Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/144/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613203811
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1613203811.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave,Grösslingova4,IČO:36864421,protiodporcoviD.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.,ozaplatenie
zmenky 254,97 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 254,97 Eur,

spolu so zmenkovými úrokmi vo výške 0,25 % denne :

- zo zmenkovej sumy 1.553,83 Eur od 26.06.2010 do 05.09.2011, čo predstavuje sumu 1.697,57 Eur,
- zo zmenkovej sumy 1.353,83 Eur od 06.09.2011 do 05.10.2011, čo predstavuje sumu 101,54 Eur,
- zo zmenkovej sumy 1.254.97 Eur od 06.10.2011 do 07.11.2011, čo predstavuje sumu 103,53 Eur,
- zo zmenkovej sumy 1.054,97 Eur od 08.11.2011 do 06.12.2011, čo predstavuje sumu 76,48 Eur,
- zo zmenkovej sumy 854,97 Eur od 07.12.2011 do 09.01.2012, čo predstavuje sumu 72,67 Eur,
- zo zmenkovej sumy 654,97 Eur od 10.01.2011 do 07.02.2011, čo predstavuje sumu 47,48 Eur,
- zo zmenkovej sumy 454,97 Eur od 08.02.2012 do 07.03 2012, čo predstavuje sumu 32,98 Eur

- zo zmenkovej sumy 254,97 Eur od 08.03.2012 do zaplatenia;

s úrokmi vo výške 6 % ročne :
- zo zmenkovej sumy 1.553,83 Eur od 09.09.2010 do 05.09.2011, čo predstavuje sumu 92,72 Eur,
- zo zmenkovej sumy 1.353,83 Eur od 06.09.2011 do 05.10.2011, čo predstavuje sumu 6,69 Eur,
- zo zmenkovej sumy 1.254.97 Eur od 06.10.2011 do 07.11.2011, čo predstavuje sumu 6,83 Eur,
- zo zmenkovej sumy 1.054,97 Eur od 08.11.2011 do 06.12.2011, čo predstavuje sumu 5,04 Eur,
- zo zmenkovej sumy 854,97 Eur od 07.12.2011 do 09.01.2012, čo predstavuje sumu 4,79 Eur,

- zo zmenkovej sumy 654,97 Eur od 10.01.2011 do 07.02.2011, čo predstavuje sumu 3,12 Eur,
- zo zmenkovej sumy 454,97 Eur od 08.02.2012 do 07.03 2012, čo predstavuje sumu 2,17 Eur,
- zo zmenkovej sumy 254,97 Eur od 08.03.2012 do zaplatenia;
a zmenkovú odmenu vo výške 5,18 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 58,34 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa Fridrich Paľko, s. r. o., so

sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 11.04.2014 podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným Okresnému súdu Malacky 17.04.2014 sanavrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia pohľadávky zo zmenky, a to zmenkovej sumy254,97
Eur, spolu so zmenkovými úrokmi vo výške 0,25 % denne : zo zmenkovej sumy 1.553,83 Eur od
26.06.2010 do 05.09.2011, čo predstavuje sumu 1.697,57 Eur, zo zmenkovej sumy 1.353,83 Eur

od 06.09.2011 do 05.10.2011, čo predstavuje sumu 101,54 Eur, zo zmenkovej sumy 1.254.97 Eur
od 06.10.2011 do 07.11.2011, čo predstavuje sumu 103,53 Eur, zo zmenkovej sumy 1.054,97 Eur
od 08.11.2011 do 06.12.2011, čo predstavuje sumu 76,48 Eur, zo zmenkovej sumy 854,97 Eur od
07.12.2011 do 09.01.2012, čo predstavuje sumu 72,67 Eur, zo zmenkovej sumy 654,97 Eur od
10.01.2011 do 07.02.2011, čo predstavuje sumu 47,48 Eur, zo zmenkovej sumy 454,97 Eur od

