Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010686
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114010686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. októbra 2014 v Trenčíne v senáte

zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Róberta Meluša a Jaroslava Pučeka
takto

r o z h o d o l :

obžalovaný O. G., nar. XX.XX.XXXX v R., okres R., trvale bytom R., W. XXXX/X, okres R., bez
pracovného pomeru, t. č. na slobode,
obžalovaný T. G., nar. XX.XX.XXXX v R., okres R., trvale bytom R., R. cesta XXXX/XX, okres R.,
bez pracovného pomeru, t. č. na slobode,

s ú v i n n í , ž e

dňa 20. októbra 2012 v čase okolo 17.45 hod. po predchádzajúcom dohovore aj s ďalšími fanúšikmi
žilinského futbalového klubu o tom, že zastavia autobus s fanúšikmi futbalového klubu z Banskej
Bystrice s tým, že sa s nimi pobijú, na ceste I/50 cca 300 metrov za ľavotočivou zákrutou za motorestom
„Radar“ v smere do Trenčína zaútočili na autobus značky SETRA S 415 HD, modrej farby EČ: BL-
SETRA, VIN: WKK 62961213106908, v ktorom v tom čase sa okrem vodiča autobusu nachádzalo

minimálne dvadsať osôb, z toho prevažná časť maloletých, a to takým spôsobom, že sa postavili na
hlavnú cestu I/50 a gestikuláciou - mávaním rúk spôsobili, že vodič autobusu spomalil jazdu, keď v tom
čase išiel rýchlosťou 60-70 km/hod. a po takomto spomalení prudším brzdením spomalil jazdu autobusu
na rýchlosť cca 20 km/hod. a v takejto situácii každý obžalovaný sám hodil do čelného skla kameň, došlo
k rozsiahlejšiemu poškodeniu čelného skla, pričom vodič autobusu sa zľakol a reflexívne si zakryl rukami
tvár, pustil volant z rúk a z tohto dôvodu sa stal autobus na istý čas neovládateľným, pričom vodičovi
autobusu sa podarilo autobus zastaviť a čím obaja obžalovaní spoločne spôsobili bezprostredné
nebezpečenstvo havárie prostriedku hromadnej dopravy,

t e d a

obaja obžalovaní úmyselne zvýšili všeobecné nebezpečenstvo - havárie prostriedku hromadnej
prepravy vezúcich sa osôb a spôsobenie ich ťažkej ujmy, či smrti,

č í m s p á c h a l i

trestný čin zločinu všeobecného ohrozenia v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 284 odsek 1 písmeno
b) Tr. zákona.Za to sa
o d s u d z u j ú

obžalovaný O. G.

podľa § 284 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j), písmeno l) Tr. zákona

a za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Tr. zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 51 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 3 (tri) roky za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad obžalovaným.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno c) Tr. zákona sa obžalovanému u k l a d á obmedzenie, spočívajúce
v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným Filipom Králikom ako aj s osobami v rámci činnosti
občianskeho združenia Žilinskí fanatici, vrátane aktivity tohto združenia.

Obžalovaný T. G.

podľa § 284 odsek 1 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku sa poškodení: Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., 815 74 Bratislava,
Dostojevského rad 4, IČO: 001151700 a Xlinebus, s. r. o. Bratislava, Prídavková č. 16, IČO: 35747501
s nárokmi na náhradu škody o d k a z u j ú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe vykonaného dokazovania, v rozsahu v akom navrhli procesné strany a bol senátom na
predbežnom prejednaní obžaloby na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2014
v Trenčíne určený rozsah a spôsob dokazovania v nevyhnutnej miere pre meritórne rozhodnutie, na
hlavnom pojednávaní na viacerých termínoch (19. júna 2014, 04. septembra 2014 a 09. októbra
2014) súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý ustálil

(upresnil) oproti žalovanému skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti o dôležité preukázané
skutočnosti.

Obžalovaný O. G. sa tak na hlavnom pojednávaní, ako i v prípravnom konaní k spáchaniu
žalovanéhoskutku,ktoréhospáchaniemubolokladenézavinuvcelomrozsahupriznalajehospáchanie

aj úprimne oľutoval, pričom z účasti na spáchaní žalovaného skutku usvedčoval aj spoluobžalovaného
T. G., ako aj ďalšiu (ie) osobu (y), na ktorú však obžaloba podaná nebola, a vo vzťahu k tejto osobe
súd v danom prípade v zmysle trestného poriadku konať nemohol. K žalovanému skutku uviedol, že
nikdy nebol trestaný a nikdy v živote takéto niečo neurobil. Bola to jeho hlúposť a odkedy sa toto
stalo, na futbal nechodí a s tými ľuďmi sa nestýka. Nikdy nebol členom „žilinských fanatikov“. V

inkriminovaný deň mu zavolal M. G., že má prísť do klubu 1908, že je tam nejaké stretnutie, že je futbal.
Do klubu sa dostavil. Bolo tam viacero chalanov. Myslel si, že idú na futbal do Trnavy. Nevedel, že sa
ide na takúto akciu. V polovici cesty v Bánovciach nad Bebravou sa dozvedel, že idú napadnúť autobus
banskobystrickýchfanúšikov.Zastavilinanejakejpoľnejceste,kdesavšetcipostretávalia chalanizačali
vymýšľať, plánovať, že čo, a ako bude ďalej, ako tých fanúšikov napadnú a podobne. Potom sa chalani

dohodli, že pôjdu na nejaké miesto, a tak sa stretli pri zástavke, kde si každý našiel nejaké palice. On sospoluobžalovaným T. G. si zobrali dva kamene a čakali na autobus. Pri motoreste bola skupina, ktorá
dávala pozor - echo, kedy autobus bystrických fanúšikov príde. Keď sa autobus priblížil, O. B. sa postavil
na cestu a začal to hecovať mávaním rúk. Pritom kričal, že poďte, poďte, už ide autobus. Na hecovanie

O. B. vybehli ostatní na cestu. Autobus spomaľoval a mysleli si, že autobus zastaví, a že sa s fanúšikmi
pobijú. Autobus však nezastavoval a zozadu niekoho počul, aby za každú cenu zastavili autobus. Keď
bol autobus od neho vzdialený asi na 20 metrov, vtedy hodil kameň do autobusu on, spoluobžalovaný T.
G. a O. B.. Iné osoby, ktoré by hádzali kamene si nevšimol. Následne autobus nabral rýchlosť a išiel preč.
Potom všetci utekali ku svojim autám a autami odchádzali smerom na Žilinu. Tejto akcie sa zúčastnilo

asi 20 - 25 ľudí. Na mieste stretu s autobusom, na ceste mohlo byť 12 - 15 ľudí určite, kamene hodil on,
T. G. a O. B., pričom ďalší ľudia, na mená ktorých si nespomenul, mali palice. Kameň, ktorý on hodil,
autobus trafil a z jeho čelného pohľadu dopadol na ľavú stranu a od šoféra ďaleko. Zostala po
ňom i malá prasklina. Reakciu vodiča autobusu nevidel. Keď hádzali kamene, stál za T. a O. B. takže
videl, ako spoluobžalovaný T. G. hodil kameň do autobusu i kam dopadol - na šoférovu stranu. Keď
začali chalani rukami mávať na ceste, tak vodič autobusu autobus spomalil a išiel rýchlosťou asi 15 - 20

km za hodinu. On stál len na vozovke. On rukami nemával, rukami mávali ostatní. Potom hodili kamene,
autobus začal naberať rýchlosť znova. Na to ustúpili od cesty, autobus prešiel nejakých 30 - 40 metrov a
zastavil. Nejakí chalani k autobusu ešte bežali, jedno auto ešte autobus prenasledovalo, ale on a väčšia
polovica chalanov nasadli do áut a išli preč, späť do Žiliny. Vodiča autobusu videl z blízkej vzdialenosti,
ale na jeho reakciu si nespomína. Ako odstúpili od cesty, autobus nabral rýchlosť. Ďalšie osoby, ktoré

sa tam okrem spoluobžalovaného T. G. nachádzali bol O. B., O. G., V. O. (u tohto sa mu zdalo, že aj
on rozbíjal autobus). Boli tam nejakí mladí chalani, ktorých videl prvýkrát a ich mená nepoznal, nejaká
osoba s prezývkou „Randal“, G.. Počas dvojdňového zadržania na polícii premýšľal a ponaučil
sa z toho, čo urobil. A aj teraz ho hryzie svedomie, že takúto vec urobil. Dva dni po prepustení poslal
list hokejovému klubu aj mladým hokejistom a ich rodinám s ospravedlnením. Obžalovaný svoj istý

rozpor vo výpovediach z prípravného konania a z hlavného pojednávania vysvetľoval svojím psychickým
rozpoložením, kedy bol dva dni obmedzovaný na osobnej slobode, pričom však na svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní zotrval a uviedol, že kameň spoluobžalovaného T. G. dopadol na pravú stranu
čelného skla - k vodičovi autobusu a vpravo od miesta, kde trafil on. S istotou potvrdil, že tretia osoba,
ktorá hodila kameň na šoférovu stranu bol O. B., ktorý mu, keď sa po tejto udalosti stretli v bare, sám

povedal, že kameň hodil aj on. Tieto dve praskliny, ktoré spôsobili tieto kamene boli na šoférovej strane,
jedna z nich priamo pred šoférom a druhá pod ňou. Nevedel presne určiť, ktorú z týchto prasklín kto
konkrétne spôsobil. Keďže spoluobžalovaný T. G. a O. B. stáli pred ním, keď kamene hádzali, videl, ako
T. G. kameň hodil i ako dopadol. Hodené boli naraz tri kamene. Je si 100 percentne istý. Po umožnení
nahliadnutia na fotodokumentáciu záberu č. 009 z č. l. 472 trestného spisu na poškodený autobus, sa

obžalovaný vyjadril, že po pravej ruke vodiča je prasklina, ktorú spôsobil on a zvyšné dve spôsobili
spoluobžalovaný T. G. a O. B..

Obžalovaný T. G. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného skutku
- dopad ním hodeného kameňa na čelné sklo autobusu poprel. Na svoju obhajobu uviedol, že približne

20 - 25 členná skupina, medzi ktorými boli bratia G., G., O. (ďalšie mená presne uviesť nevedel), zastavili
pri motoreste Radar neďaleko Bánoviec nad Bebravou, kam prišli na štyroch až piatich autách, ktoré
tam zaparkovali. Prešli cez cestu k autobusovej zástavke, kde čakali na autobus fanúšikov futbalového
klubu Banská Bystrica. Čakali možno 10 - 15 minút, keď niekto z chalanov zakričal, že už idú. Asi
polovica z chalanov vystúpila na cestu, kde bol asi aj on a mávali na autobus. Chceli, aby autobus

zastavil, pričom chalani spomínali, že sa chcú s týmito fanúšikmi pobiť. Ako sa autobus približoval, tak
začal spomaľovať keď videl, že naň mávajú. Predtým však niekto navrhol aby si zobrali kamene. On si
tiež zobral nejaký kameň do ruky a keď videli, že autobus spomaľuje a už bol asi 150 metrov od nich
vzdialený, tak niekto už hodil prvý kameň, potom letel druhý kameň, pričom on hodil kameň ako tretí.
Prvé kamene ktoré leteli, dopadli pred autobus, pretože autobus bol v takej vzdialenosti, že ho kamene

nedosiahli. Autobus následne išiel dosť pomaly a keď sa približoval, tak potom kamene stále lietali a
uviedol, že nejaké kamene zasiahli aj čelné sklo. On v tomto čase ustúpil ku krajnici, lebo videl, že šofér
autobusu zrejme nezastaví a videl, ako niekto ešte zboku hádže do bočného skla kamene. Následne,
keď autobus nezastavil a prešiel ďalej, tak sa vrátili ku svojim autám do ktorých nasadli. Ešte išli po
autobuse a potom sa otočili a išli domov. Nevedel presne uviesť, či bol v skupinke chalanov na ceste aj

spoluobžalovaný O. G.. Pravdepodobne áno. Osoby V. O., O. G. M. G., O. B. pozná, a títo sa zúčastnili
na tejto akcii. Nevedel si spomenúť, kde kto stál a v ktorej skupine boli tieto osoby. Ďalej uviedol, že
on hodil na autobus jeden kameň. Celkovo videl, ako bolo hodených asi 10 kameňov, prvé kamene
autobus netrafili, popadali pred alebo vedľa autobusu a až keď bol autobus bližšie. V tej chvíli on už stálnaboku a videl, ako sa rozbíja sklo na autobuse. Keď autobus prechádzal popri nich, kedy on už stál na
krajnici, videl, že niekto hádzal kamene do bočnej strany autobusu. K vzniknutému rozporu z výpovede
v prípravnom konaní kedy uviedol, že na autobus leteli 3 alebo 4 kamene a na hlavnom pojednávaní

vypovedal, že kameňov bolo viacero vysvetlil, že keď videl v televízii autobus, tak to neboli 3-4 kamene,
možno ich nebolo 10 ale 6 - 7 a nejaké leteli do prednej časti autobusu a keď prechádzal popri nich, tak
leteli niektoré i zboku. On hodil iba jeden kameň v čase, keď bol autobus cca 100 - 150 metrov pred ním.
Vie, že prvé 2 - 3 kamene, ktoré leteli, tie autobus netrafili, potom hodil aj on kameň a ten dopadol pred
autobus. Určite autobus on netrafil, bol vzdialený dosť ďaleko. K výpovedi spoluobžalovaného O. G., že

ho videl ako hodil kameň a tento kameň autobus aj trafil, sa vyjadril, že nevie, ako to mohol vidieť, keď to
bolo pár sekúnd. Nevie, či sledoval práve jeho, ale on sa po chalanoch neobzeral a nevidel čo kto robí.
Pozeral sa dopredu na autobus. Na hlave mal kapucňu a nevedel ani uviesť, kto presne kde stál. Vodič
autobusu začal brzdiť v čase, keď videl skupinku osôb hore na ceste, autobus dosť spomalil ešte pred
hádzaním kameňov v čase, keď schádzal z briežka. Myslí si, že preblikol svetlom a všetci si mysleli,
že autobus zastaví. Keď začali hádzať kamene, autobus zatrúbil, spomalil cca 15-20 km rýchlosťou a

keď prešiel popri nech tak asi pridal, zrýchlil a odišiel. Ako autobus prešiel popri nich, tak si pamätal,
že utekali ku svojim autám, keď videli, že nezastavil a nevie, či zastavil po 300 metroch, on nasadol
do svojho auta. Išli za ním a po 500 metroch, tam bolo také malé odpočívadlo, tak tam zastavil, a keď
videl, že sa k nemu ich autá približujú (mohli ísť na dvoch autách), tak nasadol šofér do autobusu a
išiel preč. Oni svoje autá otočili a išli smerom na Prievidzu a späť do Žiliny. Ďalej uviedol, že iba on

a spoluobžalovaný G. išli zobrať k neďalekej železničnej trati kamene, ktoré nahádzali (asi 10 ks) do
vreca. Je si stopercentne istý, že autobus netrafil, toto tvrdí od začiatku. Prečo sa zúčastnil na takejto
akcii nevie. Na žiadnej organizovanej bitke sa nikdy nezúčastnil. Nikdy nebol členom klubu žilinských
fanatikov. Iba ak sympatizant. Páči sa mu fandenie futbalu. Atmosféra fandenia na futbale bola pre neho
vzrušujúca, ale bitky ho nelákali a tieto podľa neho na štadión nepatria. Uvedomuje si vážnosť situácie

ktorá v danom prípade nastala, následky ktoré mohli byť. Aj on je vodič. Svoju účasť na tom považuje
za skrat. To že ho usvedčuje spoluobžalovaný G. je preto, že mu závidí ako sa mu darí v živote, že má
dobrú prácu a peknú priateľku.
Obaja obžalovaní boli zo spáchania žalovaného skutku, okrem úplného vlastného doznania sa /
obžalovaný O. G., ktorý sa pokúsil o prijatie vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písm. c) Tr.

poriadkunepopretímsvojejúčastinaspáchanížalovanéhoskutkusvedomýmaakceptácioužalovaného
trestného činu, ktoré však senát napokon pre procesný postoj spoluobžalovaného T. G. a dôkaznej
situácie z prípravného konania, neprijal/ a obžalovaný T. G. aj výpoveďou spoluobžalovaného O. G.,
usvedčovaní výpoveďou svedka a poškodeného A. C., výpoveďami ďalších svedkov - V. O., O. G., M.
G., O. B., U. G., H. Z., čiastočne nepriamo výpoveďami svedkov O. F., O. N., F. C., U. B., W. W., O. O.,

A. A., A. M., A. S., M. A., A. G., G. C., T. G., Z. A., C. Z., O. G., W. H., O. B., A. G., podporne výpoveďami
poškodených ako svedkov - A. O., P. A., A. G., V. O. (C.), N. G., M. A., M. Z., L.. U. O., L. G., L.. U. W.,
A. M., C. Z., S. F., F. G., M. S., R. O., Z. M., F. T., Mgr. R. R. (splnomocnená zástupkyňa poškodenej
poisťovne Allianz SP, a. s., Bratislava), rovnako podporne tiež všetkými zabezpečenými relevantnými
listinnými dôkazmi (vrátane vyhotovenej fotodokumentácie), najmä zápisnicou z obhliadky miesta činu.

Svedok a poškodený A. C., vodič predmetného autobusu k žalovanému skutku na hlavnom
pojednávaní (inak bez relevantných zjavných rozporov oproti svojej výpovedi z prípravného konania)
uviedol, že za Bánovcami nad Bebravou, pred Trenčínom, pri motoreste Radar bola skupina 30 - 40
chlapov zamaskovaných v kuklách. Myslel si, že sa jedná o nejakú policajnú akciu a preto pribrzdil
autobus, ale keď bol asi 20 metrov vzdialený od skupinky chlapov, tak pocítil, že na strechu autobusu mu

dopadol cestný pätník, následne priamo na neho letel kameň a musel sa rukou zakryť, pričom autobus
išiel stále, ale nezastavoval, nakoľko mal strach, že by sa už odtiaľ nedostali. V ceste pokračoval ďalej a
po nejakých 500 metroch zastavil a s trénerom išli pozrieť škody, pretože nevedel, čo všetko sa poškodilo
a zistil, že je okrem predného a bočného okna na dverách rozbité i zadné okno. Medzitým prišli dve
autá, z ktorých vystúpili chalani s palicami a keď to zbadali nastúpili okamžite do autobusu. Na to volali

na políciu a na najbližšej benzínovej pumpe čakali na policajnú hliadku. Ďalej uviedol, že oni (skupa
ľudí) nehádzali len kamene, ale aj s rukami búchali po boku autobusu. Rán bolo veľmi veľa. Kamene,
ktoré videl a ktoré hádzali a priamo leteli do autobusu bolo asi 6. Kamene hádzali aj z boku a úplne
spredu boli hádzané 2 kamene. Čelné okno zasiahli asi 3 kamene, jeden kameň,
ktorý bol hodený z blízkosti okno prerazil, ale zachytila ho palubovka. Mal síce krvavé ruky od skla, ale

vážne ho to nezranilo. Ďalší kameň padol tesne pod okno a ešte jeden na pravý bok. Do pravých dverí
padli asi 2 kamene, ktoré spôsobili iba popraskanie okna. Kamene boli asi vo veľkosti
dlane ruky. V rukách držali aj tyče a palice. Ďalej uviedol, že on reagoval tak, že sa zľakol, báli sa o život
všetci, pretože nikto nevedel, čo sa deje. Videli kopu chlapov, ktorí po nich hádžu kamene a vedel, žekeby autobus zastavil, tak ich tam pobijú všetkých. Keď leteli kamene, tak sa rukou uhol, pravú ruku si
dal cez tvár, pustil volant a išiel ďalej. Jedného z tej skupinky trafil autobusom bokom do ramena a bolo
cítiť, že tú osobu odhodilo. Autobus však nezastavoval a pokračoval v jazde. Volant pustil tak na 4 - 5

sekúnd, rýchlosť autobusu mohla byť tak 15-20 kilometrov za hodinu. Išli pomaly, rýchlo ísť ani
nemohol, pretože oni stáli po celej ceste, keby išiel rýchlejšie tak ich tam všetkých doradu „zramuje“.
Keď útočníkov prvýkrát zbadal, bol od nich vzdialený asi 100 metrov a vtedy išiel rýchlosťou asi 60 km/
hod. Prvýkrát zaregistroval kameň asi zo vzdialenosti 30 metrov od nich. Boli to strašné rany, nakoľko
búchali i rukami po autobuse. Rany od kameňov sú viditeľné aj na fotografiách. Keď pustil volant z rúk,

bola to cesta tesne pred zákrutou, cca 50 m pred zákrutou. Poveternostné podmienky boli také, že bolo
jasno, viditeľnosť dobrá, plynulá cesta, zábava v autobuse.
Svedok - poškodený A. O. k žalovanému skutku uviedol, že v inkriminovaný deň mu telefonoval vodič
autobusu C., že došlo k prepadnutiu autobusu, že zaútočili na autobus, rozbili čelné sklo a ďalšie sklá,
a že bol zľaknutý, ako má postupovať. Objasnil mu situáciu, že ho zastavovali nejakí ľudia, ktorí boli
zahalení v nejakej maske, aby nebola poznateľná ich tvár. Vodičovi povedal mu, aby pokračoval na

najbližšiu možnú benzínovú stanicu, kde predpokladal, že budú nejaké kamery a že ho tí, čo ho prepadli
nebudú ďalej prenasledovať. Cestou mali volať políciu, ktorá im mala nejakým spôsobom pomôcť. Ku
škode na autobuse uviedol, že bolo poškodené čelné sklo, boli poškodené sklá na vstupných prvých
dverách, pravé zadné sklo, na autobuse piate v poradí , ktoré sklá boli úplne rozbité a na obhliadke
sa ešte zistilo poškodenie skla nad druhými dverami a z opačnej strany autobusu tretie sklo v poradí,

ktoré bolo treba vymeniť. Plus bol poškodený lak pod týmito sklami a na zadnej časti na stĺpiku. Náhradu
priamej škody si uplatňoval u poisťovne, ktorá to preplatila s výnimkou spoluúčasti a plus ešte vznikla
škoda nepriama, čo spôsobilo to, že autobus bol nepojazdný necelých 5 týždňov. Tam vznikla škoda že
sa platila aj poistka aj leasing a autobus nezarábal.
Svedok V. O. k žalovanému skutku na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa stretli v Žiline, nasadli

do auta a išli ku Trenčínu za fanúšikmi Banskej Bystrice. Vystúpili z áut a čakali na autobus. Ako
tento prichádzal, niektorí vybehli na cestu, niektorí hádzali kamene. Podrobnejšie si to už vzhľadom na
odstup času nepamätá. Po incidente nasadli do áut a išli preč. Spomenul, že on stál na krajnici, ostatné
veci si nespomenul. Bolo to rýchle, prebehlo to rýchlo. Mal sa zastaviť autobus a leteli tam nejaké
kamene. K oblečeniu účastníkov nevedel nič konkrétne uviesť. Kamene hádzali (nebol si však istí). Veľa

si nepamätá. Dva roky je dlhá doba. Len to, že keď išli naspäť, na ceste boli nejaké predmety a kamene,
ktoré bližšie nevedel identifikovať. Bolo to rýchle, bleskové, nedalo sa to zapamätať ani vryť do pamäte.
Vzhľadom na skutočnosť, že svedok si nedokázal na podrobnosti žalovaného skutku spomenúť, na
návrh prokurátora bola za splnenia procesných podmienok (analogicky) v súlade s trestným poriadkom
prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej svedok uviedol, že na inkriminovanom mieste

čakali v čase medzi cca 16 - 17 hodinou, asi 5 minút, kedy O. B. zakričal, že sa blíži autobus. On stál
na opačnej strane cesty, teda v smere od Trenčína. Je možné, že tam nestál sám, ale boli tam viacerí,
teda na opačnej strane cesty. Ako skríkol, že už ide autobus, tak hneď vybehol na cestu do jazdného
pruhu autobusu a ostatní šli ihneď za ním. Boli vo veľmi tesnom závese. Všetci začali mávať rukami
pred autobusom. Ešte predtým, než vbehli chalani do jazdného pruhu autobusu, si niektorí z nich našli

kamene, ktoré boli vedľa cesty. Jeden z nich, neviem ktorý, mal v ruke cestný pätník, tú bielu plastovú
asi metrovú umelohmotnú reflexnú rúru osadenú vedľa vozovky. Tiež videl, že jeden z chalanov, nevie
však ktorý, mal v ruke drevenú palicu, ktorá vyzerala ako orezok z dosky. Dlhá bola asi jeden meter. Nič
iné, čo by sa dalo použiť na rozbitie autobusu nevidel. Šofér autobusu ako uvidel cez 20 ľudí na vozovke,
snažiaci sa ho zastaviť, spomalil asi na rýchlosť 20 km/h a v tom letel na jeho čelné sklo kameň o priemer

minimálne 10 cm, ktorý ako videl mal v ruke obžalovaný O. G.. On ho hodil. Videl, že do autobusu
letel ešte jeden kameň, ktorý asi hodil O. G., no to vôbec neviem presne. Tento smeroval na pravý bok
autobusu, kde presne ho trafil nevie, zasiahol ho určite, počul ranu. Viacej útokov kameňmi nevidel. Je
však možné, že ešte nejaké mohli byť. On po celý čas útoku stál na autobusovej zastávke cca 7 metrov
od autobusu. Útoku sa nezúčastnil preto, lebo si nedohodli hádzanie kameňov, teda ničenie autobusu

a malo dôjsť iba k fyzickému stretu medzi nimi a fanúšikmi - Banskobystričanmi. Tiež videl, ako niekto
hodil do autobusu aj spomínaný pätník. Kto to bol nevie. Spomínanú drevenú palicu tiež niekto hodil
do vozidla. Kto, nevie. Autobus po celý čas ich útoku nezostal stáť. Podarilo sa ho len spomaliť. Asi
ako šofér videl, že na neho letia predmety, zrýchlil a odišiel v smere do Trenčína. Celý incident trval
cca 15-20 sekúnd. Útok zorganizoval U. G.. Na pravdivosti prečítanej výpovede z prípravného konania

svedok na hlavnom pojednávaní zotrval.
Svedok M. G. na hlavnom pojednávaní k žalovanému skutku uviedol, že v ten deň tam bol aj on. Nevidel
ani obžalovaného G. ani obžalovaného G. hádzať kamene. Pamätal si, že čakali na motoreste Radar
na autobus a keď autobus prichádzal mával rukami. Stál čelom k autobusu a videl, ako dopadol kameňna predné okno, následne sa urobila pavučina na okne. Autobus prešiel popri nich, on sadol do auta a
odišiel smerom na Žilinu. Spomenul si, že videl letieť stĺpik na autobus, ale či ho trafil, to nevedel uviesť.
Z počutia sa dozvedel, že sa hovorilo, že kameň hodil obžalovaný O. G.. Oboch obžalovaných pozná asi

10 rokov. Poznajú sa z futbalu. Boli kamaráti, ale už nie sú. Po tejto udalosti sa s nimi stretol niekoľkokrát.
Predtým bol s obžalovaným G. kamarát, ale teraz kontakt neudržiavajú. Vo vzťahu k obžalovanému T.
G. je jeho vzťah rovnaký. Nevedel, čo presne obaja obžalovaní robili pri tomto incidente.
Svedok O. B. na hlavnom pojednávaní k žalovanému skutku uviedol, s obžalovanými sa poznajú z
futbalu. V inkriminovanom čase prišli k motorestu, kde čakali. Nepamätá si, kto dal typ, že toto je ten

autobus. Dali sa do skupinky na druhej strane cesty. Zahlásilo sa, že toto je autobus. On vybehol na
cestu aj s ostatnými a mávaním rúk a nejakými gestami sa snažili zastaviť autobus. Keď sa tento dostal
do vzdialenosti 20 - 30 metrov tak videl, že leteli kamene, nejaké pätníky a videl obžalovaného O. G.
ako hodil kameň. Nevie však, či ho trafil. Videl iba hod. Kameň letel smerom k autobusu, ale či ho trafil
nevedel.Celétotrvaloasi10sekúnd.Následne,keďbolautobusvovzdialenostiasi 10metrov,
takupustilodsvojhokonaniaarozostúpilisa.Následnevykonalikontrolu,ženiesútoBanskobystričania,

nastúpildoautaaodišielsmeromnaŽilinu.KdestálobžalovanýT.G.nevieaniktobolorganizátorcelého
incidentu. On sám kameň nehodil a nemal to ani v pláne. Jediné čo urobil bola verbálna gestikulácia
smerom k fanúšikom, ktorí boli v autobuse.
Svedok U. G. na hlavnom pojednávaní k žalovanému skutku uviedol, že je bratom obžalovaného O. G. a
s obžalovaným T. G. bol kamarát. Už sa však nestretávajú. V inkriminovaný deň sa stretli v klube, kde sa

dohodli, že pôjdu na výjazd do Banskej Bystrice. Zastavili na zástavke v nejakej dedinke, presunuli sa k
motorestu,kdezostalojednoauto,ostatnéautásapresunulipárkilometrovďalejkštrkovémuparkovisku
a odtiaľ sa išlo na zástavku. Keď prichádzal autobus, niektorí začali kričať, že už ide. V tom čase, keď
autobus prišiel stál na krajnici pri zástavke a autobus keď spomaľoval, fakticky skoro stál, tak počul
praskot, ktorý bol od kameňa. Keď sa odchádzalo od autobusu, tak počul, že kameň hádzal „G.“ (jeho

obžalovaný brat) a „M.“ (prezývka obžalovaného T. G.). Padlo ešte aj nejaké meno „B.“, ale nevie to s
istotou. Tiež počul, že bol hodený aj plastový stĺpik. Niekto zozadu sa o tom bavil. Potom nasadli do áut
a išli smerom na opačnú stranu, kde sa po chvíli otočili a išli smerom na Žilinu. Obžalovaný G. - nevidel
ho, nebol v jeho blízkosti a pred incidentom ho videl vystúpiť z auta a potom ho nevidel. Pred incidentom
nevedel uviesť, ako sa správal. Nestál vpredu, stál na boku, počul nárazy. Kamene dopadli z prednej

časti. V prípravnom konaní uviedol, že videl ako obžalovaný T. G. vytiahol zo svojho auta bassebalovú
palicu. Nevidel však čo s ňou urobil ani to, že by hádzal kamene. Iniciátorov ich výjazdu bolo viacej,
medzi nimi bol aj on. Pri dohadovaní výjazdu bol on, G., B., O. a potom prišiel aj obžalovaný G.. Spomína
si, že obžalovaný T. G. mal na ruke bandáž, ktorá sa používa pri boxe.
Svedok O. G. na hlavnom pojednávaní k žalovanému skutku uviedol, že v inkriminovanom dni sa ráno

stretli v bare. Zistili, že idú bystrický fanúšikovia na futbal a dohodli sa, že pôjdu smerom na
Trenčín, za tým účelom, že sa idú pobiť s nimi. Nikto nevedel, kde sa to malo uskutočniť. Čakali na nich
pri jednej dedine, jej názov nevie. Potom sa dopočuli, že už ide autobus a potom sa s nim stretli. Vybehlo
sa na cestu. Bolo ich asi 15 - 20 v skupinke, v ktorej boli aj obaja obžalovaní. Chceli vybehnúť na
cestu, aby autobus zastavili. Bolo tam toľko ľudí a niekto hodil kameň. Mysleli, že autobus zastaví, ale

ten išiel ďalej. Pri ceste bola zastávka a železnica, tam boli kamene. Či niektorý z obžalovaných hádzal
kamene si nie je istý. Bolo to niekoľko sekúnd. V prípravnom konaní svedok uviedol, že jedine, koho
videl kameňom hodiť, bol obžalovaný O. G. a to tým spôsobom, že sa poriadne napriahol až tak, že mal
ruku za hlavou a tento kameň silou odhodil do čelného skla autobusu. Kameň trafil presne na časť skla,
kde za ním sedel vodič. Kameň ako dopadol bolo vidieť prasknuté sklo. Podobalo sa to na kráter. Po

dopade kameňa od G. na čelné sklo uvidel, že vodič si ihneď inštinktívne chytil, resp. zakryl oboma
rukami tvár, aby ho tento nezranil, pričom určite pustil z rúk volant. Toto videl celkom presne, nakoľko
ako dopadol G. kameň na autobus. Stál asi 5 m od G. s veľmi dobrým, priamym výhľadom na prednú
časť autobusu. Svedok na hlavnom pojednávaní k svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že
vtedy bol v strese, časť z toho (o vodičovi autobusu) je pravda. Polovicu za neho diktovali policajti.

Svedok H. Z. na hlavnom pojednávaní k žalovanému skutku uviedol, že v inkriminovaný deň mu volal
pán G., či ide na futbal do Trnavy a odpovedal mu, že áno. Mali ho počkať v Prievidzi. Išiel ako posledné
auto a zobral snúbenicu a kamaráta. V Prievidzi na dohodnutom mieste ho však nečakal a vravel, že
má pokračovať smerom na Trenčín. V obci pri Bánovciach n/B sa stretli. Tam sa odohrala vec, ktorá
sa rieši. Bolo tom dosť mladých nových tvárí, ktoré nevedel identifikovať, nakoľko on s týmito aktivitami

okolo futbalu skončil. Išlo sa dolu pod ten kopec a zakričalo sa, že ide autobus. Nevedel, či sa ide niekto
napadnúť. Mohla a nemusela byť dohodnutá nejaká bitka. Bol na druhej strane ako sa mali hádzať tie
kamene, tak ako aj vypovedal v prípravnom konaní. Neviem identifikovať osoby, ktoré hádzali kamene
alebodosky,palicealebočototammalobyť. Vskupine,ktoráútočilanaautobusboliajobajaobžalovaní,ale či hádzali alebo poškodzovali autobus nevie uviesť, nakoľko v tom čase sa nachádzal oproti zástavke
na kopci. V skupine ktorá na autobus útočila , z tých starších, ktorých poznal boli obaja obžalovaní, jeho
brat, G., B. a Y.. Bolo tam veľa nových ľudí. On sám s týmito aktivitami skoncoval na dlhší

čas. Išiel na futbal. Bohužiaľ netušil, že niekto naplánoval takéto veci, takéto aktivity.
K žalovanému skutku vypovedali ako svedkovia aj ďalšie poškodené osoby - maloletí a dospelí, ktorí
sa nachádzali v inkriminovanom čase v predmetnom autobuse či osoby, ktoré v inkriminovanom čase
prechádzali, či sa nachádzali v inkriminovanom mieste a uvádzali skutočnosti, ktoré podporovali
objasnenie skutkového stavu, a to O. F., O. N., F. C., U. B., W. W., O. O., A. A., A. M., A. S., M. A., A.

G., G. C., T. G., Z. A., C. Z., O. G., W. H., O. B. a A. G..
Ďalší vypočutí svedkovia - splnomocnená zástupkyňa poškodenej poisťovne Allianz SP, a. s., Bratislava
O.. R. R. a zákonní zástupcovia poškodených maloletých - P. A., A. G., V. O. (C.), N. G., M. A., M.
Z., L.. U. O., L. G., L.. U. W., A. M., C. Z., S. F., F. G., M. S., R. O., Z. M. a F. T. priamymi svedkami
žalovaného skutku neboli a uvádzali iba skutočnosti v rámci adhézneho konania, t. j. konania
o náhrade škody.

V konaní boli zabezpečené viaceré listinné dôkazy, a to z vykonaných domových prehliadok a
prehliadok iných priestorov (zápisnice a fotodokumentácia), zápisnica z obhliadky miesta činu a jeho
fotodokumentácia, ospravedlňujúci list obžalovaného O. G. poškodeným osobám a ďalšie.
V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných (vyššie uvedených) dôkazov
spôsobom a v rozsahu tak, ako navrhli procesné strany a ako bolo určené senátom okresného súdu,

so zreteľom na ustanovenia § 2 odsek 19, § 278 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Tr. poriadku, vyhodnotením
týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 odsek 10 a 12 Tr. poriadku, t. j. jednotlivo
a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala,
aj so zreteľom na platnú zásadu „in dubio pro reo“, t. j. „v pochybnostiach v prospech obvineného
(obžalovaného)“ vo vzťahu k akýmkoľvek riešeným otázkam tohto trestného konania, dospel senát

okresného súdu k záveru, že v danom prípade bolo nepochybne a nezvratne dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý boli obaja obžalovaní stíhaní a súčasne aj to, že tohto žalovaného skutku sa
dopustili obaja obžalovaní spoločným konaním (v spolupáchateľstve).
Pokiaľ išlo o návrh obžalovaného T. G. prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu na vykonanie
dokazovaniapripojenímvyšetrovaciehospisuz inejtrestnejveci(OkresnériaditeľstvoPolicajnéhozboru

Trenčín ČVS:ORP-1118/1-OIVK-TN-2012), ktorá má súvisieť so žalovanými skutkovými okolnosťami,
takýto návrh senát okresného súdu nepovažoval za opodstatnený z procesného hľadiska a ďalej ani z
hľadiska nevyhnutnej potreby pre náležité objasnenie skutkového stavu predmetnej trestnej veci.
Dôkazy, ktoré nezvratne a bez akýchkoľvek rozumových pochybností usvedčujú oboch obžalovaných,
a to výpoveď obžalovaného O. G., výpoveď svedka a poškodeného A. C.,

výpoveď ďalších svedkov - V. O., O. G., M. G., O. B., U. G., H. Z., čiastočne nepriamo výpoveďami
svedkov O. F., O. N., F. C., U. B., W. W., O. O., A. A., A. M., A. S., M. A., A. G., G. C., T. G., Z. A.,
C. Z., O. G., W. H., O. B., A. G., podporne výpoveďami poškodených ako svedkov - A. O., P. A., A.
G., V. O. (C.), N. G., M. A., M. Z., L.. U. O., L. G., L.. U. W., A. M., C. Z., S. F., F. G., M. S., R. O.,
Z. M., F. T., O.. R. R. (splnomocnená zástupkyňa poškodenej poisťovne Allianz SP, a. s., Bratislava),

rovnako podporne tiež všetkými zabezpečenými relevantnými listinnými dôkazmi (vrátane vyhotovenej
fotodokumentácie), najmä zápisnicou z obhliadky miesta činu ako aj ospravedlňujúci list obžalovaného
O. G. poškodeným, považuje senát okresného súdu za vierohodné dôkazy, ktoré sa navzájom dopĺňajú
či podporujú a vytvárajú tak ucelený logický reťazec. Pokiaľ sa vyskytli isté rozpory vo výpovediach
svedkov na hlavnom pojednávaní, v niektorých prípadoch išlo o zjavnú snahu nepoškodiť obžalovaným,

najmä obžalovanému T. G., keď niektorí svedkovia nepotvrdzovali jeho prítomnosť v inkriminovaných
miestach, hoci on sám to nespochybňoval. Senát okresného súdu nemal najmenšie pochybnosti o tom,
že ich výsluchy v prípravnom konaní boli vykonané v súlade s trestným poriadkom. Obzvlášť je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že výpoveď obžalovaného O. G. o priebehu žalovaného skutku je bez
zjavných rozporov a logickou a podporovanou inými vykonanými dôkazmi. Aj keď spoluobžalovaný T.

G. sa snažil spochybniť pravdivosť jeho tvrdení, najmä pokiaľ ide o časť, kde ho tento spoluobžalovaný
usvedčuje, senát okresného súdu jeho snahu, ktorým vysvetľoval motív spoluobžalovaného G. ho
usvedčovať z aktívnej účasti na spáchaní žalovaného skutku, považoval za neakceptovateľnú, so
zámerom vyviniť sa. Rovnako tak senát okresného súdu, vzhľadom na vykonané viaceré dôkazy,
nemohol uveriť obrane obžalovaného T. G., hoci tento obžalovaný popieral svoju aktívnu účasť od

saméhopočiatku.Pritomobžalovanýskutočnosť,žemalvrukeajonkameňatentohodil(ikeďmalpodľa
jeho skutkovej verzie byť hodený skôr a nedopadnúť na čelné sklo autobusu, čomu senát okresného
súdu však uveriť nemohol) potvrdil aj sám, čím len prispieva k preukázaniu toho, že i on mal aktívny
podiel na spáchaní žalovaného skutku tak, ako spoluobžalovaný O. G..Na základe vyššie uvedeného potom senát okresného súdu uznal oboch obžalovaných za vinných
zo spáchania žalovaného skutku tak, ako ho predtým senát okresného súdu nevyhnutne ustálil,

resp. upresnil, na základe výsledkov dokazovania, bez narušenia skutkovej totožnosti žalovaného
skutku. Konanie oboch obžalovaných senát okresného súdu po právnej stránke posúdil ako konanie
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, keď žalovaný skutok právne ďalej posúdil ako (žalovaný)
trestný čin zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 odsek 1 písm. b) Tr. zákona, pretože v danom
prípade boli naplnené všetky (potrebné) štyri zákonné formálne znaky tejto skutkovej podstaty trestného

činu. Pokiaľ ide subjekt, obaja obžalovaní z hľadiska svojho veku v inkriminovanom čase ako dospelí
páchatelia a naplnili tak ustanovenie § 22 Tr. zákona. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
preukazovali ich nepríčetnosť (§ 23 Tr. zákona), či jej zníženie. Rovnako tak bol naplnený aj objekt
ich útoku, ktorý je predmetom ochrany žalovaného trestného činu - bezpečnosť ľudí. Obaja konali
preukázateľne formou priameho úmyslu /§ 15 písm. a) Tr. zákona - dolus directus/, čím bola naplnená
subjektívna stránka - zavinenie a súčasne bola naplnená aj objektívna stránka žalovaného skutku,

jednoznačne vyplývajúca z obsahu žalovaného skutku. Obaja obžalovaní s plným vedomým (pritom
obaja s vodičským oprávnením motorového vozidla), že autobus s poškodenými, ktorý prechádzal v
inkriminovanom mieste, navyše v neprehľadnej zákrute a v situácii, ktorá bola len ťažko
predvídateľná vodičom autobusu, že ho budú viaceré osoby sa snažiť nezmyselne náhle zastaviť svojím
aktívnym pohybom, zasahujúcim až do jeho jazdnej dráhy konali tak, že hodili kamene, ktoré si predtým

pripravili, do takého miesta, ktoré vyvolalo (hoci aj krátkodobý) účinok, v dôsledku ktorého bol autobus
s poškodenými osobami neovládateľným, resp. veľmi blízko k havárii a k spôsobeniu následkov na
zdraví či životoch poškodených osôb. Tento okruh poškodených sa reálne mohol zvýšiť aj o ďalšie osoby
zo skupinky, ktorej členmi boli aj obaja obžalovaní či - či ďalších účastníkov cestnej premávky, keďže
takéto reálne riziko hrozilo, nevylučujúc, že autobus mohol prejsť aj do protismeru (išlo o obojsmernú

premávku na veľmi frekventovanej ceste I. triedy). Obaja obžalovaní teda svojim konaním, keď hádzali
svoje kamene smerom na čelné sklo - pred vodičom, ktorá dopadom týchto kameňov prirodzene, resp.
logicky spôsobila reflex - zľaknutie vodiča a stav, kedy sa autobus stal neovládateľným, reálne zvýšila
predovšetkýmohrozenievšetkýchcestujúcichvautobuse-prostriedkuhromadnejprepravy.Preukázaný
skutkový stav, konštatovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku plne zodpovedá naplneniu objektívnej

stránky žalovaného a posúdeného trestného činu - zločinu aj v zmysle ustálenej judikatúry, pričom
právna argumentácia predovšetkým obžalovaného T. G. prostredníctvom zvoleného obhajcu, ktorou sa
snažili vyvrátiť to, že v danom prípade nemôže ísť o spáchanie žalovaného trestného činu - zločinu,
neobstojí.

ObžalovanýO.G.nemázáznamvregistritrestovajetedatrestnoprávnebezúhonným.Zmiestatrvalého
pobytu nie je bližšie hodnotený. Za priestupok, v cestnej doprave, bol doposiaľ trikrát postihovaný.

Obžalovaný T. G. nemá záznam v registri trestov a je teda tiež trestnoprávne bezúhonným. Z miesta
trvalého pobytu tiež nie je bližšie hodnotený. Za priestupok v cestnej doprave bol celkovo 12-krát

postihovaný a za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písm. d) platného
Zákona o priestupkoch jedenkrát (pokarhaním).

Pri určovaní druhu a výmery trestu u oboch obžalovaných senát okresného súdu prihliadal najmä
na spôsob spáchania predmetného trestného činu (zločin), jeho následok, zavinenie a jeho mieru

u každého, pohnútku (motív), priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu oboch
obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy.

Podľa § 284 odsek 1 písm. d) Tr. zákona kto úmyselne všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží
jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potrestá sa odňatím slobody na 4 (štyri) až 10 (desať) rokov.

Podľa § 20 Tr. zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

U obžalovaného O. G. senát okresného súdu nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Tr.

zákona. Zistil (pomyselne) však existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, a to vedenie riadneho života
podľa § 36 písm. j) Tr. zákona /a to aj so zreteľom, že spáchal priestupky, ktoré boli výlučne na úseku
cestnej dopravy a v nie veľkom počte/ a ďalej priznanie a úprimné oľutovanie podľa § 36 písm. l) Tr.
zákona, keď senát okresného súdu považoval za prejav úprimného oľutovania písomné ospravedlnenieobžalovaného už v čase prípravného konania, keď sa písomne ospravedlnil poškodeným a zodpovedal
tomu aj jeho samotný postoj počas prípravného konania aj konania pred súdom. Aj keď senát
okresného súdu nemohol opomenúť nezmyselný a zavrhnutiahodný motív konania (nielen u oboch

obžalovaných, ale i osoby, ktoré tomu vytvorili podporu, vrátane ďalších osôb, ktoré prichádzali do
úvahy ako potencionálni ďalší spolupáchatelia, o ktorých však súd konať procesne nemohol), napokon
senát okresného súdu s prihliadnutím aj na ďalšie zákonné kritéria, jeho doterajší život a možnosť
nápravy, vzhľadom na jeho postoj po celé trestné konanie (aj to, že jeho výpoveď v podstatnej miere
usvedčila spoluobžalovaného) dospel k záveru, že u tohto obžalovaného sa javí použitie základnej

trestnej sadzby ako neprimerane prísne. Preto za použitia ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmen.
d) Tr. zákona (mimoriadne zníženie trestu s obmedzením dolnej hranice trestu) uložil obžalovanému
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby, vo výmere 3 (tri) roky, nespojeného
však s jeho bezprostredným výkonom, s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v strede
zákonného rozpätia (1-5 rokov), 3 (tri) roky, za súčasného uloženia obligatórneho probačného dohľadu
nad obžalovaným a uložením obmedzenia, špecifikovaného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

U obžalovaného T. G. senát okresného súdu rovnako nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností podľa § 37
Tr. zákona. Na druhej strane ani žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Dôsledným
vyhodnotením doterajšieho života tohto obžalovaného, spáchanie väčšieho počtu priestupkov a nielen
na úseku cestnej dopravy, hoci je tiež trestnoprávne doposiaľ bezúhonným, senát okresného súdu

nemohol tak u neho konštatovať poľahčujúcu okolnosť - vedenie riadneho života podľa § 36 písm. j)
Tr. zákona. U tohto obžalovaného naopak senát okresného súdu nezistil žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by náležite odôvodňovali postup senátu okresného súdu podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona tak, ako
u spoluobžalovaného O. G.. Preto senát okresného súdu potom obžalovanému musel výlučne ukladať
iba trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe. Takto mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)

roky a 6 (šesť) mesiacov, t. j. tesne pri dolnej hranici trestnej sadzby. Na výkon trestu bol obžalovaný
zaradený podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu, do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu nikdy
nebol a prísnejšie zaradenie podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia nebolo potrebné.

Takto uložené tresty obom obžalovaným senát okresného súdu pokladá za plne korešpondujúce s
účelom trestu uvedeného v § 34 Tr. zákona.

S predmetným trestným konaním, t. j. konanie o náhrade škody spojené bolo, a aj keď oba poškodené
subjekty, špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku nárok na náhradu škody uplatňovali, senát

okresného súdu vzhľadom na nevyjasnené otázky ich výšky, ktoré dokazovanie o nich presahovalo
rámec trestného konania, keď sa splnomocnená zástupkyňa ani raz neustanovila (dokonca ani ako
svedok),senátokresnéhosúdupostupovaltak,žeobapoškodenésubjektysnárokomnanáhraduškody
odkázal na (osobitné) občianske súdne konanie. Ďalšie, do úvahy pripadajúce viaceré poškodené osoby
(fyzické), nárok na náhradu škody neuplatňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia (vyhlásenia
či doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.