Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/373/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203712
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813203712.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting

s. r. o., IČO: 264 29 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, práv. zast. Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni P. W., W. H. X,
XXX XX, o uplatnenie pohľadávky 1.163,13 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi:
1.) zmenkovú sumu vo výške 1.163,13 Eur,
2.) zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne:
- zo sumy 1.196,13 Eur od 03. 02. 2010 do 17. 10. 2010, čo predstavuje sumu 768,51 Eur,

- zo sumy 1.163,13 Eur od 18. 10. 2010 do zaplatenia,
3.) 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy:
- zo sumy 1.196,13 Eur od 10. 05. 2010 do 17. 10. 2010, čo predstavuje sumu 31,74 Eur,
- zo sumy 1.163,13 Eur od 18. 10. 2010 do zaplatenia,
4.) zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,99 Eur,

a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 235,63 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa,

všetko spolu v povolených mesačných splátkach po 10,- Eur, s lehotou splatnosti vždy ku koncu toho
ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť trovy konania navrhovateľovi vo výške 166,40 Eur, v lehote do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle č.l 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotousporu.Návrhomsadomáhalzaplatenia zmenkovejsumyvovýške 1.163,13Eur,zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.196,13 Eur od 03. 02. 2010 do 17. 10. 2010, čo predstavuje
sumu768,51Eur, zosumy1.163,13Eurod18.10.2010dozaplatenia,6%ročnéhoúrokuzozmenkovej
sumy 1.196,13 Eur od 10. 05. 2010 do 17. 10. 2010, čo predstavuje sumu 31,74 Eur, zo sumy 1.163,13
Eur od 18. 10. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,99 Eur,
spolu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila

odporkyňa dňa 26. 03. 2009 na zmenkovú sumu 1.196,13 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 03. 02. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý
záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumuspolu s denným úrokom 0,25 % od 03. 02. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľka doposiaľ uhradila zmenkovú
sumu vo výške 33 Eur, na úroky neuhradila žiadnu sumu. Zmenková listina bola opatrená doložkou

„bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. K návrhu doložil
pripojil zmenku (fotokópia založená v spise, originál uložený na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada
nariadenie ústneho pojednávania.

Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky, odporkyňa je fyzickou

osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu súd skúmal právomoc
tunajšieho súdu konať v danej veci. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky,
kde je aj platobné miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods.
1 Nariadenia rady ES č. 44/2001, o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Odporkyňa má bydlisko v obvode Okresného súdu Rožňava.

Po doručení návrhu na uvedený súd, tunajší súd postúpil vec z dôvodu vecnej príslušnosti Okresnému
súdu Košice I., v zmysle ust. § 104a ods. 2 O. s. p., v spojení s ust. § 10 ods. 2 písm. h.) Zákona č.
371/2004 Z. z., ktorý vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.

k. 4Ncb/383/2013-18 zo dňa 11. 07. 2013 vyslovil dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Košice I. s
postúpením veci, s poukazom na to, že uplatnený nárok bude prednostne posudzovaný podľa predpisov
na ochranu spotrebiteľa, a to aj za predpokladu, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, keďže
sa jedná o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy.

Dňa 23. 10. 2013 oznámil Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS), so sídlom Košice, Čajakova 1,
vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne. Navrhovateľ namietol prípustnosť vstupu
vedľajšieho účastníka. Odporkyňa sa nevyjadrila.

Dňa 26. 06. 2014 oznámil vedľajší účastník, bez konkrétnejšieho odôvodnenia, že vystupuje z

predmetného konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Súd doručil vystúpenie vedľajšieho
účastníka z konania navrhovateľovi, ktorý oznámil súdu, že netrvá na podanej námietke neprípustnosti
vstupuatútoberiespäť.Keďževedľajšíúčastníksvojimkonanímzavinilvzniktrov,navrhovateľsiuplatnil
náhradu trov v súlade s ust. § 147 O. s. p.

Podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, toto nariadenie sa
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu,
alebotribunálu vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhuna uplatneniepohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000.- Eur.

Podľa čl. 4 bod 1 uvedeného nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I. a jeho podaním na príslušný
súd ,alebo tribunál osobne poštou ,alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax,
alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát v ktorom sa konanie začína.

Podľa čl. 5 bod 1 prvá veta uvedeného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak
o to požiada niektorá zo strán.
Podľa bodu 2 uvedeného ustanovenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.

