Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5Cbi/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210481
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114210481.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jaroslavom Macekom v právnej veci navrhovateľa:
BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom Námestie M. Benku 10, 811 07 Bratislava,
adresa kancelárie M. R. Štefánika 73, 010 01 Žilina, IČO: 36 669 415, správcu konkurznej podstaty
úpadcu: TERMY ORAVICE, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1821, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 547
321, právne zastúpený JUDr. Lena Mišalová, advokátka so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín,

proti žalovanému: Bairo s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 46 195 432, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie 42.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že Zmluva o poskytovaní marketingovej činnosti zo dňa 1.1.2013, uzatvorená medzi
poskytovateľom služieb Bairo, s.r.o., Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 461 954 32 na jednej strane
a klientom TERMY ORAVICE, s.r.o., M. R: Štefánika 1821, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 465 473 21 na
strane druhej, je voči konkurzným veriteľom úpadcu TERMY ORAVICE, s.r.o. v konkurze, so sídlom M.

R. Štefánika 1821, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 547 321 právne neúčinná.

Odporca je povinný zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu TERMY ORAVICE, s.r.o., so
sídlom M. R. Štefánika 1821, Dolný Kubín, IČO: 465 473 21, v konkurznom konaní, vedenom Okresným
súdom Žilina pod. sp. zn. 2K 28/2013, plnenie, prijaté z neúčinnej zmluvy vo výške 42.000,- eur v lehote

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume
291,79 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 17.3.2014, doručeným súdu dňa 24.3.2014, domáhal sa navrhovateľ určenia, že
Zmluva o poskytovaní marketingovej činnosti zo dňa 1.1.2013, uzatvorená medzi odporcom a klientom

TERMY ORAVICE, s.r.o., Dolný Kubín, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná, ako aj zaplatenia
42.000,- eur do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu TERMY ORAVICE, s.r.o., Dolný Kubín. V
návrhu uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K 28/2013 zo dňa 16.12.2013 bol
na majetok obchodnej spoločnosti TERMY ORAVICE, s.r.o., IČO: 46 547 321, vyhlásený konkurz a
do funkcie správcu bola ustanovená JUDr. Eva Plichtová. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 248/2013 zo dňa 27.12.2013. Správca v súlade s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú zo ZKR,

preskúmal právne úkony úpadcu, pričom zistil, že úpadca uzavrel okrem iného aj Zmluvu o poskytovaní
marketingovej činnosti dňa 1.1.2013, ktorá je odporovateľným právnym úkonom. Predmetom zmluvy
bol záväzok poskytovateľa - žalovaného - poskytovať klientovi - úpadcovi - marketingové služby a
plniť ďalšie povinnosti, vyplývajúce preňho z tejto zmluvy, záväzok úpadcu zaplatiť poskytovateľovi
dohodnutú odmenu a plniť ďalšie povinnosti, vyplývajúce preňho z tejto zmluvy. Marketingové služby
boli definované v bode 2.2 zmluvy ako poskytovanie marketingových služieb, konkrétne vo veci

realizovania marketingových služieb a prezentácie strediska SKI Oravice a Thermal park Oravice
a ďalšie povinnosti žalovaného boli v bode 3.1 uvedené nasledovne: Zabezpečovanie a distribúcialetákov na území Poľska v mestách Zakopane, Nowy Targ, Krakow, Bielsko-Biala, Katowice, Warszawa,
Poznaň, prezentácia strediska v obchodných centrách, a to v mestách Krakow, Katowice, Poznaň,
Warzsawa, Bielsko-Biala, ostatné marketingové služby podľa požiadaviek úpadcu. Žalovaný mal podľa

zmluvymarketingovéslužbyposkytovaťvobdobíod1.1.2013do28.2.2013aúpadcasazaviazalzaplatiť
za poskytovanie marketingových služieb v dohodnutom období odmenu vo výške 35.000,- eur bez
DPH. Žalovaný fakturoval marketingové služby faktúrou zo dňa 28.2.2013, splatnou dňa 21.3.2013,
na sumu 42.000,- eur a úpadca túto sumu uhradil dňa 28.3.2013 prevodom na účet žalovaného.
K splneniu všeobecných predpokladov odporovania právneho úkonu navrhovateľ uviedol, že bola

