Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114217245
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114217245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.BoženyHusárovejačlenovJUDr.Róberta

Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: TROST AUTO SERVICE TECHNIK s.r.o.,
Zvolenská cesta 23, Banská Bystrica, IČO: 31 637 141, zastúpený JUDr. JAKUB KAJBA, advokátska
kancelária s.r.o., Komenského 3, Banská Bystrica proti žalovanému: AuSe s.r.o., Orešanská 11, Trnava,
IČO: 46 761 535, o zaplatenie 1.728,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 23Cb/93/2014-60 zo dňa 10.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 107,66 eur k rukám
právneho zástupcu žalobcu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
1.728,- eur s 8,25 % úrokom z omeškania od 13.11.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za
zaplatený súdny poplatok vo výške 103,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 633,17 eur všetko
do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že
žalovanému dodal tovar, konkrétne zdvíhacie zariadenie, za ktoré uhradil žalovaný časť kúpnej ceny
formou akontácie a zostatok vo výške žalovanej istiny odmieta zaplatiť.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a uvádzal, že podľa odborných stanovísk je predmet
kúpy - zdvíhacie zariadenie nespôsobilé na prevádzku a nebezpečné.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi,

vypočul účastníkov konania a navrhnutých svedkov a dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola riadne
uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej si žalovaný kúpil u žalobcu zdvíhacie zariadenie, ktoré
mu žalobca odovzdal. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný z kúpnej ceny uhradil len časť
vo výške 1.152,- eur, zostatok mal splatiť v 24 splátkach, ktoré už nezaplatil. K námietke žalovaného,
podľa ktorej mu bol tovar dodaný s vadami, prvostupňový súd vypočul svedkov R. L., L. U. a Y. J. a
ustálil, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého zariadenie v čase odovzdania nebolo schopné bezpečnej
prevádzky a malo vady nebolo v konaní preukázané, žalovaný žalobcu o žiadnych vadách zakúpeného

tovaru neinformoval okrem nefunkčného spínača, ktorý bol predávajúcim vymenený. Žalobca v konaní
namietol, že vady tovaru žalovaný riadne a včas u predávajúceho neuplatnil, nežiadal žiadne ďalšienároky z vád tovaru, teda si voči žalobcovi nesplnil povinnosti, ktoré mu zákon ukladá, keď nepreukázal,
že správu o tvrdených vadách tovaru podal bez odkladu a na nedostatky technického zariadenia včas
poukázal.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť oznámiť prípadné vady tovaru v
lehote uvedenej v ust. § 428 Obchod. zák. nesplnil, preto nemôže byť jeho tvrdeniu priznaná žiadna
relevancia, keďže nepodal notifikáciu vád bez zbytočného odkladu predávajúcemu a tak neuniesol v
konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo. V súvislosti s uvedeným súd prvého stupňa nároku v
celom rozsahu vyhovel a zároveň priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

Z hľadiska právneho posúdenia prvostupňový súd na vec aplikoval právnu úpravu vyplývajúcu z ust. §

409 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 428 ods. 1, 2 a § 448 ods. 1 Obchod. zák., ktorými je upravená kúpna
zmluva a nároky z tohto záväzkového vzťahu vyplývajúce, o úroku z omeškania rozhodol podľa ust. §
365 a 369 ods. 1 Obchod. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Zb.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešného žalovaného zaviazal
k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a

trovách právneho zastúpenia, ktoré v odôvodnení.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací
súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby ho
zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že prvostupňový súd
nedostatočne zistil skutkový stav, preto je jeho rozhodnutie neopodstatnené, keď na základe zmluvy

žalobca žalovanému dodal zdvihák, za ktorý žalovaný zaplatil žalobcovi prvú časť dohodnutej ceny.
Po dodaní zdviháku bola vykonaná odborná prehliadka a odborná skúška odborným pracovníkom
zdvíhacích zariadení R. L., s ktorým v tom čase spolupracoval žalobca a ktorý skonštatoval v zázname o
vykonaníodbornejprehliadkyaodbornejskúškyzodňa 03.12.2012,žezariadeniejeschopnébezpečnej
prevádzky. Oproti tomu ale žalovaný má technické vzdelanie, aj prax s obdobnými zariadeniami,

preto na základe vlastnej prehliadky dodaného zariadenia mal za to, že zakúpený tovar nie je v
stave vyhovujúcom, nespĺňa požiadavku bezpečnej prevádzky, mnohé nedostatky boli zjavné už pri
vykonaní vlastnej prehliadky zariadenia žalovaným, keď chýbali zaisťovacie kolíky na hydraulickom
a elektrickom vedení v stĺpov. Na tieto námietky nebolo prihliadnuté, hoci na ne žalovaný žalobcu
upozorňoval pri obchodných stretnutiach. Žalobca vytýkané nedostatky nezohľadnil, preto sa žalovaný

rozhodol vykonať kontrolnú odbornú prehliadku a odbornú skúšku na svoje náklady dňa 17.06.2013
revíznym technikom zdvíhacích zariadení T. L., ktorý uviedol, že zariadenie má 8 závad a nedostatkov a
je nespôsobilé na bezpečnú prevádzku. Rovnako boli v tomto rozhodnutí o nespôsobilosti zariadenia na
bezpečnú prevádzku vytknuté aj zaisťovacie kolíky a ostatné nedostatky, na ktoré žalovaný už žalobcu
pri odovzdaní predmetu kúpy upozorňoval. Žalovaný požiadal o odborné stanovisko aj Technickú

inšpekciu a.s., ktorá je oprávnenou právnickou osobou overovať plnenie požiadaviek bezpečnosti
technických zariadení a ktorá v odbornom stanovisku skonštatovala rovnaké nedostatky, aké boli zistené
i T. L.. Okrem toho poukázal odvolateľ i na to, že dodaný tovar nebol opatrený príslušným návodom
a legislatívou požadovanou dokumentáciou, teda žalobca nedodržal zmluvné podmienky súvisiace s
riadnym dodaním tovaru. Odvolateľ vytýkal, že prvostupňový súd týmto skutočnostiam vôbec nevenoval

pozornosť a nároky z vád mu s poukazom na ust. § 428 ods. 1 Obchod. zák. nepriznal s tým, že
nepodal o vadách tovaru správu bez zbytočného odkladu. Prvostupňový súd sa ale nevyporiadal so
skutočnosťou, že na zdvíhacie zariadenie musí byť pred prvým použitím vyhotovená odborná skúška,
ktorá má byť vykonaná osobou poverenou predávajúcim. V zázname zo skúšky bolo skonštatované,
že zariadenie je možné používať, čím bol žalovaný ako kupujúci uvedený do omylu a keďže bola k

nemu vyhotovená odborná skúška, nemal dôvod zariadenie kontrolovať, ani bezodkladne informovať o
vadách, ktoré odhalil až po istom čase, keď si nechal vyhotoviť vlastnú kontrolnú skúšku Slovenskou
technickou inšpekciou. Z uvedeného dôvodu je možné mať za to, že až od tohto momentu sa o vadách
tovaru dozvedel a na tieto upozorňoval žalobcu, i keď iba telefonicky a pri osobných stretnutiach, pretože
žalobca odmietol spísať protokol o tom, že ho žalovaný o vadách informoval. Súčasne prvostupňový

súd nepostupoval správne, keď vypočul iba svedkov navrhnutých žalobcom a svedka, ktorého navrholžalovaný vypočuť odmietol s tým, že by uvedený svedok nemal možnosť objasniť sporné skutočnosti,
hoci tento bol prítomný, keď žalovaný namietal ústne vady u žalobcu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť.

Poukázal na to, že odborná prehliadka a skúška posúdenia technickou inšpekciou bola vykonaná až s
odstupom času od prevzatia tovaru, preto nie je možné tvrdiť, že sa jednalo o stav, v akom bol tovar
dodaný a tvrdenia žalovaného označil žalobca za účelové. K námietke odvolateľa, že súd nevypočul
ním navrhnutého svedka, žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/46/2011, podľa ktorého
súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a posúdenie návrhu, ktorý z dôkazov

vykoná, je vždy vecou súdu. Súčasne s poukazom na nález ÚS SR I ÚS 350/2008 poukázal na to, že
je právomocou všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania pri tom, aby
došlo k rýchlemu a hospodárnemu priebehu konania a zabezpečilo sa riadne zistenie skutkového stavu.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania
rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia

oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne
elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),

podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý

vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia
prvostupňovéhosúdukonštatuje,žeprvostupňovýsúdkonalvmedziachsvojejprávomoci,keďpríslušné
právne ustanovenia podstatné pre posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, jeho úvahy
vychádzajú z konkrétnych faktov, ktoré sú logické a právne akceptovateľné, rozhodnutie je náležite

odôvodnené, preto odvolacie dôvody považuje odvolací súd za nedôvodné.

Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi a s poukazom na správnosť rozhodnutia
prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že Obchodný zákonník neoznámenie vád predávajúcemu
kupujúcim upravuje miernejšie, keď k zániku práv z vád tovaru a k strate žalobného práva nedochádza
automaticky, ale iba na základe námietky vznesenej predávajúcim, ktorý má právo namietať, že kupujúci

sisvojupovinnosťoznámiťvadynesplnilvčas.Žalobcaakopredávajúcinámietkuoneskorenejnotifikácievád tovaru, ktorá mu patrí podľa ust. § 428 ods. 1 písm. a), b) Obchod. zák. využil a uplatnil, keď
poukázal na neskoré oznámenie vád, z toho dôvodu prvostupňový súd správne postupoval, keď
právo kupujúcemu z vád tovaru nepriznal. K uvedenému dáva odvolací súd do pozornosti žalovaného

skutočnosť, podľa ktorej sám potvrdil, že už v čase prevzatia tovaru mu boli zrejmé určité nedostatky
spočívajúce v tom, že na zdvíhacom zariadení chýbali zaisťovacie kolíky, nebol priložený návod v
slovenskom jazyku, na ktoré mohol žalobcu okamžite upozorniť a tieto vady vytknúť, čím by mu bolo
právo kupujúceho z vád tovaru zachované. Žalovaný ale takto nepostupoval a vlastnou pasivitou
spôsobil, že v konaní nebol úspešný a preto mu nebolo možné priznať práva, ktoré mu zákon poskytuje.

Pasivita odvolateľa, ktorý svoje zákonné právo nevyužil nemôže zakladať dôvodnosť ním uvádzaných
skutočností, ani nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu napadnutého odvolaním (§ 428 ods. 2
Obchod. zák.), z toho dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil, v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach podľa §
219 ods.2 O.s.p. poukazuje.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a

v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcom v trovách právneho
zastúpenia a to za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu prvého stupňa
dňa 11.02.2015 i s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci v hodnote
81,33 eur, k tomu paušálna náhrada vo výške 8,39 eur a 20 % DPH, je celkom 107,66 eur, ako vyplýva
z vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.