Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/196/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315203650
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315203650.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia
s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47243368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa
7, Banská Bystrica proti žalovanému C. C., nar. XX. X. XXXX, X. XXX, X., o zaplatenie 327,21 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% p. a. odo

dňa 23.02.2014 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie o zaplatenie 65 eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 4,33 eur a trovy právneho

zastúpenia v sume 14,80 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 7. 4. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie
sumy 327,21 eur, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 262,21 eur od 23. 2. 2014 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 22. 1. 2014 k uzatvoreniu
rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej
zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bodu 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých
žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Predpokladom
uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese
internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie

zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová
zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma
zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas zaslaný zaslaním predzmluvného
formulára a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril
svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.
Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, ktorú tvorí súčet

poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou
sumou vo výške 62,21 eur, pričom celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú RPMN a jej spôsob
výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy. Žalobca predloženými písomnými výzvami vyzvalžalovaného na úhradu jeho záväzku a preto si žalobca uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených
nákladov v celkovej výške 65 eur v súlade s článkom IV bodu 5 rámcovej zmluvy. Celková dlžná suma
tak predstavuje 327,21 eur spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 5,25 % ročne zo sumy 262,21

eur od 23. 2. 2014 do zaplatenia.

Predmetom tohto konania je teda zaplatenie sumy 200 eur poskytnutej žalovanému titulom úveru, sumy
62,21 eur titulom nákladov za poskytnutie úveru a sumy 65 eur titulom nákladov spojených s písomnými
výzvami na zaplatenie dlhu.

Pred prvým pojednávaním dňa 19. 5. 2015 žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, súdu oznámil,
že berie žalobu v časti o zaplatenie celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 65 eur späť, na tejto časti
žaloby žalobca netrvá.

Podľa ustanovenia §96 ods. 1,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,

a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 65 eur späť skôr než sa začalo pojednávanie,
súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s citovaným ustanovením, pričom súhlas žalovaného sa
nevyžaduje, pretože jeho prípadný nesúhlas by nebol účinný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z
obchodného registra žalobcu, s rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a
pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu
žalobcu, jednotlivými upomienkami a zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, žalobca je právnickou osobou s predmetom činnosti
poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 22. 1. 2014 prostredníctvom diaľkovej internetovej komunikácie
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších

služieb

Podľa čl. IV. bodu 1 Rámcovej zmluvy, sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovanímaposkytnutímúveru,ktoréhovýškajeurčenáindividuálnevzávislostiodvýškyúveru,doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením

žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV. bodu 3 Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi

skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné
výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane
nasledovne:
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové

náklady 15 Eur;
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške 10 Eur;
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške 10 Eur;

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky: celkové
náklady vo výške 30 Eur.Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200

eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s
príslušenstvom vo výške 262,21 Eur do 22. 2. 2014 pri RPMN 2326,1%. V ďalej časti sa uvádza, že
celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eur.

Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu, dňa 22. 1. 2014 žalobca previedol finančné prostriedky vo

výške 200 eur na účet žalovaného.

Upomienkami zo dňa 27. 3. 2014, 3. 4. 2014, 17. 4. 2014 a 24. 4. 2014, žalobca vyzýval žalovaného
na úhradu dlhu.

V danej veci súd zistil, že aj po čiastočnom späťvzatí žaloby, je potrebné žalobe vyhovieť len čiastočne.

Aj keď žalobca v zmluve, uzatvorenej medzi účastníkmi konania uvádza, že poskytuje žalovanému
úver podľa Zák. č. 129/2010 Z.z., súd dospel k záveru, že vzhľadom na ustanovenie §1 ods. 3 písm.
l) citovaného zákona, na daný právny vzťah nie je možné aplikovať tento zákon. Podľa citovaného
ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3

mesiace. V danom prípade žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky dňa 22. 1. 2014 a ich
splatnosť bola dohodnutá na deň 22. 1. 2014, t.j. v lehote nepresahujúcej 3mesiace.

Taktiež súd dospel k záveru, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ani ustanovenia
Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Zmluva o úvere plní v obchodnom práve podobnú funkciu

ako pôžička v občianskom práve. Napriek určitým príbuzným črtám je však nutné tieto zmluvné typy
odlišovať.Podstatnýmrozdielommedzinimijezáväzokúverovéhodlžníkazaplatiťzprijatýchpeňažných
prostriedkov úroky. Ak by strany v zmluve túto dlžníkovu povinnosť vylúčili, nemôže byť daná zmluva
posudzovaná ako úverová, aj keby ju tak strany nazvali. Predmetná zmluva by sa posudzovala podľa
zmluvy o pôžičke a riadila by sa režimom Občianskeho zákonníka. V danej veci bolo medzi účastníkmi

konania výslovne dohodnuté, že žalobca poskytuje žalovanému finančné prostriedky bezúročne (čl.. IV.
bod 3 Rámcovej zmluvy, ako aj text Zmluvy o poskytnutí úveru). Preto súd v danej veci právny vzťah,
uzatvorený medzi účastníkmi konania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o pôžičke.
Rovnaký názor vyslovil v obdobnej veci aj Okresný súd Prešov v rozsudku zo dňa 5. 11. 2014 sp. zn.
XXC/XXX/XXXX.

