Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206766
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513206766.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, právne
zastúpeného:JUDr.JánŠoltés,advokát,sosídlomKaradžičova8,P.O.BOX205,81000Bratislava,proti
žalovanému: M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX M., zastúpeného opatrovníkom
pre toto konania: Mesto M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: 1/ Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov,
právnezastúpeného:JUDr.IgorŠafranko,advokát,sosídlomul.Sov.hrdinov163/66,08901Svidník,2./
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava,

právne zastúpeného: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava o
zaplatenie 1.141,03 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšieho účastníkovi v 2. rade trovy konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 139,25 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v
2. rade JUDr. Patrika Podhorského, advokáta, Zámocká 36, Bratislava, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.11.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1 141,03 eur a úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
997,71 eur od 21.12.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovaným
uzavrel dňa 20.12.2005 Úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXX s popisom produktu - Spotrebný úver na
Čokoľvek do 1659,- eur s úrokovou sadzbou 17,30 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v pravidelných mesačných splátkach s dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru dňa
20.12.2010. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil v čase určenom v úverovej zmluve, t.j.
v lehote splatnosti úveru do 20.12.2010, čím sa dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti

istiny poskytnutého úveru v sume 997,71 eur, nesplatených zmluvných úrokov vo výške 143,32 eur.
Žalobcovi tak vzniklo právo od žalovaného požadovať istinu nesplateného úveru vo výške 997,71 eur
s príslušenstvom.Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného, bol mu uznesením sp. zn. 2C/75/2014 zo
dňa 27.5.2014 ustanovený podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovník pre toto konanie. Opatrovník žalovaného
sa k veci samej v priebehu konania nevyjadril.

Dňa 16.4.2014 bolo súdu doručené podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
IČO:42176778 so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov (ďalej len „vedľajší účastník v 1. rade“), ktoré
s poukazom na § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) oznámilo, že vstupuje do
konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného a žiada o doručenie žaloby s prílohami.

Dňa 25.2.2015 bolo súdu doručené k sp. zn. 2C/75/2014 podanie označené vyjadrenie vedľajšieho
účastníka podpísané Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktoré bolo rovnako ako vedľajší

účastník v 1. rade zastúpené advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
Svidník.

Dňa 9.9.2014 bolo súdu doručené podanie občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, IČO:42362962 so sídlom Šafaríkovo námestie 7 Bratislava (ďalej len „vedľajší
účastník v 2. rade“), ktoré s poukazom na § 93 ods. 2 O.s.p. oznámilo, že vstupuje do konania ako

vedľajší účastník na podporu žalovaného a žiada o doručenie žaloby s prílohami.

Dňa7.1.2014bolavedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhodoručenážalobaajejprílohy.Podaním
doručeným súdu dňa 3.3.2015 vedľajší účastník v 2. rade namietal aktívnu legitimáciu žalovaného.
Namietal platné a účinné postúpenie pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní z právneho predchodcu
žalobcu na žalobcu, a to s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v

čase postúpenia pohľadávky. Predpokladom postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu bolo splnenie zákonných podmienok, a to aby žalovaný bol v omeškaní 90 dní a aby ho banka
splnenie dlhu písomne vyzvala. Ďalej uviedol, že ak tieto predpoklady nie sú splnené pohľadávka banky
nie je postúpiteľná. Ak určitá pohľadávky nie je postúpiteľná potom jej postúpenie je svojím obsahom v
priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen

medzizmluvnýmistranami,aleajnavonokvočidlžníkovi.Postupca,ktorémubolapohľadávkapostúpená
bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka
klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimáciepostúpenia.Žalobcatedanepreukázal,žepohľadávkavočižalovanémuvčasejejpostúpenia

bola spôsobilá na postúpenia § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách.

Podaním doručeným súdu dňa 26.6.2015 žalobca trval na tom, že dostatočne preukázal svoju aktívnu
vecnú legitimáciu, a to jednak predložením oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s doručenkou ,
ktoré predložil spolu so žalobným návrhom ako aj Zmluvou o postúpení

pohľadávok s identifikáciou postúpenej pohľadávky a výzvou zo dňa 16.2.2010, ktorou právny

predchodca žalobcu ako banka v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky. Doručenie tejto výzvy nevedel
preukázať, nakoľko bola žalovanému zasielaná na adresu ním uvedenú v úverovej zmluve obyčajnou
poštou. Ďalej tiež uviedol, že súdu musí byť známe, že banky sa pred postúpením pohľadávky snažia
o jej vymoženie prostredníctvom výziev adresovaných dlžník, prípadne aj zverením pohľadávky do

mandátnej správy.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 1.7.2015, na ktoré sa napriek riadnemu a
včasnému predvolaniu nedostavil žalobca, ani jeho právny zástupca, tiež opatrovník žalovaného ako aj
právni zástupcovia vedľajších účastníkov. Opatrovník žalovaného ako aj právny zástupca vedľajšieho
účastníka v 1. rade svoju neúčasť neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého

dôvodu. Právny zástupca žalobcu a ako aj právny zástupca vedľajšieho účastníka v 2. rade súhlasili s
prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd tak v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
( ďalej len „O.s.p.“) na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právnehozástupcu, opatrovníka žalovaného a právnych zástupcov vedľajších účastníkov s prihliadnutím na obsah
spisu a vykonané dôkazy.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených

listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Dňa 20.12.2005 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným
uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý
žalobcom úver vo výške 50 000,- Sk s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.12.2010 pri mesačnej splátke
vo výške 1 310,- Sk, pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/
CE zo dňa 28.3.2013 právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému, ktorá

vznikla porušením povinnosti zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2005.
Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené žalovanému dňa 23.4.2013. Žalovaný ďalej tvrdil, že
zo strany jeho právneho predchodcu boli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čo namietal vedľajší účastník v 2. rade. Výzvou zo
dňa 16.2.2010 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z úverovej zmluvy.

