Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/876/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613210011
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613210011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa MARA Holiday
Resort, s.r.o., so sídlom Bratislava, Moyzesova 6, IČO: 44 544 871, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Geško, Hulín a partneri, s.r.o., so sídlom Bratislava, Velehradská 33, proti odporcom 1/
Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. U., X. XXXX, 2/ L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. U., P. XXXX/XX,
obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Petrom Jančim, so sídlom G. U., T. XXX, o zriadenie vecného
bremena, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
6C/126/2013-103 zo dňa 23. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý titulom náhrady trov odvolacieho konania, predstavujúcich trovy
právneho zastúpenia, zaplatiť odporcom spoločne a nerozdielne sumu 83,89 eur na účet ich právneho
zástupcu JUDr. Petra Jančiho.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý v celom rozsahu vyhodnotil
ako nedôvodný. Vychádzal z toho, že je nesporné, že stavba Sociálnej budovy I stojí čiastočne aj na
pozemku patriacom odporcom a vchod do budovy je situovaný práve z tejto časti; na pozemku odporcov
je vybudovaná i spevnená plocha slúžiaca pre účely danej budovy a prístup k budove je tiež riešený
po pozemku odporcov. Z daného titulu nepovažoval za potrebné vykonať ohliadku na mieste samom;

navyše „situácia v prírode“ bola zdokumentovaná fotografiami v pripojenom spise (sp. zn. tamojšieho
súdu 8C/137/2012). Rovnako nevykonal ďalší navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie na zistenie
„stupňa rozostavanosti stavby pred tým, ako tieto nehnuteľnosti zakúpil navrhovateľ“. Vzhľadom na
predmet konania by totiž bol takýto dôkaz nadbytočný a nebol by spôsobilý zvrátiť výsledok konania.
Okresnýsúdzdôraznil,žekúpnouzmluvouohľadneSociálnejbudovyIuzavretoumedziobcouLiptovský
Trnovec a navrhovateľom síce nastali obligačno-právne účinky, ale nastali účinky vecno-právne, keďže
nebol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.

DotknutástavbastojíčiastočneinapozemkuspoločnostiTatraDevelopment,s.r.o.,ktorámátýchistých
spoločníkov a štatutárov ako navrhovateľ. Navrhovateľ teda má (iný) prístup k stavbe a nie je právne
významné, či vstup do budovy je aktuálne situovaný z pozemku odporcov. Okresný súd vyslovil, že je
vecou navrhovateľa stavebno-technickými úpravami objektu dosiahnuť stav, aby do budovy vstupoval
po pozemku, ktorý je oprávnený užívať. Nadväzne nie je splnený základný predpoklad v zmysle § 151o
ods. 3 Obč. zák. pre zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľa. Navyše, navrhovateľ nemá
ani aktívnu vecnú legitimáciu na takýto návrh, lebo (ako je uvedené už vyššie) nie je vlastníkom stavbySociálna budova I. Okresný súd pritom konštatoval, že ide o stavbu, ktorá má charakter nehnuteľnosti
a má byť predmetom evidencie nehnuteľností.

Uvedené konštatovanie bolo rozhodujúce tiež pre posúdenie ďalšieho čiastkového nároku - nároku

podľa § 135c Obč. zák. Okresný súd uzavrel, že aktívnu legitimáciu na (všetky) tri spôsoby vyrovnania
medzi stavebníkom stavby na cudzom pozemkom a vlastníkom (tohto) pozemku prináleží výlučne
vlastníkovi pozemku. Dodal, že odporcovia žiadny takýto návrh nielen nepodali, ale vôbec nesúhlasia
s tým, aby stavba stála na ich pozemku.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešným odporcom priznal ich náhradu vo

výške 363,78 eur, ktorú sumu konkrétne zdôvodnil vymedzením jednotlivých úkonov právnej služby,
poskytnutých odporcom ich právnym zástupcom, vrátane právnej kvalifikácie týchto úkonov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Tvrdil, že stavbu Sociálnej budovy I kúpil ako
rozostavanú v takom štádiu, že sa podľa katastrálneho zákona neevidovala v katastri nehnuteľností,
resp. sa nezapisovali vlastnícke vzťahy k nej; práve z tohto dôvodu navrhoval v priebehu konania

znalecké dokazovanie ohľadne stupňa rozostavania predmetnej stavby. Vlastníctvo k danej budove teda
nadobudol uzavretím kúpnej zmluvy dňa 8.7.2013, a preto je aktívne legitimovaný na podanie návrhu o
zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák.

V súvislosti so záverom okresného súdu o možnosti iného prístupu/vstupu do Sociálnej budovy I
poukazoval odvolateľ na to, že návštevníci autocampingu nachádzajúci sa na pozemkoch parc. č.

1500/2 a 1499/2 by museli aj tak prechádzať cez pozemok odporcov. Obdobne bez zriadenia vecného
bremena by nebolo možné užívať ani stavbu komunikácie a inžinierskych sietí, ktoré taktiež prechádzajú
pozemkom odporcov. V tomto smere namietal i nepresvedčivosť napadnutého rozsudku.

Navrhovateľ rovnako nesúhlasil so záverom o nedostatku vecnej legitimácie v zmysle § 135c Obč. zák.,
keď podľa jeho tretieho odseku môže návrh podať i vlastník stavby na cudzom pozemku. Dodal, že má

záujemnausporiadanívzťahovsodporcami.Vdanejspojitostipoukázalnamiestnešetreniestavebného
úradu a jeho odporučenie na podanie žiadosti na dodatočné povolenie stavby.

Navrhovatelia žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Súhlasili so záverom okresného súdu o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa, keďže stavba Sociálnej budovy I je svojim
charakterom nehnuteľnosťou, ktorá má byť evidovaná v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ však ako

jej vlastník zapísaný nie je.

Doplnili, že zriadenie vecného bremena je vážnym zásahom do práv vlastníkov pozemkov. Preto aj
v zmysle ustálenej judikatúry nemôže byť významné, že prístup cez cudzí pozemok je pre osobu
oprávnenú z vecného bremena výhodnejší alebo pohodlnejší.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1

O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Vzhľadom na viazanosť súdu návrhom a skutkové vymedzenie uplatňovaných nárokov navrhovateľom
je v súdenej veci rozhodujúcou skutočnosťou ustálenie, či navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca
TATRA SPC9, s.r.o. - od 14.11.2014 došlo k zmenám v označenej obchodnej spoločnosti; ďalej len

navrhovateľ) nadobudol vlastnícke právo k stavbe Sociálna budova I. Pre vyriešenie dotknutej otázky
je podstatným, či predmetná stavba v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi obcou Liptovský Trnovec a
navrhovateľom bola nehnuteľnosťou, ktorá je/má byť evidovaná v katastri nehnuteľností.

Je nesporné, že ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom. Navrhovateľ však tvrdil (na čom
zotrval i v odvolaní), že išlo o stavbu rozostavanú, ktorá sa v danom čase - vzhľadom na stupeňrozostavanosti - do katastra nehnuteľnosti nezapisovala. Krajský súd, zhodne s okresným súdom,
konštatuje, že dotknuté tvrdenie preukázané nebolo.

Prioritne zo samotnej kúpnej zmluvy z 8.7.2013 nevyplýva (ani len hypoteticky), že by vo vzťahu

k Sociálnej budove I malo ísť o stavbu nedokončenú, resp. rozostavanú. Naopak, tak z obsahu
bezprostredného textu zmluvy, ako i prílohy týkajúcej sa „drobného hmotného materiálu ATC“ je zrejmé,
že išlo o dokončenú stavbu, ktorá už aj bola užívaná na stanovený účel. Napokon, čl. II bod 4. zmluvy
ani nehovorí o stavbách/stavbe nezapisovanej do katastra nehnuteľností, ale „len“ o nehnuteľnostiach,
ktoré „nemajú založené listy vlastníctva“. Nielen z bezprostredného gramatického výkladu citovaného

textu, ale i z celkového kontextu kúpnej zmluvy rozhodne nemožno vyvodiť záver o predmete kúpy
vo forme rozostavanej Sociálnej budovy I; naopak použitá formulácia svedčí skôr o tom, že dotknuté
nehnuteľnosti by mali byť zapísané v katastri nehnuteľností (mali by byť založené listy vlastníctva k nim),
ale v skutočnosti evidované nie sú.

Dokazovanie navrhované navrhovateľom - znalecké dokazovanie „stupňa rozostavanosti stavby pred
tým, ako tieto nehnuteľnosti zakúpil navrhovateľ“ - nebolo spôsobilé preukázať opačný záver. Samotný

navrhovateľ totiž výslovne tvrdil, že stavbu dokončil a táto už v čase podania posudzovaného návrhu
bola/je používaná na určený účel. Znalec by preto nemohol vyhodnotením bezprostredného (dnes, resp.
v čase navrhnutia dôkazu existujúceho) reálneho stavu „rozostavanosti“ ustáliť zo stavebnotechnického
hľadiska, či ide o taký stupeň rozostavanosti, „že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé
stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia“ (§ 3 ods. 15 zákona č.

162/1995 Z.z.).

Rovnako obhliadka na mieste samom za stavu dokončenia stavby (a jej užívania na stanovený
účel) by nemohla priniesť konkrétny skutkový záver o rozostavanosti stavby v čase kúpnej zmluvy
medzi obcou Liptovský Trnovec a navrhovateľom. Iné dokazovanie v tomto smere navrhovateľ
nenavrhoval.Následneanizhľadiskarozsahudokazovania(posúdenianávrhovnavykonanie/doplnenie

dokazovania) nemožno konštatovať porušenie procesných práv navrhovateľa.