Podľa bodu 3 uvedeného ustanovenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 bod 3 uvedeného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany
v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.V súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia ES č. 861/2007 bolo doručované vzorové tlačivo „C“ odporkyni na
odpoveď. Odporkyňa po doručení uvedeného tlačiva oznámila súdu, že nenamieta zaplatenie úveru,
namietala však výšku zmenkového úroku, pretože sa jej zdal neprimeraný. Poukázala súčasne na svoju

nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu, keďže je poberateľkou invalidného dôchodku v nízkej sume.
Invalidný dôchodok je zaťažený 4 exekúciami a z toho dôvodu nie je schopná uhradiť uvedenú sumu
jednorazovo. Požiadala o možnosť zaplatiť dlh v splátkach po 10,- Eur mesačne.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 09. 02. 2015 trval na podanom návrhu a súčasne súhlasil s tým,

aby súd povolil odporkyni zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach,
tak ako to navrhla odporkyňa.

Súd predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona
č. 191/1950 Sb., v znení neskorších predpisov a Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový, vo zmenke sročnej na videnie
alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke
platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.

Podľaust.§10ods.1uvedenéhozákona,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú
doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia
(cesie).

Podľa ust. § 12 ods. 1 uvedeného zákona, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek

podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa ust. § 13 ods. 1 uvedeného zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo a list s ňou
spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa

zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený
indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný
na rub zmenky alebo na prívesok.

Podľa ust. § 14 ods. 1 uvedeného zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa odseku 2 písm. b.) uvedeného ustanovenia, ak ide o blankoindosament, môže majiteľ: indosovať
zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.

Podľa ust. § 17 uvedeného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa ust. 48 ods. 1 uvedeného zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa ust. § 75 uvedeného zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 uvedeného zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v
predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je

sročná na videnie.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky
je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí,
že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

Podľa ust. § 77 ods. 1 uvedeného zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre
česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a
71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 566/2001 Z.z., cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom
ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných
zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči
zákonom určeným osobám.

Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť
až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní
zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka
je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom,

že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník
vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti,
avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je
zákonnýmcennýmpapieromnarad,zčohovyplýva,žejumožnoprevádzaťrubopisom(indosamentom).
Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou

„nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu,
že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a
tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky.

Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta),

na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis
obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant
vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a podpis
indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho
majiteľa.

V čase, kedy bola zmenka vystavená, 26. marca 2009, bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu
vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platného Zákona č. 129/2010 Z. z. už možné nie je.
Uvedený zákon nadobudol účinnosť dňom 11. 06. 2010, avšak ust. § 17 ods. 3 uvedeného zákona, z
ktorého vyplýva zákaz zabezpečenia dlhu zmenkou, nadobudol účinnosť dňom 01. 01. 2011. Za daných

okolností súd musí rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré
boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v Zmenkovom
zákone. Z úradnej moci môže súd skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s ust. § 75
uvedenéhozákona.Dodržanievšetkýchnáležitostímázásadnývýznam,pretožeakzmenkaneobsahuje
niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zákone, nie je zmenkou.

Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bolo Mesto H., dátum vystavenia -
26. marca 2009, na sumu 1.196,13 Eur. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia:
„zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 81109 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo:
23636/B, sumu jedentisícjednostodeväťdesiatšesť eur 13 centov (zmenková suma slovom) a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 03. februára 2010 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné:

Pohotovosť s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporkyne, vyplnené ručne, jej podpis a označenie
čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: 7273415. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text
„Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká
republika, IČO: 264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s. r. o. a

podpis. Z obsahu zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti
vyplývajúce z ust. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Spoločnosť Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ
previedla zmenku indosamentom /rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný
záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ.

Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej

zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ust. § 17
Zákona č. 191/1950 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporcovi, žalovanému zo zmenky,
robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporcu), vzniesť relatívnu námietku
voči novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže,
že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva

dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporkyni. Nebolo preukázané, že by odporkyňa
od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vznášala nejaké námietky. Z týchto dôvodov súd teda
posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle Zmenkového zákona.

Podľa ust. § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, v účinnom znení v čase

vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške

maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, vo vyššie citovanom
ustanovení § 4 ods. 6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia
so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva okrem iného aj to, že veriteľ zodpovedá
za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky
(spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu s ust. § 4 ods.