dodržaná lehota na uplatnenie odporovacieho práva podľa § 57 ods. 2 ZKR, keďže konkurz bol
vyhlásený dňa 27.12.2013 a lehota na uplatnenie odporovacieho práva uplynie 27.12.2014, žaloba
je teda podaná včas. Zmluva o marketingovej činnosti je úkonom medzi dlžníkom a žalovaným. V
dôsledku tohto úkonu nie je možné v konkurzne uspokojiť pohľadávky prihlásených veriteľov. Okrem
iného navrhovateľ poukazuje napr. na pohľadávku veriteľa Daňové riaditeľstvo SR v prihlásenej a
uznanej výške 145.000,- eur, vyrubenú rozhodnutím z 23.11.2012, pričom súpisová hodnota majetku,

spísaného správcom, je len vo výške 4.901,45 eur a v konkurze sú prihlásené aj ďalšie pohľadávky v
uznanej výške cca 160.000,- eur. Je zrejmé, že spísaný majetok nebude postačovať na uspokojenie
pohľadávok prihlásených veriteľov. Majetok úpadcu sa odporovaným právnym úkonom zmenšil o sumu
42.000,- eur a majetok, ktorý úpadcovi zostal, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených
veriteľov. V posudzovanom prípade sa jedná o odplatný úkon dlžníka, ktorý na jeho podklade neprijal

adekvátne protiplnenie. Žalobca má zato, že predmetná zmluva o marketingovej činnosti vzhľadom na
obdobie, v ktorom bola uzatvorená, kedy dlžník bol v úpadku, ako aj vzhľadom na dohodnutú cenu a
neurčité vymedzenie činností, ktoré majú byť za dohodnutú cenu poskytované, bola účelová v snahe
odčerpať z majetku aj posledné aktíva vo forme peňažných prostriedkov na účte úpadcu. Úpadca za
poskytnutéplnenie-zaplatenúcenu-neprijalekvivalentnéplnenie.Navrhovateľzdôrazňujenasledovné:

nepomer medzi hodnotou plnenia, ktorý mal poskytnúť žalovaný a zaplatenou cenou, nevyváženosť
zmluvných podmienok v neprospech úpadcu, príliš všeobecné formulovanie povinností poskytovateľa
marketingovej činnosti a nepreukázanie splnenia čo i len časti povinností zo strany poskytovateľa
marketingovej činnosti. Z dokladov, nachádzajúcich sa v účtovníctve úpadcu, nie je zrejmé, či vôbec
boli akékoľvek služby na základe tejto zmluvy poskytnuté, nakoľko okrem zmluvy, faktúry a úhrady

fakturovanej ceny sa v účtovníctve úpadcu nenachádzajú žiadne doklady. Úpadca nebol vlastníkom
SKI centra, ani Thermal parku, ktorý mal byť odporovanou zmluvou propagovaný a tento mal úpadca
len v nájme. Záver o účelovosti a neprimeranosti plnenia podporuje fakt, že zmluvné strany dohodli
poskytovanie služieb v období od 1.1.2013 od 28.2.2013, pričom však úpadca v čase uzatvorenia
odporovanej zmluvy mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na SKI centrum a Thermal park len na dobu do

31.1.2013. Odporovateľný úkon zmluvy o marketingovej činnosti bol uskutočnený v čase, keď bol dlžník
v úpadku, hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku, mal viac ako jedného veriteľa.

Odporca bol po celý čas konania procesne pasívny, k žalobe sa nevyjadril, nezúčastnil sa vytýčených
pojednávaní a zásielky mu boli doručované v zmysle § 48 ods.2 OSP.

Na prejednanie veci súd vytýčil pojednávanie, kde vypočutím právnej zástupkyne navrhovateľa a
listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav:

Z Obchodného vestníka č. 248/2013 zo dňa 27.12.2013 na č. l. 6, ako aj z pripojeného konkurzného

spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K 28/2013 súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.
zn. 2K 28/2013 zo dňa 16.12.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka TERMY ORAVICE, s.r.o..
Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č.248/2013 z 27.12.2013.

Zo Zmluvy o poskytovaní marketingovej činnosti na č. l. 7 - 9 súd zistil, že táto je uzatvorená medzi

odporcom a klientom TERMY ORAVICE, s.r.o.. Účelom zmluvy je upraviť právne vzťahy medzi
poskytovateľom a klientom pri poskytovaní marketingových služieb, konkrétne vo veci realizovania
marketingových služieb a prezentácie strediska SKI Oravice a Thermal park Oravice pre spoločnosť
Termy Oravice, s.r.o.. Zmluvné strany sa dohodli, že odmena poskytovateľa je dohodnutá vo výške
35.000,- eur bez DPH. Zmluva je datovaná dňom 1.1.2013.

Z faktúry na č. l. 10 súd zistil, že touto faktúrou fakturoval odporca odberateľovi Termy Oravice, s.r.o.,
Dolný Kubín, sumu 42.000,- eur na základe zmluvy o poskytovaní marketingovej činnosti. Táto faktúra
je vystavená dňom 28.2.2013 a splatná dňa 21.3.2013.Z výpisu z účtu na č. l. 11 súd zistil, že dňa 28.3.2013 bola na účet spoločnosti Bairo, s.r.o., spoločnosťou
Termy Oravice, s.r.o., uhradená suma 42.000,- eur.

Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok na č. l. 12 - 13 súd zistil, že ňou Slovenská
republika - Daňový úrad Žilina, prihlásila svoju pohľadávku do konkurzu na majetok dlžníka TERMY
ORAVICE, s.r.o., Dolný Kubín, vo výške 155.561,30 eur. Z Rozhodnutia Daňového úradu Žilina
č.9511301/5/3469973/2012 z 23.11.2012 na č.l.14 súd zistil, že ním bola úpadcovi určená zábezpeka

na daň z pridanej hodnoty vo výške 145.000 eur, pričom ju bol povinný zložiť do 20 dní od doručenia
rozhodnutia a odvolanie voči tomuto rozhodnutiu nemalo odkladný účinok. Podľa priloženej doručenky
bolo rozhodnutie úpadcovi doručené dňa 27.11.2012.

Z Nájomnej zmluvy na č. l. 16 - 19 súd zistil, že táto je uzatvorená medzi EQA, s.r.o., Dolný Kubín
a TERMY ORAVICE, s.r.o., Dolný Kubín. Jej predmetom je hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý je

špecifikovaný v prílohe č. 1 zmluvy. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 14.040,- eur za celú dobu nájmu.
Zmluva je uzatvorená dňa 31.12.2012 a je uzatvorená na dobu určitú do 31.1.2013. Z prílohy k tejto
nájomnej zmluve na č. l. 18 - 19 je zistiteľné, že predmetom prenájmu boli hnuteľné veci.

Z Nájomnej zmluvy na č. l. 20 - 22 súd zistil, že táto je uzatvorená medzi MEANDER PARK, s.r.o. „v

konkurze“ a TERMY ORAVICE, s.r.o., Dolný Kubín a jej predmetom je nájom podniku úpadcu, konkrétne
Hotel a hotelový komplex MEANDER ORAVICE, ako aj hnuteľné veci vo vlastníctve úpadcu, vrátane
osobnej zložky podnikania všetkých zamestnancov úpadcu. Táto zmluva je uzatvorená dňa 31.12.2012
a podľa článku 6 bod. 2 tejto zmluvy sa uzatvára na dobu určitú do 31.1.2013.

Z vyjadrenia spoločnosti Cor Consult, s.r.o., Dolný Kubín na č. l. 48 - 49 súd zistil, že spoločnosť
TERMY ORAVICE, s.r.o., prvý krát naplnila podmienky predĺženia v januári 2013. Majetok spoločnosti
bol v januári 2013 vo výške 197.574,- Eur a záväzky vo výške 238.285,- eur, záväzky tak boli vyššie
o 40.711,- eur a spoločnosť mala zároveň v tomto období viac ako jedného veriteľa. Záväzky už do
konca účtovného obdobia 2013 neustále presahovali majetok spoločnosti a spoločnosť mala zároveň

viac ako jedného veriteľa. V porovnaní s decembrom 2012, kedy spoločnosť ešte podmienky predĺženia
nespĺňala, sa zvýšil počet dodávateľských faktúr, čím záväzky spoločnosti vzrástli o 54.000,- eur.
Záväzky voči zamestnancom a štátu vzrástli o 16.000,- eur.

