Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Karol Krochta

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206031
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514206031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951 so sídlom Hodžova 11, Žilina proti žalovanému: F. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX/XX, A., o zaplatenie 1.900,36 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.12.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu nezaplatenú istinu vo výške 1900,36 eur spolu s nezaplateným úrokom vo výške
132,66 eur, nezaplateným úrokom z omeškania vo výške 3,99 eur, poplatkami vo výške 75,- eur, úrokom
vo výške 19,90 % ročne z nesplatenej istiny od 21.11.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne z nesplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 21.11.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzavrel dňa 12.7.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXX, na
základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
pravidelných mesačných anuitných splátkach. Úver vrátane príslušenstva bol žalovaný povinný splatiť
do 19.6.2023. Žalovaný po vyčerpaní poskytnutého úveru porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol
listom zo dňa 20.10.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 11.11.2014.
Napriek tejto výzve nebola pohľadávka žalobcu uhradená. Ku dňu spísania žaloby, t.j. k 21.11.2014

pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 2112,01 eur, pričom bola tvorená nesplatenou istinou vo výške
1900,36 eur spolu s nezaplateným úrokom vo výške 132,66 eur, nezaplateným úrokom z omeškania
vo výške 3,99 eur, poplatkami vo výške 75,- eur. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky sú
od 12.11.2014 sankcionované sankčnou províziou vo výške 5 % ročne. Úroky vo výške 132,66 eur
predstavujú dohodnutý úrok v zmysle úverovej zmluvy, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť v rámci
splátok poskytnutého úveru. Sankčná provízia predstavuje dohodnutý úrok z omeškania v zmysle § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka.

V podanej žalobe žalobca ako na dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia poukazoval na úverovú zmluvu,

výpis z účtu a číslo XXXXXXXXXX a výzvu na predčasné splatenie úveru, ktoré priložil k podanej žalobe.
K žalobe tiež priložil Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s..Súd výzvou doručenou žalobcovi dňa 21.4.2015 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich
výšku žalovanej dlžnej sumy ako aj jej špecifikáciu a prehľad splátok. Žalobca na túto výzvu reagoval
podaním doručeným súdu dňa 5.5.2015, kde v jeho prílohe predložil súdu prehľad splátok tak ako boli

žalovaným uhradené a spôsob ich započítania v prospech zmluvného úroku, istiny a poplatkov. Pričom
tiež uviedol, že z uvedeného je možné dospieť k aktuálnej výške žalovanej istiny.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 26.1.2015 písomne
nevyjadril. Na pojednávaní dňa 9.4.2015 uviedol, že je pravdou, že peniaze si požičal. Stratil prácu a z
toho čo manželka zarobila nebol schopný úver splácať. Navyše mal chorého syna, s ktorým musel chodiť

po vyšetreniach. Ďalej poukázal na svoje súčasné osobné, zárobkové a majetkové pomery. Pričom svoj
dlh by chcel splácať v splátkach po 60,- eur.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 10.6.2013 na ktoré sa napriek riadnemu
a včasnému predvolaniu nedostavil žalobca, ktorý však svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania zúčastnil. Súd tak v súlade s § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) súd na pojednávaní vec prejednal a rozhodol

v neprítomnosti žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa
s obsahom Úverovej zmluvy č. XXXXX zo dňa 12.7.2013, mesačného výpisu transakcií za mesiac júl
zo dňa 31.7.2013, výzvou na predčasné splatenie úveru to dňa 20.10.2014 a prehľadom splátok zistil
tento skutkový stav:

Dňa 12.7.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Úverová zmluva č. XXXXX, na základe,
ktorej bol žalovanému poskytnutý žalobcom úver vo výške 2000,- eur s konečnou splatnosťou úveru
dňa 19.6.2023 pri mesačnej anuitnej splátke vo výške 38,41 eur. Čerpanie úveru žalovaným žalobca
preukázal predloženým mesačným výpisom transakcií za júl zo dňa 31.7.2013, pričom uzavretie
úverovej zmluvy ako aj čerpanie úveru potvrdil aj žalovaný. Pre neplnenie si povinností zo strany

žalovaného bol žalovaný výzvou zo dňa 20.10.2014 vyzvaný na predčasné splatenie úveru. Žalovaný
však zosplatnený úver v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil. Žalobca na preukázanie výšky žalobou
uplatnenej sumy predložil súdu aj prehľad splátok kde sú uvedené kreditné a debetné operácie,
pričom kreditné operácie sú žltým zvýraznené. Z predloženého prehľadu však nevyplýva, či sa týka
žalovanému poskytnutého úveru. Tiež z neho nevyplýva aká suma bola uhradená, aká časť tejto sumy

bola započítaná na istinu úveru a na úroky a poplatky, resp. ako boli jednotlivé úhrady žalovaného
započítané.

Žiadne ďalšie dôkazy na zdôvodnenie výšky uplatneného nároku v konaní žalobca nepredložil.

Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov súd uzavrel, že žalobe nemožno
vyhovieť a táto musí byť zamietnutá. Zo strany žalobcu totiž v konaní nebolo unesené dôkazné bremeno

pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vychádzajúc z platnej právnej úpravy občianskeho súdneho konania sa sporové veci na súdoch
prejednávajú v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti. Procesná zodpovednosť za
zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci je
predovšetkým na účastníkoch konania.Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z § 79 ods.1 O.s.p.je už v samotnej žalobe pravdivo opísať
rozhodujúce skutočností a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. K žalobe je tiež povinný pripojiť listinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny ( § 79 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 101 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods.4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

Podľa § 205a O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú
pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a ) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Vyššie citované zákonné ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce

navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,

ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak

v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určujejednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že účastník sporového občianskeho súdneho konania má

povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú ( § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.). medzi
ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie
sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže
účastníci majú právo uviesť skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich
preukázanie až do vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Preto jedinou sankciou za nesplnenie

povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena,
čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti
nesplnil. Na účastníkovi sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich
práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci ( vigilantibus
iura scripta sunt - bdelým patrí právo ) a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce
skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označil dôkazy.

V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorá má základ v Úverovej zmluve
č. XXXXX zo dňa 12.7.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

Žalobca v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi žalobcom a žalovaným bol záväzkový vzťah
z ktorého mu vznikla pohľadávka voči žalovanému, ktorú je potrebné čo do základu a výšky patrične
zdôvodniťtak,abyjubolomožnépodrobiťhmotnoprávnemuposúdeniu. Ztohtobremenatvrdeniapotom

pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že tento záväzkový vzťah
medzi žalobcom a žalovaným skutočne platne vznikol, v tomto záväzkovom vzťahu vznikla žalobcovi
pohľadávka voči žalovanému v určitej výške. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa
niečonestalo,bolobypotomnažalovanom,abyvyvrátiltvrdeniežalobcu,žesvojupovinnosťnesplnil.Ak
by tieto skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.

V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby
na preukázanie svojho tvrdenia predložil predovšetkým Úverovú zmluvu č. XXXXX zo dňa 12.7.2013, na
ktorú sa v žalobe odvolával a ktorú označil za dôkaz a na základe ktorej mal vzniknúť záväzkový vzťah
medzi žalobcom a žalovaným. Túto svoju povinnosť si žalobca splnil, pričom uzavretie úverovej zmluvy
potvrdil aj žalovaný na pojednávaní dňa 9.4.2015. Žalobca tiež preukázal, čerpanie úveru poskytnutého

žalovanému na základe predmetnej úverovej zmluvy, a to mesačným výpisom transakcií sa mesiac júl
zo dňa 31.7.2013, pričom čerpanie tohto úveru tiež žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 9.4.2015. Teda žalobca svoj nárok, čo do jeho základu súdu preukázal. Avšak súdu nepreukázal
dôvodnosť výšky ním uplatneného nároku majúceho základ v predmetnej úverovej zmluve, a to ani v
podanom návrhu ani po výzve súdu.

