XXXX/XX
bola zapísaná v poznámke v časti A. Majetková podstata pozemnoknižnej vložky č. XXX k.ú. Y..
Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 21.10.1937 nadobudli právni predchodcovia odporkyne bez tiarch parc.
č. XXX/X zapísanú v pozemkovej knihe pod č. XXXX k.ú. Y.. Po vybudovaní obecnej studne čerpala
vodu právna predchodkyňa navrhovateľa z obecnej studne, ktorá je vzdialená 20 metrov od studne,
ktorá je predmetom sporu. Obecná studňa sa v súčasnosti nevyužíva. V roku 1980 navrhovateľ vykonal
na základe stavebného povolenia č. XXX/XXXX prestavbu murovanej kamennej studne na pozemku
parc. č. XXX/X k.ú. Y. (v stavebnom povolení je uvedené nesprávne parc. č. XXX/X), má pre prístup
k studni zriadenú na spoločnom plote bráničku. Odporkyňa, ani jej právni predchodcovia nesúhlasili s
užívaním studne navrhovateľom. Rodinný dom odporkyne s.č. XXX postavený na parc. č. XXX (pôvodne
označenej ako parc. č. XXX/X) k.ú. Y. je pripojený na obecný vodovod a odporkyňa predmetnú studňu
neužíva. V Obci Y. je vedený obecný vodovod, ku ktorému má navrhovateľ možnosť sa pripojiť. Rodinný
dom navrhovateľa s.č. XXX postavený na parc. č. XXX (pôvodne označenej ako parc. č. XXX/X) k.ú.
Y. na obecný vodovod nie je doposiaľ pripojený. Z uvedených zistení okresný súd vyvodil, že právnej
predchodkyni navrhovateľa L. F. vznikla pri delení nehnuteľnosti č. XXX v obci Y. zapísanej na pkn. hárku
č. XXX pozemková služobnosť spočívajúca v práve užívania studne na parc. č. XXX/X k.ú. Y.. L. F. si
služobnosť vyhradila ako služobnosť osobnú (in personam), avšak vlastníci pozemku parc. č. XXX/X
k.ú. Y. povolili služobnosť užívania studne majiteľovi pozemku parc. č. XXX/X k.ú. Y. bez uvedenia mena
a priezviska konkrétnej osoby, preto okresný súd považoval túto služobnosť za služobnosť pozemkovú -
viažucu sa na vlastníctvo nehnuteľnosti (in rem). V konaní vykonaným dokazovaním nebol preukázaný
zápis služobnosti ako bremena zaťažujúceho služobný pozemok právnych predchodcov odporkyne,
no zápis služobnosti užívania studne v pozemkovej knihe vyplýva z pozemnoknižnej vložky č. XXX
k.ú. Y., kde v časti A. Majetková podstata bola v poznámke zapísaná služobnosť užívania studne na
základe výroku č.d. XXXX/XX. Na základe uvedených skutočností mal okresný súd za to, že bola v
prospech majiteľa nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/X k.ú. Y. zriadená služobnosť práva užívania
studne nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/X k.ú. Y., pričom užívanie potrubia je súčasťou
výkonu predmetného vecného bremena, ktoré náleží v danom prípade navrhovateľovi ako vlastníkovi
parciel č. XXX, č. XXX, k. ú. Y., zapísané na LV č. XXX. Od zriadenia predmetnej služobnosti došlo
k zásadnej zmene pomerov spočívajúcej vo vybudovaní obecnej studne vo vzdialenosti 20 metrov
od studne, ktorá je predmetom sporu, a v neskoršom období k vybudovaní obecného vodovodu, na
ktorý má navrhovateľ od roku 1997 možnosť sa pripojiť. Vybudovaním obecnej studne získala právna
predchodkyňa navrhovateľa a aj navrhovateľ možnosť odoberať pitnú vodu z tohto zdroja, pričom
sám navrhovateľ uviedol, že jeho právna predchodkyňa čerpala po vybudovaní obecnej studne vodu
z tejto studne. Právna predchodkyňa navrhovateľa začala opätovne čerpať vodu zo spornej studne z
dôvodu spočívajúceho iba na jej strane (zdravotné problémy, vek), pričom naďalej mala možnosť čerpať
vodu z obecnej studne. Obecný vodovod je vedený v blízkosti hranice pozemku navrhovateľa, avšak
navrhovateľ sa na obecný vodovod doposiaľ nepripojil. Okresný súd mal za to, že po vybudovaní
obecnej studne a po vybudovaní obecného vodovodu došlo k významnej zmene pomerov a vznikol
hrubý nepomer medzi služobnosťou navrhovateľa a povinnosťou strpieť túto služobnosť odporkyňou.
Navrhovateľ obmedzuje vlastnícke právo odporkyne tým, že vstupuje na jej pozemok, hoci dôvody,
ktoré ho k tomu vedú sú v súčasnosti podstatne zmenené. Okresný súd považoval takéto zasahovanie
navrhovateľom do vlastníckeho práva odporkyne za neúnosné a neaktuálne a s poukazom na to, že
navrhovateľ môže napĺňať svoju potrebu čerpať pitnú vodu prostredníctvom obecnej studne tak, ako to
robila jeho právna predchodkyňa alebo napojením sa na obecný vodovod. Skutočnosť, že obecná studňa