Zistený skutkový stav subsumoval súd pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:

Podľa § 57 ods.1 z.č. 7/2005 Z.z. ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods.2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 58 ods.1 ZKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa § 58 ods.2 ZKR právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.

Podľa § 58 ods.3 ZKR odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia,
ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez
primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.Podľa § 60 ods.1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov

a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa § 60 ods.2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.

Podľa § 60 ods.3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods.1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne

urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 63 ods.1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo

alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov.
Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú:
a) právny úkon dlžníka,
b) účinnosť právneho úkonu dlžníka,
c) ukrátenie pohľadávky veriteľa.

Osobitné predpoklady odporovateľnosti v konkurznom konaní sú:
d) vyhlásenie konkurzu
e) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku,
f) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

Možno dodať, že odporovateľnosť musí uplatniť aktívne legitimovaný subjekt - správca alebo veriteľ
voči pasívne legitimovanému subjektu a to v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu(§ 57 ods.2
ZKR). Odporovateľnosť možno uplatniť len pri právnych úkonoch vykonaných v stanovenom čase pred
začatím konkurzného konania.

In concreto v posudzovanom prípade sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu aktívne
legitimovaný subjekt - správca konkurznej podstaty v jednoročnej lehote od vyhlásenia konkurzu
stanovenej v § 57 ods.2 ZKR (konkurz bol vyhlásený uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku
dňa 27.12.2013, účinky vyhlásenia konkurzu tak v zmysle § 199 ods.9 ZKR nastali 28.12.2013, žaloba
bola podaná 24.3.2014). Návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu napáda právny úkon dlžníka

- úpadcu, pričom napadnutý právny úkon je platný a účinný. Z listinných dôkazov má súd tiež za
preukázané naplnenie ďalšieho predpokladu odporovateľnosti a to ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý
si prihlásil pohľadávku a to pohľadávky veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, ktorá vznikla
v roku 2012 (t.j. skôr ako bol vykonaný napadnutý právny úkon) a v čase vyhlásenia konkurzu na
majetok úpadcu bola splatná a neuhradená. Možno tiež konštatovať, že žaloba je podaná proti pasívne

legitimovanému subjektu v zmysle § 62 ods.1 ZKR - osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho
úkonu prospech - zmluvnému partnerovi úpadcu, ktorému bola uhradená suma 42.000.- eur.

Súd dospel k záveru, že vo veci sú naplnené všeobecné a osobitné podmienky odporovateľnosti v
konkurze. Posudzovaný napadnutý právny úkon možno posúdiť ako právny úkon bez primeraného

protiplnenia v zmysle § 58 ZKR, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporca za
poskytnutúodplatu42.000.-eurposkytolúpadcoviakúkoľvekprotihodnotuvpodobezmluvnedojednanej
propagačnej činnosti, ktorej obsah bol navyše dojednaný veľmi vágne. Ak do konca roka 2012 nebol
úpadca predĺžený a k predĺženiu u úpadcu došlo v januári 2013, javí sa, že to bol práve napadnutýprávny úkon, ktorého uzavretie spôsobilo prevzatie záväzku, ktorý spôsobil predĺženie a teda úpadok
úpadcu, čím je naplnená prvá z hypotéz právnej normy uvedenej v prvej vete §-u 58 ods.2 ZKR.

Navrhovateľ sa domáhal vyslovenia neúčinnosti napádaného právneho úkonu aj ako ukracujúceho
právneho úkonu v zmysle § 60 ZKR. Súd však konštatuje, že vykonaním dokazovaním nebola v zmysle §
60 ods.2 ZKR preukázaná vedomosť druhej strany (odporcu) o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov,
preto súd vyslovil neúčinnosť Zmluvy o poskytovaní marketingovej činnosti „len“ ako právneho úkonu
bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ZKR.

V zmysle § 63 ods.1 ZKR potom súd zaviazal odporcu, aby do dotknutej všeobecnej konkurznej podstaty
zaplatil sumu 42.000.- eur, ktorá odporovaným právnym úkonom ušla z majetku úpadcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý úspech nemal.

V tomto konaní mal úspech navrhovateľ, keďže návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Preto odporca
je povinný znášať aj trovy konania navrhovateľa, potrebné na účelné uplatnenie jeho práva. Navrhovateľ

si uplatnil právo na náhradu trov konania v podaní zo dňa 17.03.2014 (č.l. 5 spisu), ktoré špecifikoval
v podaní zo dňa 24.7.2015.

Vrámcináhradytrovkonaniasinavrhovateľuplatniltrovyprávnehozastúpeniaza3úkonyprávnejslužby
(prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba zo dňa 17.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 09.12.2014),

pričom za jeden úkon právnej služby požadoval tarifnú odmenu určenú ako 1/13 výpočtového základu,
t.j. 61,87 eur v roku 2014 a 64,53 eur v roku 2015 za uplatnený petit „vyslovenia neúčinnosti právneho
úkonu“ a tiež tarifnú odmenu z hodnoty veci z petitu „na zaplatenie sumy 42.000,- eur“ v sume 506,21
eur.

Navrhovateľ uviedol, že základná sadza tarifnej odmeny určená podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. pri dvoch samostatných petitoch je určená ako sadzba tarifnej odmeny veci s najvyššou hodnotou
zvýšená o 1/3 hodnoty tarifnej odmeny v ostatných veciach, teda tarifná odmena je daná súčtom 506,21
eur+1/3-inazosumy61,87eur(resp.64,53eur),t.j.spolu526,84eur(2014)a527,72eur(2015).Ktomu
si navrhovateľ uplatnil 3 x režijný paušál. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu za stratu času Dolný

Kubín - Žilina vo výške 53,60 eur (4x13,40 eur) a cestovné na trase Dolný Kubín - Žilina 54 km a späť
dňa 09.12.2014 vo výške 28,52 eur pozostávajúca z nákladov na benzín 6/100x108x1,353eur=8,89 eur,
náhrada 0,183eur x 108km=19,76 eur (použité vozidlo: VW POLO, EČV: RK-787BB, benzín, spotreba
6l/100km, priemerná cena PHM 1,353 eur/l).

Podľa § 151 ods. 5 veta prvá OSP, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných
pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.

Sadzobníkom sa pre účely určenia odmeny za právne služby poskytnuté advokátom rozumie aj vyhláška
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako „vyhláška“). V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky sa základná
sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa úkonov
právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Z § 10 ods. 1 vyhlášky
vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, určuje sa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby stanoveným výpočtom v závislosti od tarifnej hodnoty (viď bližšie toto ustanovenie vyhlášky).

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení vyhlášky č. 184/2013, účinnej od 1.7.2013,
platí, že ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena
veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu
práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie
spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch
alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.V tejto súvislosti poukazuje súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3M Cdo/9/2009 zo dňa 21.10.2010. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že

v konaniach o určenie neúčinnosti právneho úkonu hodnotu predmetu konania nemožno vyjadriť v
peniazoch. Zároveň súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/27/2012, v
zmysle ktorého pri výpočte odmeny advokáta sa nevychádza z hodnoty predmetu sporu, ale považuje
sa za predmet, ktorý nie je možné oceniť, aj ak ide o odporovaciu žalobu.

Pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd považoval za
rozhodujúce, že v prejednávanej veci je predmetom konania určenie neúčinnosti právneho úkonu. Podľa
zaužívanej súdnej praxe, ak je predmetom konania určenie neplatnosti právneho úkonu, posudzuje sa,
či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť
objektívne neoceniteľnú peniazmi. Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto v prípadoch sporov
o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa § 11

ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 1/2008 zo
dňa 14.2.2011).