6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho
nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa
odporkyne, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody. Súd zdôrazňuje, že pri uplatňovaní
práv zo zmenky, mal výlučne zmenkový dlžník povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného
porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, prípadne aj iné námietky súvisiace so zmenkou. Odporkyňa

síce namietala výšku zmenkového úroku, avšak v tomto prípade je nutné konštatovať, že tieto námietky
bola oprávnená vzniesť proti pôvodnému veriteľovi, nie však proti súčasnému veriteľovi, na ktorého
prešiel nárok zo zmenky jej postúpením. V dôsledku toho uplatnený nárok navrhovateľom, vrátane
zmenkovéhoúroku,ročnéhoúrokuzomeškaniaazmenkovejodmeny,ktorýnadobudoltitulom rubopisu,
je dôvodný a z toho dôvodu súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“ ) ak súd uložil v rozsudku
povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého

plnenia.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných
dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.Súdpovolil odporkynizaplateniedlhuanáhradutrovkonaniavsplátkach,berúcdoúvahyjejnepriaznivú
sociálnusituáciu,keďžejepoberateľkouinvalidnéhodôchodkuvovýške123,40Eur,nakoľkotrpívážnym
zdravotným ochorením. Invalidný dôchodok tvorí jej jediný príjem a preto je obtiažne z uvedeného

príjmu hradiť všetky náklady na zabezpečenie základných životných potrieb a predovšetkým náklady
spojené s ochorením odporkyne. Keďže odporkyňa má preukázateľne problém aj s vyfinancovaním
základných životných potrieb, súd povolil splátky vo výške 10,- Eur mesačne, aby tak nebola ohrozená
výživaodporkyne.Suvedenousplátkousúhlasilajnavrhovateľ.Splátkybolipovolenépodstratouvýhody
splátok, čo znamená, že pokiaľ nezaplatí odporkyňa v určenej lehote splatnosti čo i len jednu splátku,

stane sa splatný celý zvyšok nezaplateného dlhu.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 147 ods. 1 O. s. p., účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania,

ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá
sa im prihodila.

V tomto prípade mal úspech v konaní navrhovateľ, ktorý si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za
2 úkony právnej pomoci, a to za prípravu a prevzatie zastupovania dňa 21. 01. 2013 a písomné podanie

na súd (návrh) zo dňa 28. 03. 2013, v sume 185,54 Eur a náhradu zaplateného súdneho poplatku v
sume 69,50 Eur,

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. Odmena za jeden úkon predstavovala výšku 61,41 Eur, spolu za dva úkony 122,82 Eur. V zmysle ust.

§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, ku každému úkonu právnej pomoci sa pripočítava režijný paušál, výška
ktorého predstavovala v roku 2013 sumu 7,81 Eur, hodnota za dva úkony predstavovala výšku 15,62
Eur. Právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH. Daň z pridanej hodnoty zo sumy
138,44 Eur predstavovala sumu 27,69 Eur, tzn. trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 166,13
Eur. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania voči odporkyni vo vyššej sume (185,54 Eur), z toho

dôvodusúdpriznalnáhradutrovprávnehozastúpenialendovýšky vyplývajúcejzuvedenýchustanovení
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda vo výške 166,13 Eur. Odporkyňa bude povinná zaplatiť trovy právneho
zastúpenia, vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku, právnemu zástupcovi navrhovateľa v sume
235,63 Eur, podľa ust. § 149 ods. 1 O. s. p.

S poukazom na vystúpenie vedľajšieho účastníka z konania, navrhovateľ si uplatnil v súlade s ust. §
147 O. s. p. náhradu trov, ktoré svojim vstupom a následným vystúpením z konania, zavinil pôvodný
vedľajší účastník - Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS). Navrhovateľ si uplatnil voči vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu zo vznesenej námietky neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva zo dňa 02. 12. 2013 a z späťvzatia uvedeného podania zo dňa 01. 08. 2014.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za uvedené úkony, pretože dospel k
záveru, že v tomto prípade pôvodný vedľajší účastník zavinil vznik týchto trov tým, že vstúpil do konania
a následne bez konkrétneho odôvodnenia z konania vystúpil.

Súd priznal náhradu trov v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odmena za
jeden úkon predstavovala výšku 61,41 Eur, spolu za dva úkony 122,82 Eur. V zmysle ust. § 16 ods.
3 uvedenej vyhlášky, ku každému úkonu právnej pomoci sa pripočítava režijný paušál, výška ktorého
predstavovala v roku 2013 sumu 7,81 Eur a v roku 2014 sumu 8,04 Eur. Hodnota paušálu k týmto
dvom úkonom predstavovala výšku 15,85 Eur. Právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom

DPH. Daň z pridanej hodnoty zo sumy 138,67 Eur predstavovala sumu 27,73 Eur, tzn. trovy právneho
zastúpenia predstavovali sumu 166,40 Eur. Pôvodný vedľajší účastník bude povinný zaplatiť trovy
konania právnemu zástupcovi navrhovateľa, v súlade s ust. § 147 ods. 1 O. s. p., s použitím ust. § 149
ods. 1 O. s. p.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.