sa nevyužíva, nemožno pripísať na ťarchu odporkyne, nakoľko právna predchodkyňa navrhovateľa
túto obecnú studňu využívala a využívať ju prestala z dôvodov spočívajúcich na jej strane. Už v roku
1997 mal navrhovateľ možnosť pripojiť sa na zdroj pitnej vody vedený obecným vodovodom za náklady
cca. 5 000, Sk tak, ako to urobila odporkyňa. Preto okresný súd na návrh odporkyne vecné bremeno
spočívajúce v práve navrhovateľa ako vlastníka parciel č. XXX, č. XXX, obidve k. ú. Y., zapísané
na LV č. XXX, užívať studňu nachádzajúcu sa na parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. Y.
zrušil. Zároveň s ohľadom na uvedené dôvody návrh navrhovateľa o zriadenie vecného bremena
zamietol, nakoľko pri vyhlásení tohto rozsudku je potrebné vychádzať zo stavu existujúceho v čase jeho
vyhlásenia. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX C.. L. Z. zo dňa 24.09.2003 vyplýva, že sporná studňa
sa nachádza na parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. Y., preto návrh navrhovateľa na zápis
predmetného vecného bremena do katastra nehnuteľností na parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX pre
k.ú. Y. považoval súd za nedôvodný. Vykonaným dokazovaním sa síce potvrdila existencia služobnosti
navrhovateľa, ale zároveň bola preukázaná dôvodnosť zrušenia služobnosti kvôli hrubému nepomeru
medzi existujúcou povinnosťou odporkyne strpieť služobnosť navrhovateľa a výhodou oprávneného -
navrhovateľa. Vzhľadom k tomu mal okresný súd za to, že v dôsledku zrušenia existujúceho vecného
bremena výrokom tohto rozsudku nemal navrhovateľ v čase vyhlásenia tohto rozsudku naliehavý právny
záujem na zriadení vecného bremena, nakoľko jeho právne postavenie nie je právne neisté a z dôvodu
zrušenia služobnosti nie je potrebné vykonať zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, čím
odpadol dôvod, ktorým navrhovateľ odôvodňoval naliehavý právny záujem na určení služobnosti. O
vzájomnom návrhu odporkyne na zrušenie služobnosti súd rozhodol tak, že jej návrhu vyhovel a vecné
bremeno spočívajúce v práve navrhovateľa užívať studňu nachádzajúcu sa na parc. XXX zapísanej na
LV č. XXX pre k.ú. Y. zrušil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9, § 12 zák.č. 95/1871 ř.z., §
151p ods.3 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a súčasne rozhodol, že má právo vecného
bremena spočívajúceho v práve užívať aj naďalej spornú studňu. Uviedol, že v konaní bolo preukázané,
že na základe dielenského listu č.d. XXXX/XX zo dňa 21.06.1930 bola vybudovaná sporná studňa
jeho právnymi predchodcami, ktorí boli pôvodne vlastníkmi parciel, kde bola studňa vybudovaná a
pri delení nehnuteľností jeho matka si vyhradila služobnosť užívania spornej studne, s čím ostatní
vlastníci súhlasili, povolili služobnosť užívania studne bez uvedenia mena a priezviska konkrétnej osoby,
následkom čoho bola služobnosť pozemková, viažuca sa na vlastníctvo nehnuteľností (in rem), čo bolo
vyznačené v pozemkovej knihe. Skutočnosť, že pri ďalšom prevode nehnuteľností nebolo vyznačené
v zmluvách právo služobnosti užívania studne , nemôže zmeniť skutočnosť, ktorá je zapísaná v
pozemkovej knihe. Pozemnoknižne intabulované právo služobnosti užívania studne na spornej parcele
v prospech jeho matky, prešlo na neho pri nadobudnutí nehnuteľností , ako na ďalšieho vlastníka.
V dobrej viere užíva spornú studňu viac ako 32 rokov, a preto sa dožadoval určenia práva vydržania
služobnosti užívania studne. Právo vydržania uplatnil aj z toho dôvodu, že na základe stavebného
povolenia zo dňa 22.08.1980 Zn: Výst.XXX/XXXX uskutočnil celkovú rekonštrukciu a modernizáciu
spornej studne, s čím pôvodná majiteľka nehnuteľnosti P. U. súhlasila. Zdôraznil, že spornú studňu
užívali jeho právni predchodcovia spoločne s právnymi predchodcami odporkyne až do doby podania
návrhu, kedy odporkyňa účelovo uplatnila návrh na zrušenie vecného bremena. Poukázal na značné
finančné náklady, ktoré vložil do prestavby spornej studne.

Dopĺňacím rozsudkom okresný súd rozhodol, že navrhovateľovi sa náhrada za zrušené vecné
bremeno nepriznáva a súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho dopĺňacieho rozsudku uviedol, že v rozsudku
č. k. 26C/197/2010-141 zo dňa 31.10.2012 nerozhodol o časti predmetu konania, a to o náhrade za
zrušené vecné bremeno, preto o tejto časti predmetu konania podľa § 166 ods. 1 O.s.p. rozhodol
dopĺňacím rozsudkom. Konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal náhrady za zrušené
vecné bremeno pozostávajúcej z majetkovej ujmy, nemajetkovej ujmy a ďalšej majetkovej ujmy v
celkovej výške 4.000,- €, pričom riadne nevyčíslil výšku jednotlivých náhrad. Navrhovateľ uplatňoval
pri náhrade za zrušené vecné bremeno majetkovú ujmu spočívajúcu v nákladoch za rekonštrukciu
studne (prehĺbenie a vyčistenie), železobetónovú skruž a poklop, ponorné čerpadlo so závesom na
pozinkovanej rule, pozinkované potrubie na prívod vody zo studne domu do pivnice domu v dĺžke
cca 20 metrov, elektrický trojfázový káblový prívod k ponornému čerpadlu v dĺžke cca
20 metrov, elektrický káblový prívod s nízkym napätím, v dĺžke cca 20 metrov k vypínaču hladiny
vody v studni, ktorým je sledovaná hladina vody v studni pomocou antikoróznej gule plávajúcej na

hladine vody v studni s káblovým prívodom do kuchyne domu cca. 20 metrov, kde zasvieti žiarivka
pri vypnutí nedostatku vody v studni, tehlový zakrytý a izolovaný kanál na vedenie potrubia na prívod
vody a elektrických káblov od studne do pivnice v dĺžke cca 20 metrov, vodárenskú nádrž v pivnici na
vytlačenú vodu s príslušenstvom. Navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom
skutočne vynaložené náklady na výstavbu a rekonštrukciu studne a ani ich výšku. Odporkyňa v konaní
nepopierala vlastnícke právo navrhovateľa k príslušenstvu studne nachádzajúcemu sa na jej pozemku
(železobetónová skruž, poklop, ponorné čerpadlo, pozinkované potrubie na prívod vody zo studne domu
do pivnice domu, elektrický trojfázový káblový prívod k ponornému čerpadlu, elektrický
káblový prívod s nízkym napätím, vypínač hladiny vody v studni, antikorózna guľa, káblový prívod
do kuchyne domu). Uvedené príslušenstvo studne je vo vlastníctve navrhovateľa, doposiaľ ho využíval
výlučne navrhovateľ a slúžilo výlučne na uspokojovanie potrieb navrhovateľa. Okresný súd mal za to,
že sa jedná o hnuteľné veci, ktoré môže navrhovateľ ako vlastník predmetných vecí vziať do svojej
dispozície, a preto takto uplatnené právo navrhovateľa nepovažoval za náhradu, ktorú možno priznať
pri zrušení vecného bremena oprávnenej osobe. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh o náhradu
vecných nákladov na rekonštrukciu studne (prehĺbenie a vyčistenie), železobetónovú skruž a poklop,
ponorné čerpadlo so závesom na pozinkovanej rule, pozinkované potrubie na prívod vody zo studne
domu do pivnice domu v dĺžke cca 20 metrov, elektrický trojfázový káblový prívod k ponornému čerpadlu
v dĺžke cca 20 metrov, elektrický káblový prívod s nízkym napätím, v dĺžke cca 20 metrov k vypínaču
hladiny vody v studni, ktorým je sledovaná hladina vody v studni pomocou antikoróznej gule plávajúcej
na hladine vody v studni s káblovým prívodom do kuchyne domu cca. 20 metrov, kde
zasvieti žiarivka pri vypnutí nedostatku vody v studni, tehlový zakrytý a izolovaný kanál na vedenie
potrubia na prívod vody a elektrických káblov od studne do pivnice v dĺžke cca 20 metrov, vodárenskú
nádrž v pivnici na vytlačenú vodu s príslušenstvom , zamietol. Ďalej sa navrhovateľ domáhal
nemajetkovej ujmy spojenej s veľkou psychickou záťažou pri zrušení vecného bremena prostredníctvom
rozhodnutia súdu a celkové vedenie sporu. Mal za to, že navrhovateľ sa podaným návrhom v tejto
časti domáhal v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka ochrany osobnosti. V tejto súvislosti okresný súd
poukázal na to, že konanie pred tunajším súdom začalo z iniciatívy navrhovateľa podaním návrhu
dňa 15.07.2010, ktorým sa domáhal ochrany svojich práv a odporkyňa s návrhom na začatie konania
nemôže disponovať a ani nemôže navrhnúť zastavenie konania. Taktiež odporkyňa navrhovateľa pri
užívaní studne nerušila, užívanie studne navrhovateľom tolerovala. Okresný súd zastal názor, že začatie
súdneho konania, jeho vedenie a rozhodnutie v konaní nie je neoprávneným postupom súdu. Jedná sa
o zákonný postup súdu, ktorým sa nezasahuje do osobnostných práv fyzickej osoby neoprávneným
spôsobom. Tento postup nebol spôsobilý privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho osobnosti z hľadiska
jeho postavenia v spoločnosti, nezasiahol do jeho dôstojnosti. Subjektívne vnímanie súdneho konania
ako zaťažujúce, nemožno subsumovať pod neoprávnený zásah do práva na ochranu na osobnosti.
Z úradnej činnosti súd zistil, že navrhovateľ sa v postavení navrhovateľa zúčastnil,
resp. zúčastňuje v mnohých konaniach vedených tunajším súdom (5C/858/2000, 18C/261/2005,
12C/171/2008, 21C/6/2012, 11C/215/2009, 15C/264/2012, 10C/234/2003, 11C/350/2010, 14C/10/2008,
17C/93/2006, 19C/1/2007, 20C/157/2005, 21C/106/2006, 21C/176/2009, 21C/356/2010, 21C/68/2008,
7C/526/2001, 8C/209/2000, 8C/55/1999), preto jeho tvrdenie o veľkej psychickej záťaži spôsobenej
týmto súdnym konaním súd považuje za účelové. Uplatnené právo navrhovateľa na zaplatenie
nemajetkovej ujmy za vedenie súdneho konania nepovažoval za náhradu, ktorú možno priznať pri
zrušení vecného bremena oprávnenej osobe. V konaní neboli porušené žiadne práva navrhovateľa
týkajúce sa ochrany jeho osobnosti, preto mu okresný súd nemajetkovú ujmu nepriznal. Navrhovateľ sa
domáhal priznania ďalšej majetkovej ujmy, ktorá mu má vzniknúť zaplatením montáže nového prívodu
vody do domu s vybudovaním vodovodnej šachty. Okresný súd takéto právo navrhovateľa posúdil ako
právo na náhradu za zrušené vecné bremeno. Navrhovateľ spornú studňu nachádzajúcu sa na parc.
č. XXX zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. Y. užíval, svojím užívaním obmedzoval vlastnícke právo
odporkyne k pozemku parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. Y. a za toto užívanie jej neplatil
žiadnu náhradu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam priznanie náhrady za zrušené vecné bremeno
okresný súd ,po zohľadnení všetkých uvedených skutočností, považoval za rozporné s dobrými mravmi,
i s ohľadom na možnosť uspokojiť svoju potrebu čerpať vodu z iných zdrojov (obecná studňa, studňa
na pozemku navrhovateľa, pripojenia sa na obecný vodovod), ktoré sú v pomerne rovnakej vzdialenosti
od navrhovateľovho domu ako je sporná studňa nachádzajúca sa na pozemku odporkyne. Spornú
studňu nachádzajúcu sa na pozemku odporkyne od vybudovania obecného vodovodu využíval výlučne
navrhovateľ, jej využívaním obmedzoval vlastnícke právo odporkyne užívať svoj majetok pričom jej
za toto obmedzenie neposkytoval žiadnu náhradu. Všetky uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti
považoval súd za dôvod, pre ktorý navrhovateľovi náhradu za zrušené vecné bremeno nepriznal. O

trovách konania vyslovil, že rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 151p ods. 3, § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho
zákonníka, § 166 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p..

Proti dopĺňaciemu rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa,
aby odvolací súd v celom rozsahu dopĺňací rozsudok zrušil a súčasne rozhodol, že sa mu priznáva
náhrada za zrušenie vecného bremena s tým, že odporkyni bude uložená povinnosť zabezpečiť na
svoje náklady napojenie vody z obecného vodovodu vrátane bezporuchového domontovania čerpacieho
zariadenia v studni s odovzdaním čerpacieho zariadenia navrhovateľovi a bude rozhodnuté o výške
náhrady škody na prístrešku nad studňou spôsobenej nezákonným fotografovaním studne. Svoje
odvolanie odôvodnil tým, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého
stupňa nesprávne právne vec posúdil , a preto nevykonal ďaľšie navrhnuté dôkazy, konanie má inú
vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhované dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli
uplatnené. Zdôraznil, že čo sa týka napojenia na obecný vodovod nemá možnosť zo zdravotných a
finančných dôvodov toto vykonať. Návrh bol podaný z dôvodu, že otec odporkyne tvrdil, že časť nákladov
spojených s prestavbou studne financovala stará matka odporkyne P. U.. A preto z obavy, aby po
jeho smrti si neprivlastnili ním vybudovanú a financovanú prestavbu studne , bol nútený podať návrh
aj na celkové usporiadanie vlastníckych práv zariadení nachádzajúcich sa v studni. Studňu, ktorú má
vybudovanú na svojom pozemku nie je možné používať ako pitnú úžitkovú vodu, jedná sa iba o jamu
vybudovanú počas stavania žumpy na odvod vody pre vybudovanie žumpy , nachádza sa v tesnej
blízkosti žumpy, hlboká je 2m, sústreďuje sa v nej dažďová voda a voda pri topení snehu , nie je
pitnou vodou a dá sa využiť iba na polievanie , v letnom období vysychá. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že z úradnej moci zisťoval, koľkých súdnych pojednávaní sa na tamojšom súde zúčastňuje. Ide pritom o
súdne konania, ktoré vyplývajú z nedôsledných a nespravodlivých rozhodnutí súdu, sú zbytočné súdne
prieťahy, následkom čoho je nútený podávať si sťažnosti na prieťahy v konaniach a podľa jeho názoru ,
súd v snahe pomstiť sa mu za sťažnosti , nespravodlivo rozhoduje.