Žalobca však doklad o doručení tejto výzvy žalovanému nemal. Vedľajší účastník v 2. rade namietal
aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na neplatnosť postúpenia pohľadávky vzhľadom na skutočnosť,
že zo strany žalobcu neboli splnené povinnosti, ktoré predpokladá § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001Z.z.
o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady

a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/
CE zo dňa 28.3.2013 od jeho právneho predchodcu, ktorý je bankou, mal riadne preukázať splnenie
podmienok vyplývajúcich pre kvalifikované postúpenie pohľadávky, ktoré vyplývajú z § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čo v konečnom dôsledku bolo predpokladom aj na preukázanie

jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Žalobca síce predložil súdu výzvu zo dňa 16.2.2010adresovanú žalovanému, v ktorej mu právny predchodca žalobcu oznamuje, že je v omeškaní so
splácaním pohľadávky z úverovej zmluvy. Splácanie predmetnej pohľadávky bolo v omeškaní ku dňu
31.1.2010 vo výške 184,76 eur, z toho dôvodu vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na jej

úhradu do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Žalobca však nepreukázal, že žalovanému táto výzva bola aj
skutočne odoslaná, a to predložením poštového podacieho hárku, doručenky .... Súd preto tak, ako to
namietalajvedľajšíúčastníkv2.radedospelkzáveru,žežalobcanepreukázal,žepohľadávkuprávneho
predchodcu žalobcu - banky bolo možné postúpiť na žalobcu, preto Zmluvu o postúpení pohľadávok
č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k postúpeniu

pohľadávky považoval s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, nakoľko je v rozpore
so zákonom.

Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní
od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu.

Okrem toho súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že nárok žalobcu možno okrem poslednej splátky

považovať za premlčaný, nakoľko žaloba bola na súde podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby v
zmysle § 100 a násl. Občianskeho zákonníka od uplynutia splatnosti jednotlivých splátok úveru.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný
mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho
práva, keďže žalovaný v priebehu konania návrh na náhradu trov konania nepodal, súd mu náhradu

trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania za rovnakých podmienok ako účastník, na strane
ktoréhovkonanívystupoval.Vedľajšíúčastníkv1.radeakoajv2.radevystupovalnastranežalovaného.
Žalovaný bol v konaní plne úspešný nakoľko žaloba žalobcu bola zamietnutá. K zamietnutiu žaloby
prispel aktívnym konaním iba vedľajší účastník v 2. rade, a to a námietkou nedostatku vecnej legitimácie

žalobcu preto súd jeho účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka považoval za účelnú a opodstatnenú.

Vedľajší účastník v 1. rade si síce uplatnil nárok na náhradu trov konania avšak v priebehu konania
mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto mu náhradu trov konania nepriznal. Dňa 25.2.2015 bolo
síce súdu doručené k sp. zn. 2C/75/2014 podanie označené ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka,
avšak toto podanie bolo podpísané Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktoré má

rovnakého právneho zástupcu ako vedľajší účastník v 1. rade, teda je zastúpené advokátom JUDr.
Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, pričom ten bol aj vyzvaný na podanie
vysvetlenia, avšak na výzvu súdu nereagoval.

Vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade tak patrí právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p., preto mu súd priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti v konaní

neúspešnému žalobcovi. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v 2.
rade vo výške 139,25 eur, ktoré predstavuje 2x odmena po 61,41 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. (za úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - § 13a
ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej
- vyjadrenie doručené súdu dňa 3.3.2015 - § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.)

spolu vo výške 122,82 eur a 1x náhrada výdavkov po 8,04 eur v súvislosti s úkonmi právnych služieb v
roku 2014 (vstup do konania dňa 9.9.2014) a 1x náhrada výdavkov po 8,39 eur v súvislosti s úkonmiprávnych služieb v roku 2015 (vyjadrenie doručené súdu dňa 3.3.2015) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 16,43 eur. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade trovy
konania za úkon právnej služby - doplňujúce vyjadrenie doručené súdu dňa 5.5.2015 vo výške 61,41

eur ako s ním súvisiacu náhradu výdavkov vo výške 8,39 eur. Tento považoval za neúčelný, nakoľko
právny zástupca vedľajšieho účastníka v 2. rade opätovne len poukázal na skutočnosti, ktoré tvrdil aj
vo vyjadrení doručenom súdu dňa 3.3.2015.

Trovy konania spolu vo výške 139,25 eur je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalobca povinný zaplatiť k
rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia