Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/138/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201765
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1611201765.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľky M.,

rodená T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX R., zastúpená JUDr. Imrichom Foltýnom,
advokátom, Zámocká 1066, 901 01 Malacky, proti odporcovi V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX
XX V., H., štátny občan H., zastúpený opatrovníčkou O., pracovníčkou Okresného súdu A., o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky M., rodenej T., nar. XX.XX.XXXX a odporcu V., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Miestnym úradom I., Z. D., zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, osobitná matrika, vo zväzku P., ročník XXXX., na strane

XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa na tunajšom súde domáhala návrhom doručeným súdu 01.03.2011 rozvodu
manželstva s odporcom z dôvodu, že manželstvo je vážne rozvrátené neplní si svoj spoločenský účel
a nie je predpoklad, že by prišlo k obnoveniu manželského spolužitia.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že s odporcom som uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred
Miestnym úradom I., u obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. navrhovateľka je slovenská štátna
občianka a odporca občan Talianska, posledné spoločné bydlisko bolo v L., T. X, Z. do roku 2005.
Koncom roka 2005 s odporcom úplne prerušili kontakt a od toho času navrhovateľka žije na území SR

na adrese O.,. R.

S odporcom sa zoznámila v roku 2000, manželstvo uzavreli po takmer 5 ročnej známosti, okrem

menších nedorozumení bolo naše manželstvo harmonické až do roku 2005, keď sa začali u účastníkov
prejavovať rozdielne názory na spoločný život. navrhovateľka chcela začať študovať, nájsť si inú prácu,
aby mohli spoločne tráviť viac času a neskôr si založiť rodinu. Odporca sa však o to nezaujímal a venoval
salenpráci,vktorejbolčastoaj12hodíndenne.Tátosituáciaviedlakhádkam,vzájomnémuodcudzeniu
a prerušeniu spolužitia. S odporcom nie je v žiadnom kontakte, nevie kde žije a nemá ani telefonický
kontakt.Uznesením č. k. 7C/138/2011-84 zo dňa 03.03.2015 súd ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe O.,
pracovníčky Okresného súdu A., pretože miesto jej pobytu sa nepodarilo zistiť. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.04.2015.

Opatrovníčka odporcu sa k návrhu v merite veci nevyjadrila, nakoľko uviedla, že nepozná skutkové
okolnosti a žiadala, aby súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania a obsahu spisu.

Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských
veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je
slovenským občanom.

Podľa čl. 2 písmeno a) Nariadenia rady (ES) č. 1347/2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov, vo
veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého
území :

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, niektorý z manželov má obvyklý pobyt, alebo

- má obvyklý pobyt navrhovateľ, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo

- má obvyklý pobyt navrhovateľ, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním

návrhu a je štátnym občanom tohto členského štátu alebo ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, má tam domicil

Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie
manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase
začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom
právnym poriadkom slovenským.

Súd v rámci skúmania podmienok konania podľa § 103 O.s.p. zistil, že navrhovateľka je občanom
Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, kde býva najmenej jeden rok
bezprostredne pred podaním návrhu, preto dospel k záveru, že má vo veci právomoc konať a rozhodnúť
s poukazom na citované ustanovenia § 38 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. a čl. 2 písmeno a) Nariadenia rady
(ES) č. 1347/2000, pričom v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. aplikoval vo veci rozvodu právny

poriadok Slovenskej republiky, nakoľko účastníci sú štátnymi príslušníkmi rôznych štátov.

Súd vytýčil vo veci vytýčil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav :

Zosobášneholistusúdzistil,žeúčastníciuzatvorilimanželstvodňaXX.XX.XXXXpredMiestnymúradom
I.vZ.,ktoréjezapísanévSlovenskejrepublikevknihemanželstievMatričnéhoúraduMinisterstvavnútra

Slovenskej republiky, osobitná matrika, vo zväzku P., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XXX. ( č.l. 3 spisu)

Z výsluchu navrhovateľky ako účastníčky konania súd zistil, že s odporcom sa zoznámila v roku 2000,
manželstvo uzavreli po 5 ročnej známosti z lásky, bolo spočiatku harmonické. prvé nezhody sa začali
prejavovať v roku 2005, chcela začať študovať, neskôr si založiť rodinu, o čo odporca nemal záujem.Táto situácia viedla k hádkam a vzájomnému odcudzeniu. S odporcom úplne prerušila kontakt, odporca
navrhovateľku rovnako nekontaktuje.

Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v

manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ustanovenia § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu

vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode
vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a odporcu

neplní svoj spoločenský účel, rozvrat manželstva je trvalý, hlboký a vážny a neexistuje medzi účastníkmi
žiadna možnosť prípadnej obnovy tohto manželského spolužitia. Manželia spolu v rozpore s § 18 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine dlhodobo nežijú a nemajú na seba žiadny kontakt, preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa ustanovenia § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu

trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

S poukazom na citované ustanovenie súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce
priezvisko.