Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/317/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213031
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,zast.spoločnosťouFridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporkyni: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 15.12.
2014 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/200/2012-54 zo dňa 24. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania (výrok I.),

rovnako zamietol návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy (výrok II.) a
odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že odporkyňa zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota a následne rozsudkom zaviazal
odporkyňu na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že v
exekučnom konaní Okresný súd v Rimavskej Sobote nerozhodol v zákonnej lehote 15-tich dní od

doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, keďže k rozhodnutiu o žiadosti došlo po
uplynutí zákonnej lehoty, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Na základe
tejto skutočnosti si navrhovateľ uplatňoval jednak majetkovú škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi tým,
že okresný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti exekútora na vydanie poverenia,
ktorá majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná v rámci
občianskeho súdneho konania a nemôže byť predmetom vymáhania v rámci exekučného konania.
Ďalej si navrhovateľ uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa
navrhovateľa na základe nesprávneho postupu súdu boli ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa
a k vzniku rizík v súvislosti so zánikom povinného, k zmareniu účelu exekučného konania pre stratu
kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, kde vzhľadom na neskoré rozhodnutie súdu navrhovateľ
nemohol v čas a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho

pohľadávky. Tento zásah do zákonných nárokov navrhovateľa vyvolal u navrhovateľa, resp. u členov
riadiacich orgánov, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti a taktiež vyvolal stratu zisku z vytvorených podnikateľských plánov
navrhovateľa.Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť, poukazovala na tú skutočnosť,
že navrhovateľ nesplnil ani procesné podmienky konania, keďže dostatočným spôsobom svoj návrh
dôkazne nepodporil, podľa odporkyne jeho návrh je zmätočný, nie je jasný titul nároku na náhradu

škody. Podľa odporkyne navrhovateľ si riadne neuplatnil svoj nárok formou predbežného prerokovania
nároku na základe písomnej žiadosti. Pokiaľ ide o hmotnoprávne nároky navrhovateľa, odporkyňa
poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na
vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, kde pokiaľ ide o konštatovanie
prieťahovvkonaní,tátokompetenciajezverenádoprávomociústavnéhosúduanievšeobecnýchsúdov.

Nie každý prieťah v konaní možno hodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Podľa odporkyne navrhovateľ
škodu žiadnym spôsobom nepreukázal, požaduje len paušálne sumy. Čo sa týka nemajetkovej ujmy,
podľa odporkyne navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť
náhrada za túto ujmu v peniazoch s prihliadnutím na dobré mravy a na poškodenú osobu, kde poukázala
na to, že obchodné praktiky navrhovateľa sú všeobecne vnímané negatívne vzhľadom na existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok v úverových zmluvách. Odporkyňa taktiež vzniesla námietku

premlčania prípadného nároku na náhradu škody navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica
41NcC/86/2012 zo dňa 10. 10. 2012, obsahom pripojeného spisu 2Er/1758/2010, návrhom na
prerušenie konania, sťažnosťou navrhovateľa adresovanou na Ústavný súd SR a zistil nasledovný
skutkový stav.

Navrhovateľ si uplatňoval na odporkyni náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom konaní,
kedy bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti, a keďže okresný súd v tejto zákonnej
lehote nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného postupu

vznikla navrhovateľovi škoda a uplatňoval si zároveň aj nemajetkovú ujmu.
Navrhovateľ spolu s návrhom na zrušenie nariadeného pojednávania podal návrh na prerušenie konania
zdôvodu,žepodalsťažnosťnaÚstavnýsúdSRvtejtokonkrétnejveci,keďžepodľanázorunavrhovateľa
Krajský súd v Banskej Bystrici porušil jeho práva tým, že nevylúčil sudcov okresného súdu z konania,
a tým boli porušené práva navrhovateľa na zákonného sudcu a právo na nestranný súd. Keďže bola

podaná sťažnosť na ústavný súd, kde sa má vyriešiť otázka zákonného sudcu, kde dôsledkom sťažnosti
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci,
ktorá otázka môže mať význam pre rozhodnutie súdu, sú dané dôvody na prerušenie konania podľa §
109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O.s.p.
V zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú

nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. V zmysle tohto ustanovenia je teda povinnosť súdu konanie
prerušiť, ak ide o otázku, ktorá nespadá do kompetencie súdu. O daný prípad však v tejto veci nejde,
keďže o námietke zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že všetci sudcovia tunajšieho súdu neboli z konania vylúčení, kde
týmto rozhodnutím je tunajší súd viazaný, a teda nebol dôvod na prerušenie konania v zmysle tohto

ustanovenia, keďže o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich
procesný postup tunajšieho súdu. Pokiaľ ide o prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p., v zmysle tohto ustanovenia môže konanie súd prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide
o ustanovenie, kde súd len môže konanie prerušiť podľa svojho uváženia. Keďže však, ako bolo už

uvedené vyššie, o zaujatosti sudcov tunajšieho súdu bolo už nadriadeným súdom rozhodnuté a súd
je týmto rozhodnutím viazaný, nie je dôvod prerušovať konanie vzhľadom na to, že navrhovateľ podal
sťažnosť na ústavný súd, kde je potrebné prihliadnuť aj na to, že navrhovateľ vôbec ani neosvedčil
skutočnosť, že sťažnosť na ústavný súd vôbec podal, keďže predložil len rovnopis sťažnosti bez
dokladu preukazujúceho podanie tejto sťažnosti. Pokiaľ navrhovateľ uviedol ďalší dôvod na prerušenie

konania, a to prebiehajúce iné konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, v ktorom
konaní konajúci súd rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
o prejudiciálnej otázke, v danom prípade je potrebné poukázať, že by išlo o prerušenie konania s
poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., kde pre tunajší súd vyplýva len možnosť prerušiť
konanie v prípade, že súd zistí, že na inom súde prebieha konanie a rieši sa otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu. Keďže pred iným súdom prebieha konanie o náhradu škody, kde súdu nie
jecelkomzrejmé,akésúprávneaskutkovézáverypreriešenieprejudiciálnejotázky,vychádzajúcztoho,
že v obdobných veciach Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil uznesenia tunajšieho súdu o zamietnutí
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, súd nevidí dôvod na prerušenie konania s prihliadnutímaj na tieto iné dôvody pre prerušenie konania, keďže súdu nie je zrejmá priama súvislosť otázok, ktoré
by mali mať vplyv na rozhodnutie súdu a zo strany navrhovateľa ide len o vytváranie prekážok pre
rozhodnutie vo veci. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Navrhovateľ si uplatňoval náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na základe
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote tým, že v zákonom stanovenej
lehote nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci
oprávneného - navrhovateľa.
Podľa§3ods.1písm.d)Zákonač.514/2003Z.z.vzneníplatnomkudňupodanianávrhuštátzodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ si uplatnil u odporkyni na základe žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku nárok na náhradu škody a nárok na nemajetkovú ujmu, kde nedošlo
zo strany odporkyne ani k čiastočnému plneniu týchto nárokov navrhovateľa, kde vzhľadom na tú
skutočnosť, že od podania návrhu na súd navrhovateľom uplynula už lehota viac ako 6 mesiacov, preto

niejejpotrebnézisťovaťkonkrétne,kedytakátožiadosťnapredbežnéprerokovanienárokubolapodaná,
keďže určite už uplynula 6-mesačná lehota na prípadné plnenie zo strany odporkyne, a keďže k tomu
nedošlo, mohol sa navrhovateľ domáhať uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1
Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu.
Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe

tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej
lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľa na základe
nesprávneho úradného postupu súdu.
V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod číslom
2Er/1758/2010 oprávnený podal návrh na exekúciu dňa 12. 05. 2010 a súdny exekútor podal žiadosť

o udelenie poverenia dňa 16. 07. 2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd
rozhodol uznesením zo dňa 06. 09. 2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09. 05. 2011. Exekúcia bola
zastavená uznesením zo dňa 02. 08. 2011.
Nemožno spochybniť, že okresný súd v danej exekučnej veci nerozhodol v lehote ustanovenej

Exekučným poriadkom tak, ako na to poukazuje navrhovateľ. Touto lehotou však okresný súd nebol
viazaný. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie lehota 15-
tich dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,
ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o
zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V danom prípade teda v konkrétnej exekučnej veci existoval

dôvod, pri ktorom neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá lehota platí len v prípade, že súd poverí súdneho exekútora
vykonaním exekúcie a nie pre prípad, že súd žiadosť súdneho exekútora uznesením zamietne, ako to
bolo v tomto konkrétnom prípade.
Na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal jednu zo zákonných
podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a to

nesprávny úradný postup okresného súdu, a tým pádom v ďalšom konaní sa súd nezaoberal skúmaním
otázky, či na strane navrhovateľa s týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda
alebo iná nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa, keďže 15-dňová lehota
v konkrétnom prípade neplatila, keďže žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia bola zamietnutá

a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nesprávny úradný postup okresného súdu, ktorý podľa navrhovateľa
vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok tým, že vykonal opätovné posúdenie práva
navrhovateľanazaplateniedlhuvrámciexekučnéhokonania,atýmpodľanavrhovateľazaložilprekážku
veci rozhodnutej v právnom postavení oprávneného a dlžníka, na ktorý postup okresný súd podľa

navrhovateľa nemal žiadny zákonný podklad. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku platného v znení v čase začatia exekúcie, kde jednoznačne je uvedené
oprávnenie exekučného súdu skúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a v prípade zistenia rozporu je v
kompetencii exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom

prípade teda nemožno konštatovať, že by exekučný súd vykonával nejaký nelegálny postup, keďže
okresný súd ako exekučný súd jednoznačne postupoval v zmysle zákonných ustanovení.
Pokiaľ by na strane navrhovateľa mala vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma na základe
konštatovania zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné na jednej strane uviesť, že v právomoci
okresného súdu nie je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie

konštatovať túto skutočnosť môže len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby a na druhej
strane je potrebné uviesť, že v danej veci neplatila lehota 15 dní na rozhodnutie o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného
súdu SR, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods.

2 Ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
(ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý možno
vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (I. ÚS 63/00). Nečinnosť súdu, hoci aj v

trvaní niekoľko mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (I. ÚS 42/01). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ podáva
hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúciu na
základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, a tým defacto znemožňuje rozhodnúť súdom
v primeraných lehotách, pričom návrhy na exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne

judikované okolnosti, že navrhovateľom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky
a pre ich rozpor so zákonom sa žiadosti o vydanie poverenia zamietajú. Tým zo strany navrhovateľa
dochádza k šikanóznemu výkonu práva, keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho
následkom je to, že súdy nemôžu vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne
spôsobuje samotný navrhovateľ a túto situáciu zneužíva tým, že podáva návrhy na náhradu škody voči

štátu za nesprávny úradný postup súdov. Takýto šikanózny výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu,
keďže navrhovateľ chce ťažiť zo situácie, ktorú sám svojím konaním a podnikateľskými aktivitami
spôsobil.Vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo

navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu
zamietol. Len okrajovo na záver súd podotýka, že navrhovateľ v konaní doposiaľ ani nepreukázal vznik
majetkovejškodynajehostrane,keďžetútoškodukvalifikovallenakopaušálnenáhradyvovýškeistinys
príslušenstvom, ktoré boli predmetom exekučného konania, kde vzhľadom na konštatovanie, že nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu ani k zbytočným prieťahom v konaní, nie je potrebné zaoberať

sa otázkou vzniku škody na strane navrhovateľa, a preto nebol dôvod na odročenie pojednávania z
dôvodu doplnenia dokazovania. Pokiaľ ďalej ide o prípadnú nemajetkovú ujmu na strane navrhovateľa,
taktiež len okrajovo súd podotýka, že v návrhu navrhovateľ zamieňa psychickú ujmu, ktorá mala byť
spôsobená osobám oprávneným konať za navrhovateľa a ujmou, ktorá mala byť spôsobená samotnému
navrhovateľovi ako právnickej osobe, kde tieto skutočnosti sa nemôžu zamieňať, lebo ujma spôsobená
fyzickým osobám a právnickej osobe sa musí opierať o iné predpoklady.

Keďže odporkyňa, ktorá mala úspech v konaní, si trovy konania neuplatnila, súd jej právo na náhradu
trov konania nepriznal.“

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého
stupňa, namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd
vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne
pojednávanie a ďalej vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec
netýkajú. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy

splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a
spravodlivému rozhodnutiu vo veci.
Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu
a nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje
ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.