V danej veci podal navrhovateľ návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Hodnotu predmetu
navrhovateľom požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch. I keby bolo podanie tohto návrhu

jedným z viacerých procesných prostriedkov, ktorými navrhovateľ sleduje dosiahnutie takého konečného
cieľa, ktorý je vyjadriteľný v peniazoch (t.j. i keby navrhovateľovi v konečnom dôsledku išlo o vymoženie
sumy 42.000,- eur), nemožno prehliadať, že návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má (a
môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v
otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti); podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemá (a ani nemôže)

priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnosť, že navrhovateľ sa
domáhal aj zaplatenia príslušnej peňažnej náhrady za vec, ktorá bola odporovateľným právnym úkonom
prevedená z majetku úpadcu, nie je v tomto prípade relevantná, nakoľko je to nárok súvisiaci s určením
neúčinnosti právneho úkonu a nie je nárokom samostatným (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo/27/2012).

Súd okrem uvedeného konštatuje, že odporca bol síce na základe návrhu navrhovateľa (žaloby)
rozsudkom zaviazaný aj na úhradu peňažnej sumy (42.000,- eur) do všeobecnej podstaty úpadcu, avšak
z hľadiska trov konania mu nevznikol nárok na náhradu trov, nakoľko odporca svojím konaním nedal
dôvod na takúto žalobu, ktorá bola podaná z pohľadu trov konania predčasne, keďže odporcovi nebola

daná možnosť dobrovoľného plnenia po tom, čo bolo rozhodnuté o určení neúčinnosti právneho úkonu.

Vzhľadom na uvedené súd navrhovateľovi nepriznal uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za
petit „na zaplatenie sumy 42.000,- eur“, ale pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta
vychádzal iba z neurčitku, keďže za petit „vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu“ si navrhovateľ uplatnil

tarifnú odmenu určenú ako 1/13 výpočtového základu a teda za jeden úkon právnej služby priznal
navrhovateľovi náhradu tarifnej odmeny advokáta v sume zodpovedajúcej jednej trinástine výpočtového
základu platného v čase vykonania úkonu (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky). V zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2005 Z.z. je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina
výpočtovéhozákladu,čopredstavujevroku2014sumu61,85eur.Všetkyuplatnenéúkonybolivykonané

v roku 2014.

Ako dôvodne uplatnené tak boli navrhovateľovi podľa § 11 ods. 1 písm. a), §13a ods. 1 písm. a), c) a
d), § 15, § 16 ods. 4 a § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vyhlášky č. 184/2013 Z.z., účinnej od
1.7.2013, priznané trovy vo výške 291,79 eur, a to nasledovne:

A) tarifná odmena a režijný paušál advokáta za 3 úkony právnej služby, spolu vo výške 209,67 eur, a
to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia (na základe plnomocenstva zo dňa 14.03.2014 - tarifná odmena v
sume 61,85 eur + režijný paušál v sume 8,04 eur, spolu 69,89 eur;

2. písomné podanie na súd vo veci samej (návrh na začatie konania zo dňa 17.03.2014) - tarifná odmena
v sume 61,85 eur + režijný paušál v sume 8,04 eur, spolu 69,89 eur
3. účasť na pojednávaní dňa 09.12.2014 - tarifná odmena v sume 61,85 eur + režijný paušál v sume
8,04 eur, spolu 69,89 eur;B) náhrada za stratu času v sume 53,60 eur cestou z Dolného Kubína na pojednávanie do Žiliny a späť
dňa 09.12.2014, spolu za uplatnené 4 polhodiny po 13,40 eur;

C)náhradacestovnýchvýdavkovvsume 28,52eurnatraseDolnýKubín-Žilinacestounapojednávanie
a späť dňa 09.12.2014, ktorá pozostáva z náhrady za prejdené kilometre (2 x 54 km x 0,183 eur teda )
vo výške 19,76 eur a z náhrady za spotrebované pohonné hmoty (6/100x108x1,353eur) vo výške 8,89
eur (použité vozidlo: VW POLO, EČV: RK-787BB, benzín, spotreba 6l/100km, priemerná cena PHM v

mesiaci decembre 2014 - 1,353 eur/l).

Náhradu trov právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi podľa
§ 149 ods. 1 OSP priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Leny Mišalovej, do troch dní
po právoplatnosti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).