Podľa ustanovenia §657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku zmluva medzi
dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov

diaľkovej komunikácie.

Podľa ustanovenia §2 písm. c), d) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú

spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí
predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť
zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peňažné prostriedky. Keďže žalobca preukázal
splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné

prostriedky vo výške 200 eur, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do
22. 2. 2014 a žalovaný túto povinnosť ani čiastočne nesplnil, preto súd žalobe v časti o zaplatenie 200
eur vyhovel.

Vyššie citované ustanovenia §657 a 658 Občianskeho zákonníka nedovoľujú dohodnúť si pri peňažnej

pôžičke iný druh odplaty ako úroky. Medzi účastníkmi konania bolo výslovne dohodnuté, že úver
(správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon
neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu
nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto

úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia §41 Občianskeho zákonníka sa uvedený
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je
len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného
obsahu zmluvy. Na základe uvedeného súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru,
vyjadreného sumou 62,21 eur a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy, zamietol.

Súd považoval poplatok za poskytnutie úveru za neplatne dohodnutý aj z iného dôvodu.

Právny vzťah, uzatvorený medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľský s poukazom na
citované ustanovenie §52 Občianskeho zákonníka, ako aj na citované ustanovenie §2 písm. a), c),

d) Zákona č. 266/2005 Z.z.. Žalobca ako veriteľ pri uzatvorení zmluvného vzťahu vystupoval v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra a žalovaný ako dlžník
uzatváral danú zmluvu s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodnej činnosti, podnikaniu alebo povolaniu.
Preto v danej veci je potrebné aplikovať nielen Smernicu rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalýchpodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre
žalovaného priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s
ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia
Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. Ú. XXX/XXXX-XX.

Zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že úver bol poskytnutý vrátane úroku, len to, že odporca sa
zaviazal vrátiť navrhovateľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 eur, pričom suma 62,21 eur
predstavuje celkové náklady spotrebiteľa - poplatok za poskytnutie úveru. Tento poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 62,21 eur vo vzťahu k poskytnutej sume 200 eur predstavuje 31,1%.

Pripeňažnýchúverochjesamozrejmé,žesaposkytujúzaodmenu,zvlášťakposkytovateľúveru(veriteľ)
má túto činnosť v predmete podnikania. Touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok,
ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V danej veci v zmluve o úvere nebol dohodnutý úrok z úveru.
Tento fakt pri veriteľovi, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov, evokuje
dojem, že úrok je skrytý v poplatku za poskytnutie úveru. V tomto prípade by ročná úroková sadzba

predstavovala 373,20% (keďže za mesačná odplata bola vo výške 31,1%, 12x 31,1% = 373,20%).
Takúto výšku odplaty však súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi, keďže takáto odplata je
mnohonásobne vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri
obdobných úveroch v danom období. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk
v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) L. R., bola priemerná úroková miera z úverov do 1

rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere v mesiaci január 2014 v hodnote 6,92 % ročne.

Súd má za to, že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná až o praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník
ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je už vopred pripravený na predtlačených formulároch
- tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje. Takéto dojednania v zmluve a v zmluvných

dojednaniachotakejtovysokejzmluvnejodmene,resp.poplatkuzaposkytnutieúveruvšaksúdpovažuje
pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odplata je zjavne vyššia ako bola priemerná
úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a
ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne
neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo.

V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny
dlžníkovi a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom
je taká výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám

ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v
zhode aj s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla
2012, sp. zn. XCdo/XX/XXXX.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 200 eur a
preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 2 O.s.p. v spojení s
ustanovením §146 ods. 2 O.s.p. V časti o zaplatenie 65 eur (19,87% žalovanej sumy) súd konanie
zastavil, pričom súd má za to, že v tejto časti zastavenie konania zavinil žalobca tým, že zobral žalobu
v tejto časti späť, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovanej. V časti o zaplatenie 62,21 eur (19,01%
žalovanej sumy) súd žalobu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovaného. V časti

o zaplatenie 200 eur (61,12% žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu a
neúspech žalovaného.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný žalobca. Tomu patrí
náhrada trov konania po odpočítaní zavinenia zastavenia konania žalobcom (19,87%) a neúspechu
žalobcu v konaní (19,01%) od úspechu žalobcu v konaní (61,12%) a to v rozsahu 22,24% z celkových

trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu.

Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada súdneho poplatku vo výške 19,50 eur, z čoho 22,24%
predstavuje 4,33 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku.

Ďalej žalobcovi pri plnom úspechu by patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 66,58 eur (2krát
hlavný úkon po 24,90 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál
po 8,39 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z uvedenej sumy 22,24% predstavuje 14,80
eur a túto sumu súd priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).