Odporkyňa sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaných odvolaní a v nich uvedených
dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku, ktorým bol návrh
navrhovateľa na zriadenie vecného bremena zamietnutý zmeniť podľa § 220 O.s.p. , vo výroku, ktorým
bolo vecné bremeno zrušené potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., dopĺňací rozsudok zrušiť podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa odseku 2 tohto ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátiť okresnému
súdu na ďaľšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

V danej veci sa navrhovateľ, po čiastočnom späťvzatí návrhu, domáhal proti odporkyni uloženia
povinnosti trpieť vecné bremeno zápisu do katastra parc. č. XXX, č. XXX v k.ú. Y. s označením
služobnosti užívania studne a potrubia smerujúceho od studne v zakrytom kanály na parc. č. XXX, č.
XXX v k.ú. Y. v jeho prospech . Už v návrhu na začatie tohto súdneho konania ako i v priebehu celého
konania poukazoval na skutočnosť, že právo služobnosti užívať spornú studňu svedčalo už jeho
právnej predchodkyni L. F., vyplývalo z dielenského listu č.d. XXXX/XX a bolo vyznačené i v pozemkovej
knihe.

Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa posudzoval ako návrh na zriadenie vecného bremena.

Ust. § 152 ods. 1 O.s.p. upravuje nie len formu rozhodnutia (rozsudok) ale aj povinnosť súdu rozhodnúť
o veci samej, t.j. o predmete sporu, pre ktorý sa konanie vedie. V sporovom konaní sa za vec samú
považuje nárok uplatnený návrhom, o ktorom má byť právoplatne rozhodnuté. Uplatňovaný nárok je v
sporovom konaní vymedzený žalobným petitom. Povinnosti súdu rozhodnúť o veci samej zodpovedá
procesné právo účastníka na rozhodnutie o uplatnenom nároku tak, ako bol tento vymedzený v
žalobnom petite.

Súd prvého stupňa napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že
navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti odporkyni trpieť vecné bremeno (existujúce) a konštatovaní

existencie pozemkovej služobnosti spočívajúcej v práve užívať studňu nachádzajúcu sa na pozemku
vo vlastníctve odporkyne viažucu sa na nehnuteľnosti (in rem) vo vlastníctve navrhovateľa, posudzoval
nárok uplatnený navrhovateľom ako návrh na zriadenie vecného bremena. Zamietnutie návrhu
navrhovateľa odôvodnil tak, ako by predmetom sporu bola určovacia žaloba keď poukazoval na
neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ( po rozhodnutí o vzájomnom
návrhu odporkyne na zrušenie existujúceho vecného bremena) .

Odvolací súd považoval za potrebné odstrániť tento nedostatok v rozhodnutí súdu prvého stupňa .
Vychádzajúc z návrhu navrhovateľa ako i jeho vyjadrení v priebehu súdneho konania a na
pojednávaniach v danej veci nariadených, mal odvolací súd za to, že predmetom konania súdneho
konania je návrh navrhovateľa na určenie existencie vecného bremena, ktoré navrhovateľ odvodzoval
od existencie práva služobnosti v prospech svojej právnej predchodkyne ako vlastníčky panujúcej
nehnuteľnosti , ktoré bolo vyznačené i v pozemkovej knihe.

Vecné bremeno je vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného tak,
že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať. Podstatným obsahom vecného bremena
je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, alebo jeho obmedzenie v jeho výkone vlastníckeho práva.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (vecné
bremená ad rem) alebo patrí určitej osobe (vecné bremená ad personam). Vecné bremeno
spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom nehnuteľnosti na jej nadobúdateľa.
Vlastný pojem „vecné bremeno“ upravil Občiansky zákonník č. 141/1950 Sb. a prevzali ho aj jeho
neskoršie úpravy. Od doby jeho účinnosti je nutné v listinách presne formulovať predmet vecného
bremena, aby nebolo možné dôjsť k omylu, o aký záväzok ide. Vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou
dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, zo zákona alebo výkonom práva (vydržaním) pri splnení
zákonných podmienok. Na nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecným bremenám je potrebný vklad
do katastra nehnuteľností.