Súd písomne vyzval žalobcu výzvou jemu doručenou dňa 21.4.2015 na predloženie dôkazov
preukazujúcich výšku žalovanej dlžnej sumy ako aj jej špecifikáciu a prehľad splátok, na ktorú žalobca
reagoval predložením prehľadu splátok, z ktorého podľa jeho tvrdení možno dospieť k aktuálnej výške
žalovanej sumy. Tak zo žaloby ako aj z odpovedi na výzvu, súd nemal preukázanú dôvodnosť výšky
žalobcom uplatnených nárokov, teda istiny vo výške 1900,36 eur nezaplateného úroku vo výške 132,66

eur, nezaplateného úroku z omeškania vo výške 3,99 eur, poplatkov vo výške 75,- eur, úroku vo výške
19,90 % ročne z nesplatenej istiny od 21.11.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
z nesplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 21.11.2014 do zaplatenia. K žalobe priložených listinných
dôkazov vyplýva, tak ako to už bolo aj vyššie uvedené iba uzavretie úverovej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným a čerpanie úveru žalovaným. Z prehľadu splátok predloženého súdu žalobcom dňa

5.5.2015, z ktorého podľa tvrdenia žalobcu mal súd možnosť dospieť k aktuálnej výške žalovanej istiny
nijako nevplýva výpočet žalobcom uplatnenej sumy a jej jednotlivých zložiek. Nevyplýva z neho suma,
ktorú žalovaný jednotlivými splátkami uhradil, ani to aká časť žalovaným uhradenej sumy, resp. sumy
jednotlivýchsplátokbolapoužitánaúhraduistinyúveru,naúhraduúrokovapoplatkov.Taktiežnevyplýva
zo žiadneho zo žalobcom predložených listinných dôkazov spôsob výpočtu nezaplateného úroku aúroku z omeškania ako aj ich špecifikácia. Tiež nijako nevyplýva ani oprávnenosť žalobcom uplatnených
poplatkov. Nie je zrejmé za aké úkony, resp. služby boli tieto poplatky žalovanému vyúčtované.

Žalobca je bankou, ktorej predmetom je poskytovanie úverov s čím je jednoznačne spojená aj správa

takéhoto úveru a vedenie si presnej a podrobnej evidencie o poskytnutom úvere, ako aj o transakciách
s ním súvisiacich, pričom žalobca na plnenie týchto úloh musí byť aj dostatočne personálne a technicky
zabezpečený, teda podľa názoru súdu z jeho strany mohla byť bez akýchkoľvek komplikácii súdu
poskytnutá podrobná a prehľadná špecifikácia žalovanej sumy ako aj jej výpočet s poukazom na úhrady
žalovaného

Žalobca v uznesení súdu zo dňa 21.1.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 27.1.2015 bol poučený v

zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o
tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku
uplatneného nároku. Súd žalobcovi svojou výzvou dal možnosť odstrániť nedostatok spočívajúci v
špecifikácii žalovanej sumy ako aj nepredložení dôkazov preukazujúcich oprávnenosť výšky žalovanej
sumy. Napriek tejto súčinnosti zo strany súdu predpokladanej aj v § 6 Občianskeho súdneho poriadku

k súčinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Súd nielenže nemôže, ale ani nesmie donekonečna vyzývať
žalobcu, aby predložil dôkazy na základe ktorých by mu súd tvrdené právo mohol prisúdiť. Súd je totiž
povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a tiež platné procesné zásady v sporových
veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu kontradiktórnosti a tiež to, že procesná zodpovednosť
za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci je

predovšetkým na účastníkoch konania. Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci,
keďže nejde o nedostatky pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených
zákonných ustanovení a procesných zásad súd návrhu nemohol vyhovieť a preto tento zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.. Úspešný
žalovaný návrh na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť mu trovy konania v priebehu konania neurobil,

súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.