08.02.2012 do 07.03 2012, čo predstavuje sumu 32,98 Eur, zo zmenkovej sumy 254,97 Eur od
08.03.2012 do zaplatenia; ďalej s úrokmi vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 1.553,83 Eur
od 09.09.2010 do 05.09.2011, čo predstavuje sumu 92,72 Eur, zo zmenkovej sumy 1.353,83 Eur
od 06.09.2011 do 05.10.2011, čo predstavuje sumu 6,69 Eur, zo zmenkovej sumy 1.254.97 Eur od
06.10.2011 do 07.11.2011, čo predstavuje sumu 6,83 Eur, zo zmenkovej sumy 1.054,97 Eur od
08.11.2011 do 06.12.2011, čo predstavuje sumu 5,04 Eur, zo zmenkovej sumy 854,97 Eur od 07.12.2011

do 09.01.2012, čo predstavuje sumu 4,79 Eur, zo zmenkovej sumy 654,97 Eur od 10.01.2011 do
07.02.2011, čo predstavuje sumu 3,12 Eur, zo zmenkovej sumy 454,97 Eur od 08.02.2012 do 07.03
2012, čo predstavuje sumu 2,17 Eur, zo zmenkovej sumy 254,97 Eur od 08.03.2012 do zaplatenia; a
zmenkovú odmenu vo výške 5,18 Eur, ako aj náhrady trov konania.

Podaný návrh v časti údajov o pohľadávke odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 25.11.2009 na zmenkovú sumu 1.553,83 Eur,
pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 26.06.2011. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do
textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového

veriteľa zmenkovú sumu 1.553,83 Eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 26.06.2011. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenku nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ako písomné dôkazy
na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál Zmenky vystavenej odporcom

dňa 25.11.2009 na sumu 1.553,83 Eur, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre
právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007
( ďalej len „Nariadenie č. 861/2007/ES“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných
sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez

akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo

ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď
s jeho vyplnenou časťou I. Odporca zásielku prevzal 26.03.2015 v nariadením stanovenej lehote 30 dní
po ich doručení neodpovedal na návrh na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového tlačiva C
na odpoveď a jeho zaslaním späť súdu, ani žiadnym iným spôsobom sa k návrhu nevyjadril.Podľa § 115 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis (Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré
predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

V prejednávanej veci súd podľa § 115 ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES vyhlásil
rozsudok bez nariadenia pojednávania, nakoľko v zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia je konanie v zásade
písomné, žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a súd vzhľadom
na okolnosti prípadu to nepovažoval za potrebné. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 18.05.2015.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia a § 122 ods. 1 O.s.p. obsahom
spisu, a to návrhom na uplatnenie pohľadávky a zmenkou vystavenou dňa 25.11.2009, zároveň pripojil
spis Okresného súdu Malacky 23Er/2687/2011, nakoľko lustráciou zistil, že na tunajšom súde prebiehalo

konanie medzi navrhovateľom ako oprávneným a odporcom ako povinným vo veci vymoženia uloženej
povinnosti zaplatiť 1.553,83 Eur s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v
tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci
a dôsledné posúdenie uplatneného nároku, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný
skutkový stav:

Z predloženého prvopisu zmenky súd zistil, že bola vystavená odporcom dňa 25. novembra 2011 v
Malackách ako vlastná zmenka, ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 1.553,83
Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 26. júna 2011, zmenka je

opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, s miestom
splatnosti určeným sídlom pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
identifikačnéúdajeodporcuakovystaviteľaajehopodpis. Nazmenkejeuvedenýajúdaj:XXXXXXXXX.
Na rube listiny je zapísaný nedatovaný indosament textom : „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o.,
K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, opatrený pečiatkou

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a podpisom C., konateľa.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp.zn. 23Er/2687/2011 súd zistil, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO : 35 807 598 ako oprávnený si uplatňovala v exekučnom konaní proti
odporcovi ako povinnému vymoženie pohľadávky v sume 1.553,83 Eur istiny s príslušenstvom na

základe Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské
rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 15.02.2011, ktorým tento súd priznal navrhovateľovi
nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, z titulu vlastnej zmenky vystavenej dňa
25.11.2009 odporcom, pričom uplatnená zmenková suma pozostávala z istiny 1.310 Eur, poplatku za
zasielanie upomienok vo výške 24 Eur, trov mediačného konania 219,38 Eur, zmenka bola vystavená na

