Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/369/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899639
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2103899639.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu

JUDr.DašaKontríkováaJUDr.LeaStovičkovávprávnejvecižalobcov:1.T.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
W. XX, R., 2. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, R., obaja zastúpení JUDr. Alenou Korpášovou,
advokátkou, Rázusova 11, Piešťany, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. so sídlom
Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody, na odvolanie žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Trnave, č.k.16C /24/2003-865 zo dňa 17.apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali voči žalovaným zaplatenia čiastky
43.575.000 Sk v prospech žalobcu v 1. rade, čiastky 26.025.000 Sk v prospech žalobcu v 2. rade,
v prospech žalobcu v 1. rade náhrady straty na zárobku, náklady spojené s pohrebmi a stratu na
zárobku ku dňu podania žaloby. Žaloba bola zdôvodnená tým, že pôvodný žalovaný v 1. rade je
prevádzkovateľom vozidla LIAZ, EČ TT-900 AU. Dňa 9.10. 2001 v čase asi o 17,00 hod. pôvodný
žalovaný v 2. rade viedol toto vozidlo, absolvoval odborný praktický výcvik, pôvodný žalovaný v 3. rade
bol inštruktorom. Pri vychádzaní z vedľajšej cesty nerešpektoval dopravnú značku daj prednosť v jazde.

V dôsledku toho došlo k nehode, pri ktorej manželka žalobcu v 1. rade J. L. a syn W. L. utrpeli smrteľné
zranenia. Žalobca v 1. rade utrpel rozsiahle zranenia, rovnako žalobkyňa v 2. rade. V priebehu konania
bol upravený petit návrhu tak, že žalobcovia žiadali od odporcov zaplatenie čiastky - žalobcovi v 1.
rade 1.331,91 eur náhradu bolestného, 1.331.905 eur z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady škody za
bolesť,akoajsumu597,49eurztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniaačiastky114.500eur náhrady
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. U žalobkyne v 2. rade žiadali spoločne
zaviazať žalovaných na zaplatenie bolestného v sume 1.568,41 eur, sumy 784.205 eur ako mimoriadne

zvýšenie náhrady škody za bolesť, sumu 756,82 eur - náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a
sumy 79.665 eur ako náhradu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.V priebehu
konania došlo k späťvzatiu časti návrhu ohľadne nároku na pohrebné náklady a stratu na zárobku po
dobu práceneschopnosti aj po jej ukončení, preto súd v tejto časti s poukazom na ust. § 96 O. s. p.
konanie zastavil.

Prvostupňový súd po zrušení veci odvolacím súdom poukázal v rozhodnutí, že z doplneného

dokazovania nevyplýva, že by sa vyskytli mimoriadne okolnosti, komplikácie, nie sú teda dôvody na
mimoriadne zvýšenie nárokov. Všeobecná nebezpečnosť a bolestivosť zranení je zahrnutá v samotnej
bodovej hodnote, vyhláška navyše umožňuje pri vybraných zraneniach určiť bodové hodnotenie z
bodového rozpätia, a tak zhodnotiť závažnosť zranenia v porovnaní so štandardnými poraneniamirovnakého druhu, znalcovi umožňuje navýšiť bodové hodnotenie patričným násobkom. V prípade SSU
už základné odškodnenie zohľadňuje skutočnosť, že poškodený bol následkom úrazu obmedzený
vo svojich možnostiach a zvýšenie je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných

mimoriadneho zreteľa, kedy sa poškodení v dobe pred úrazom v mimoriadnej miere zapájali do niektorej
oblasti spoločenského života, čo bolo následkom vytrpeného zranenia celkom stratené. Súdu boli
predloženélekárskesprávy,záznamyzhospitalizácieadôkazyopriebehuliečby.Tietosúdnešpecifikuje
jednotlivo v odôvodnení rozhodnutia, nakoľko k týmto okolnostiam boli vypočutí svedkovia a citovanie
jednotlivých záznamov by samo o sebe nebolo účelné, keď odborné vyjadrenia svedkov k týmto

dôkazom sú relevantné a objasňujú ich obsah. Z potvrdenia spoločnosti IMAG spol. s. r. o. Veľké Orvište
vyplýva, že navrhovateľom poskytovala domácu ošetrovateľskú starostlivosť zameranú na zlepšenie
mobility rehabilitáciou s psychologickým prístupom - u navrhovateľa 1 na rozhýbanie pravej hornej
končatiny v ramene, lakti s cieľom vrátiť ho po fyzickej a psychickej stránke do riadneho života, zlepšiť
celkovú mobilitu po ťažkom úraze v domácom prostredí, u navrhovateľky 2 s cieľom zlepšiť mobilitu,
obnoviť chôdzu bez barlí s psychologickým prístupom vzhľadom na stratu matky a brata a otec po

ťažkom úraze. V konaní vedenom na tunajšom súde pod číslom 6T 324/02 boli žalovaní a v 2. a 3.
rade uznaní vinnými z toho, že 9. 10. 2001 v čase okolo 17,10 hod. na križovatke cesty 1/51 v km
128.900 cesty I/51-JVO a cesty I-61 medzi obcami Trnavou a Piešťany viedol pôvodný žalovaný v 2.
rade ako vodič - žiak autoškoly pôvodného žalovaného v 1. rade vozidlo LIAZ TT-900 AU, inštruktorom
bol pôvodný žalovaný v 3. rade. Pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu vodič nerešpektoval

dopravnúznačku„Dajprednosťvjazde“anedalprednosťvozidluŠkodaFelíciaCombi,ktoréprichádzalo
zľava, riadil ho žalobca v 1. rade. V dôsledku toho došlo k zrážke, pri ktorej utrpela manželka žalobcu v
1. rade J. L. a syn W. L. smrteľné zranenia, žalobcovia zranenia. Vzhľadom na vykonané dokazovanie
v trestnom konaní, rovnako ani z dokazovania v tomto konaní, sa nejavilo potrebným a hospodárnym
vykonávať ďalšie dokazovanie, nakoľko bolo preukázané, akým spôsobom a zavinením došlo ku vzniku

nehody. Trestné konanie bolo právoplatne ukončené.
Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z posudku MUDr. Šalgoviča, ktorý posudok vypracoval v rámci
konania, keď s jeho závermi sa stotožnil a mal za to, že s prihliadnutím na pribratie znalca súdom
je posudok objektívnejší, pričom znalec sa vysporiadal dostatočne so zadanými úlohami. Posudok
doplnil i dodatkami a súd má za to, že vyčerpávajúco zhodnotil celkovo zranenia oboch žalobcov,

liečbu a následky. Znalec vypracoval posudok po vyšetrení žalobcov, oboznámení sa so zdravotnou
dokumentáciou a objektívne zhodnotil ako bolestné, tak aj sťaženie spoločenského uplatnenia. Zrejmé
chyby v písaní, resp. počítaní boli odstránené. Z výpovedí svedkov vyplýva, že zranenia boli bolestivé,
u žalobcu 1/ život ohrozujúce, avšak v rámci liečebného procesu sa nevyskytli žiadne mimoriadne
okolnosti, komplikácie. Jednotlivé zákroky a liečba sú v pripojenej zdravotnej dokumentácii a nebolo by

hospodárne a účelné tieto všetky špecifikovať v tomto rozhodnutí, keď sú zhrnuté v znaleckom posudku
a výpovediach lekárov. Rehabilitácia prebiehala primerane a bolesti boli primerané k vzniknutým
zraneniam. Z výpovede svedka MUDr. I. vyplýva, že u žalobcu 1 sa jednalo o komplikované zlomeniny.
Neboli vykonávané reoperácie pre komplikácie, ale štandardné operácie. Žalobca bol operovaný hneď
pri prijatí dňa 9.10.2001, bola robená obojstranná drenáž pre zakrvácania do hrudníka, 12.10.2001 bola

druhá operácia, bolo to viac zákrokov - zlomenina stehennej kosti, osteosyntéza externým fixátorom,
operácia pravého lakťového kĺbu, vykonaná ťahová serkláž, zlomenina pravého ramena, osteosyntéza
skrutkami a tracheostomia. Ďalšia operácia bola 23.10.2001 extrakcia osteosyntetického materiálu z
pravej stehnovej kosti a bola naložená extenzia. Dňa 2.11.2001 bola operovaná zlomenina stehennej
kosti, vykonaná osteosyntéza kemorálnym klincom. Dňa 24.9.2002 bola vykonaná ďalšia operácia stavu

po zlomenine ramennej kosti, stav po zlomenine stehennej kosti a lakťového kĺbu. Vyberal sa zo
zlomenín osteosyntetický materiál. Dňa 29.10.2003 bola ďalšia operácia po zlomenine stehennej
kosti, vyberal sa perorálny klinec. Prvotné zranenie bolo život ohrozujúce. Pacient bol dovezený v
šokovom stave, bol to ťažký životohrozujúci stav, jednalo sa o polytraumu, pacient sa musel dať na
umelú pľúcnu ventiláciu a bol opakovane podrobený operačným zákrokom. Pacient musel mať veľké

bolesti, dostával veľké množstvo analgetík, aj po operáciách sa robili zákroky v rámci ošetrenia, ktoré
sú bolestivé. Z výpovede svedkyne MUDr. T. takisto vyplýva, že u žalobcu 1 sa jednalo o ťažké zranenie
život ohrozujúce. Žalobca bol privezený v šokovom stave a jeho zranenia sú bolestivé. V umelom spánku
bolasi2týždne,tedabolestibycítiťnemal.Poprebudeníbolunichasi2dniapotombolnatraumatológii.
Aj počas hospitalizácie na ich oddelení bol operovaný na končatiny, stále však bol umelom spánku.

Pacient v takomto stave, teda aj žalobca, dostával silné analgetiká, opiáty proti bolesti. Až do odpojenia
bol na prístrojoch a určite mu stále boli podávané analgetiká, výživa a boli sledované jeho životné
funkcie. Bez umelej ventilácie by neprežil. Na ich oddelení ležia pacienti v kritických stavoch, tento
prípad určite nebol výnimočný a komplikácie prináša sám úraz. Z výpovede svedka MUDr. U. vyplýva,že u žalobkyne 2 nebolo zachytené, že by sa jednalo o mimoriadnu bolestivosť, ale pri každej zlomenine
bolestivosť síce je, ale keď sa stabilizuje a dajú sa analgetiká, tak ustúpi. Vzhľadom na to, že sa jednalo
o úraz pri autonehode, bol to úraz primeraný až ľahší, pretože mohli nastať oveľa horšie zranenia. Z

výpovede svedka MUDr. F. vyplýva, že v prípade žalobkyne 2 ani z chorobopisu nevyplýva, že by
mala nejaké bolesti. Zlomenina stehennej kosti je patrične bolestivá. Sú to najbolestivejšie zranenia.
Tesne po úraze sa určite podávajú utišujúce lieky, po zafixovaní sa bolestivosť zmierňuje a do týždňa
by mala bolesť výraznejšie prestať. Následky u pacienta môžu byť, ale obyčajne sa noha riadne zhojí.
Môžu nastať bolesti pri zmene počasia, u detí to nebýva obvyklé. Z výpovede svedkyne MUDr.

F. vyplýva, že jeden zákrok 11.12.2001 bol po úraze - žalobca tvrdil, že má radixy - po rane,
teda zbytková časť,

ktorá mohla byť pri úraze poškodená. Pre ňu ako lekára to však bol bežný zákrok. Korunku mohol mať

zlomenú pri úraze, ale jej výkon je bežný. Tieto zákroky sú nepríjemné pre každého pacienta. Všetky
tieto zákroky robí každému pacientovi pod anestéziou, to sú 2ml anestetického roztoku v zázname.
Svedkyňa MUDr. A. potvrdila, že navrhovateľ chodil ku nej na kontroly, po úraze trpel bolesťami po
ťažkých zlomeninách, mal problémy s chôdzou. Dostával určite analgetiká. Bola tam aj ťažká psychická
trauma. Navrhovateľ bol už pred nehodou diabetik. Myslí, že mal aj arteriálnu hypertenziu, ktorá

bola stabilizovaná. Hepatopatia bola aj tým, že bol silnejší, jednalo sa o miernu obezitu. Dochádza
k stukovateniu pečene. Hepatopatia sa mohla zhoršiť tým, že navrhovateľ užíval veľké množstvo
analegetík. Navrhovateľ chodil pravidelne, ordinovala mu potrebnú liečbu na diabetes, prípadne bolesti.
Psychické traumy riešila hlavne pohovorom. Svedkyňa MUDr. E. uviedla, že u žalobcu 1 sa jednalo o
bežné problémy s chrbticou, zachytený bol vyšší tlak krvi, čo mohlo spôsobovať problémy s bolesťou

hlavy, závratmi, aj ťažobu od žalúdka. Mal doporučenú bežnú liečbu, analgetiká, mal doporučenú
rehabilitáciu. Nejednalo sa o žiadny mimoriadny stav pacienta. Nemožno vylúčiť, že tieto problémy sú
spojenéspolytraumouponehode.Nepotvrdila,čisajednáopriamusúvislosťsozranením,jejvyšetrenie
bolo dosť dlho po nehode. Svedok MUDr. S., ktorý poskytoval žalobcovi 1 kúpeľnú liečbu, potvrdil, že
žalobca bol prijatý s ochorením chrbtice. Zmeny, ktoré boli pred samotným úrazom, zaktivizovali, dostali

sa do popredia, žalobca bol imobilný, a na povrch vyplávali aj ťažkosti s chrbticou. Mohli alternovať
zmeny na chrbtici, ktoré už boli pri úraze a imobilitou sa to výrazne zvýraznilo, alebo zhoršilo. Bolo to aj
tým, že pacient dlho ležal. Artróza pravého lakťa súvisí s úrazom. Je to trvalý následok do budúcnosti,
ktorý sa odstrániť nedá, iba zlepšiť rozsah. Artróza obmedzuje v rozsahu zohnutia lakťa, funkcii ruky,
napr. dvíhanie, sila ruky je slabšia a teda funkcia hornej končatiny je oslabená. Môže spôsobovať to,

že sa človek rýchlejšie unaví a môže obmedzovať v bežnej dennej činnosti. Jednalo sa pravú ruku.
Aj po zlomenine nohy bol pohyb obmedzený, čo nebolo síce výrazné, ale postupne mohlo dôjsť k
vývoju artrózy. V čase liečenia tam artróza nebola. U lakťa a ramena sa jednalo o ľahší stupeň zníženia
pohyblivosti, aj noha na dolnej hranici zníženia pohyblivosti. Pri prijatí určite žalobcu bolela noha, lakeť,
rameno, chrbtica. V rámci skupiny, v ktorej bol žalobca ako nemocničný, by žalobcu zaradil do strednej

skupiny, mávajú jednoznačne určite horšie stavy. Bolestivosť je u tejto strednej skupiny určite bežná. Z
výpovede svedka MUDr. F. /takisto sa vyjadril k rehabilitácii žalobcu 1/ vyplýva, že žalobca bol prijatý s
polytraumou - poškodenie viacerých systémov, od pohybových cez vnútorné, dýchacie. Mal poranené
pravé rameno a bedrový kĺb, zranenie hlavy, zlomeniny a zranenie hrudníka. Počas rehabilitácie sa jeho
stav zlepšil. Liečba bola komplexná, teda protibolestivá, uprednostňovali aktívne procedury. Zranenie

pleca je trvalý stav, ktorý sa bude zhoršovať pokiaľ ide o jeho pohyblivosť a obmedzenie, mal zlomenú
lopatku, kľúčnu kosť a ramennú kosť, teda celý pletenec. Jedná sa o traumatizmus pletenca. To isté
u dolnej končatiny. Nastane tam predčasne artróza a zostane endoprotéza vo veku 60 až 65 rokov, je
to stav istý. Zmenili sa všetky anatomické funkcie nohy. Všetky väzy a svaly menia úpony a funkciu.
Znížená pohyblivosť pravej ruky žalobcu je stav trvalý, zlepšiť sa to dá iba mikrooperáciou. Doteraz musí

mať bolesti v šiji, ramene a hlavy. Nepochybne problémy žalobcu súvisia s uvedenými zraneniami.
Užíval silné lieky. Ak by chcel žalobca priaznivo ovplyvniť svoje následky, každý rok by mal chodiť
do kúpeľov. Proces sa dá mierne spomaliť. Vyliečiť sa to nedá, stav sa bude zhoršovať. Degenerácia
chrbtice začína už od 18 rokov, teda žalobca mal určite pred úrazom chrbticu poškodenú, nielen vekom,
ale aj jeho povolaním a fyzickou prípravou. Z výpovede svedkyne MUDr. R. vyplýva, že úraz žalobkyne

bol považovaný za ťažký, stav bol primeraný zraneniam.

Na JIS-ke bola odkázaná na pomoc, čo je na tomto oddelení bežné. Počas hospitalizácie na ich oddelení
podstúpila operáciu stehennej kosti /bez komplikácií/ a mala vážne zranenie vpáčenie lebečnej kosti,ktoré zasahovalo smerom do očnice. K následkom okrem jazvy sa vyjadriť nevedela. Z výpovede
svedka MUDr. Y. vyplýva, že tohto navštívil žalobca 1 rok po nehode. Bola zistená chronická pečeňová
porucha, svedok však nevie určiť, kedy táto vznikla a užívanie liekov mohlo, avšak nemuselo mať

na to vplyv. Z jeho výpovede je však predpoklad zlepšenia stavu. Svedkyňa Mgr. Z. F. sa k veci
samej vyjadriť nevedela, iba potvrdila, že dala doporučenie rodine na spôsob oznámenia straty blízkych
žalobkyni, ktorá v čase rozhovoru so svedkyňou o tejto skutočnosti nevedela, a teda jej psychický
stav bol vtedy primeraný. Rehabilitácia bola u žalobcu v období od 12. 12. 2001 do 11. 3.
2002, u žalobkyne 2 od 12. 12. 2001 do 31. 1. 2002. Zo znaleckého posudku MUDr. Šalgoviča a jeho

výpovede vyplýva, že v posudku zohľadnil vážnosť zranení vrátane zákrokov, prihliadol na náročnosť
a bolestivosť, teda tieto skutočnosti sú zohľadnené v bodovom ohodnotení. Neboli zistené žiadne
komplikácie a mimoriadne okolnosti. Zo svedeckých výpovedí je teda zrejmé, že zranenia si vyžiadali
zákroky, u žalobcu v 1. rade opakované, avšak nenastali žiadne mimoriadne okolnosti a komplikácie.
Bolestivosť zranení a zákrokov je zohľadnená v znaleckom posudku, keď v rámci rozpätia umožneného
vyhláškou znalec zahrnul do bodového ohodnotenia práve bolestivosť zákrokov a zranení, tieto teda

v posudku zohľadnil. Taktiež základné odškodnenie SSU zohľadňuje skutočnosť, že poškodený bol
práve v dôsledku úrazu určitým spôsobom obmedzený vo svojich možnostiach či už spoločenského,
rodinného, kultúrneho života. V danom prípade nebolo možné konštatovať, že by nad rámec znalcom
určeného a žalovaným uhradeného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia boli dané okolnosti
na jeho mimoriadne zvýšenie. Ako bolo uvedené, bolestivosť bola zohľadnená v znaleckom ohodnotení,

rovnako opakované zákroky žalobcu 1. V rámci SSU neboli zistené také okolnosti, ktoré by výrazným
spôsobom znamenali rozdiel v spôsobe života žalobcov v tom smere, že títo by sa aktívne a mimoriadne
zapájali do spoločenského, kultúrneho, športového života. Ich obmedzenie je obsiahnuté v základnom
ohodnotení SSU. Žalobca sa nestal neschopným práce, je sebestačný, sebaobslužný, vytvoril si vzťah,
rovnako žalobkyňa 2, ktorá študuje na vysokej škole a je zaradená v bežnom živote. Obmedzenia, ktoré

určitým spôsobom majú /fyzická námaha, jazvy, obmedzenie rekreačných športových aktivít/ nemožno
považovať za mimoriadne okolnosti pre navýšenie nárokov. Žalobcovia utrpeli i podľa ich vyjadrení
nepochybne psychickú traumu spočívajúcu v strate blízkych, neuplatňovali si však nemajetkovú ujmu
v zmysle § 11 a nasl OZ. Neboli pritom zistené skutočnosti, pre ktoré by im odškodnenie za túto stratu
a traumu mohli byť priznané nároky v rámci bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, neliečia

sa u psychológa, psychiatra. Taktiež je potrebné uviesť, že žalobcovia po absolvovaní základnej liečby /
i keď časovo náročnej predovšetkým u žalobcu 1/ nenavštevujú často a pravidelne lekára v dôsledku
spôsobených zranení. Lieky užívajú, nie však denne a pravidelne. Poškodenie pečene u žalobcu 1
bolo dané už pred úrazom a pokiaľ aj došlo k zhoršeniu stavu užívaním liekov, nejedná sa o trvalý
a neodstrániteľný následok /v prípade správnej životosprávy/. Žalovaný poskytol žalobcom plnenie v

zmysle znaleckého posudku MUDr. Šalgoviča, so závermi ktorého sa stotožnil aj súd, a to trojnásobným
navýšením v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. Č. 32/65 Z. z. V prospech žalobcu tak uhradil čiastku 6.210,18 eur
titulom bolestného, čiastku 746,90 eur titulom SSU, vychádzajúc pri bolestnom z počtu bodov 1039,375
b po oprave položky č. 148, a to čiastku 1.331,91 eur dňa 7. 11. 2005, 4.878,27 eur dňa 7. 9. 2011 /
ohodnotenie bolesti 1.039,375 bx60 Sk=62.362,50 Sk, t. j. 2070,06 EURx3 =6.210,18 eur/. SSU v počte

125 bodov x 60 Sk/bod = 7500 Sk, t. j. 248,95 eurx3=746,85 eur,

ktorúuhradilžalovanývsume229,04eurdňa7.11:2005avsume517,86eurdňa7.9.2011.Vprospech
žalobkyne 2 uhradil žalovaný bolestné za 483,75 bodov x 60 Sk = 29.025 Sk, t. j. 963,45 eurx3=2.890,35

eur, keď sumu 567,62 eur uhradil 12. 3. 2003 a sumu 2.322,74 eur uhradil 7. 9. 2011. SSU v počte bodov
50 po oprave položky č. 431c x 60 Sk/bod = 3000 Sk, t. j. 99,58 eur x 3 = 298,74 eur, žalovaný uhradil
159,33 eur dňa 25. 6. 2004 a sumu 139,41 eur dňa 7. 9. 2011. Bolestné teda žalobkyni 2 uhradil vo výške
2890,36 eur, SSU vo výške 298,74 eur. Nárokmi súvisiacimi so psychickými následkami, posúdenými v
znaleckom posudku PhDr. Michlerovej, sa súd ďalej nezaoberal s prihliadnutím na vznesenú námietku

premlčania zo strany žalovaného. Z hľadiska plynutia premlčacej lehoty je rozhodné, kedy došlo k
ustálenému zdravotnému stavu natoľko, že bolo zrejmé, či je a v akom rozsahu došlo k SSU. Znalkyňa
v konaní uviedla, že k ustálenému stavu došlo približne 6 mesiacov po nehode /ktorá sa stala 9. 10.
2001/. Najneskôr od skončenia trestného konania sa dá odvodiť vedomosť o osobe, ktorá za škodu
zodpovedá. Rozsudok tun. súdu 6T 324/02 nadobudol právoplatnosť dňom 27. 5. 2004. K uplatneniu

tejto časti nároku došlo až na základe znaleckého dokazovania vykonaného psychologičkou v roku
2009 /posudok bol súdu doručený 8. 7. 2009, nárok bol uplatnený 13. 10. 2009/, teda po uplynutí 3-
ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu bolo v tejto časti
potrebné nárok zamietnuť. V danom prípade je potrebné konštatovať, že žalobcovia neuniesli dôkaznébremeno. V podstate nešpecifikovali pohľadávku v tom smere, aby bolo zrejmé, akým spôsobom žiadajú
navýšenie /výpočtom/ bodového ohodnotenia. Vychádzali z posudku MUDr. Pamulu, s ktorým sa súd
s poukazom na uvedené nestotožnil a pre posúdenie nároku použil súd posudok MUDr. Šalgoviča.

Tento zohľadnil všetky zranenia žalobcov, vrátane priebehu ich liečby a bolestivosti v rámci rozpätia v
zmysle vyhlášky. Z výpovedí svedkov - lekárov - nevyplynula mimoriadna bolestivosť ani komplikácie,
rovnako tieto skutočnosti nevyplývajú zo zdravotnej dokumentácie. Rovnako skutočnosť, že žalobcovia
boli po určité obdobie odkázaní na pomoc inej osoby, je obsiahnutá v bodovom ohodnotení a súvisí
bezprostredne so zraneniami, ktoré žalobcovia utrpeli. Z výpovedí svedkov vyplýva, že i bolestivosť

bola primeraná zraneniam a bola odstraňovaná, resp. tlmená analgetikami, ktoré už sústavne nemusia
žalobcovia užívať a ani neužívajú. Teda bolestivosť i keď čiastočne pretrváva, nie je neúmerná a trvalá.
Treba tiež prihliadnuť na skutočnosť, že od nehody uplynulo dlhé časové obdobie, a teda prípadné iné
úrazy alebo ochorenia nie sú v príčinnej súvislosti s nehodou. U žalobcu 1 naviac zmeny na chrbtici boli
dané už pred nehodou, v dôsledku zranenia sa iba dostali do popredia - vyplýva to z výpovede svedka
MUDr. S.. Rovnako poškodenie pečene bolo dané už pred nehodou - potvrdila to MUDr. A.. MUDr. F.

potvrdil, že degenerácia chrbtice bola už pred nehodou, tento svedok zároveň potvrdil trvalé následky
zranení,avšaktietobolizohľadnenévposudkuavzmysleohodnoteniaivyplatenézostranyžalovaného.
MUDr. I. potvrdil štandardnosť zákrokov pri obdobnom zranení. U žalobkyne 2 neboli zranenia také
závažné ako u žalobcu 1, liečba prebiehala štandardne a na bolestivosť boli použité lieky. Vzhľadom na
jej vek však následky podľa výpovede svedkov nie sú z hľadiska bolestivosti obvyklé. S prihliadnutím

na uvedené je potrebné konštatovať, že sa nejednalo o mimoriadne, útrapné a neznesiteľné bolesti a
pokiaľ aj bolestivosť bola daná, bola primeraná zraneniam a tlmená analgetikami, na ktoré už sústavne
žalobcovia odkázaní nie sú. Nenavštevujú lekárov nad rámec bežných kontrol a návštev. U žalobkyne 2
sa nejedná o trvalé následky takého charakteru, ktoré by odôvodňovali mimoriadne navýšenie nárokov.
Nie sú tým popreté psychické následky, ktorých odškodnenie bolo zamietnuté z dôvodu premlčania.

Následky nie sú dané do tej miery /úplná strata pohyblivosti, odkázanosť na opateru inej osoby a
podobne/, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie bolestného. Všetky zranenia a s tým spojená
bolestivosť a

liečba boli zohľadnené v znaleckom posudku a následnej výplate nárokov. Žalobcovia sa domáhali

mimoriadneho zvýšenia sumy odškodnenia za bolesť, ktoré sa však uskutočňuje zo základného počtu
bodov a nie z už zvýšeného počtu bodov. Súdna prax vo všeobecnosti priznáva odškodnenie vo
forme násobku sumy zodpovedajúcej počtu bodov zistených lekárom. Ak pristúpi súd k mimoriadnemu
zvýšeniu, za základ zvyšovania sa vezme do úvahy základný počet bodov zistený lekárom, nie zvýšený
počet bodov určený znalcom. Žalobcovia nepreukázali, že zranenia, ktoré utrpeli, boli 500-násobne

bolestivejšie /taký násobok je v podstate uplatnený/ ako pri prípadoch obdobných zranení. Aj znalec
zvýšil len niektoré položky v posudku o bolestnom /niektoré dvojnásobne, niektoré o polovicu. V danom
prípade sa jednalo o relatívne nekomplikovaný priebeh liečenia, pričom pre nárok na mimoriadne
zvýšeniebolestnéhonemožnolenpredpokladať,želiečebnýprocesbývaspravidlaspojenýsbolestivými
útrapami, prežívaním a podobne, do tej miery, aby odôvodňovali automaticky mimoriadne navýšenie

nároku. V časti SSU sa u oboch žalobcov jedná o plošné jazvy, ktoré znalec ohodnotil. U žalobkyne 2
sa jedná o následky kozmetického charakteru, ktoré nemajú vplyv na funkčnosť častí tela. U žalobcu
2 sa jedná o skrátenie končatiny, pričom nepoužíva žiadnu pomôcku pri chôdzi. Nárok SSU nie je
odškodnením pozostalých v súvislosti s úmrtím člena rodiny. Žalovaný uhradil žalobcom trojnásobok
ohodnotenia určeného znalcom MUDr. Šalgovičom, a teda žalobcom bolo už zo strany žalovaného

priznané mimoriadne navýšenie. Ani u jedného zo žalobcov neboli zistené také mimoriadne skutočnosti,
ktoré by ich vylúčili alebo mimoriadne obmedzili v bežnom živote . Nebolo preukázané, že by sa pred
nehodou aktívne venovali akýmkoľvek činnostiam či už športovým, spoločenským alebo iným, pričom
čiastočné obmedzenie po úraze je zohľadnené v ohodnotení SSU. Žalobcovia sa pred úrazom venovali
len rekreačným aktivitám, nie však aktívne /u žalobkyne 2 sa jednalo o tanečný krúžok, nie aktívny

šport/. Jednalo sa o bežné aktivity - výlety do prírody, rekreačné lyžovanie, ples a podobne tak, ako sú
obvyklé a štandardné. V týchto sú žalobcovia čiastočne obmedzení a práve toto obmedzenie je pokryté v
rámci ohodnotenia SSU. Nie sú však vylúčení absolútne z takýchto aktivít. Pokiaľ poukazujú žalobcovia
na jazvy, súd má za to, že sa nejedná o také následky, ktoré by vyžadovali mimoriadne navýšenie
a psychické zážitky s tým súvisiace je možné odstrániť odbornou pomocou /v rámci vyčíslených

nárokov znalkyňou MUDr. Michlerovou boli zamietnuté v dôsledku premlčania/. I tu je však potrebné
uviesť, že sa nejedná o také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne navýšenie
SSU. V predchádzajúcom rozhodnutí súd žalobe čiastočne vyhovel, avšak s poukazom na doplnené
dokazovanie výsluchom lekárov v spojení s pripojenou zdravotnou dokumentáciou dospel k záveru,že plnenie zo strany žalovaného sa javí ako primerané a dostačujúce a žalobu je potom potrebné
zamietnuť. Pokiaľ aj žalovaný plnil niektoré úhrady až v priebehu plnenia, stalo sa tak v nadväznosti na
znalecký posudok MUDr. Šalgoviča, keď sám žalovaný a v konečnom dôsledku ani súd sa nestotožnili

so závermi MUDr. Pamulu, zo záverov ktorého žalobcovia vychádzali. K tvrdeniu navrhovateľov v rámci
odškodnenia pozostalých- odkaz na Rozsudok Súdneho dvora EZVO, resp. čl. 3 ods. 1 smernice Rady
72/166/EHS, resp. zákon č. 381/2001 Z. z. súd udáva: S použitím eurokonformného výkladu pojmov
„náhrada škody, škoda na zdraví“ v ust. § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381//2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za
neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci
náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody /
ako poškodeným/, z a ktorú možno priznať náhradu /zadosťučinenie/ peňažnou formou podľa § 13 ods.
2 a 3 OZ - ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a zák. č.

381/2001 Z. z. Takáto náhrada spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu. Analogické použitie ust. § 420 ods.2 a § 427 a nasl. OZ sa v takom prípade uplatní len pri určení
osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky
dopravných prostriedkov, avšak pri skúmaní predpokladov tejto zodpovednosti treba postupovať podľa
§ 13 OZ. O taký prípad v danej veci nejde, a teda nemožno použiť uvedenú judikatúru. Navrhovatelia

neuplatňujú svoj nárok o zadosťučinenie v zmysle § 11, § 13 ods. 2, 3, ku ktorému sa i súdna prax
prikláňa v súvislosti s odškodňovaním pozostalých po obetiach dopravných nehôd v rámci poistného
plnenia z povinného zmluvného poistenia osobných motorových vozidiel. Navrhovatelia sa domáhajú
mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nie však nemajetkovej ujmy
v zmysle § 11 a nasl. OZ. Nie je sporné, že strata blízkych výrazným spôsobom zasiahla do života

žalobcov, súd však nemohol túto náhradu priznať v rámci bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, nakoľko sa jedná o iné nároky a tieto neboli v konaní uplatnené v rámci žaloby. Je
však potrebné uviesť, že žalobcovia za účelom zmiernenia psychických následkov nenavštevovali
ani nenavštevujú žiadnu odbornú pomoc. Za daného stavu je potrebné konštatovať, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nároku, a preto bolo potrebné žalobu

zamietnuť v celom rozsahu. Podľa § 148 O. s. p. zaviazal súd žalovaného zaplatiť trovy štátu titulom
znalečného a svedočného. Na zaplatenie týchto trov zaviazal súd žalovaného z dôvodu, že žalobcovia
súoslobodeníodplateniasúdnehopoplatkuaprirozhodovaníonáhradetrovkonaniaštátusúdprihliadol
i na skutočnosť, že žalobcovia boli v konečnom rozhodnutí v konaní síce neúspešní - žaloba bola
zamietnutá, avšak žalovaný poskytol plnenie nad rámec základného ohodnotenia až v priebehu konania,

a teda žaloba nebola celkom nedôvodná od počiatku. Tiež treba prihliadnuť na dôvody rozhodnutia
v časti trov konania s použitím § 150 ods. 1 O. s. p. V súlade s citovaným ustanovením zákona
súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, keď žalobcovia sú oslobodení od
platenia súdneho poplatku a s prihliadnutím na okolnosti a dôvody uplatnenia nároku by zaplatenie trov
úspešného žalovaného predstavovalo neprimeranú tvrdosť. Naviac žalobca znáša trovy štátu.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojej zástupkyne.
Domáhali sa zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/
661.740,73 eur titulom náhrady škody bolestného a čiastkou 56.627,14 eur titulom náhrady škody
sťaženia spoločenského uplatnenia všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku, v žalobkyni 2/

390.564,73 eur titulom náhrady škody bolestného a 39.772,92 eur titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku a žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania
trovy právneho zastúpenia 89.255,83 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odvolaní poukázali
na to, že žalovaný v konaní žalobcom zaplatil: 12. 3. 2003 17.100 Sk, ktorú sumu nevedia priradiť
k žiadnemu nároku, bola poukázaná 8 mesiacov pred podaním návrhu, dňa 25. 6. 2004

4.800 Sk, ktorá bola po podaní návrhu a zodpovedala by zaplateniu v nároku titulom riadneho sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne 2/ podľa znaleckého posudku MUDr. Mariana Pamulu, dňa 22. 11.
2005 suma z toho 101.191 Sk podľa listu žalovaného adresovaného žalobcovi 1/ zo dňa 20.10. 2005
- 40.125 Sk za bolestné (668,75 bodov x 60 Sk ), za sťaženie spoločenského uplatnenia 115 bodov
krát 60 Sk vo výške 6.900 Sk a strata na zárobku počas PN vo výške 56.166 Sk, keď súčasne oznámil,

že nemohol priznať zvýšenie na dvojnásobok základnej sadzby zo znaleckého posudku znalca pretože
toto zvýšenie nie vypracované v súlade s vyhl. č. 32/1965 Zb., dňa 12. 9.2011 5.396,13 eur poukázaná
suma žalobcovi 1/ a 12. 9. 2011 suma 2.462,15 eur poukázaná žalobkyni 2/.Prvostupňový súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Šalgoviča, keď žalovaní poukázali na
výpočet riadneho plnenia mimoriadneho plnenia podľa dodatku k tomuto znaleckému posudku u
žalovaného1/:nabolestné2103,66eura,sťaženiespoločenskéhouplatnenia248,85eur,spolu9352,51

eur,trojnásobok7057,53euražalobkyni2/:bolestné na963,45eur,sťaženiespoločenskéhouplatnenia
199,16 eur, spolu 1162,61 eur, trojnásobok 3487,83 eur. Tvrdenie žalovaného nie je pravdivé, že počas
konania plnil žalobcom v 1. a 2. rade podľa znaleckých posudkov znalca MUDr. Šalgoviča, teda,
že zaplatil riadne odškodnenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia obom žalobcom a
taktiež zaplatil obom mimoriadne bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške trojnásobku

základného plnenia, pretože žalobcovi 1/ zaplatil 6957,07 eur a mal zaplatiť 9410,04 eur a žalobkyni 2/
zaplatil 3029,76 eur a mal zaplatiť 4650,44 eur podľa jeho tvrdenia. Odvolatelia poukázali na číslo listu
25 v rozsudku na nesprávny výpočet trojnásobku navýšenia základného plnenia pretože sumu 567,65
euro uhradil žalovaný 12. 3. 2003 a sumu 2322,74 eura 7. 9. 2011, ale trojnásobok predstavuje
2890,35 eura a základ 963,45 euro. Ďalej v odvolaní poukázali na prílohu vyhl. č. 32/1965 Zb. - A. zásady
pre hodnotenie odškodnenia za bolesť s tým, že podľa týchto zásad MUDr. Marián Pamula v znaleckom

posudku číslo 074/03 zo dňa 19. 6. 2003, okrem podpisu a charakteristike jednotlivých zranení vykonal
bodové hodnotenie podľa odseku 8 tak, že plnou sadzbou počítal u žalobcu 1 na stlačenie sa úrazovou
asfyxiou 200 bodov a ostatné zranenia troj- štvrtinovou sadzbou, nakoniec počet bodov takto vyjadrený
668,75 podľa odseku 7 zvýšil na dvojnásobok. Rovnako aj u žalobkyne 2/, pričom plným počtom bodov
počítal zlomeninu stehennej kosti s posunom kostných úlomkov vo výške 180 bodov, ďalšie zranenia

pripočítal vo výške troch štvrtín a dosiahnutý počet bodov 393,75 zvýšil na dvojnásobok. Znalec MUDr.
Šalgovič stanovil bolestné u žalobcu 1/ podľa zák. č. 437/04 v počte bodov 1472,52 a SSU stanovil
počtom bodov 240, dodatkom z 19. 9. 2006 potom znížil počet bodov na čiastku bolestného 1056,25 a
SSU na 125 b, pričom v dodatku navýšil 5 položiek, z toho jednu na dvojnásobok a ostatné na polovicu.
U žalobkyne 2/ bolestné ohodnotil na 702,5 a SSÚ na 100 b, dodatkom z 19. 9. 2006 potom v položke

189 d odstránil rozpory, odstránil navýšenie položky 2 rezné rany, pričom navýšil u žalobkyne 2/ len
3 položky a to o polovicu, teda bolestné je 483,75 bodov a SSU 100 bodov. Pretože neboli posudky
MUDr. Šalgoviča vykonané podľa platnej úpravy v čase zranení znalec podal dodatky a z nejasných
dôvodovpostupovalúplneinýmspôsobomakopriprvýchposudkoch.Obajaznalcipostupovalirovnakou
metódou to znamená najťažšie zranenia hodnotili v plnom počte, ostatné zranenia v troch štvrtinách

bodového hodnotenia a následne obaja zvýšili takto získaný počet na dvojnásobok. K premlčaniu
nárokov žalobcov 1/ a 2/ súvisiacich so psychickými následkami ako boli posudzované v znaleckom
posudku č. 9/2009 zo dňa 6. 7. 2009 znalkyňou PhDr. Zitou Melicherovou sú žalobcovia toho názoru, že
nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by došlo k premlčaniu, respektíve neuplatnením práva
žalobcov v stanovenej lehote ohľadne psychickej traumy. V návrhu zo dňa 23. 7. 2003 mu bol popísaný

skutkový stav a na číslach listu 3 že má žalobca 1/ aj psychické problémy že má strach z cestovania
autom, autobusom, ktorej traumy ho obmedzujú v bežnom živote, že trpí komplexom menejcennosti a u
žalobkyne 2/ sa uvádza, že zostali jej jazvy na čele, kolene a v oblasti stehna a že s prihliadnutím na to,
že sa jedná o dievča tieto jazvy na tvári môžu spôsobovať psychické problémy. Ďalej sa poukázalo na
to že s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. a § 42 ods. 3 O.s.p. Sú toho názoru, že žalobou

pravdivo opísali rozhodujúce skutočnosti, boli vypočutí v postavení účastníkov, uviedli, že trvajú na
návrhu že žiadajú uhradiť škodu na zdraví titulom bolestného a SSU a, že namietajú tú skutočnosť, že
znalec MUDr. Šalgovič neohodnotil pri sťažení spoločenského uplatnenia tieto vážne duševné poruchy
po iných
ťažkých zraneniach okrem hlavy položka číslo 252 prílohy, položka číslo 253 vážne duševné poruchy

vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a
tiesnivých situácii. S poukazom na ustanovenie §§ 101 ods. 1, 106 ods. 1 a 113 Občianskeho
zákonníka, podľa ich názoru sa ich právo nepremlčalo a súd neplatne prihliadol na námietku
premlčania. Ďalej v odvolaní konštatoval súd, že vraj neuniesli dôkazné bremeno, keď v podstate
svoju pohľadávku nešpecifikovali akým spôsobom žiadajú navýšenie bodového ohodnotenia, pretože

už citovali ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. a sú toho názoru, že dostatočne určite a zrozumiteľne v
návrhu opísali skutkový stav veci ako aj nároky, ktoré si uplatňujú a odvodzujú od skutkového stavu. V
záverečnom návrhu z 15. 3. 2014 súčasne poukázali na tú skutočnosť, že žalobcovia nehodou utrpeli
zásah do svojich práv, ktorí nevidia v poškodení zdravia, pričom právo na ochranu zdravia je základným
právom fyzickej osoby garantovanej Ústavou Slovenskej republiky v čl. 40 ako aj následne v ust. § 11

O.z., poukázali tiež na rozsudok zo dňa 20.6.2008 súdneho dvora EZVO ohľadne výkladu pojmu ujma
na zdraví. Súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že v danej veci nejde o taký prípad, a teda nemožno
naň aplikovať uvedenú judikatúru, pričom súd uviedol, že žalobcovia si podaným návrhom neuplatňujú
nároky v zmysle ustanovenia § 11, § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka . V tej súvislosti žalobcoviapoukázali, že pred nehodou žili ako rodina, existovali medzi nimi citové väzby, deti a rodičia a súrodenci
po nehode ostali len dvaja členovia rodiny. Náhla nepredvídateľná strata najbližších ovplyvnila i duševnú
pohodu a pozitívne vnímanie života. Okamžitá strata členov rodiny nevyhnutne spôsobila duševných

šok a otras a pôsobila na ich psychické zdravie . Nehodou a jej následkami došlo k závažnému zásahu
duševného zdravia a preto navrhujú tieto skutočnosti zohľadniť vo výške priznanej náhrady. Žalobca 1/
udával, že pred nehodou sa neliečil na žiadne ochorenie chrbtice a bol v riadnom pracovnom pomere
ročne prechádzala fyzickými a psychickými trestami pre posúdenie schopnosti vykonávať prácu ako
príslušníka ZVJS, po nehode už tieto testy neabsolvoval, nakoľko bol vyradený zo služby. Čo sa

týka poškodenia pečene , tak navrhli vypočuť ako svedka MUDr. Y. pretože pod RTG nálezom bol
podpísaným, záver chronická hepatopatia a žalobca 1 od začiatku úrazu bol podrobený analgeticko
- sedatívnej liečbe, bol uvedený do umelého spánku a následne počas dvoch rokov od nehody mu
bola ordinovaná analgetická liečba. Taktiež výpoveď svedkyne MUDr. A. , že okrem iného predpisovali
žalobcovi lieky na cukrovku, nie je v súlade so skutočnosťou, nakoľko žalobca 1/ nikdy lieky na cukrovku
neužíval, toto vyplýva ani zo zdravotnej dokumentácie počas hospitalizácie v FNsP Trnava. Žalobcovia

nesúhlasili s názorom súdu, že od nehody, keďže uplynulo dlhé časové obdobie a prípadne iné úrazy
a ochorenia nie sú v príčinnej súvislosti s nehodou, že nemožno pripočítať dlhotrvajúci spor na ťarchu
žalobcom. V ďalšej časti odvolania poukázali na zranenia, ktoré utrpel žalobca 1, ktoré korešpondujú so
zdravotnou dokumentáciou, ktorého obsahuje záznamy z ktorých E vyplývajú jednotlivé lekárske úkony
v súvislosti s liečbou žalobcu 1/. Okrem zdravotnej dokumentácie súd vykonal dokazovanie ohliadne

zranení, ich závažnosti, priebehu a spôsobe liečby výsluchom svedkov - lekárov, vypovedal sám žalobca
1/, predložil v konaní správu z 15. 7. 2000 2 a 13. 8. 2002 od neurológa kde bola konštatovaná blokáda
krčnej chrbtica a tiež poúrazové bolesti šije a hlavy. Bola mu tiež poskytnú tá domáca ošetrovateľská
starostlivosť na zlepšenie mobility od 12. 12. 2001 do 11. 3. 2002. Absolvoval 3 krát kúpeľnú liečbu
vo Vojenskom kúpeľnom ústave Piešťany v čase od 15. 11. 2002 do 4. 12. 2002 , 2 krát v liečebno -

rehabilitačnom stredisku ZVJS Omšenie, prvá v čase od 21. 4. 2004 do 4. 5. 2004 a v čase od 19. 4.
2005 do 9. 5. 2005. Ku kúpeľnej liečbe bol vypočutý MUDr. G. S., fyzioterapeut Vojenského
kúpeľného ústavu Piešťany. Konaním boli tvrdené poruchy a traumy, ktoré utrpel pri nehode dokázané
znaleckým dokazovaním MUDr. Zity Michlerovej a znalkyňa poruchy posúdila ako

trvalé následky nehody a určila bodovú hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia za položku číslo
251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom zranení v počte bodov 200 a položka číslo
253 - podľa sme duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácii v počte bodov 100. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre
priznanie zvýšenia bolestného podľa názoru súdu sú dané charakterom a rozsahom zranení, keď ako

účastník dopravnej nehody utrpel 9. 10. 2001 najťažšiu formu úrazového poškodenia, po prepustení z
nemocnice 26. 11. 2001 absolvoval počas 3 mesiacov rehabilitáciu. Dôvody hodné osobitného
zreteľa pre priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia
§ 7 ods. 3 vyhlášky číslo 32/1965 zbierky sú v trvalých následkoch, ktoré mu kvalitatívne zmenili život
dôsledku autonehody. Pred tým mal 30 rokov a pracoval ako príslušník ÚTOS Leopoldov, bol fyzicky

a psychicky zdatný, každoročne podstupoval zdravotné, výkonnostné testy, býval v rodinnom dome
rodičovspolusmanželkouadvomadeťmi,finančnezabezpečovalrodinu,zabezpečovalprácesúvisiace
s bývaním, údržbou domu. Po nehode ho zamestnávateľ preradil na dobu jedného roka ktorý mu chýbal
do výsluhového dôchodku na prácu príslušníka na OS Piešťany, ktorá práca nebola fyzicky a psychicky
náročná a po roku odišiel do výsluhového dôchodku ktorý bol 5000 Sk mesačne, polovičný invalidný

dôchodok bol približne 3000 Sk. Po nehode je s čiastočne zničenou pamäťovou schopnosťou, ktorá
je porušená, zvýšenou úzkosťou a emocionálnou nepohodou, čo zhoršuje kvalitu života a mobilitu
pacienta, vo veku 32 rokov, stratil manželku a syna, čo naň zle psychicky dopadlo, trpí stavmi únavy, po
nehode nemá žiadne sny, neriadi auto, stratil fyzickú zdatnosť a neschopnosť namáhať dolnú a hornú
končatinu, trpí nadváhou, ktorá je spôsobená do určitej miery aj ľahkou unaviteľnosťou. Dolná končatina

je to od 2,5 cm kratšia, chôdzu s paličkami odmieta, trpí poúrazovou artrózou ľavého lakťa, po tele má
jazvy po operáciách . Aj u žalobkyne 2/ v odvolaní sa poukázala právna zástupkyňa v odvolaní na jej
zranenia, ktoré boli takisto preukázané k z zdravotnou dokumentáciou a výpoveďou jednotlivých lekárov
ako jej bola poskytovaná pre liečba v nemocnici aj s poukazom potom na domácu rehabilitáciu. V konaní
boli potvrdené psychické poruchy a traumy, ktoré utrpela pri nehode v znaleckom posudku PhDr. Zity

Michlerovej ako vysoká hladina úzkostlivosti, z sebavedomie je negatívne ovplyvňované kozmetickým
defektom v podobe jaziev, emocionálna labilita a pretože stratila matku ako veľmi mladá a doteraz sa v
jej blízkosti neobjavila osoba, ktorá by im mohla suplovať rolu matky, spracovanie zážitku je o to ťažšie,
že sa rovná o rovnaké pohlavie. Žalobkyňa 2/ utrpela pri autonehode nielen vážne somatické poraneniaohrozujúce jej život, ale aj emocionálny stres a stratu najbližších osôb. Znalkyňa poruchy posúdila ako
trvalé následky a určila bodovou hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia na položku č. 253 - vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických

činiteľov a tiesnivých situácii v počte bodov 300. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie
bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky číslo 32/65 zbierky súd dané jednak v charaktere zranení keď
ako dieťa vo veku 9 rokov pri dopravnej nehode utrpela dňa 9. 10. 2001 najťažšiu formou úrazového
poškodenia, po nehode po dobu troch týždňov ležala na lôžku bola úplne odkázaná na cudziu pomoc,
podstúpila trojmesačnú rehabilitáciu, neskôr jej bola poskytovaná domáca starostlivosť, súčasne jej bola

poskytovaná aj psychologická pomoc. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 citovaného zákona sú v trvalých
následkov, ktoré kvalitatívne zmenili jej život. V čase nehody mala 9 rokov, bola dieťa, pred nehodou
nemala žiadne úrazy, pri nehode utrpela nielen vážne poranenia ohrozujúce život, ale aj emocionálny
stres a stratu najbližších, v dôsledku nehody trpí duševnými poruchami, výrazná emocionálna labilita
tendencia reagovať na záťaž psychosomaticky. Pred nehodou nemala žiadne psychické ťažkosti, zmeny

v osobnosti po nehode sa jej život od základu zmenil, pri nehode stratila matku, ktorá bola absolútnou
prirodzenosťou jej života, po nehode nevyrastala v kompletnej rodine. Pred nehodou navštevovala
tanečnú školu po nehode sa k tomu už nevrátila, jazvy na tele sú odpudzujúce nielen pre ňu samu, ale
aj okoliu. Trpí bolesťami hlavy po úraze, pri zmene počasia ju bolí noha, užíva lieky na utlmenie bolesti.
Žalobcovia navrhli preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal zároveň

náhradu trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, nesúhlasil s argumentami uvedenými v odvolaní žalobcov. K
žalobcami vytýkanej nezhode, resp. k nesprávnemu záveru súdu o plneniach vykonaných žalovaným
v prospech žalobcov poukazuje na záverečnú reč žalovaného v ktorej, v tabuľkovej forme sumarizujú,

ktoré nároky žalobcov a k jej výške a ktorými plneniami žalovaným boli vyplatené. Prehľad výplat
žalovaného v prospech žalobcov, ktorý uvádzajú žalobcovia v obsahu odvolania je totožný s tým,
ktorý uvádza v záverečnej reči z 27. 3. 2014 to znamená, že do dnešného dňa platil žalobcom
v piatich platbách plnenie vo výške 10 146,18 eur titulom náhrady škody v základnom bodovom
hodnotení bolestného, základnom bodovom hodnotení SSU a ich mimoriadne zvýšenie spočívajúce

v trojnásobnom zvýšení. Žalovaný vyplatil tiež žalobcovi v 1/ plnenie vo výške 2235,90 eur titulom
pohrebných nákladov a 1797,98 eur titulom straty na zárobku počas PN. Rozpor, ktorý udávajú
žalobcovia vo svojom odvolaní spočíva v nesprávnom pochopení prevodu slovného vyjadrenia priznania
mimoriadneho zvýšenia do matematickej podoby. Vždy žalovaný udával, že plneniami poukázal
žalobcom náhradu škody na zdraví spočívajúcu v základnom bodovom hodnotení bolestného, v

základnom bodovom hodnotení SSU a ich následnom mimoriadnom zvýšení trojnásobkom. / B +
SSU / x3. Žalobcovia nesprávne vyložili tak že došlo k plneniu základného bodového ohodnotenia
bolestného, základného bodového hodnotenia SSU a mimoriadneho zvýšenia o ich trojnásobok. /
B+SSU ( B+SSU)x3/, čo však nie je správna úvaha, no žalovaný vyplatil
plnenie spočívajúce v mimoriadnom zvýšení dobrovoľne a to na základe úsudku prvostupňového súdu

vyjadreného v predošlom rozhodnutí z 23. 6. 2011, o primeranosti mimoriadneho zvýšenia v podobe
trojnásobku základného bodového hodnotenia bolestného a SSU. Súdna prax si pri posudzovaní nároku
na mimoriadne zvýšenie ustálila rozhodovať určeným násobkom základného bodového ohodnotenia a
nie zvyšovaním o určený násobok základného bodového hodnotenia bolestného a SSU. Žalobcovia
nevychádzajú z úplne správnych údajov ohľadom zistenej výšky škody na zdraví. Demonštratívne

výpočty nachádzajúce sa na str. 4 odvolania žalobcov nezahŕňajú opravy zjavných chýb v písaní
alebo počítaní nachádzajúcich sa v znaleckých posudkoch aj dodatkoch vypracovaný znalcom MUDr.
Šalgovičom, na ktoré bol upozornený žalovaným a s ktorými sa stotožnil aj súd prvého stupňa a
zahrnul ich do svojho odôvodnenia. Jedná sa konkrétne o položku č. 148 v hodnotení bolestného
žalobcu 1/ a položku č. 431 v hodnotení žalobkyne 2/ v hodnotení SSU. Správne bodové hodnotenie

predstavuje 1039,375 hodov za vytrpené bolesti žalobcu 1/ a 50 bodov za SSU žalobkyne
2 /ako aj správne uvádza prvostupňový súd to znamená nie 1056, 25 bodov a nie 100 bodov ako
mylne uvádzajú žalobcovia. Znalecký posudok a dodatok k znaleckému posudku MUDr. Šalgoviča
nemal žiadne pochybenia z odbornej stránky, pri ohodnotení odškodnenia žalobcov osobne vyšetril,
preštudovalazdravotnúdokumentáciuanazákladeuvedenéhoohodnotilbolesťaSSUžalobcov.Znalec

bol ustanovený súdom v zmysle ustanovenia § 127 O.s.p. a preto vychádzať z posudku tohto znalca a
z jeho dodatkov považuje žalovaný za správne a legitímne. MUDr. Šalgovič nepostupoval rovnako ako
MUDr. Pamula, ale každú položku posúdil individuálne nevynásobil dvojnásobkom celkové hodnotenie
bodov bolestného žalobcovi tak ako to urobil MUDr. Pamula a ako tvrdia žalobcovia. Ak žalobcoviapovažovali postup tohto znalca MUDr. Šalgoviča za nejasný a nezrozumiteľný mali navrhovať dôkazy
na odstránenie týchto nezrovnalostí. K premlčaniu nárokov žalobcov na odškodnenie spočívajúceho v
psychických ťažkostiach poukázal žalovaný, že treba správne zistiť kedy a ktoré nároky boli v rámci

súdneho konania uplatnené. Návrhom žalobcov zo dňa 23. 7. 2003 si uplatňoval žalobca 1/ sumu
43.575.000 Sk, teda 1.446.425, 01 eur, žalobkyňa 2/ 26.025. 000 Sk, teda 863.871,74 eur, ktoré
majú podľa obsahu predstavovať 500- násobné mimoriadne zvýšenie škody na zdraví žalobcov, pričom
ako podklad bol priložený znalecký posudok MUDr. Pamulu z 19. 6. 2003. Nie je možné dôjsť k
inému záveru o len k tomu, že žalobou z 23. 7. 2003 si žalobcovia uplatnili na súde náhradu škody na

zdraví spočívajúcu v bolestnom a SSU len v takom rozsahu ako bol výhod dodaný znalecký posudok
to znamená bez psychických ťažkostí. Toto potvrdili aj jej obsahom podania Doplnenie žalobcov zo
dňa 21. 1. 2008. Znalecký posudok MUDr. Pamulu nehodnotí psychické ťažkosti žalobcov, a nie je
možné ani dôjsť k záveru, že tieto následky boli v súdnom konaní uplatnené návrhom. K rozšíreniu
zo strany žalobcov o tieto nároky došlo až podaním zo dňa 21. 2. 2011. To znamená je to viac ako 2
roky od ustanovenia kolízneho opatrovníka žalobkyni 2, a nie je možné prihliadnuť na argumentáciu

žalobcov pohľadom neplynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 113 O.Z. a uvedený nárok
náhrady SSU za psychické ťažkosti, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s dopravnou nehodou 9. 10. 2001
je potrebné u žalobcu 1/ a aj žalobkyne 2/ považovať za premlčaný v zmysle ustanovenia § 106 O.Z. a
preto považuje žalovaný vyhovenie vznesenej námietky premlčania za správne a odôvodnené. Čo sa
týka vytýkania jeho údajného nedostatočného vysporiadania sa prvostupňovým súdom s okolnosťami

prípadu a následným pochybením nepriznaní požadovaného zvýšenia bolestného a SSU žalobcov
dovoľujú si uviesť, že ani s touto argumentáciou žalobcov nie je možné súhlasiť. Žalovaný v žiadnom
prípade sa nesnaží bagatelizovať zranenia, ktoré žalobcovia utrpeli pri predmetnej nehode, ale nie
je možné súhlasiť s názorom, že rozhodnutie súdu o dostatočnosti už vyplateného plnenia zo strany
žalovaného by nemalo byť správne, ako aj nemožno súhlasiť s dôvodnosťou výšky odškodnenia

uplatneného žalobou. Aj keď sú žalobcovia zastúpení právne advokátkou, nie je možné si povšimnúť, že
žalobcovia nediferencujú medzi dôvodmi a okolnosťami pre priznanie základného odškodnenia bolesti
a SSU a dôvodmi pre mimoriadne zvýšenie a tiež dôvodmi na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia
§ 11 a § 13 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Pričom každý nárok má iné dôvody a okolnosti a preto
nie je možné súhlasiť s tvrdením, že priznanie mimoriadneho zvýšenia odôvodňuje charakter a rozsah

zranení či samotné obmedzenia vyplývajúce priamosť utrpených zranení pri dopravnej nehode zo dňa 9.
10. 2001, pretože charakter a rozsah zranení ako aj všeobecné obmedzenia sú predmetom hodnotenia
základného obodovania bolestného a SSU. Predmetom ohodnocovania mimoriadneho zvýšenia ako aj
súd prvého stupňa správne ustálil, je skúmanie mimoriadnych okolností, ktoré nie sú bežné prítomné
pri prípadoch porovnateľného druhu. Takýmto dôvodom nemôžu byť ani ďalšie zranenia i keď neboli

do tej doby zahrnuté do základného bodového hodnotenia, ani dôvody či okolnosti zakladajúce iné
práva alebo nároky. Nie je preto namieste odôvodňovať priznanie mimoriadneho zvýšenia dôvodmi, že
došlo k závažnému zásahu do integrity žalobcov z hľadiska ochrany života zdravia a k mimoriadnemu
zásahu do ich citového a rodinného života, nakoľko takéto zdôvodnenie zodpovedaná nároku na
odškodnenie takzvanej nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia § 11 a nasledujúcich občianskeho

zákonníka pri ochrane osobnosti. Uvedený nárok si však žalobcovi neuplatnili a neuplatňujú. Potvrdili
to aj v zápisnici z odvolacieho pojednávania zo dňa 16. 4. 2012 do zápisu. Lekári potvrdili, že
žalobcovia utrpeli pri predmetnej nehode zranenia bolestivé a u žalobcu 1/ priamo ohrozujúce život, v
rámci liečebného procesu sa nevyskytli žiadne mimoriadne okolnosti, žiadne komplikácie, rehabilitácia
prebiehala štandardne a bolesti, ktoré žalobcovia prežívali boli primerané k vzniknutým zraneniam. K

mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia SSU žalovaný uvádzal, že u žalobcu 1/ neboli zistené žiadne
závažnejšie patologickej odchýlky v poznávacích procesoch, žiadne organické zmeny v intelekte a v
myslení, nenašla sa ani fóbia z cestovania. Preukázané bolo mierne zníženie výkonnosti z hľadiska
funkčnosti kognitívnych funkcií. Žalobca 1/ celkom sebestačný, stará sa o domácnosť, nelieči sa u
psychiatra, psychológa, neberie pravidelne žiadne lieky, nenavštevuje žiadnych odborných lekárov. Pri

práci nepoužíval barle, ani inú pomôcku, nie je držiteľom ZŤP ani nie je uznaný invalidným. Po dopravnej
nehoderiadnepracovalanašielsipartnerku.Užalobkyne2priSSUnejdeonásledky,ktorébymalivplyv
na funkčnosť jej tela, na schopnosť vykonávania seba obslužných úkonov, chôdza. Neboli zistené žiadne
závažné patologické odchýlky, poruchy, nebola u nej diagnostikovaná špecifická fóbia z cestovania.
Úspešne ukončila stredoškolské vzdelania momentálne študuje na vysokej škole v Českej republike

k, s čím je spojené aj pravidelné cestovanie a stresová záťaž. Žalovaný sa preto úplne stotožňuje
s odôvodnením a záverom prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázali také
mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznať vyššie zvýšenie bolestného a SSU žalobcov ako užbolo žalovaným žalobcom vyplatené. Preto považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny
a navrhuje ho potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané
oprávnenýmiosobami(§201O.s.p.)abolopodanévčas(§204O.s.p.),preskúmalrozhodnutieobsahom
a dôvodmi podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny.

Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. O.z. v znení neskorších predpisov každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.; ods. 2 Škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 427 ods. 1 O.z. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.; ods. 2 Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. § 428 O.z. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ust. § 444 O.z. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zákonov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatneniaods.1výškaodškodneniazabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniasaurčujesumou
60,- Sk za jeden bod.; ods. 2 Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie

za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk.; ods. 3 V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže
súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského

uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné,
ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na
zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a do 31.07.2004 boli upravené
vyhláškou č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú treba na
daný prípad aplikovať (§ 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia). Náhrada za bolesť a náhrada za SSU sú dve relatívne samostatné zložky
náhradynazdraví,ikeďsúvovyhláške upravenéspoločne,pričomobadruhyodškodneniasúnáhradou
tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na
vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných
úrazom. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky SSU sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne

nepriaznivédôsledkynaživotnéúkonypoškodeného,preuspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za SSU musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1

vyhlášky). Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému
lekárom primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom
bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania, pritom

sa prihliada i na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10 vyhlášky.Náhrada za SSU určená na základe počtu bodov ustanoveného v lekárskom posudku predstavuje
jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho

odškodnenia za SSU závisí teda jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či
a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre
správne určenie výšky tohto odškodnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady
pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku
škody. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto

udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za SSU
má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh.

Zvýšenie odškodnenia za SSU nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3

vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy zapojenie
poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku
poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými
aktivitami pred vznikom škody.

Rozsudkom KS v Trnave č.k 23Co/369/2014 - 572 bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa
Okresného súdu v Trnave č. k. 16C/24/2003-516 zo dňa 23. júna 2011, v časti zamietnutia žaloby
voči žalovaným v 2. a 3. rade v častiach povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť náhradu škody
žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade, v časti zamietnutia zvyšku nároku voči týmto žalovaným, v
časti náhrady trov konania. V uzneseniach odvolacieho súdu 23Co/77/2007 ako aj 23Co/78/2010-438

(449) je poukázané na to, že náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú relatívne
samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne v ust. § 444 O.z. Výška plnenia
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je odôvodniteľná v zmysle ust. § 7 vyhlášky č. 32/65
Zb. v znení noviel, kde je uvedený spôsob a miera jej úpravy. Suma zodpovedajúca zákonnému počtu
bodov zisteného lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok. Podľa predpokladov, ktoré poškodený,

vo veku, v ktorom mal poškodenie na zdraví, mal uplatnenie v živote a v spoločnosti, ktoré sú dôsledkom
poškodenia obmedzené alebo stratené. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemajetkovej ujmy
a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežívaných
utrpení v praxi a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Priznanie nároku o náhradu
škody za bolesť nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zvýšenie

odškodnenia u oboch nárokov v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. treba posudzovať
jednotlivo, v každom nároku zvlášť. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhrada za
preukázanie nepriaznivých následkov pre život a životné úkony pre poškodeného, a preto pre správne
určenie výšky tohto odškodnenia je nevyhnutné najprv zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje
uplatnenie v spoločnosti a v živote pred vznikom a po vzniku škody. Primerané zvýšenie prichádza do

úvahy vtedy, keď konkrétny výsledok v porovnaní zdravotného stavu pred a po zranení opodstatňuje
záver, že základné odškodnenie postačuje ku kompenzácii v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu,
zodpovedá za zvýšenie na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhlášky. Treba sa však zaoberať tým, o aký
ide u poškodeného prípad hodný osobitného zreteľa, kedy možnosti jeho zaradenia do spoločenského,
kultúrneho, športového života boli pred úrazom nadpriemerné a v dôsledku čoho sú teraz malé. Rovnako

aj pri mimoriadnom odškodnení za bolesť sa má súd zaoberať tým, pri posúdení obzvlášť vysokého
stupňa utrpených bolestí, aký následok majú tieto bolesti po nehode, akých lekárskych prehliadok
sa zúčastňovali poškodení, vypočuť ošetrujúcich lekárov, akou formou bolesti postupovali, zistiť z
lekárskych materiálov operácie, ktoré absolvovali alebo mu lekári navrhli, aké spôsoby utíšenia týchto
bolestí v súvislosti s následkami úrazu mal. Preto bolo potrebné, aby násobok mimoriadne zvýšenia

nároku za bolesť a mimoriadneho zvýšenia nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia presne
odôvodnil a právna zástupkyňa žalobcov v 1. a v 2. rade, prečo práve takýto násobok považuje za
správny, prečo ho uplatňuje v takomto rozsahu a neuplatňuje iný. Samozrejme tieto násobky musia
zodpovedať všetkým predpokladom a nárokom uplatňujúcim sa podľa ust. § 7 ods. 3 pri mimoriadnom
zvýšení odškodnenia oboch nárokov samostatne. Pokiaľ sa jedná o znalecké dokazovanie znalcom

MUDr. Šalgovičom keď jeho posudok bol aj dopĺňaný ďalšími doplnkami posudkov a tento dôkaz nebol
použiteľný, nebol použitý súdom prvého stupňa pri jeho rozhodovaní, ale bol to posudok MUDr. Pamulu.
Bolo potrebné, aby prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal zdôvodnením prečo nepoužil znaleckýposudok znalca ktorého ustanovil a vlastne na požiadavku a podnet vedľajšieho účastníka znalecký
posudok MUDr. Šalgoviča.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu
prvého stupňa ohľadne nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcov, pričom
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Žalovaný doposiaľ platil žalobcom v piatich platbách plnenie vo výške 10 146,18 eur titulom
náhrady škody v základnom bodovom hodnotení bolestného, základnom bodovom hodnotení SSU a
ich mimoriadne zvýšenie spočívajúce v trojnásobnom zvýšení. Žalovaný vyplatil tiež žalobcovi v 1/
plnenie vo výške 2235,90 eur titulom pohrebných nákladov a 1797,98 eur titulom straty na zárobku
počas PN. Žalovaný poukázal žalobcom náhradu škody na zdraví spočívajúcu v základnom bodovom
hodnotení bolestného, v základnom bodovom hodnotení SSU a ich následnom mimoriadnom zvýšení

trojnásobkom. / B + SSU / x3.

Žalobou z 23. 7. 2003 si žalobcovia uplatnili na súde náhradu škody na zdraví spočívajúcu v bolestnom a
SSUlenvtakomrozsahuakobolvýhoddodanýznaleckýposudoktoznamenábezpsychickýchťažkostí.
Toto potvrdili aj jej obsahom podania Doplnenie žalobcov zo dňa 21. 1. 2008. Znalecký posudok MUDr.

Pamulu nehodnotí psychické ťažkosti žalobcov. K rozšíreniu zo strany žalobcov o tieto nároky došlo až
podaním zo dňa 21. 2. 2011. Psychické ťažkosti, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s dopravnou
nehodou 9. 10. 2001 je potrebné u žalobcu 1/ a aj žalobkyne 2/ považovať za premlčaný nárok v
zmysle ust. § 106 O.Z. Správny bol záver prvostupňového súdu v zamietnutí tohto nároku.

Podľa ustálenej súdnej praxe (keďže vyhláška neobsahuje rozsah odškodnenia SSU) predpokladom
mimoriadneho zvýšenia SSU je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú vyvodiť záver, že
obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením SSU, ktoré už samo
predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre
uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Primerané zvýšenie nad

stanovenú najvyššiu výmeru odškodnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. prichádza
do úvahy len výnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy kultúrne, športové alebo iné
zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne (porovnaj R 10/1992, ale
aj rozsudok NS ČR 25 Cdo 1593/2001, 25Cdo 847/2004). Odvolací súd sa v danom prípade priklonil
aj k právnemu názoru vedľajšieho účastníka, že ust. § 6 a 7 cit. vyhlášky súvisia v tom smere, že

v lekárskom posudku sa pri odškodňovaní SSU vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo
toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov môže
lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. (Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,

politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania).
Následne potom v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za SSU
primerane zvýšiť. V danom prípade ale lekár v znaleckom posudku

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s tvrdením žalovaného, že aj keď sú žalobcovia zastúpení

advokátkou nediferencujú medzi dôvodmi a okolnosťami pre priznanie základného odškodnenia bolesti
a SSU a dôvodmi pre mimoriadne zvýšenie a tiež dôvodmi
na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Pričom
každý ich nárok má iné dôvody a okolnosti. Žalobcovia si zamieňanú pri týchto nárokoch predpoklady
pre ich uplatnenie a tak neprehľadne, nezrozumiteľne odôvodňujú pre priznanie mimoriadneho zvýšenia

charakterom a rozsahom zranení, hoci charakter a rozsah zranení ako aj všeobecné obmedzenia sú
predmetom hodnotenia základného obodovania bolestného a SSU. Odvolací súd už viackrát a aj teraz
v predchádzajúcich odsekoch poukázal, že predpokladom mimoriadneho zvýšenia SSU je existencia
takých skutočností, ktoré umožňujú vyvodiť záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť
len základným odškodnením SSU, ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé

dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských
potrieb a úloh. Primerané zvýšenie nad stanovenú najvyššiu výmeru odškodnenia v zmysle ust. §
7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy len výnimočne, v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, kedy kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovnia mimoriadne. Zvýšenie odškodnenia za SSU nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle
§ 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa,
kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je

v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho
významnými aktivitami pred vznikom škody. Mimoriadnym zvýšením SSU sa odškodňujú prípady, keď
osoba čiastočne alebo úplne sa nie je schopná o seba postarať, keď ostane pripútaná na invalidný vozík,
alebo ostane ležiacim pacientom a pod. Toto však nebolo u žalobcov preukázané. Sumu zodpovedajúcu
základnému počtu bodov môže lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré

poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a
ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. V rámci liečebného procesu sa nevyskytli u
žalobcov podľa vypočutých lekárov a ich zdravotnej dokumentácie žiadne mimoriadne okolnosti, žiadne
komplikácie, rehabilitácia prebiehala štandardne a bolesti, ktoré žalobcovia prežívali boli primerané
k vzniknutým zraneniam. Pre mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť sa musí preukázať utrpenou
bolesťou, ktorá nastala po dopravnej nehode a s predpokladmi, ktoré sú uvedené v § 7 ods. 3. Žalovaný

uhradil žalobcom trojnásobok ohodnotenia určeného znalcom MUDr. Šalgovičom, a teda žalobcom
bolo už zo strany žalovaného priznané mimoriadne navýšenie. Ani u jedného zo žalobcov neboli
zistené také mimoriadne skutočnosti, ktoré by ich vylúčili alebo mimoriadne obmedzili v bežnom živote .
Nebolo preukázané, že by sa pred nehodou aktívne venovali akýmkoľvek činnostiam či už športovým,
spoločenským alebo iným, pričom čiastočné obmedzenie po úraze je zohľadnené v ohodnotení SSU.

Žalobcovia sa pred úrazom venovali len rekreačným aktivitám, nie však aktívne /u žalobkyne 2 sa
jednalo o tanečný krúžok, nie aktívny šport/. Jednalo sa o bežné aktivity - výlety do prírody, rekreačné
lyžovanie,plesapodobnetak,akosúobvykléaštandardné.Vtýchtosúžalobcoviačiastočneobmedzení
a práve toto obmedzenie je pokryté v rámci ohodnotenia SSU. Žalobca 1/ celkom sebestačný, stará sa o
domácnosť, nelieči sa u psychiatra, psychológa, neberie pravidelne žiadne lieky, nenavštevuje žiadnych

odborných lekárov. Pri práci nepoužíval barle, ani inú pomôcku, nie je držiteľom ZŤP ani nie je uznaný
invalidným. Po dopravnej nehode riadne pracoval a našiel si partnerku. Žalobkyňa 2/ nemá následky,
ktoré by mali vplyv na funkčnosť jej tela, na schopnosť vykonávania seba obslužných úkonov, chôdza,
neboli zistené žiadne závažné patologické odchýlky, poruchy, nebola u nej diagnostikovaná špecifická
fóbia

zcestovania,úspešneukončilastredoškolskévzdelaniaa študujenavysokejškolevČeskejrepublikečo
je spojené s cestovaním a stresovou záťažou. Žalobcovia 1/ a 2/ nenavštevujú často a pravidelne lekára
v dôsledku spôsobených zranení. Lieky užívajú, nie však denne a pravidelne. Preto sa nepreukázali také

mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznať mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU žalobcov.
Nemožno však zdôvodňovať rozhodnutie tým, že došlo k závažnému zásahu do integrity žalobcov z
hľadiska ochrany ich života, zdravia, okrem telesných zranení a došlo k mimoriadnemu zásahu do ich
citového, rodinného života, stratou najbližších príbuzných, s ktorou sa najväčšou pravdepodobnosťou
celkom nevyrovnajú. Takéto zdôvodnenie však zodpovedá nároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy,

ale v zmysle ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka pri ochrane osobnosti, čo však žalobcovia
neuplatňovali. Žalobcovia neuplatňujú svoj nárok o zadosťučinenie v zmysle § 11, § 13 ods. 2, 3, ku
ktorému sa i súdna prax prikláňa v súvislosti s odškodňovaním pozostalých po obetiach dopravných
nehôd v rámci poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia osobných motorových vozidiel.
Navrhovatelia sa domáhajú mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,

nie však nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a nasl. OZ.

Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalovaný, hoci úspešný v odvolacom konaní si náhradu trov nežiadal, preto odvolací súd rozhodol podľa

ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., že sa mu náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.