Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/27/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211545
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114211545.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: Q. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154, právne
zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob
o zaplatenie 2351,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 10C/190/2014-31 zo dňa 26.09.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1.379,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.379,55 Eur za
obdobie od 12.04.2014, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Náhradu trov konania účastníkovi ako ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k),
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Vychádzal zo zistenia, že žalobou podanou na súde dňa 22.04.2014 žalobca žiadal zaviazať žalovanú
na zaplatenie sumy 2.351,53 Eur titulom nesplateného úveru, ktorý jej bol poskytnutý vo výške 2.400 Eur.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 08.06.2010 úverovú
zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 2.400 Eur. Tento úver mal byť
splácaný v 84 mesačných splátkach po 61,89 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa mali činiť 2.599,68 Eur.
Žalovaná splácala riadne úver do 15.11.2011. Následne prestala uhrádzať predpísané splátky, pričom
celkovo uhradila sumu 1.020,45 Eur.

Konštatoval, že úverová zmluva nespĺňa náležitosti rozpísania jednotlivých splátok na istinu, úroky a
poplatky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom následkom tejto absencie je to, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej bolo poskytnutých

2.400 Eur, splatených bolo 1.020,45 Eur, nesplatený rozdiel činí sumu 1.379,55 Eur. Preto vyhovel
žalobe v časti o zaplatenie 1.379,55 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi
právo na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy, a to vo výške 9 % ročne od 12.04.2014,
nakoľko týmto sa dostala žalovaná do omeškania s platením svojho peňažného záväzku. Návrh v časti
o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 440 Eur zamietol, nakoľko tento vychádzal
z nesprávne určenej dlžnej sumy. Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom považoval za
nedôvodnú.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže úspech účastníkov vo veci bol len čiastočný.
Úkony vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelné.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu eventuálne žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Záver súdu prvého stupňa o tom, že úverová zmluva
nespĺňa náležitosti rozpísania jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky ako aj zamietnutie návrhu
v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 440 Eur pokladá za neuralgické
body celého konania, absolútne sa s nimi nestotožňuje a pokladá ich za nesprávne právne posúdenie
veci. Súd prvého stupňa pochybil pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad a to
konkrétne ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Spôsob uvedenia podstatných obsahových náležitostí zmluvy
považuje žalobca v súlade so znením smernice 2008/48/ES - č.l. 10 ods. 2 písm. h) - výška, počet a
frekvencia splátok spotrebiteľa ako aj s princípom ratio legis celej právnej úpravy zákona a smernice,
s pojmovou nejednotnosťou zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý stotožňuje pojmy výška, počet a frekvencia
splátok spotrebiteľa s výškou, počtom a termínmi splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, so znením
úvodného odôvodnenia predmetnej smernice, ktorý prenecháva na veriteľa spôsob započítania úrokov
z predmetného úveru v splátkach. Žalobca zastáva názor, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez aplikácie eurokonformného
výkladu práva. Súd prvého stupňa konštatuje, že zmluva neobsahuje obsahové náležitosti vyžadované
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ale lexikálnym a logickým výkladom právnej
normy je možno dospieť k záveru, že pre to, aby súd mohol považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere
za bezodplatnú, musia byť v rovine hmotného práva kumulatívne splnené podmienky dané spojkou
„a“: zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. k). Písomná forma právneho úkonu nikdy nebola spochybnená. Súd prvého stupňa spojku „a“ v
§ 11 ods. 1 písm. a) vykladá bez akéhokoľvek odôvodnenia vo význame spojky „alebo“, čím do veľkej
miery zmenil dosah tohto ustanovenia a navyše ani tento svoj pozmeňujúci výklad žiadnym spôsobom
nezdôvodnil v predmetnom rozsudku. Účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Keďže finančné plnenie bolo dohodnuté v splátkach, tak následne v zmysle Hlavy 7 ÚZ bol
žalovaný listom zo dňa 27.02.2012 vyzvaný k splateniu dlhu v lehote 15 dní od odoslania výzvy. To, že
žalobca odoslal výzvu na adresu žalovaného preukazuje poštový podací hárok. Žalobca si vyčíslil úrok
z omeškania ako svoj zákonný nárok odo dňa 13.03.2012 do dňa vyhotovenia žalobného návrhu na
sumu 440,08 Eur a následne si uplatňuje úrok z omeškania percentuálnym vyjadrením. Žalobca zastáva
názor, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu odo dňa 13.03.2012.

Žalovaná ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 08.06.2010 k uzatvoreniu úverovej
zmluvy č. 4006023869, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2400 Eur. Výška
splátky bola stanovená na 61,89 Eur, počet splátok 84, so splatnosťou prvej splátky po mesiaci od
dátumu poskytnutia úveru a nasledujúcich splátok vždy v 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43
Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobcu a
žalovaného bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška,
počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k
istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená
tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o absencii tejto náležitosti v zmluve o úvere. Neuvedenie tejto
náležitosti v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ).

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 3 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca
ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené
(§ 4 ods. 3 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že
prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná
však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia
zmluvy nie je možné vyvodiť záver, že na to, aby bolo možné úver kvalifikovať ako bezúročný a
bez poplatkov je potrebné okrem podmienky stanovenej v § 4 ods. 3 ZoSÚ kumulatívne naplnenie
akejkoľvek ďalšej podmienky, teda ani podmienky nedodržania písomnej formy zmluvy. S ohľadom na
uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o tom, že úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov, bol správny.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

V zmysle zmluvy mala žalovaná vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokom a poplatkami v 84 mesačných
splátkach vo výške 61,89 Eur. Podľa § 3 písm. a) Úverových zmluvných podmienok, ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť zmluvy, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v
prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky
po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

Zosplatnenie dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka predstavuje jednostranný právny úkon
veriteľa adresovaný dlžníkovi. Účinnosť jednostranného adresovaného právneho úkonu nastáva
momentom, kedy sa právny úkon dostane do dispozičnej sféry toho, komu je určený.

Obsahom spisu nie je žiadny listinný dôkaz predložený žalobcom, ktorý by preukazoval, že výzva zo
dňa 27.2.2012 obsahujúca prejav vôle veriteľa, ktorým malo dôjsť k zosplatneniu dlhu v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Úverových zmluvných podmienok bola žalovanej doručená.
Podací hárok predložený žalobcom nemožno považovať za relevantný dôkaz, nakoľko tento svedčí len
o skutočnosti, že žalovanej bola zo strany žalobcu odoslaná zásielka, pričom z neho nijako nevyplýva,
že zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej ako ani len to, čo bolo obsahom odoslanej zásielky
(teda, či žalovanej bola skutočne zaslaná predmetná výzva). Je potrebné poznamenať, že určenie
momentu splatnosti dlhu tak, ako je uvedené vo výzve z 27.02.2012 (15 dní od odoslania výzvy), od
ktorého sa odvíja vznik omeškania dlžníka so splnením dlhu a s tým spojený vznik povinnosti platiť úroky
z omeškania sa prieči samotnej koncepcii zosplatnenia ako jednostranného adresovaného právneho
úkonu, nakoľko takáto formulácia nezohľadňuje skutočnosť, že účinky zosplatnenia môžu nastať najskôr
vtedy, keď sa prejav vôle o zosplatnení dostane do dispozičnej sféry adresáta. Za takéhoto stavu by
mohlo dôjsť k situácii, že dlžník by bol povinný plniť celý zosplatnený dlh bez toho, aby reálne vedel,
resp. mal objektívnu možnosť dozvedieť sa, že k zosplatneniu dlhu došlo a kedy k zosplatneniu došlo,
čo vyznieva výrazne v neprospech dlžníka - spotrebiteľa.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu o tom, že v dôsledku zosplatnenia dlhu
na základe výzvy zo dňa 27.02.2012 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením povinnosti odo dňa
13.03.2012, a teda že od tohto momentu má žalobca nárok na úrok z omeškania z nesplatenej sumy.

Z obsahu spisu vyplýva, že výzva k splateniu celého úveru zo dňa 27.12.2012 bola žalovanej
doručená spolu so žalobou a jej ostatnými prílohami v priebehu súdneho konania, a to dňa 20.05.2014.
Dňom doručenia výzvy žalovanej nastáva účinnosť zosplatnenia, pričom žalobca by mal nárok na
úrok z omeškania zo zosplatnenej sumy najskôr odo dňa nasledujúceho po dni doručenia výzvy,
teda od 21.05.2015. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa priznal žalobcovi úrok z omeškania
od skoršieho dátumu (odo dňa 12.04.2014), rozhodnutie však nie je možné zmeniť v neprospech
odvolateľa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2
O.s.p. potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej
protistrane. Žalovaná ani vedľajší účastník na starne žalovanej si trovy odvolacieho konania neuplatnili,
žiadne trovy odvolacieho konania im ani nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.