Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205650
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5714205650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa : H. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky : K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Na H. X/X a otca :
Z. I., nar. XX.XX.XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody
v Ilave, v konaní o návrhu matky na určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
v Martine zo dňa 22.07.2014 č.k. 21P/91/2014-39, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom rozhodol o návrhu matky maloletého dieťaťa tak, že otec Z. I. je povinný platiť
matke K. I. výživné na maloletého H. I., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na
neplnoleté, nezaopatrené dieťa, podľa osobitného predpisu, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s
účinnosťou od 01.08.2014. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k
maloletému dieťaťu pokiaľ ide o určenie výživného, v odôvodnení rozsudku citoval ust. § 62 os. 1, 2, 3,
4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

Ďalej v odôvodnení súd konštatoval, že pokiaľ otec dieťaťa tvrdil, že nie je otcom maloletého H. I., nar.

XX.XX.XXXX, tak v čase rozhodovania súdu nebol podaný ani len návrh na zapretie otcovstva, a to
ani jedným z rodičov. Preto súd vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa vykonáva trest odňatia slobody, určil
otcovi minimálne výživné tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý znovu poukazoval na to, že sa
necíti byť otcom dieťaťa, čo údajne potvrdila aj matka dieťaťa.

Matka dieťaťa ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca dieťaťa písomne nevyjadrili.Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v odvolacom konaní postupom podľa § 156
ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania a po prejednaní veci
rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny z dôvodov v ňom

uvedených.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, preto v
súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti celého odôvodnenia
prvostupňového rozsudku. Odvolateľ v odvolaní nenamieta nič iné len to, že sa necíti byť otcom
maloletého dieťaťa, avšak tak ako konštatoval súd prvého stupňa, aj odvolací súd poukazuje na

skutočnosť, že zatiaľ ani jeden z rodičov nepodal návrh na zapretie otcovstva. Preto zákonná domnienka
otcovstva svedčí odvolateľovi.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.