Vydržaním vzniká vecné bremeno v prípade, keď oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto vykonáva právo pre seba
v dobrej viere o tom, že mu právo patrí, využíva toto právo nepretržite po dobu desiatich rokov. Do tejto
doby sa započítava i doba, počas ktorej toto právo oprávnene vykonával aj právny predchodca.

Je nepochybné, že Ústava Slovenskej republiky ( zákon č. 460/1992 Zb. ) v čl. 20 zaručuje právo
vlastniť majetok ako aj ochranu vlastníctva. Zároveň však v odseku 4 citovaného článku pripúšťa jeho
obmedzenie v nevyhnutnej miere a na základe zákona. Tým, že Občiansky zákonník obsahuje právnu
úpravu vecných bremien ( § 151n a nasl. platného znenia § 166 a nasl. Občianskeho zákonníka č.
141/1950 Sb. ), umožňuje Ústavou dovolené obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti
takýmto spôsobom zaťaženej. Je však nevyhnutné, aby v prípade sporu medzi vlastníkom nehnuteľnosti
a osobou z vecného bremena oprávnenou bolo v konaní pred súdom jednoznačne preukázané, že vecné
bremeno vzniklo jedným zo spôsobov uvedených v Občianskom zákonníku a dosiaľ nezaniklo.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne ustálil, že v danej veci vznikla právnej predchodkyni
navrhovateľa L. F. pri delení nehnuteľnosti č. XXX v Obci Y. zapísanej v pkn. hárku č. XXX pozemková
služobnosť spočívajúca v práve užívania studne na parc. č. XXX/X v k.ú. Y., ktorú považoval za
služobnosť pozemkovú viažucu sa na vlastníctvo nehnuteľností (in rem). Zápis služobnosti ako bremena
zaťažujúceho služobný pozemok právnych predchodcov odporkyne bol vyznačený v pkn. vložke č.
XXX k.ú. Y., kde v časti A majetková podstata bola zapísaná služobnosť užívania studne na základe
č.d. XXXX/XX. Na základe uvedených skutočnosti mal okresný súd za to, že bola v prospech majiteľa
nehnuteľností - pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. Y. zriadená služobnosť práva užívania studne
nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/X ( v súčasnosti parc. č. XXX vedená na LV č. XXX) k.ú.
Y., ku ktorej náleží užívanie potrubia, ktoré je súčasťou výkonu predmetného vecného bremena a v
súčasnosti náleží navrhovateľovi ako vlastníkovi parc. č. XXX, č. XXX v k.ú. Y. zapísané na LV XXX.

Skutkové zistenia súdu prvého stupňa v uvedenom rozsahu boli vecne správne, odvolací súd sa s nimi
stotožňuje.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd ustálil, že navrhovateľ v konaní preukázal existenciu právne
spôsobilého titulu - dielneho listu zo dňa 21. júna 1930, t.j. písomnej dohody uzavretej medzi

jeho právnymi predchodcami, od ktorej je možné odvodzovať oprávnený výkon práva služobností
- užívanie studne ako vecného bremena viaznuceho na parc. č. XXX v k.ú. Y. (ako nehnuteľnosť
slúžiaca) v prospech nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa (nehnuteľnosti panujúce), uchopenie
držby - výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva užívať studňu, dobromyseľnosť a
nepretržitosť udržiacej doby (10 rokov), ktorou je neprerušovaný stav výkonu práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu, keď právni právna predchodkyňa navrhovateľa i navrhovateľ nerušene spornú
studňu užíval a čerpal z nej vodu až do podania návrhu na začatie tohto súdneho konania. Za splnenia
týchto predpokladov došlo právnou predchodkyňou navrhovateľa k vydržaniu práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu práva užívať studňu v súlade s ust. § 116, § 166 a násl., § 166 Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb., podľa ktorého bolo potrebné vznik tohto právneho vzťahu ako aj nároky z
neho vzniknuté posudzovať (§ 854 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu nevyplýva, že
by po tomto období došlo k takej právnej skutočnosti, s ktorou by právne predpisy spájali zánik vecného
bremena, keď toto právo bolo vlastníkmi panujúcich nehnuteľností nerušené vykonávané až do podania
návrhu na začatie tohto súdneho konania resp. až doposiaľ a odporkyňou a jej právnymi predchodcami
trpené, ničím nerušené .

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh
navrhovateľa o zriadenie vecného bremena zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil,
že na parc. č. XXX, k.ú. Y. zapísané na LV č. XXX viazne vecné bremeno právo užívania studne v
prospech navrhovateľa ako vlastníka parc. č. XXX, č. XXX k.ú. Y. na LV č. XXX.

