Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/56/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314211595
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314211595.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci
navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom 841 01 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769,
zast.: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom 811 01 Bratislava, Na vŕšku 12, proti odporcom: 1/ W. T.,
nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX D., C. XX/XX, 2/ Ľ. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX
D., C. XX/XX, obaja t.č. na neznámom mieste, obaja zastúpení opatrovníčkou Y. O., zamestnankyňou
tunajšieho súdu, o zaplatenie 875,15 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 9. 5. 2014 domáhal zaplatenia sumy 875,15 eura
z titulu poskytnutého spotrebiteľského úveru spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej
sumy od 11. 4. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 1. 8. 2008 bola medzi navrhovateľom a odporcom 1/ ako dlžníkom a
odporcom 2/ ako spoludlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXX na čiastku 995,82 eura,
za poplatok za správu úveru vo výške 674,17 eura. Zmluvou sa odporcovia zaviazali celkovú čiastku vo
výške 1669,99 eura uhradiť v 13-tich mesačných splátkach po 128,46 eura. Prvá splátka bola splatná 10.
deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky, pričom po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol navrhovateľ
oprávnený žiadať zaplatenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa strany nedohodli inak.

Odporcovia celkovo uhradili do dňa podania návrhu sumu vo výške 794,84 eura, pričom posledná
uhradená suma vo výške 50, - eur bola uhradená dňa 7. 1. 2010. Navrhovateľ odporcom vzhľadom na
omeškanie oznámil podľa § 53 ods. 8 občianskeho zákonníka stratu výhody splátok a žiadal o zaplatenie
celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh sa stal
splatným ku dňu 10. 4. 2009. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere navrhovateľ eviduje úhradu
vo výške 120,- eur. Ku dňu vypracovania žalobného návrhu činí dlžná čiastka sumu 875,15 eura, ktorá
predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru vo výške 1669,99
eura a čiastkovou úhradou vo výške 794,84 eura (1669,99 eura - 794,84 eura = 875,15 eura).

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcov a z tohto dôvodu im postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p.
ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Keďže sa jedná o návrhové konanie, každý z účastníkov nesie bremeno tvrdenia a bremeno
dôkazu a v zmysle zásady rovnosti účastníkov konania, súd nemôže vyzývať účastníkov na doloženie
dôkazov, resp. ich k tomu nútiť a pri rozhodovaní v merite veci vychádza len z toho, čo účastníci v konaní
preukážu. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú
zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere,
predžalobná upomienka, oznámenie o zosplatnení a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný. Navrhovateľ uzatvoril s odporcami dňa 1. 8. 2008
Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ svoj návrh nedoložil a svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi
listinnými dôkazmi preukazujúcimi, či, v akej výške a kedy odporcovia plnili na základe zmluvy o úvere,
kedy sa dostali do omeškania so splácaním úveru, či boli vyzvaní na splácanie úveru.

Súd v danej veci vychádza z tvrdenia navrhovateľa, že dňa 10. 4. 2009 bol úver zosplatnený.

Keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd musí zo zákona prísnejšie posudzovať žalobné návrhy a
chrániť práva spotrebiteľov.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 1. 8. 2008), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne
vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že úver bol zosplatnený dňom 10. 4. 2009
a odporcovia boli povinní plniť, na základe listu zo dňa 28. 9. 2009 bezodkladne po doručení tohto listu.
List zo dňa 28. 9. 2009 bol daný obom odporcom na poštovú prepravu dňa 28. 9. 2009, z čoho je možné
predpokladať, že im bol doručený do 2 dní, t.j. dňom 30. 9. 2009, pri najprísnejšom posúdení, v prípade
uloženia zásielky na pošte, najneskôr do konca októbra 2009. Odporcovia preto boli povinní plniť hneď
na druhý deň (§ 563 OZ), t.j. najneskôr 1. 11. 2009, dlh sa potom premlčal, s poukazom na § 101 OZ,
dňom 1. 11. 2012. Návrh na súd bol podaný až dňa 9. 5. 2014, t.j. až po uplynutí premlčacej doby.

Ak súd vychádza z toho, že dlh sa stal splatný 10. 4. 2009, už dňom 10. 4. 2012 sa dlh premlčal,
t.j. ešte skôr, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku (§ 54 ods. 2 OZ - V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.), pretože je na ťarchu
navrhovateľa, že odporcov vyzval na splatenie dlhu až 5 mesiacov po zosplatnení.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu
rozhodnutia a návrh ako nedôvodný zamietol.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.10.2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),
resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie vyjadruje zásadu
zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých
trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Odporcovia boli v konaní úspešní,
avšak žiadne trovy konania im nevznikli, preto im ich náhradu súd nemohol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.