Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/400/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811201860
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811201860.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Y., zastúpeného V. proti odporcovi
I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Z., o zaplatenie 1.612,23 Eur s prísl., na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 11C/59/2011-114 zo dňa 16. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietnutý a

rozhodnuté o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 201,99 Eur v mesačných splátkach po 30 Eur od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto
rozsudku,vždydo15-tehodňakaždéhomesiaca,až doúplnéhozaplatenia,podstratouvýhodysplátok.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu vo

výške 31,87 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.612,23 Eur, ktorá suma pozostáva z úveru vo výške
1.257,73 Eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 235,64 Eur, poplatkov z omeškania so splácaním
úveru vo výške 118,86 Eur, vypočítaného ku dňu 30.11.2010 a žiadal priznať i trovy konania.
Rozsudkomzodňa18.08.2011(prvýmvporadí)okresnýsúdrozhodol,žeodporcamá povinnosťzaplatiť
navrhovateľovi sumu 201,99 Eur v mesačných splátkach po 30 Eur od mesiaca októbra 2011, vždy do
15-teho dňa každého mesiaca, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok. V

prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odvolací súd uznesením zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 19Co 315/2011
zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie okresného súdu
bolo zrušené len v napadnutej časti, t. j. v časti, v ktorej bol žalobný návrh navrhovateľa zamietnutý a
nadväzujúci výrok o náhrade trov konania. Odvolací súd uviedol, že právny predpis neustanovuje, do
akej výšky je možné pri úvere úroky za poskytnutie úveru dohodnúť, ale to neznamená, že by výška
úroku nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Uložil súdu prvého stupňa, aby sa zaoberal, či dohodnutá

výška úroku nie je neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, ktorá podstatne prevyšuje
úrokovú mieru v čase jej dojednania, najmä s prihliadnutím na úrokové sadzby uplatňované bankami za
poskytnuté úvery. Pokiaľ navrhovateľ uplatňoval aj poplatok z omeškania, tento supluje úrok z
omeškania. Pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu patrí navrhovateľovi len úrok z
omeškania v zákonnej výške, nie dohodnutý poplatok, ktoré dojednanie považoval za
neplatné. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 09.11.2007
Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 40.000,-

Sk (1.327,76 Eur), čo v konaní sporné nebolo. Navrhovateľ preukázal poskytnutie tohto úveru výpisomz účtu odporcu (čl. 5), z ktorého vyplýva, že dňa 12.11.2007 mu prevodom na jeho účet poskytol sumu
1.327,76 Eur. Odporca čerpal tento úver formou úverovej karty. V zmluve je krížikom potvrdený úver
vo výške 40.000,- Sk a jemu zodpovedajúca mesačná splátka vo výške 1.599,- Sk (53,08

Eur), mesačná úverová sadzba vo výške 2,14 % za poskytnutie úveru, čo predstavuje úrok vo výške
25,68 % ročne. Odporca splácal úver, ale nepravidelne, celkom z úveru zaplatil sumu 1.125,77 Eur.
Ak odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.327,76 Eur a uhradil sumu vo výške 1.125,7
Eur, potom z poskytnutého úveru je povinný zaplatiť sumu 201,99 Eur, ktorú odporcovi povolil splácať
v mesačných splátkach po 30 Eur, s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. V prevyšujúcej časti, čo sa týka

úroku z úveru vo výške 235,64 Eur a poplatku z omeškania vo výške 118,86 Eur, návrh
navrhovateľa zamietol. Konštatoval, že odstúpenie od úverovej zmluvy nebolo preukázané, nebolo totiž
preukázané, že navrhovateľ kvalifikovaným spôsobom odporcovi odstúpenie doručil a odporca si na
doručenie odstúpenia nepamätá. S ohľadom na to, že navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne,
o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Nakoľko štátu vznikli trovy zaplatením faktúry H.
vo výške 31,87 Eur, ktoré boli hradené z rozpočtu okresného súdu, vzhľadom na výsledok konania, súd

podľa § 148 ods. 1 O.s.p zaviazal zaplatiť trovy štátu navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní zdôraznil, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere je odplata za dočasné poskytnutie vo forme úrokov, ktoré dlžník
platí veriteľovi. Vyslovil preto názor, že inštitút dobrých mravov by nemal byť súdmi používaný len vo

vzťahu k spotrebiteľovi. Súčasťou dobrých mravov je aj pravidlo vyváženosti postavenia zmluvných
strán dvojstranných právnych úkonov, ako aj zásada, že nikto sa nesmie nadmerne obohacovať na úkor
iného. Táto zásada platí rovnako pre veriteľa, ako aj dlžníka. V pozícii, akú súd priznal odporcovi, je
odporca tým, kto je na úkor veriteľa neoprávnene zvýhodňovaný tým, že súd považoval poskytnutý úver
za bezúročný z dôvodu neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ okresný súd

dospel k záveru, že dojednaný úrok je neprimeraný, mal v rámci svojej právomoci priznať navrhovateľovi
taký úrok z úveru, ktorý by bol pre daný zmluvný vzťah akceptovateľný. Zastával názor, že súd si
nesprávnevyložilajpojempoplatokzomeškania.Uviedol,žepoplatokzomeškaniamápovahuzmluvnej
pokuty, a teda nie je možné súhlasiť s okresným súdom, že je toto dojednanie neplatne dojednané.

Odporca, ani vedľajší účastník, sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajskýsúdpreskúmalvecvzmysleust.§212ods.1O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľa
nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Okresný súd o návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy 1.612,23 Eur, rozhodol
rozsudkom zo dňa 18.08.2011 (v poradí prvý rozsudok) tak, že určil, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 201,99 Eur v mesačných splátkach po 30 Eur od

mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa každého mesiaca, až do
úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a rozhodol o
náhrade trov konania. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd uznesením zo dňa 22.11.2012, č.k.
19Co/315/2011-69 zrušil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Z rozhodnutia tohto zrušujúceho uznesenia a jeho odôvodnenia je zrejmé (strana 4 uznesenia),

žepreskúmavanýmbollenrozsudoksúduprvéhostupňavovýroku,ktorýmbolžalobnýnávrhzamietnutý
a v nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania. Pokiaľ prvostupňový súd svojím v poradí druhým
rozsudkom zo dňa 16.07.2013 opakovane rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
201,99 Eur, ktorú sumu odporcovi povolil splácať v splátkach, je toto rozhodnutie súdu prvého stupňa
duplicitné. Týmto, v poradí druhým rozsudkom, prvostupňový súd zároveň v prevyšujúcej časti návrh

zamietol. Nakoľko odvolanie navrhovateľa smerovalo len proti tomuto výroku, len tento výrok, ktorým
bol návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietnutý a nadväzujúci výrok o náhrade trov konania,
bol predmetom odvolacieho prieskumu. Zostávajúce výroky tohto rozhodnutia zostali rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknuté.

Čo sa týka úroku z úveru, okresný súd v tejto časti žalobný návrh zamietol z dôvodu, že zmluvné

dojednanie úroku z úveru považoval za neplatné podľa § 39, § 3, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.Vychádzalznázoru,ževzmluveuvedenýúrokvovýške2,14%mesačneprestavujeročnýúrok25,68%,
ktorý úrok je neprimerane vysoký, presahujúci úroky poskytované bankami pri úveroch pre fyzické osoby
vrovnakomobdobí.Uviedol,žeprávnypredpisneustanovuje,doakejvýškyjemožnépriúveredohodnúť

úroky, to však neznamená, že výška úrokov nepodlieha žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou, a teda
aj odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú
mieru v čase jej dojednania, obvyklou najmä s prihliadnutím na úrokové sadzby uplatňované bankami
za poskytnutý úver. Pri priemernej úrokovej sadzbe v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy,
poskytovanej bankami, predstavovala v tom čase úroková sadzba v priemere okolo 8,49 % podľa

oznámenia Národnej banky Slovenska, preto dohodnutý úrok vo výške 25,68 % ročne presahuje obvyklú
úrokovú sadzbu.

Navrhovateľ v podanom odvolaní prezentuje svoje výhrady proti vyššie uvedenému právnemu záveru
prvostupňového súdu, v zmysle ktorého je nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z úveru nedôvodný.
Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že výška úrokov je
v posudzovanej veci neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, keďže podstatne prevyšuje

úrokovú mieru v čase jej dojednania. V odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 3Co/67/2008, ktoré bolo odôvodnený tým „zostalo už len spravodlivo vyvážiť vzájomné práva
účastníkov obidvoch zmlúv (ekvita) a v súlade s princípmi primeranosti právnej istoty zmluvnej slobody,
ale aj zmluvnej spravodlivosti dať každému, čo si zaslúži“ a súhlasil s úrokom takým, aby bol pre daný
zmluvný vzťah akceptovateľný.

Tento záver navrhovateľa je v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1MCdo 1/2009,
v ktorom sa výslovne uvádza, že napriek tomu, že výška úrokov pri poskytnutí úveru nie je legislatívne
stanovená a úroky sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu,
táto skutočnosť neznamená, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Keďže ani sám navrhovateľ
v podanom odvolaní, napriek predchádzajúcemu zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom

bol zhodný názor na výšku úrokov pri poskytnutí úveru vyslovený, nevymedzuje, nekonkretizuje,
nešpecifikuje, v akej výške uplatňuje zákonný úrok z úveru, nie je možné podrobiť súdnemu prieskumu
požadovaný úrok z úveru v celkovej výške 235,64 Eur.

Popri úroku z úveru navrhovateľ uplatnil aj poplatky z omeškania vo výške 118,86 Eur,
ktorý nárok súd prvého stupňa zamietol. Zamietajúci výrok odôvodnil tým, že dojednanie poplatku za

omeškanie vo výške 8 % z každej mesačnej splátky úveru, s ktorou sa dostal odporca do omeškania o
viac ako 15 dní, vypočítaný ku dňu 30.11.2010 vo výške 118,86 Eur, považuje za dojednanie v rozpore s
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko pre prípad omeškania dlžníka s plnením peňažného
dlhu patrí len sankcia, úrok z omeškania, v zákonnej výške, preto takéto dojednanie je neplatné v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal záver súdu, že dojednanie je neplatné a bráni sa výlučne
len poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 21Cob/40/2009, z ktorého vyplýva, že
súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu sa nevylučuje.

Účelom právnej úpravy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je bez akýchkoľvek pochybností
poskytovanie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a

poplatkoch. Navrhovateľ ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný
význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho
záväzku. Prvostupňový súd sa preto správne zaoberal tým, či sankcia za omeškanie v podobe poplatku
z omeškania, ktorú veriteľ požaduje od dlžníka, je primeraná, a či nie je v rozpore so

zákonom. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že poplatok z omeškania, definovaný
vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru predstavuje dojednanie, v ktorom dodávateľ požaduje
od spotrebiteľa, neplniaceho riadne záväzok, neprimerane vysokú sankciu. Navyše, nie je jasné a
zrozumiteľné, či ide o 8 % denne, týždenne, mesačne alebo ročne. Takéto dojednanie umožňuje rôzny
výklad, pričom je na vôli navrhovateľa uplatnenie poplatku z omeškania podľa svojho výkladu. Nakoľko

ani navrhovateľ, napriek predchádzajúcemu zrušujúcemu rozhodnutiu, neuviedol, nekonkretizoval,nešpecifikoval a nijako neodôvodnil svoje tvrdenie, že poplatky z omeškania vo vzťahu k odporcovi
prestavujú sumu 118,86 Eur, nebolo možné odvolaniu navrhovateľa vyhovieť.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a v nadväzujúcom

výroku o trovách konania potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi v konaní náhrada
trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko títo si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili
a z obsahu spisu trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .