Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/485/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314221659
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314221659.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10, proti odporcovi: N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XXX, o zaplatenie 620,61 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 270,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne od 24.5.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 12.9.2014 domáhal vydania

platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 620,61 eura s príslušenstvom
- s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 24.5.2013 do zaplatenia. Svoj návrh
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. M. zo dňa 1.4.2004, č. M. zo dňa
13.7.2012 a č. M. zo dňa 20.3.2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky
poskytovania služieb v systéme GSM, v znení dodatku, vypožičal odporcovi mikroprocesorovú SIM kartu
v počte 3 ks, ktorá odporcovi umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.
Navrhovateľ sa s odporcom pri uzatvorení dodatku k zmluve dohodli, že navrhovateľ odporcovi odpredá

mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie značky Nokia C5 za kúpnu cenu uvedenú v dodatku s
dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 124,- eur.; Samsung S5610 za kúpnu cenu uvedenú v dodatku
s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 76,- eur a Samsung Galaxy Ace za kúpnu cenu uvedenú v
dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 156,- eur.

Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, za obdobie 01/2013 - 03/2013,
porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj zmluvnú
pokutu vo výške 356,- eur.

Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku zo dňa 9.5.2013 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy za
neuhradené služby vo výške 264,61 eura, ako aj zmluvnú pokutu 670,26 eura. Navrhovateľ pokusom o

pokonávku vyzval odporcu na úhradu sumy do 23.5.2013.Zároveň si navrhovateľ žalobou uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 24.5.2013 vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci mu ho súd doručil dňa 23.1.2015.

Súd vo veci postupoval a rozhodol v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú
zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou

kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite

veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súdvykonaldokazovaniešpecifikácioupohľadávky,Zmluvouopripojení,Dodatkomkzmluve,faktúrami,
Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o pokonávku a
takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom 3 zmluvy ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

Podľa § 51 OZ, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu tak, ako to navrhovateľ

popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky
poskytovania služieb v systéme GSM.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia
zmluvy č. A6399348 zo dňa 13.7.2012, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. b/ cit. zák., (1) Podnik má právo a/ na úhradu
za poskytnutú verejnú službu.

(2) Podnik je povinný a/ uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c/.

(12) Účastník je povinný b/ platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných

služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, d/ bod 2., ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/, b/, ods. 4 písm. a/, b/, c/ zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy č. A1287287 zo
dňa 1.4.2004 a č. A2332572 zo dňa 20.3.2006, (1) Podnik má právo

a/ na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,

d/ dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 2. nezaplatenia splatnej ceny
za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do

zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste
pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty
určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach.

(2) Účastník má právo na

a/ uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c/,

b/ poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

(3) Podnik je povinný

a/ uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod
na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c/,

b/ predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby
nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých

odchádzajúcich volaniach.

(4) Účastník je povinný

a/ používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b/ platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

c/ používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 cit. zák., (1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Dňa 1.4.2004 uzatvorili účastníci konania zmluvu o pripojení číslo M., s účastníckym programom Paušál
60, spolu s dodatkom zo dňa 13.7.2012 na účastnícky program Nekonečno 1 s dojednaným mesačným

poplatkom najmenej 27,99 eura po dobu viazanosti 24 mesiacov. Súčasťou zmluvy o pripojení je aj
dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy. V zmysle čl. 2.5 písm. b/
dodatku, ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez
prerušenia služby prostredníctvom SIM-karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny

úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy
a/ alebo Dodatku, pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniudodatku, alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 124,- eur,
pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby
viazanosti (ďalej tiež "druhá časť doby viazanosti"), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa

nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynutí od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi
bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za
ktorú podnik predal MT účastníkovi.

Dňa 13.7.2012 uzatvorili účastníci konania zmluvu o pripojení číslo M., spolu s dodatkom zo dňa

13.7.2012, s účastníckym programom Zábava 3, s dojednaným mesačným poplatkom najmenej 18,99
eura po dobu viazanosti 24 mesiacov. Súčasťou zmluvy o pripojení je aj dodatok, ktorý upravuje
rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy. V zmysle čl. 2.5 písm. b/ dodatku, ak účastník počas
doby viazanosti uvedenej v bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s
Podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby
prostredníctvom SIM-karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny úkon, ktorý by

smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/ alebo Dodatku,
preduplynutímdobyviazanosti(bezohľadunato,čiskutočnedôjdekukončeniudodatku,alebozmluvy),
je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 76,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu
povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež "druhá časť
doby viazanosti"), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v

závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynutí od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca
doby viazanosti. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi.

Dňa 20.3.2006 uzatvorili účastníci konania zmluvu o pripojení číslo M., s účastníckym programom
Paušál 60, spolu s dodatkom zo dňa 15.6.2012 na účastnícky program WOW + balík V Orangei

nonstop s dojednaným mesačným poplatkom najmenej 25,99 eura po dobu viazanosti 24 mesiacov.
Súčasťou zmluvy o pripojení je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov
zmluvy. V zmysle čl. 2.5 písm. b/ dodatku, ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v bode
2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení
tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM-karty alebo

účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom
ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/ alebo Dodatku, pred uplynutím doby viazanosti
(bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku, alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť
Podniku zmluvnú pokutu vo výške 156,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období
posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež "druhá časť doby viazanosti"), výška

zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynutí od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez
zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie poskytnutých služieb spolu vo

výške 270,59 eura na základe:

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2013 (splatná 5.2.2013) vo výške 44,44 eura,

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2013 (splatná 5.2.2013) vo výške 31,85 eura,

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2013 (splatná 5.2.2013) vo výške 21,98 eura,

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.2.2013 (splatná 7.3.2013) vo výške 29,23 eura,

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.2.2013 (splatná 7.3.2013) vo výške 40,26 eura,

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.2.2013 (splatná 7.3.2013) vo výške 21,98 eura,

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.3.2013 (splatná 5.4.2013) vo výške 25,99 eura,- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.3.2013 (splatná 5.4.2013) vo výške 35,88 eura,

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.3.2013 (splatná 5.4.2013) vo výške 18,98 eura.

Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z., resp. §

42 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z priloženej faktúry je preukázané, že odporca si svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to
riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne
domáhal súdnej ochrany. Za obdobie 01/2013 - 03/2013 nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej
výške 270,59 eura. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal
navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť

odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva zo samotnej zmluvy, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ zákona
č. 351/2011 Z.z.

Pokusom o pokonávku navrhovateľ predĺžil splatnosť pohľadávky na deň 23.5.2013, prvý dňom
omeškania s úhradou žalovanej sumy je potom deň 24.5.2013.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3nar.vládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,
účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c cit. nar., Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., účinného do 31.1.2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale

zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania
uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď
deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 23.5.2013 (pokus o pokonávku).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci navrhovateľ svoje
záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle
čl.11bod11.14Všeobecnýchzmluvnýchpodmienokvznikolododňanasledujúcehoposplatnostifaktúry
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ, pričom

navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. až odo dňa 24.5.2013, kedy základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vovýške 0,5 % p.a., preto mu ich súd priznal vo výške 8,5 % ročne, teda tak, ako to navrhovateľ požadoval
vo svojom návrhu.

Predmetom konania bolo ďalej zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 10 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že odporca si nesplnil svoju povinnosť
- zaplatiť za poskytnuté služby.

Vzmysle§53aObčianskehozákonníka,účinnéhood1.3.2010,aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ
je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením sa v

zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.2.2010, avšak vznik
týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010 sa posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007

nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky

zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa

hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Z obsahu zmlúv uzavretých medzi účastníkmi a ich dodatkov vyplýva, že text zmlúv a dodatkov bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluvy boli pripravené

vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmlúv a
ich dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp.
koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť
oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s

poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálnedojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predložených zmluvách fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohol iba zmluvy ako celok odmietnuť alebo ich prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom

nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľom
ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by aj zmluvná pokuta
bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej

obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho
by bola i zmluvná pokuta nižšia.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok

hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť aj v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

Podľa dodatkov k zmluvám o pripojení čl. 2 bod 5 mala byť dojednaná zmluvná pokuta v prípade
porušenia niektorej z povinností odporcu uvedenej v označených bodoch, medzi nimi i nezaplatenie
splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku podľa bodu 2.2., jednostranné ukončenie platnosti zmluvy
alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti
dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu,

spotrebiteľ je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v pevne dojednanej výške. Obsahom dojednania je tiež to,
že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ
povinný nahradiť i náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.

Z obsahu zmlúv a ich dodatkov vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ zakúpil od navrhovateľa ako

dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu a tiež mal možnosť používať poskytované služby
takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy odporcom ako spotrebiteľom, dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za
porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom, sa javí byť neprimerane vysokou, v
dôsledku čoho by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatnou.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu,
síce už zohľadňujúc, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo
bezprostredne pred jej skončením. Obdobne súd považuje za neprimerané dojednanie zmluvnej pokuty
za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od
výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu

teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i
z tohto hľadiska rovnako neprimerané. Obdobne súd považuje za neprimerané, ak dojednaná zmluvná
pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len
úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. Aj v tomto prípade sa daná sankcia javí nedôvodnou a
neprimeranou.Uvedené kritériá (mimochodom už prezentované v Rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn.
25Co/114/2013) by umožňovali vyhlásiť zmluvnú podmienku uvedenú v bode 2.5 písm. b/ dodatkov k
zmluvám za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, avšak navrhovateľ upravil zmluvnú podmienku tak, že

zmluvnú pokutu znižuje v posledných 6 mesiacoch trvania viazanosti. Aj naďalej však zmluvná pokuta
nezohľadňuje vyššie uvedené skutočnosti.

Súd však poukazuje na to, že navrhovateľ žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške nižšej, ako je
dohodnutá v zmluvách, vyjadril ju však jednou sumou - 356,- eur za všetky tri zmluvy spolu, pričom
však v návrhu neuviedol spôsob jej výpočtu a na ktorú zmluvu akú zmluvnú pokutu vyžaduje. Preto

súd nemal možnosť preskúmať opodstatnenosť návrhu v tejto časti, ako ani to, či je zmluvná pokuta
primeraná k tej ktorej zmluve, dlžnej sume, dobe trvania zmluvy a pod. a teda súd nemohol ani dospieť
k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti podmienky, preto súd návrh v tejto časti zamietol.

Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku
spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je
vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností,

za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej
povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť

- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo

rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia

možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov

porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v
moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

Vzhľadomnauvedenéskutkovéaprávnezisteniaazdôvodneniesúdpretovyhovelnávrhunavrhovateľa
v rozsahu uplatnených platieb za poskytnuté služby vo výške 270,59 eura s tým, že zároveň

navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa, kedy uplynula aj
dodatočneurčenádobanazaplateniefakturovanejsumyzaslužby.Súdnávrhzamietolvčastiuplatnenej
zmluvnej pokuty spolu s príslušenstvom, keďže nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, preto sa odporca
nemohol v tejto časti dostať do omeškania.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odporca bol v konaní úspešnejší ako navrhovateľ, avšak
žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.