Odvolací súd konštatuje , že záver o existencii hore uvedeného vecného bremena nesporne z obsahu
rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, v opačnom prípade, by súd prvého stupňa nemohol rozhodovať
o vzájomnom návrhu odporkyne na zrušenie tohto vecného bremena.

V priebehu konania odporkyňa podala návrh na zrušenie vecného bremena, ktorý dôvodila tým,
že je daný hrubý nepomer vecného bremena, ktoré by mala trpieť - užívanie studne navrhovateľom na
jej pozemku oproti výhode navrhovateľa, nakoľko v obci je zriadený obecný vodovod, na ktorý sa môže
navrhovateľ pripojiť , tento je 4m od hranice pozemku navrhovateľa a okrem toho cca 20m od pozemku
navrhovateľa je zriadená obecná studňa a rovnako navrhovateľ môže používať svoju studňu.

Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa , ktorým zrušil vecné bremeno spočívajúce v
práve vlastníka parc. č. XXX, č. XXX v k.ú. Y. zapísané na LV č. XXX spočívajúce v práve užívať
studňu nachádzajúcej sa na parc. č. XXX v k.ú. Y. zapísané na LV č. XXX odvolací súd podrobne
preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom proti výroku o zrušení
vecného bremena vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu
prvého stupňa v tejto časti jeho rozhodnutia. Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej týkajúce sa
zrušenia vecného bremena sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa. Odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci vzájomného návrhu odporkyne dostatočné
dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje
skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i
správne vyložil. Námietky navrhovateľa uvedené v podanom odvolaní proti výroku o zrušení vecného
bremena, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku . Ani v odvolacom konaní
totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z
tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku , ktorým zrušil vecné bremeno
spočívajúce v práve vlastníka parc. č. XXX, č. XXX v k.ú. Y. zapísaných na LV č. XXX spočívajúce v
práve užívať studňu nachádzajúcu sa na parc. č. XXX v k.ú. Y. zapísané na LV č. XXX ako vecne správny
potvrdil.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal výrokom dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd prvého stupňa
navrhovateľovi náhradu za zrušené vecné bremeno nepriznal.

Z obsahu spisu vyplýva, že dopĺňací rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil dňa 14. decembra 2012
bez predvolania účastníkov a bez oznámenia účastníkom, že k vyhláseniu rozsudku dôjde. Navrhovateľ
namietal ( okrem iného) , že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom .

Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka na súdnom konaní,
Občiansky súdny poriadok zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak nie je ustanovené inak, aby na
prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá všetkých účastníkov, a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla 5 dní pred ňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 1, 2 O.s.p.). Je potom na
účastníkovi, či svoje právo využije. Súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, môže súd vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne
pritom na obsah spisu, a doposiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

V danej veci súd prvého stupňa vyhlásil dňa 14. decembra 2012 dopĺňací rozsudok, ktorým
navrhovateľovi náhradu za zrušené vecné bremeno nepriznal a súčasne vyslovil, že o trovách
konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Z obsahu spisu je zjavné,
že súd prvého stupňa účastníkov na vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku nepredvolal, termín verejného
vyhlásenia rozsudku 14. decembra 2012 o 14:00 hod. účastníkom neoznámil .

Odvolací súd je toho názoru, že došlo k porušeniu práva účastníkov zúčastniť sa súdneho pojednávania,
na ktorom mal byť vyhlásený dopĺňací rozsudok, ktorá povinnosť súdu vyplýva z ust. § 166 ods. 2 veta
druhá O.s.p., podľa ktorého doplnenie rozsudku musí súd urobiť dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia
obdobné ustanovenia ako o rozsudku, t.j. ust. § 152 a násl. O.s.p.. I dopĺňací rozsudok musí byť
vyhlásený verejne (§ 156 O.s.p.) s tým, že súd na vyhlásenie rozsudku predvolá účastníkov v súlade
s § 115 O.s.p..

Z obsahu spisu je zjavné, že súd prvého stupňa týmto spôsobom nepostupoval, preto bol daný
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Z týchto dôvodov odvolací súd dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Záverom odvolací súd dodáva nasledovné :

Podľa § 151p ods. 3 O.s.p. ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť aby na miesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva oprávnenie súdu rozhodnutím na návrh vecné bremeno
zrušiť za náhradu, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného. Doposiaľ určené vecné plnenie sa považuje za nespravodlivé najmä vtedy, keď presahuje
únosnú mieru, a to aj so zreteľom na to, aby táto zmena v obsahu vecného bremena bola v súlade
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1). Rozsah náhradného peňažného plnenia sa určí tak, aby si na základe
neho mohla oprávnená osoba sama obstarať potrebné primerané vecné plnenie.

Rozhodnutie súdu vydané na základe § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka má za následok zrušenie
alebo zmenu práva zodpovedajúce vecnému bremenu (jeho obmedzenie). V prípade, že z dôvodu
zmeny pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom bremene, môže súd tiež rozhodnúť, že namiesto
vecného plnenia sa poskytne plnenie peňažné. Súd v rozhodnutí o zrušení alebo obmedzení
vecného bremena musí súčasne rozhodnúť aj o priznaní primeranej náhrady, ktorá sa poskytne buď vo
forme jednorazovej peňažnej náhrady, alebo opakujúcej sa peňažného plnenia alebo naturálnej náhrady
(vytvorenie stavu, ktorý zabezpečí uspokojovanie potrieb oprávneného iným spôsobom ako je doterajší
výkon oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena).

Z uvedeného nesporne vyplýva, že v prípade, že súd postupuje podľa § 151p ods. 3 Občianskeho
zákonníka musí vždy rozhodnúť o priznaní primeranej náhrady za zrušené vecné bremeno.

Pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na priznanie náhrady za zrušené vecné bremeno zamietol
z dôvodov nevyčíslenia výšky jednotlivých náhrad, ktorých sa navrhovateľ domáhal , odvolací súd len
poukazuje na skutočnosť, že náhradu za zrušené vecné bremeno požadoval navrhovateľ vo výške 4000
eur a bolo úlohou súdu posúdiť primeranosť tejto náhrady za zrušené vecné bremeno. Bez povšimnutia
nie je možné nechať ani vyjadrenie odporkyne, že č. l. 127, v ktorom navrhovala priznať navrhovateľovi
peňažnú náhradu za zrušené vecné bremeno vo výške 300 eur s poukazom na skutočnosť, že
navrhovateľ nikdy za vodu ani za vecné bremeno nič neplatil ako i na skutočnosť, že pripojenie na
obecný vodovod v roku 1997, kedy bol zriadený, bolo cca 5000 Sk a hodnota studne bola ocenená v
roku 2013 sumou 6666,40 Sk podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX založenom v spise.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie na primeranú náhradu pre navrhovateľa za
zrušené vecné bremeno a následne rozhodnúť o trovách celého konania.

Navrhovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, čo zdôvodnil tým, že je osobou
zdravotne ťažko postihnutou, s čím je spojená zvýšená potreba finančných prostriedkov proti zdravej
osobe, poukázal na výšku svojho starobného a vdoveckého dôchodku 544,40 eur a skutočnosť, že
musí finančne podporovať syna Z. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je dlhodobo bez vlastnej viny
nezamestnaný. Majetkové pomery navrhovateľa , ktoré uviedol je vlastníctvo bytu a chalupy v Y., ktorá
si vyžaduje neustále finančné náklady, vlastní ornú pôdu, z ktorej nemá príjem.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo z časti oslobodenie
od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie
na celé konanie má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však
nevracajú.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje vyhovieť návrhu účastníka občianskeho súdneho konania na
oslobodenie od súdnych poplatkov ak sú splnené predpoklady na oslobodenie. Ide predovšetkým o
pomery účastníka, ktoré nie sú len dočasnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo
z časti (v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú
povinnosť, alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať, okolnosti, že nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom sa prihliada na výšku súdneho
poplatku.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca má v súčasnosti starobný a vdovský dôchodok vo výške 544,40 eur,
je vlastníkom viacerých nehnuteľností - bytu na B. XX v Z., chalupy v súpisné č. XXX v k.ú. Y. pozemkov
v k.ú. Y., nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je osobou ZŤP.

So zreteľom na majetkové a finančné pomery navrhovateľa dospel odvolací súd k názoru, že
nepreukázal existenciu pomerov so zreteľom, na ktoré by mu bolo možné priznať oslobodenie od
súdnych poplatkov. Po zohľadnení pravidelného mesačného príjmu (starobný a vdovský dôchodok)
jeho majetkových pomerov, vlastníctva bytu, chalupy, pozemkov, dospel k záveru, a to i po zohľadnení
skutočnosti, že navrhovateľ je osobou ZŤP, že je schopný zaplatiť súdny poplatok bez toho, aby došlo k
vážnemu zhoršeniu jeho životnej úrovne alebo aby sa dostal do ťaživej finančnej situácie. Odvolací súd
zohľadnil i výšku súdneho poplatku za podané odvolanie, ktorý je vo výške 99,50 eur.

Nepriznaním oslobodenia od súdnych poplatkov odporcovi nie je znemožnené uplatnenie alebo bránenie
jeho práva, nakoľko v danej veci odvolací súd rozhodoval bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku
z odvolania.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na
svoju vyživovaciu povinnosť k synovi Z., ktorý má XX rokov a je nezamestnaný ako i na zrážky
vykonávané z jeho dôchodku z dôvodov exekúcii, na uvedené skutočnosti odvolací súd nemohol
prihliadnuť, nakoľko nie sú dôvodmi pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Z týchto dôvodov krajský súd navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .