Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/572/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216420
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714216420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľky: S. O., rod.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. C. XXX/XX, K. L., občan SR, proti odporcovi: C. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. C. XXX/XX, K. L., občan SR, právne zast. JUDr. Dáša Brázdilová, advokátka, Trhová 1, 960
01 Zvolen, o návrhu na určenie manželského výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 18C/196/2014-51 zo dňa 04. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 50,00 Eur mesačne od 26. 11. 2014, vždy do každého 10. dňa v mesiaci k rukám

navrhovateľky a vo výroku zameškanom výživnom p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky, ktorým sa
domáhala určenia manželského výživného v sume 140,- Eur mesačne od 01. 11. 2014 vždy do každého
10. dňa v mesiaci. Prvostupňový súd návrh navrhovateľky považoval za čiastočne dôvodný a odporcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky, ako svojej manželky, sumou 50,00 Eur mesačne
od 26. 11. 2014, vždy do každého 10. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Zároveň rozhodol o
zameškanom výživnom za obdobie od 26. 11. 2014 do 28. 02. 2015, ktoré zameškané výživné ustálil
čiastkou 158,30 Eur s tým, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné vo výške 158,30

Eur v mesačných splátkach po 50,00 Eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného uhradenia dlhu, pod stratou výhody splátok v
prípade nezaplatenia čo len jednej splátky. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd na základe
zisteného skutkového stavu a pri právnom posúdení v súlade s ustanovením § 71 ods. 1, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“) dospel k záveru,
že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný, keď súd mal za preukázané, že účastníci konania sú

manželia, z tohto dôvodu majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Súd mal nepochybne preukázané,
že dňa 13. 01. 2014 navrhovateľka spolu s maloletými deťmi, pochádzajúcimi z manželstva, odišla zo
spoločnej domácnosti a býva v krízovom zariadení K. vo X.. Od tejto doby odporca neprispieva na
výživu svojej manželky. Zaoberal sa s námietkou odporcu vznesenou v konaní pred prvostupňovým
súdom, že určenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom ustálil, že tvrdenia účastníkov
konania o správaní sa toho-ktorého manžela, ktoré boli vzájomne rozporné, žiaden z účastníkov konania
hodnoverným dôkazom nepodporil, pričom súd návrh navrhovateľky na výsluch maloletých detí zamietol

z dôvodu, že by mohli byť maloleté deti traumatizované najmä za súčasnej napätej situácie v rodine.
Rovnako zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaného svedka W.. T., ktoréhoodporca navrhol vypočuť k otázkam financovania rodiny, keď predmetom dokazovania v súdenej veci
nie je financovanie rodiny do podania návrhu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokiaľ dochádzalo
k agresii, či už zo strany navrhovateľky, alebo odporcu, ani jeden z nich nedoložil doklad, že by

uvedené konania bolo takého charakteru, aby sa tým zaoberali minimálne lekár, sociálny úrad či polícia,
prípadne, že by boli následky na fyzickom zdraví ktoréhokoľvek z účastníkov. Pokiaľ odporca predložil
súdu lekársku správu o vyšetrení, kde pred lekárom udával, že mal byť manželkou bitý, celé toto
konanie vyhodnotil pre súd ako skôr nehodnoverné, pričom ustálil, že uvedená okolnosť sama o sebe
nesvedčí o tom, že by bol práve odporca pravidelne fyzicky napádaný zo strany manželky. Rovnako

súdu sa javilo byť nehodnoverné, že v popisovanej zmene v správaní navrhovateľky malo dôjsť pod
vplyvom kolegýň zo zamestnania, keďže navrhovateľka sa zamestnala až v októbri 2014 a z domácnosti
odišla približne po mesiaci, v novembri 2014. Poukázal na to, že ani z vyjadrení pred Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, kde odporca bol oznámiť odchod manželky s deťmi zo spoločnej
domácnosti, neuvádzal žiadne okolnosti ohľadom opakovaných fyzických útokov zo strany manželky,
naopak, nevedel uviesť dôvod jej odchodu zo spoločnej domácnosti, skôr navrhovateľku podozrieval,

že tak konala pod vplyvom kolegov a kamarátov, prípadne pod vplyvom psychickej poruchy. Súd dospel
k záveru, že pokiaľ sa navrhovateľka rozhodla pre odchod zo spoločnej domácnosti pre narušenie
manželských vzťahov, tento odchod ešte sám o sebe nemôže znamenať to, že by bol odporca, ako jej
manžel,zbavenývyživovacejpovinnosti.Konštatoval,ževyživovaciapovinnosťmedzimanželminaďalej
trvá. Po vyhodnotení oprávnených potrieb navrhovateľky a na druhej strane možností a schopností

