Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. júl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/245/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208191
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215208191.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci navrhovateľa:

E. Z., X.. XX.G.U. XXXX, L. F. M. XXXX/XX, XXX XX G. R., proti odporkyni v prvom rade: L. Z., X.. X.E.
XXXX, a odporkyni v druhom rade: H. Z., X.. X.E. XXXX, S. L. F. M. XXXX/XX, XXX XX G. R., o zrušenie
vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyniam v prvom ako aj v druhom
rade s účinnosťou od 1.septembra 2014, čím mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn.
4C/107/2011 z 10.júna 2011, a to v časti výživného navrhovateľa k odporkyniam.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 31.marca 2014 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k

obom odporkyniam. Svoj návrh odôvodnil tým že, rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn.
4C/107/2011 zo dňa 10.júna 2011 bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou voči svojim dcéram po 30
eur mesačne. Túto povinnosť si do podania návrhu riadne plnil. Obe odporkyne riadne ukončili povinnú
školskú dochádzku a toho času sú evidované na ÚPSVaR ako nezamestnané.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom navrhovateľa a odporkyne a jednak sa oboznámil
s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn.
4C/107/2011 z 10.júna 2011, rozhodnutím ÚPSVaR zo 4. a 6.2.2015 o vyradení odporkýň z evidencie
uchádzačov o zamestnanie (č.l. 2, 3), potvrdením o ukončení povinnej školskej dochádzky zo 16.3.2015,

lustráciou v registri sociálnej poisťovni ohľadne prehľadu zamestnaní a mzdových príjmov odporkýň, ako
aj s obsahom pripojeného spisu sp.zn. 4C/107/2011, následne, v súlade s § 167 O. s. p. v spojitosti s §
120 ods. 4 O. s. p. vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené, pričom zistil nasledovný skutkový
stav.

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom sp. zn. 4C/107/2011 z 10.júna 2011 uložil povinnosť
navrhovateľovi odporkyniam platiť výživné mesačne po 30 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
23.júna 2011. Toho času bola oprávnené maloleté 15 ročné.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ doposiaľ riadne platiť výživné na už plnoleté dcéry.

Podporoval ich a aj podporuje doteraz. Obe odporkyne ukončili povinnú školskú dochádzku v školskom
roku 2012/2013. Ďalej nepokračovali v štúdiu. sa rozhodla zmeniť vysokú školu, ale aj formu štúdia
z dennej na externú. Dňa 6.júla 2014 obe nadobudli plnoletosť. Boli registrované ako uchádzačky o
zamestnanie, t.č. sú už vyradené z evidencie.Predmetom tohto konania je zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa (povinného rodiča) k
odporkyniam (plnoletým dcéram).

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Teleológia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného
za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery
objektívnevosvojichrukách,je„strojcomsvojhošťastia".Záležíspravidlalennaňom(najehousilovnosti
a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky

si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje
potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho
rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Súhrnne možno konštatovať,
že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.

Podľa ustanovenia § 75 odsek 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s

dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá
sa teda také správanie oprávneného voči povinnému ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré
mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Súd tieto princípy vždy
musí skúmať v kontexte daného individuálneho prípadu, konania účastníkov a v súslednosti ich úkonov

v čase a mieste. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné
objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pričom zmeny pomerov môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa

závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného,
resp. okolnosťami na strane oprávneného. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata
zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových
pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej

alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný
stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané,
že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky
výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na

plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť, t. j. schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby (napr. hmotné, kultúrne) z

hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, štúdia, schopnosti zamestnať sa, vykonávať prácu, a podobne.
Skutočnosť, že dieťa nadobudlo plnoletosť nie je v tomto smere určujúce. Štandardne vyživovacia
povinnosť k dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie, čím treba rozumieť
najmä ukončenie štúdia na strednej škole, učilišti, príp. na vysokej škole dennou formou štúdia.
Pokiaľ dieťa popri riadnom zamestnaní študuje nie dennou formou, alebo vykonáva doplňujúce kurzyk zamestnaniu či iný druh nadstavby, tak vyživovacia povinnosť daná nie je. Pri akomkoľvek štúdiu
treba teda rozlišovať, či ide o štúdium, ktoré smeruje k nadobudnutiu nevyhnutnej spôsobilosti k výkonu
budúceho povolania alebo o štúdium doplnkové, ktoré dieťa realizuje popri zamestnaní za účelom

doplnenia jeho vzdelania. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť môže vzniknúť výnimočne, aj pokiaľ
dieťa síce študuje dennou formou, ale sa riadne na štúdium nepripravuje. Nejde pritom o ojedinelé
zlé študijné výsledky, ale o sústavné zanedbávanie štúdia, ktorého dôsledkom je buď opakujúce sa
opakovanie ročníka, alebo opakovaná zmena školy, ktorú dieťa navštevuje.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k

odporkyniam bola naposledy upravená Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 10.júna 2011.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za preukázané, že od času posledného rozhodnutia ohľadne
výživného, došlo k zmene pomerov v menšej miere na strane navrhovateľa, najmä ohľadne zdravotného
stavu. Majetkové pomery ostali nezmenené. Pokiaľ sa týka jeho príjmov, tie sa nezmenili, avšak
prirodzene mu vzrástli režijné výdavky. Tiež došlo k zmene pomerov na strane odporkýň. Z dokazovania
vyplynulo, že odporkyne sú zdravé mladé ženy, v konaní sa ani nebránili tým, že by mali nejaké

zdravotné problémy, ani nemajú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žije v domácnosti s
rodičmi. Toho času sú bez práce.

Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k
odporkyniam je dôvodný, pretože došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane odporkýň.
Ukončením štúdia a nepokračovaním v ďalšom štúdiu, odporkyne skončili svoju prípravu na budúce

povolanie. Štúdiom na týchto školách odporkyne získali dostatočné vzdelanie a zručnosti umožňujúce
sa im riadne zamestnať. Súd má za to, že odporkyne sa stala objektívne schopnou samostatne sa živiť.
Skutočnosť, že odporkyne sú, alebo aj boli istý čas bez príjmu, pritom podľa názoru súdu nie je v danom
prípade relevantnou skutočnosťou, pretože odporkyne nepreukázali a ani netvrdili, že by mali problémy
objektívne znemožňujúce riadne sa zamestnať (napr. v dôsledku choroby).

Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľa vyhovel, keďže mal za to, že odporkyne sú schopné
samé sa živiť a to prinajmenej od evidencii na ÚPSVaR ako uchádzačky o zamestnanie. Predtým riadne
ukončili povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2012/2013, plnoletosť nadobudli 6.júla 2014. Z
lustrácie v registri sociálnej poisťovne je zrejmé, že prvé pokusy o zamestnanie prebehli už v mesiaci
september 2014, a to u oboch. Nie je síce možné stanoviť jednoznačne deň, kedy na ich strane došlo

k takej kvalitatívnej zmene pomerov, ktoré by umožnilo určiť jednoznačne schopnosť živiť sa samé,
avšak súd je jednoznačne presvedčený, že odporkyne sú schopné samostatne uspokojovať všetky
svoje potreby (napr. hmotné, kultúrne) či už z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, stupňa vzdelania,
schopnosti zamestnať sa, vykonávať prácu, a to od 1.septrembra 2014. Súd preto zrušil vyživovaciu
povinnosťnavrhovateľakodporkyniamsúčinnosťouprávektomutodátumu.Týmtosúdzmenilrozsudok

Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 4C/107/2011 z 10.júna 2011 v časti výživného navrhovateľa
k odporkyniam.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi

ako účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech voči odporcovi však náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ a odporkyňa v 2.rade už nemôže podať odvolania, nakoľko sa tohto
práva účinne vzdali. Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie odporkyňa v 1.rade do 15 dní odo

dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave,
dvojmo.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).