Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201597
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814201597.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ M. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., Š. A. H. Z., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX,
XXX XX Z., Š. A. H. Z. o zaplatenie 16.006,73 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovanív1.a2.radesú povinní zaplatiťspoločneanerozdielnežalobcovisumuvovýške11.213,21
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 11.353,21 Eur od 05.10.2013 do 23.01.2014,
a zo sumy 11.213,21 Eur od 24.01.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 403,20 Eur a to všetko
sa im povoľuje splácať v mesačných splátkach po 111 Eur počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do

30. dňa, toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
sumu 16.006,73 Eur, 6,49 % ročný úrok zo sumy 15.549,55 Eur od 01.02.2014 do zaplatenia a 5 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 15.549,55 Eur od 01.02.2014 do zaplatenia a trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2853521501 bola so
žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2853521202 a stavebnom úvere č.
2853521501 zo dňa 23.04.2010 v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver
vo výške 15.000 Eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho

medziúveru 6,49 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 81,13 Eur a do pridelenia cieľovej
sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 24 Eur. Po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov
vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 105,13 Eur. Žalovaní porušili zmluvne
dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne splácať. Listom zo dňa 24.09.2013 žalobca odstúpil
od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní peňažné
prostriedky nevrátili. Do účinnosti odstúpenia sa medziúver úročil dohodnutým 6,49 % p.a. úrokom.

Účinnosť odstúpenia od zmluvy sa rozumie deň kedy bolo podľa úverovej zmluvy a Všeobecných
podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení doručené odstúpenie od zmluvy všetkým žalovaným. Od
účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí pohľadávku úrokom z omeškania vo výške 5% p.a..

Žalovaní so žalobou súhlasili, žiadali však aby im súd povolil splácať dlh vo výške 111 Eur mesačne ako
mali pôvodne stanovené splátky.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre
fyzické osoby, odstúpením od zmluvy, písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaných a zistil

nasledovný skutkový stav.

V písomnom vyjadrení zo dňa 14.05.2014 a 21.08.2014 žalobca uviedol, že žalovaní čerpali finančné
prostriedky dňa 06.05.2010 v sume 2.548,35 eur a dňa 26.08.2010 v sume 8.763,34 eur. V súlade s
čl. II Zmluvy o úvere „Za spracovanie medziúveru a vydanie biankozmenky vyrubuje veriteľ dlžníkovi
poplatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov, poplatok za mimoriadny medziúver a biankozmenku

sazaúčtujepriprvejvýplatemimoriadnehomedziúverutak,žecelkovávýškavyplatenéhomimoriadneho
medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov“ ako i v súlade s ustanoveniami § 358 Obchodného
zákonníka (resp. i s ustanoveniami § 580 Občianskeho zákonníka) žalobca započítal vzájomné
pohľadávky rovnakého druhu, ktoré medzi účastníkmi konania vznikli, v dôsledku čoho, vyplatil na účet
žalovaným sumu 14.867,40 eur. Poplatok za spracovanie medziúveru bol vyrubený vo výške 116,10
Eur a za biankozmenku vo výške 16,50 Eur. V článku II Úverovej zmluvy bol uvedený poplatok za

vedenie úverového účtu v zmysle sadzobníka poplatkov a v zmysle článku V. Úverovej zmluvy a článku
XXIII.Všeobecnýchpodmienokvyplývanároknapožadovaniepoplatkuzaupomienkupodľasadzobníka
poplatkov. Žalovaní sa zaviazali splácať mesačné úroky vo výške 81,13 Eur. Žalovaní riadne a včas
plnili svoje záväzky do júna 2013, kedy sa dostali do omeškania a boli splnené podmienky ust. § 506
Obchodného zákonníka na odstúpenie od zmluvy. Žalobca dňa 24.09.2013 od zmluvy o úvere odstúpil.

Zároveň poukázal na § 349, ods. 1 a § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výška riadnej úrokovej
sadzby je uvedené v článku II v zmluvy o úvere - časť medziúver - 6,49 ročne. V zmysle článku XIII.
Bod 8 zmluvy o úvere žalobca je oprávnený po účinnosti odstúpenia od zmluvy o úvere (01.10.2013)
účtovať pri medziúvere 5 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku
dlhu. Žalovaná suma pozostáva z istiny 15.549,55 Eur a z úroku a úroku z omeškania k 31.01.2014 vo

výške 457,18 Eur. Zároveň poukázal na ust. § 261, ods. 3 Obchodného zákonníka. Zároveň uviedol,
že podľa článku IX. Bod 4 zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že prostriedky z medziúveru budú použité
na splatenie úveru č. 6206188906 a č. 0388654509 v Poštovej banke, a.s., s čím žalovaní súhlasili.
Zostatokzfinančnýchprostriedkovzposkytnutéhoúverujemožnévyčerpaťnaúčetklientaažpoúplnom
splatení uvedených úverov. Preto bolo vykonané čerpanie vo výške 688,31 Eur dňa 06.05.2010 a dňa

25.05.2010 v sume 2.548,35 Eur - splatenie úverov v Poštovej banke, a.s., o čom predložil aj listinné
dôkazy a následne dňa 26.08.2010 v sume 8.763,34 Eur a dňa 04.03.2011 v sume 2.867,40 Eur boli
vyplatené na účet žalovaných. Žalovaným teda bolo vyplatených 14.867,40 Eur. Zároveň uviedol, že
navrhuje minimálnu mesačnú splátku vo výške 350 Eur.

Žalovaný v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že z dôvodu rekonštrukcie svojho

domu zobral si úver spolu s manželkou, teda žalovanou v 2.rade úver od Prvej stavebnej sporiteľni.
Keďže však sme už mali úver v E. Y. najprv bolo potrebné vyplatiť úver v E. Y.. Tento úver vyplatila
samotná Prvá stavebná sporiteľňa z úveru, ktorý mali dostať vo výške 15.000 Eur a to tak, že suma
2.548,35 Eur bola poukázaná poštovej banke. Najprv z Prvej stavebnej sporiteľni dostali časť úveru vo
výške 8.763,34 Eur a následnej im bola poskytnutá ďalšie suma vo výške 2.876,40 Eur. Poprel však,

že by im bola vyplatená aj suma vo výške 688,31 Eur ako to vyplýva z výpisu z účtu. Zároveň potvrdil,
že na úverový účet vykonali úhrady ako sú zaznamenané vo výpise z úverového účtu. Žiadal však, aby
im súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 111 Eur z dôvodu, že spolu s manželkou poberá iba
dávku v hmotnej núdzi vo výške 267 Eur o čom súdu predložil doklad a starajú sa ešte o neplnoletého
syna, ktorý navštevuje 1.ročník učilištia. Na domácnosť mesačne hradí elektrinu vo výške 77,50 Eur a

televíziu vo výške 4,64 Eur o čom súdu predložil taktiež doklad.

Žalovaná v 2.rade sa plne stotožnila s výpoveďou žalovaného v 1.rade, teda svojho manžela. Neskôr
však doplnila, že aj suma vo výške 688,31 Eur, ktorú pôvodne popreli bola im zo strany žalobcu
poskytnutá. Uviedla, že od 14.08.2014 sa obaja žalovaní zamestnali v Českej republike avšak so
skúšobnou dobou na 3 mesiace s maximálnou dobou na 3 roky. S tarifnou mzdou vo výške 51 Kč/

hodina, avšak vzhľadom aj na uvedené trvá na povolení splátok po 111 Eur, pretože pracovný pomer
má uzavretý na skúšobnú dobu a teda je neistý.Podľa článku I. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 16.04.2010, žalobca na preklenutie
obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkom mimoriadny

medziúver pod č. 2853521202 vo výške 15.000 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny
medziúver zmení na stavebný úver vo výške 9.000 eur pod č. 2853521501. Presná výška stavebného
úveru sa rovná rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom

sporení.

V zmysle článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru
a stavebného úveru dňom poskytnutia medziúveru je dlžník povinný v súlade so zmluvou ako aj zmluvou
ostavebnomsporeníavšeobecnýmipodmienkamiprezmluvyostavebnomsporenípravidelnemesačne
poukazovať na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 24 eur. Dlžník sa zároveň zaväzuje
splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby všetkých vkladov

poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení je 2% p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom
sporení. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,49% p.a. počas trvania prijatia dlžníka
ako poistenej osoby typu A/B do poistenia definovaného v bodu 10 tohto článku. Do pridelenia cieľovej
sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení č. 2853521501 pravidelné
mesačné vklady minimálne vo výške 24 eur. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení

sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 81,13 eur a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo
výške 6 eur, t. zn. dlžník sa zaväzuje uhrádzať pravidelné mesačné splátky úrokov a úhradu poplatku
za poistenie jednou platbou v celkovej výške 87,13 eur.

V zmysle čl. II. zmluvy - stavebný úver, výška stavebného úveru je 4,70% p.a. Dlžník sa zaväzuje

pravidelnými mesačnými splátkami úveru vo výške 105,13 eur uhradiť plnú výšku poskytnutého
stavebného úveru a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami
poistného vo výške 6 eur jednou platnou vo výške 111,13 eur na účet staveného úveru č. 2853521501.

V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako
dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať

zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa článku VI. zmluvy - bod 4. v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ
právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z
celého ostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil

povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť
pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č.310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy
o stavebnom sporení.

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie

zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v
omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode
2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 24.09.2013 obom žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaní ostávajú v omeškaní na účte stavebného
sporenia pod dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma
splátkami, žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom

medziúvere č. 2853521202 a stavebnom úvere č. 2853521501 zo dňa 23.04.2010 a zároveň požaduje
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že v prípade ak do 7 dní
od doručenia tohto listu žalovaní neuhradia dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým zo
spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba T. W. Y. platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako
spotrebitelia, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez

možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a

ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybnípodmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd

uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporcovia ako
spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcov privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa

23.04.2010 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2853521202 a stavebnom úvere č. 2853521501. V
zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkom mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej
zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 15.000 eur,
ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 2853521501 vo výške 9.000 eur.

Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý mimoriadny medziúver, čo
vyplývaj aj z predloženého výpisu z účtu medziúveru podľa ktorého bol žalovaným poskytnutý medziúver
vo výške 14.867,40 Eur ako to vyplýva z výpisu z účtu na čl. 33-34 spisu.

Žalovaní však svoj záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca

listom zo dňa 24.09.2013 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú

nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri

štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber

sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v
ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co

218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.
ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania). Sám zákonodarca pri spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré
patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka, ale odkazovou
poznámkou pod č. 19 pri § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. odkázal na právnu úpravu v Občianskom

zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako absolútne obchody a Obchodný
zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia od zmluvy. Aj keď podľa legislatívnych pravidiel vlády nemajú
odkazové poznámky normatívnu povahu, uvedený odkaz zákonodarcu názory o absolútnej prednosti
právnej úpravy obchodného práva na spotrebiteľské úverové vzťahy relativizuje.

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie

zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1,5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8

smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité

splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10, v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené
úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. tejto zmluvy.

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovanej spotrebiteľky. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva

všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo

plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 14.867,40 eur, pričom
títo do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 3.514,19 eur a po odstúpení od zmluvu sumu 140 eur. Vyššie

uvedené sumy sú zrejmé z písomného vyjadrenia žalobcu, ako aj výpisu z úverového účtu, ktorého
správnosť potvrdili žalovaní. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 14.867,40 eur,
pričom žalovaní mu uhradili k predmetnej úverovej zmluve sumu spolu 3.654,19 eur. Keďže pri zrušení
zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel
týchto súm, t.j. sumu 11.213,21 ( 14.867,40-3.654,19), preto súd zaviazal žalovaných na úhradu tejto

sumy a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý im žalobca v
odstúpení od zmluvy poskytol, dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania
v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a ako to

požadoval žalobca to vo výške 5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovaným
v odstúpení od zmluvy, t.j. od 5.10.2013 / odstúpenie bolo doručené 27.9.2013 + 7 dní/ zo sumy
11.353,21 od 5.10.2013 do 23.01.2014 a zo sumy 11.213,21 od 24.01.2014 do zaplatenia ako ju súd
ustálil vyššie z dôvodu, že po odstúpení od zmluvy žalovaní uhradili žalobcovi dňa 24.01.2014 sumu
140 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, t.j. v časti 11.213,21 Eur ale aj v časti
kapitalizovaných úrokov vo výške 5 % ročne zo sumy 11.353,21 Eur od 5.10.2013 do 23.01.2014 vo
výške 172,63 Eur a zo sumy 11.213,21 od 24.01.2014 do 31.01.2014, t.j. do podania žaloby vo výške

12,28 Eur, spolu vo výške 184,91 Eur.

Teda žalobca mal úspech v konaní v časti, ktorej súd žalobe vyhovel v sume 11.213,21 eur ako aj
v časti kapitalizovaných úrokov 184,91 Eur ako to súd uviedol vyššie, teda spolu v sume 11.398,12
eur, čo predstavuje 71% úspechu a žalovaní mali úspech v časti 29 % a takto vznikol žalobcovi ako
úspešnejšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania v pomere 42%, pričom žalobca

si uplatnil iba náhradu iných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu na
začatie konania v sume 960 eur, preto mu súd priznal náhradu iných trov konania v sume 403,20 eur,
na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaných.

Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia.Súdpovolilžalovanýmsplácaťdlhvsplátkachzdôvodu
starostlivosti o neplnoletého syna, do 13.08.2014 poberali s manželkou dávku v hmotnej núdzi vo výške
267 Eur, aj keď od 14.08.2014 uzavreli obaja pracovný pomer na skúšobnú dobu 3 mesiacov.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.