odporcu za situácie, že odporca dobrovoľne uhrádzal výživné na maloleté deti po 150,- Eur mesačne,
ktorú skutočnosť mal súd preukázanú aj z výpovede navrhovateľky, považoval za primerané určenie
vyživovacej povinnosti odporcu vo výške 50,- Eur mesačne, pričom pri určení vyživovacej povinnosti
odporcu voči navrhovateľke súd zohľadnil aj priznané sociálne dávky, ktoré boli priznané navrhovateľke
preddavkovo a rovnako aj jej príjem z činností vykonávaných na dohodu pre svojho zamestnávateľa. Mal

za to, že určené výživné v spojení s príjmom navrhovateľky dostatočne pokryje potreby navrhovateľky
v súčasnosti, pričom je v schopnostiach odporcu takto určené výživné k rukám navrhovateľky uhrádzať.
Súd pri rozhodovaní zohľadnil vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z
manželstva, ako aj k ďalším trom maloletým deťom pochádzajúcim z prvého manželstva, pričom súd
priznal výživné za obdobie odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 26. 11. 2014, zameškané výživné

vyčíslil za obdobie ku dňu rozhodnutia súdu, t. j. za mesiac november 2014 v alikvotnej čiastke 8,3 Eur
(za 5 dní) a za obdobie mesiacov december 2014 - február 2015 celkovo v sume 150,- Eur, spolu vo
výške 158,30 Eur. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky, pokiaľ sa táto domáhala určenia výživného
za obdobie od 01. 01. 2014 v sume 140,- Eur mesačne, zamietol.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca do

výroku, ktorým súd zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke sumou 50,- Eur mesačne od 26. 11.
2014, vždy do každého 10. dňa v mesiaci k jej rukám a do výroku, ktorým súd zaviazal odporcu uhradiť
navrhovateľke zameškané výživné za obdobie od 26. 11. 2014 do 28. 02. 2014 v sume 158,30 Eur v
splátkach po 50,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku až do úplného uhradenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade

nezaplatenia čo len jednej splátky. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok
prvostupňového súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Má za to, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, keď zamietol jeho návrh na výsluch
svedka W.. I. T. s tým, že tento by sa vedel nielen k financovaniu domácnosti, ale aj k dobrovoľnému
odchodu navrhovateľky. Nechápe, prečo dôkaz, a to lekársku správu od C.. C.J., ktorým preukazoval

správanie sa navrhovateľky proti jeho osobe, vyznel pre súd nehodnoverne. Poukázal, že považoval
za potrebné poukázať aj na správanie sa navrhovateľky, ktorá počas spolužitia účastníkov disponovala
finančnými prostriedkami, ktoré on zarobil, zakupovala si oblečenie, poskytol finančné prostriedky
odporkyni na stamatologický zákrok, písala si s cudzími mužmi po tom, ako sa konalo vystúpenie V. D.
T. v J.. Vzhľadom na ním uvedené skutočnosti priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi

nielen preto, že navrhovateľka dobrovoľne odišla z domácnosti, ale aj preto, že písala listy cudziemu
mužovi, v ktorých mu vyznáva lásku. Uviedol, že navrhovateľka pracuje do neskorých večerných hodín
a pokiaľ predložila dohodu, podľa ktorej by mala odrobiť 350 hodín za rok, pracovala by len jednu hodinu
denne,čomutaknieje.Znamenáto,ženavrhovateľkapoberáinýpríjem,ktorýjevrozporespredloženou
dohodou. Poukázal na úhradu výživného na tri deti z prvého manželstva spolu vo výške 90,- Eur, platbu

výživného pre maloleté deti pochádzajú z manželstva účastníkov vo výške spolu 150,- Eur mesačne,
náklady v súvislosti s inkasom plynu, rozhlasu, TV a vody, satelitnej televízie, nákladov na stravu v práci,cestovné do práce, náklady na stravu doma, náklady na lieky, oblečenie, hygienické potreby, poplatok
do spoločenstva, poplatok za mobilný telefón, ročne koncesionársky poplatok, daň z nehnuteľnosti,
komunálnyodpadapoisteniebytu.Navrhovateľkavpísomnomvyjadreníkodvolaniuodporcuuviedla,že

nesúhlasí s dôvodmi odvolania uvádzanými odporcom, poukázala na to, že v súčasnosti žije s dcérami
oddelene od odporcu z dôvodu zlyhávajúcich rodinných funkcií, ktorých pôvodcom je alkoholizmus
odporcu, najmä jeho neprimerané agresívne správanie voči jej osobe, ako aj voči maloletým dcéram.
Z dôvodu stupňujúcich sa agresívnych útokov zo strany odporcu bola nútená dňa 13. 11. 2014 odísť s
maloletými dcérami do spoločnej domácnosti do zariadenia K., n. o. vo X.. Jej mesačný príjem pozostáva

z prídavkov na deti v sume 47,04 Eur, z pracovnej činnosti, ktorú vykonáva na dohodu od októbra 2014
v sume 190,- Eur. Odporca jej prispieva výživné pre obe maloleté deti mesačne sumou spolu 150,-
Eur na základe rozhodnutia Okresného súdu Zvolen zo dňa 12. 03. 2015. Suma určenej vyživovacej
povinnosti 50,- Eur spolu s jej ostatným príjmom a výživným na maloleté deti zabezpečí jej rodine úhradu
nevyhnutných životných potrieb. Odporca v odvolaní uvádza nepravdivé informácie zo špekulatívnych
dôvodov za účelom zbavenia sa povinnosti, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine.

Navrhuje rozhodnutie prvostupňového súdu ako správne potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím
okresného súdu vo veci samej vysloveným v napadnutom rozsudku ako aj s jeho odôvodnením,

ktoré je zrozumiteľné a presvedčivé, námietky odporcu uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje
za dôvodné. Odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd na zistený skutkový stav správne aplikoval
ustanovenia § 71 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného
dokazovania bolo nepochybne preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu poskytovať
navrhovateľke súdom stanovené manželské výživné vo výške 50,- Eur mesačne, pričom súd pri

stanovení výšky vyživovacej povinnosti odporcu navrhovateľke prihliadal aj na odôvodnené potreby
navrhovateľky ako oprávnenej osoby. Pokiaľ odporca už v konaní pred prvostupňovým súdom uvádzal,
že podľa neho určenie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke by bolo v rozpore s dobrými
mravmi s poukazom, že navrhovateľka sama odišla zo spoločnej domácnosti a ako dôvod nebolo
preukázané, že by to bolo na základe správania sa odporcu, ale z predloženého listu je predpoklad,

že zrejme má vzťah s iným mužom, ktorého ona sama oslovila, pričom v týchto okolnostiach videl
odporca rozpor s dobrými mravmi, odvolací súd v zhode s názorom prvostupňového súdu však na
základe súdom vykonaného dokazovania dospel k názoru, že pokiaľ sa navrhovateľka rozhodla pre
odchod zo spoločnej domácnosti, pričom odvolací súd poukazuje naviac na okolnosť, že zo spoločnej
domácnosti odišla spolu s dvomi maloletými deťmi, o ktoré sa osobne stará, do krízového centra,

opustenie spoločnej domácnosti a odchod navrhovateľky z domácnosti nemôže znamenať zbavenie
sa vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke, ako manželke odporcu. Odvolací súd naviac
dodáva, že ani dôkazy predložené odporcom v konaní pred súdom, a to lekárska správa od C.. H.,
ako aj list písaný navrhovateľkou (v spise na č. l. 43), ktorý podľa výpovede odporcu v konaní pred
prvostupňovým súdom našiel doma, nepreukazujú, že by určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči

navrhovateľke bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd poukazuje, že v správe od C.. H. sú
uvedené len okolnosti, ktoré uvádzal lekárovi sám odporca, samy o sebe ešte nepreukazujú pravdivosťtvrdených skutočností. Rovnako list písaný navrhovateľkou nepreukazuje, že by sa táto dopustila
manželskej nevery a udržiavala vzťah s iným mužom, naviac za situácie, že tento list odporca našiel
doma, z čoho je potrebné vyvodiť, že navrhovateľkou odoslaný ani nebol. Odvolací súd ešte k veci

dodáva, že prvostupňový súd správne vyhodnotil návrh odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom
svedka W.. T., keďže z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 04. 03. 2015 nepochybne vyplýva, že
právna zástupkyňa odporcu navrhla vypočuť tohto svedka, ktorý je rodinným priateľom a dlhšiu dobu
pozná odporcu, chodil do domácnosti účastníkov, k okolnostiam financovania rodiny, ktorá skutočnosť
sa nevzťahovala k predmetu dokazovania. Odvolací súd zhrňujúc uvádza, že v konaní pred súdom

nebolo preukázané, že by určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke bolo v rozpore
s dobrými mravmi a podľa § 75 ods. 2 O. s. p. by nebolo možné priznať výživné navrhovateľke od
odporcu. Správne teda prvostupňový súd ustálil, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi naďalej trvá.
Odvolací súd naviac poukazuje na preukázanú skutkovú okolnosť, že to bola práve navrhovateľka (a
nie odporca), ktorá sa aj s maloletými deťmi uchýlila do krízového centra, a to napriek strate svojho
obydlia a známeho prostredi; aj táto okolnosť nesvedčí tomu, že by práve správanie sa navrhovateľky

voči odporcovi bolo v rozpore s dobrými mravmi. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie súd ustálil aj
rozsah vyživovacej povinnosti v správnej výške aplikujúc ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní,
súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade
rovnaká. Súd pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti musí prihliadať na starostlivosť

o domácnosť. Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu z dôvodu jeho
vecnej správnosti v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.
Navrhovateľka bola úspešnou účastníčkou odvolacieho konania, v zásade by je prináležalo právo na
náhradu trov konania, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnila, preto odvolací súd rozhodol

tak, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.