zabezpečeniepohľadávkyzoZmluvuoúvereč.XXXXXXXXuzatvorenejmedzioprávnenýmapovinným
dňa 25.11.2009. Predmetom zmluvy bol úver v sume 800 Eur a záväzok odporcu ako dlžníka zaplatiť
sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 772 Eur, t.j. celkovo 1.572 Eur v 12 mesačných splátkach
po 131 Eur počnúc dňom 12.12.2009. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v článku 13 obsahovali Dohodu o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného

záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúce z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých ostali nevyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j.
keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas

poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek.
Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že remitentje oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá,
bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zmenky. Dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/2687/2011-10 zo dňa 20.11.2012 súd exekúciu
zastavil, keď predchádzajúcim uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v Zmluve o úvere. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 23.11.2012.

Podľa čl. III § 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenečne alebo šekove sa môže
zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými úkonmi sa zaväzovať.

Podľa čl. I § 92 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový forma zmenkového vyhlásenia
sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené.

Podľa čl. I § 93 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový účinky záväzných vyhlásení
prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta. Účinky

ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.

Podľa čl. I § 94 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový lehoty na výkon postihových práv
sa spravujú pre všetky osoby zmenečne zaviazané právom miesta, kde bola zmenka vystavená.

Podľa čl. I § 97 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový forma protestu a lehoty na protest,
ako aj forma ostatných úkonov, ktoré sú potrebné na uplatnenie alebo na zachovanie zmenečných práv,
sa spravuje právom štátu, v ktorom treba urobiť protest alebo iný úkon.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pokiaľ to neodporuje povahe

vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20),
zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení
pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch
pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pre vlastnú zmenku platia
ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko
zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6),
o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez
oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ vlastnej zmenky
je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vo zmenke zročnej na

videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej
zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.Podľa čl. I § 9 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ zodpovedá za prijatie
a zaplatenie zmenky.

Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový ak nebola zmenka, ktorá bola
pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto
dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní
zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový každú zmenku, i keď nebola
vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 12 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke;
ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky,
pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament treba napísať

na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom
prevádza).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosamentom sa prevádzajú
všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 15 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , ak tu niet opačnej doložky,
indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

Podľačl.I§16ods.1zákonač.191/1950Zb.zákonzmenkovýašekový otom,ktomázmenkuvrukách,

platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané.
Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu
nadobudol zmenku blankoindosamentom.

Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 20 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament po zročnosti

zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po
proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného
postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku
napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

Podľa čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenku možno vystaviť: na
videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenka na videnie je sročná
pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže

túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , ak nebola zmenka
zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným
osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa čl. I § 44 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový odopretie prijatia alebo platenia
musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ, indosant alebo
zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu
na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových

práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti
zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa
toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré
sa podpísali na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti
nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak

pripojí doložku indosant alebo zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať
od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku podpísali.

Podľa čl. I § 47 ods. 1 až 4 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , všetci, ktorí
zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou
a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo

od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá
osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne
zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým,
proti komu bol najprv nárok uplatnený.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I § 73 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový do zákonných lehôt alebo lehôt vo
zmenke určených nepočíta sa deň, od ktorého sa lehoty začínajú.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

Súd v prvom rade skúmal právomoc a príslušnosť konať a rozhodovať vo veci a rozhodné právo pre
konanie a rozhodnutie vo veci.

Účastníkom konania na strane navrhovateľa je právnická osoba so sídlom na území Českej republiky,
odporca je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, právomoc súdu Slovenskej
republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom

konania je občiansky cezhraničný spor o zaplatenie sumy 1123.01 Eur s príslušenstvom, teda hodnota
pohľadávky nepresahuje 2.000 € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Na uvedený spor sa
preto vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a keďže ide o cezhraničné
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Malacky je daná článkom 11
Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko Slovenská republika ako zmluvná
strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy,pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral v čl. 4.1 návrhu podľa
bydliska odporcu.

PredloženázmenkabolavystavenáfyzickouosobouštátnymobčanomSlovenskejrepublikysbydliskom
naúzemíSlovenskejrepublikypodľaslovenskéhopráva,miestomvystaveniaakoaj platobnýmmiestom
na území Slovenskej republiky, spôsobilosť odporcu a indosanta zmenečne sa zaväzovať, lehoty na
výkon postihových práv sa spravujú podľa slovenského práva. Forma úkonu, ktorý je potrebný na
uplatnenie zmenečného práva na zaplatenie zmenkovej sumy sa spravuje právom Slovenskej republiky,

pretože zmenku bolo potrebné predložiť na platenie v platobnom mieste, t.j. na území Slovenskej
republiky. Rozhodným právom je preto právo Slovenskej republiky, nakoľko prípadná voľba iného
právneho poriadku nebola súdu tvrdená, ani preukázaná, k čomu dospel nasledovne : právo Európskej
únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek (Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím
I) z rozsahu jeho pôsobnosti v článku 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek,

Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika
pristúpila, v článku 1 ods. 2 písm. c) ustanovuje, že ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na
záväzky vyplývajúce zo zmeniek, súd na základe čl. I štvrtej časti, t.j. kolíznych noriem obsiahnutých
v zákone č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, určil za rozhodné právo, ktoré sa aplikuje v tejto
veci, právo Slovenskej republiky.

V merite veci potom súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ súdu predložil
prvopiszmenkyasvojeprávopreukázal indosamentom,čímpreukázal,žejeriadnymmajiteľomzmenky
(čl. I. § 16 ods. 1 veta prvá v spojení s čl. I. § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.), a teda má už len z tohto
dôvodu právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, dohodnuté

zmenkové úroky, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).

Zmenka je abstraktný a dokonalý cenný papier, práva a záväzky z nej sú definované výlučne samotnou
zmenkovou listinou, len z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu, aj keď jej existencia a jej účinky sú nezávislé

od kauzálneho vzťahu, z ktorého vznikla, často vzniká ako zabezpečovací prostriedok kauzálneho
záväzkového vzťahu. V prejednávanej si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a
to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.
Zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č.
191/1950 Sb., keď navrhovateľ predložil vlastnú zmenku, obsahujúcu všetky náležitosti požadované čl.

I § 75 zákona č. 191/1951 Sb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná : označenie zmenka
pojaté do vlastného textu listiny vyjadrené v jazyku, v ktorom je zmenka spísaná; bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; je v nej uvedený údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť,
meno toho, na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a miesto vystavenia a podpis vystaviteľa.
Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona
č. 191/1951 Sb., nie je viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na rub zmenky a je indosantom -
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., v mene ktorej koná konateľ samostatne podpísaný v súlade so
spôsobom, akým je zapísaný spôsob konania za spoločnosť v obchodnom registri. Indosament nie je len
čiastočný,neprevádzasanímlenčasťprávzozmenky,alebolenčasťzmenkovejsumy.Súdpretodospel

k záveru, že zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 zákona č. 191/1951 Sb., s takýmto
prejavom vôle spája, keď došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára. Z
pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/2687/2011 súd zistil, že predložená zmenka
bola pôvodne vystavená ako blankozmenka, t.j. zmenku, ktorá bola pri vystavení neúplná, pričom s
poukazom čl. I § 10 zákona č. 191/1951 Sb. súd neskúmal, či údaje zo zmenky boli doplnené v

súlade s dohodou o vyplnení zmenky, nakoľko odporca takéto skutočnosti nenamietal, keď súd by
mohol prihliadať len na námietku odporcu ako vystaviteľa proti navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky
len vtedy, ak by sa preukázalo, že nadobudol zlomyseľne alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Pripojená doložka „bez protestu“ v zmysle čl. I § 46 zák.č. 191/1951 Sb. zbavuje majiteľa zmenky
povinnosti na zachovanie postihových práv osvedčiť odopretie platenia verejnou listinou (protest pre
neplatenie). Z obsahu spisu, ako aj pripojeného exekučného spisu mal súd za to, že zmenka bola
predložená na platenie v lehote uvedenej doložkou na zmenke („na platenie predložiť v lehote 4 rokov odvystavenia“), keď zmenka bola vystavená 25.11.2009 a vyplnená 04.09.2010 a predložená na platenie
predchádzajúcim majiteľom zmenky, od ktorého dňa uplatňuje navrhovateľ aj zákonné úroky, avšak i v
opačnom prípade, povinnosť preukázať, že lehoty na zmenkové úkony neboli dodržané, má ten, kto sa

proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Odporca však tieto okolnosti nenamietal.
Navrhovateľ ako majiteľ zmenky má zachované právo postihu zo zmenky. Zmenka splatná pri predložení
(vistazmenka) umožňuje platne dojednať úroky zo zmenkovej sumy, ktoré navrhovateľ uplatnil vo výške
uvedenej v predloženej zmenke, zároveň v súlade s čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1951 Sb. uplatňuje
popri dojednaných aj zákonné 6% - né ročné úroky zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti a zmenkovú

odmenu.

Navrhovateľ si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať
existenciu žiadneho záväzkového vzťahu, ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to zákon zmenkový a
šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom
svojom ustanovení neukladá. Zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter sa v dôsledku

indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. V prípade, že
dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17
zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ konal
pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a
vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský

( z Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/96/2014-98 zo dňa 18.09.2014). Súd
z obsahu zistil, že primárny právny vzťah medzi vystaviteľom zmenky a remitentom bol vzťahom
spotrebiteľským, avšak s ohľadom na abstraktný charakter zmenky, ktorá je ako cenný papier nezávislá
od kauzálneho vzťahu, z ktorého vzišla, aj prípadné porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nespôsobuje neplatnosť zmenky. Podľa § 4 ods. 7 zákona

č. 258/2001 Z.z. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom,
priznanie nárokov vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie
zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.

Svojou povahou je teda zmenka abstraktným cenným papierom. Právo, ktoré je inkorporované v

zmenke,jeprávomobligačným.Dôvodvznikuzmenkovejobligácie(kauza)niejezákladnounáležitosťou
zmenky, nakoľko zákon nepovažuje materiálny dôvod jej vzniku za jej podstatnú obsahovú náležitosť.
Formálne platná zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je na
samotnom zmenečnom dlžníkovi, aby námietky voči zmenkovému nároku vzniesol a aby svoje nároky
pred súdom aj preukázal. Majiteľ zmenky totiž nemusí pri jej vymáhaní dokazovať nič iné, ako to, že je

majiteľom platnej zmenky. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku vyplývajúceho zo zmenky,
nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Súd preto môže - ak zistil, že zmenka je platná a veriteľ je jej
majiteľom - skúmať existenciu záväzkov z nej plynúcich len na námietku povinného, nie však z úradnej
moci.

Samotná odpoveď odporcu k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola súdu doručená v
lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu odporcovi, hoci kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
a podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou
I. prevzal 26.03.2015. Ustanovenie § 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu, ktorej
dôsledkom je, že v prípade procesnej pasivity odporcu musí súd rozhodnúť o pohľadávke len na základe

dôkazov predložených navrhovateľom. Vzhľadom na to, že odporca nedoručil súdu odpoveď k návrhu
na uplatnenie pohľadávky, nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950
Sb. a ani v zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny,
ako aj v časti dojednaného úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky môže majiteľ zmenky

postihom žiadať.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci bol plne

úspešný navrhovateľ a vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči vo veci plne neúspešnému
odporcovi, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na súd v sume 16,50
Eur a z trov právneho zastúpenia, súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebsúd vychádzal z hodnoty 254,97 Eur, základná sadza tarifnej odmeny potom predstavuje 21,58 Eur,
pričom súd priznal navrhovateľovi ním uplatnenú odmenu za dva úkony právnej služby - 1.) prevzatie a
prípravazastúpeniavsume21,58Eur, 2.)podanie návrhunasúdvsume61,41Eur, ktomuprináležiace

režijné paušály 2 x 7,81 Eur, keď trovy právneho zastúpenia spolu v sume 58,78 Eur sa zvyšujú o
20 % daň z pridanej hodnoty vo výške 11,75 Eur, nakoľko právny zástupca navrhovateľa je jej platiteľom,
spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú súčtom sumu 70,53 Eur, navrhovateľ uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,34 Eur s DPH, preto súd viazaný jeho návrhom mu
priznal túto náhradu v ním uplatnenej výške. ( § 153 ods. 2 O.s.p.)

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., súd vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia
a ostatné trovy, všetky trovy konania je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť právnemu
zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)