Z konštatovaného vyplýva, že Sociálna budova I je nehnuteľnosťou, ktorá musí (musela aj v čase
uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy) byť evidovaná v katastri nehnuteľností, z ktorého titulu vo vzťahu
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nej je nevyhnutné vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností
(§ 133 ods. 2 Obč. zák.). Medzi účastníkmi je pritom nesporné, že navrhovateľ ako vlastník dotknutej

nehnuteľnosti evidovaný/zapísaný nie je. Nadväzne nemá aktívnu legitimáciu na uplatňovanie nárokov v
zmysle § 151n a § 151o Obč. zák. (zriadenie vecného bremena v práve prechodu a prejazdu cez priľahlý
pozemok odporcov); osobitne, ak tieto oprávnenia vymedzuje ako oprávnenia vlastníka nehnuteľnosti
- stavby Sociálna budova I.

Nad bezprostredne nevyhnutný rámec krajský súd dodáva, že náležitým je i záver okresného súdu, že

navrhovateľ vstup do Sociálnej budovy I môže riešiť/zriadiť z nehnuteľnosti, ku ktorej má oprávnenie
vstupu. Namieste je v tejto spojitosti i argumentácia odporcov, že prípadné náklady súvisiace so
stavebnými úpravami nie sú dôvodom na zaťaženie vlastníka iných nehnuteľnosti (v tomto prípade práve
odporcov) vecným bremenom prechodu a prejazdu. Navrhovateľ pritom ani konkrétne netvrdil (nie to
ešte preukázal), že dotknuté stavebné úpravy by boli neprimerane (predovšetkým finančne) náročné.

Pokiaľ v odvolaní poukazuje na stavby komunikácií a predovšetkým inžinierskych sietí, ide o nové
skutkové tvrdenie, ktoré nebolo v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdené/uplatnené. Preto v zmysle
§ 205a O.s.p. sa jedná o neprípustnú novú skutočnosť a odvolací súd (by) na ňu neprihliadal.

Záver o neexistencii vlastníctva navrhovateľa k stavbe Sociálna budova I je zásadný i z hľadiska druhého
čiastkového nároku - nároku podľa § 135c Obč. zák. Hoci je dôvodnou odvolacia námietka, že aktívne

legitimovaný v zmysle tretieho odseku dotknutého zákonného ustanovenia (citovaného v napadnutom
rozsudku) je aj vlastník stavby postavenej na cudzom pozemku, uvedené nemení nič na závere, že v
konkrétnostiach súdenej veci navrhovateľova (bezprostredná) aktívna legitimácia nie je daná, lebo nie
je vlastníkom predmetnej stavby.Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že za aktuálneho stavu „celej záležitosti“ právna pozícia navrhovateľa
nie je jednoduchá. V nemalej miere však zodpovednosť za uvedené nesie sám. Odporcovia svoj
pozemok navrhovateľovi totiž už v minulosti predali, ale pre neplnenie jeho povinnosti zaplatiť kúpnu

cenu, od predmetnej kúpnej zmluvy platne odstúpili.

Nenáležitou je odvolacia námietka o nedostatočnej presvedčivosti/preskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia. Nie je porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ak súd nerozhodne
podľa predstáv účastníka; vrátane predstáv o obsahu odôvodnia. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť
porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu,

prípadne také, ktorého dôvody sú zjavné protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky
alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (bližšie
napr. I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08).

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia takúto charakteristiku jednoznačne nespĺňa. Obsahuje totiž
všetky podstatné dôvody (jednotlivé skutkové a právne východiská, úvahy a závery), ktoré viedli okresný
súd k zamietnutiu návrhu.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil
napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvostupňového konania. Okresný súd náležite v danej otázke aplikoval zásadu úspechu v spore i

návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov. Odvolateľ východiská a závery týkajúce sa (najmä)
výšky náhrady trov vôbec nespochybňoval, t.j. neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť
správnosť predmetného výroku. Rovnako v danej časti rozhodovania pritom platí viazanosť odvolacieho
súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom (§ 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods.
3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
titulom ich náhrady odporcom spoločne a nerozdielne sumu 83,89 eur. V odvolacom konaní boli totiž
odporcovia úspešní (odvolaniu protistrany nebolo - vôbec - vyhovené), a preto podľa § 142 ods. 1 v
spojenís§224ods.1O.s.p.majúprávonanáhraduúčelnevynaloženýchtrov.Tietopredstavujúodmenu
za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k meritórnemu odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č.

655/2004 Z.z.).

Predmetom (aj) odvolacieho konania bolo zriadenie vecného bremena, čo pri zohľadnení návrhového
charakteru procesného nároku na náhradu trov konania (vrátane rozsahu uplatňovaného odporcami)
zodpovedá v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. základnej tarifnej sadzbe odmeny 61,87
eur. Popri odmene má advokát nárok na tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.); v roku

2014, kedy bolo podané vyjadrenie k odvolaniu, išlo o sumu 8,04 eur. Súčet dotknutých súm sa zvyšuje
o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo celkom činí 83,89 eur (61,87 + 8,04
+ 13,98). Keďže právne zastúpenie odporcov pretrvávalo aj v odvolacom konaní, taktiež túto čiastku je
navrhovateľ povinný zaplatiť na účet ich právneho zástupcu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.