Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/572/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413214383
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413214383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska l, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie
Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: L. G., N. A. C. XX, N., o zaplatenie 50,70 eura s prísl.,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C/350/2013-30, zo dňa
8.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia

istiny 50,70 eura a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním zistil, že
odporkyňa cestovala dopravným prostriedkom navrhovateľa dňa X.X.XXXX na linke č. XX a pri kontrole
sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 14 ods. 1 písm.
d), ods. 2, § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z., § 52 ods. 1, 3 a 4, § 100 ods. 1, § 101, § 108, § 760
Obč. zák. a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..

Svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je
súd ex offo povinný aj bez návrhu prihliadnuť na premlčanie. Zmluvu o preprave osôb uzavretú medzi
účastníkmi vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Uviedol, že jednoročná premlčacia doba, v ktorej sa

premlčujú práva z prepravy, začala v predmetnej veci plynúť odo dňa, kedy navrhovateľ mohol svoj nárok
prvýkrát uplatniť na súde, t.j. odo dňa nasledujúceho po tom, kedy odporkyňa cestovala bez platného
cestovného lístka, t.j. odo dňa 6.1.2012. Plynutie premlčacej doby skončilo dňa 6.1.2013. Nakoľko
navrhovateľ si svoje právo uplatnil dňa 8.8.2013, s prihliadnutím na jeho premlčanie súd prvého stupňa
návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Vytýkal nesprávne právne posúdenie veci tým, že súd prvého stupňa nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že v prejednávanej veci

sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Mal za to, že úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom
nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., keď táto povinnosť vznikla v zmysle zákona č.
168/1996 Z.z. Uvedený zákon neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez
cestovného lístka a preto je na mieste aplikácia § 101 Obč. zák.; pohľadávka 50 eur tak v čase podanianávrhu nebola premlčaná. Navrhovateľ záverom poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných
veciach, pričom v oboch prípadoch vyhovel odvolaniu navrhovateľa.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.7.2015 (§ 211
ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vznikne cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa X.X.XXXX domáhal zaplatenia cestovného a úhrady pri nepreukázaní
saplatnýmcestovnýmlístkom.Domáhalsatakprávzprepravy,keďakoprávonazaplateniecestovného,
tak aj právo na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom majú svoj právny
základ v porušení zmluvy o preprave uzavretej v zmysle § 760 Obč. zák. Podrobnejšiu úpravu osobnej

prepravy pritom určujú v súlade s § 772 Obč. zák. osobitné predpisy, najmä prepravný poriadok
navrhovateľa (upravujúci výšku úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom) a jeho tarifa.
Súd prvého stupňa sa správne zaoberal otázkou premlčania v zmysle § 108 Obč. zák., podľa ktorého
sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok
zo dňa 5.1.2012 vyplýva, že v uvedený deň cestovala odporkyňa bez cestovného lístka na linke č. 95;

zároveň bola vyzvaná na zaplatenie 50,70 eura; uvedeným dňom tak mohlo byť právo navrhovateľa na
zaplatenie cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom uplatnené prvý raz.
Nakoľko návrh na začatie konania bol podaný až dňa 8.8.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí
zákonnej ročnej premlčacej doby, keď po prihliadnutí na premlčanie z úradnej povinnosti aj bez návrhu
v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd prvého stupňa vyhodnotil navrhovateľom uplatnený

nárok ako premlčaný s odôvodnením, že predmetný spor sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Z
uvedeného dôvodu nebolo možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.).
Námietka navrhovateľa ohľadom potreby rozdielneho posudzovania premlčania práva na zaplatenie
cestovného a práva na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom nie je dôvodná
práve s poukazom na horeuvedené uplatnenie práv z prepravy ako pri práve na zaplatenie cestovného,

tak aj pri práve na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Ako právo na
zaplateniecestovného,takajprávonazaplatenieúhradyprinepreukázanísaplatnýmcestovnýmlístkom
sa premlčujú v zmysle § 108 Obč. zák. za jeden rok. Na uvedenom základe sa odvolací súd nestotožňuje
so závermi rozsudkov Krajského súdu v Bratislave, na ktoré poukázal navrhovateľ v podanom odvolaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje na stanovisko

Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave k výkladu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.,
ktoré prijal na svojom rokovaní dňa 5.2.2015, z ktorého senáty občianskoprávneho kolégia Krajského
súdu v Bratislave v zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. v rámci zjednoteného výkladu
vychádzajú. V predmetnom stanovisku, ktoré bolo prijaté k otázke k výkladu § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. vo veciach navrhovateľa, ktoré dopadá aj na prejednávanú vec, bol prijatý záver, že ustanovenie

§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. účinné od 1.5.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho
účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014. V odôvodnení je osobitne akceptovaný právny
názor, podľa ktorého napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normujepredovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na
jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o

konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia.
Keďžeideoprocesnéustanovenie,vprípadeabsencieprechodnéhoustanoveniaplatí,žesúdpostupuje
podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci
je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie
začalo skôr, t.j. pre účinnosťou zákona.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa, že si navrhovateľ návrhom na začatie konania
uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a že odporkyňa má v konaní postavenie spotrebiteľa, odvolací
súd uvádza, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené
v Prepravnom poriadku MHD v Bratislave, ktorý upravuje základné prepravné podmienky pre jednotlivé
druhy dopravy, a tým dopĺňa všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorého
zverejnenie a prístupnosť dopravca zabezpečuje v predajniach cestovných lístkov, v sídle dopravcu,

na webovom sídle www.dpb.sk, na zastávkach, kde sú na to vytvorené podmienky alebo v samotnom
dopravnom prostriedku, je pre cestujúceho verejným návrhom na uzavretie zmluvy o preprave osôb
podľa Občianskeho zákonníka. To znamená, že aj keď sa cestujúci môže s prepravným poriadkom
oboznámiť, nemôže jeho obsah ovplyvniť. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, v súlade s pojmovým
vymedzením spotrebiteľských zmlúv, zmluvu o preprave osôb v prejednávanej veci považovať za

spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 Obč. zák., v ktorej je odporkyňa spotrebiteľom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odporkyne odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.