Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/287/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213200
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Antalovej a sudcov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/142/2012-58 zo dňa 7. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu škodu z titulu zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom okresného súdu, keď v exekučnej veci v zákonnej lehote
30dníoddoručeniažiadostinerozhodolozmenesúdnehoexekútora.Náhradutrovkonaniažalovanému
nepriznal. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle návrhov žalobcu a to listinnými dôkazmi,

oboznámením sa s pripojeným písomným dôkazným materiálom, exekučným spisom Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 10Er/84/2004, písomnými vyjadreniami účastníkov konania. Prvostupňový súd
zistil, že žiadosť o vydanie povedenia bola na Okresný súd Žiar nad Hronom podaná dňa 9. marca
2004, súd vydal poverenie dňa 12. marca 2004. Dňa 12. februára 2007 žalobca ako oprávnený podal
návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 10. mája 2007. Následne
oprávnený dňa 2. novembra 2009 podal opätovne návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom
rozhodnuténebolo,nakoľkoexekučnýsúdsvojímuznesenímzodňa27.6.2011vspojitostisrozhodnutím

Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Exekučné
konanie bolo následne zastavené. Prvostupňový súd mal za preukázané, že súd o zmene súdneho
exekútora nerozhodoval po druhýkrát vôbec, nakoľko rozhodol o vyslovení neprípustnosti exekúcie a
následne o zastavení exekúcie. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je v danom prípade kompetentný preskúmavať len
Ústavný súd Slovenskej republiky, resp. predseda príslušného exekučného súdu v súvislosti s podaním
sťažnosti na prieťahy v konaní. Súdne, a tým i exekučné konanie, nie je kompetentný preskúmavať

súd v konaní o náhradu škody; opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmať postup toto istého súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov. Zároveň prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že je zrejmá okolnosť, pre
ktorú k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora vôbec nedošlo a to z dôvodu zistenia podmienok prevyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k
záveru, že postup exekučného súdu v exekučnom konaní nemožno považovať za nesprávny úradný
postup, resp. za zbytočné prieťahy v konaní, nakoľko exekučný súd prednostne v konaní riešil zákonnosť

samotného exekučného titulu a tým i prípustnosť exekúcie ako celku. Žalobca nepreukázal naplnenie
zákonného predpokladu zodpovednostného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní 10 Er/84/2004, ktorý by mohol byť základom pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Vzhľadom k uvedenému sa prvostupňový súd otázkou
výšky uplatneného nároku nezaoberal.

Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods.1 písm.d), § 4 ods.1, § 9 ods. 1, ods. 2, § 16 ods.1, §
17 ods. 1, ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z., o § 44 ods. 7, ods.8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej aj „EP“); o trovách konania rozhodoval
podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého

rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci
na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania,
uviedol pre to dôvody a predložil listiny spájané s uvedenými dôvodmi. Nebolo prípustné, aby konanie

pokračovalo ústnym pojednávaním v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Súd
ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania. Trval pritom na osobnej účasti
svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde.Okresnýsúdmuodňalmožnosťkonaťpredsúdom,pretožesanemalmožnosťvyjadriťktvrdeniam
žalovaného ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo

aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných
lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi, uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Je dôležité skúmať nie len moment, kedy súd rozhodol o poverení ale aj moment, kedy
poverenie doručil súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k takýmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy

na podporu svojich protitvrdení. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil
sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej
lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej

lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec
nezaoberáuplatnenoumajetkovouškodouanemajetkovouujmou.Žalobcavodvolanízároveňnamietal,
žeprvostupňovýsúdbolpovinnýpredsamotnýmrozhodnutímvovecisamejojehonávrhunaprerušenie
konania osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)prejednalodvolanie,súcviazanýrozsahomadôvodmi
odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny

potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu v exekučnom konaní, keď v exekučnej veci v zákonnej lehote 30 dní od doručenia

žiadosti v zmysle § 44 Exekučného poriadku nerozhodol o zmene exekútora. Žalobca v žalobe navrhol
vykonať dokazovanie konkrétnym exekučným spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom.Priamo v žalobe vzniesol žalobca námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej
rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej
veci nevylúčil. Okresný súd doručil návrh žalobcu žalovanému na vyjadrenie; obom účastníkom

konania doručil písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.;
vyjadrenie žalovaného k žalobe riadne doručil žalobcovi prostredníctvom pošty spolu s predvolaním
na pojednávanie. Prvostupňový súd účastníkov konania na pojednávanie riadne predvolal, lehota na
prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Súd na pojednávaní po vykonaní dokazovania vyhlásil
rozsudok. K spisu okresného súdu je pripojený a v napadnutom rozsudku je uvedený konkrétny

exekučný spis ohľadne exekučného konania, v ktorom mala byť žalobcovi podľa návrhu vo veci samej
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na procesné chyby.

Vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

V danom prípade je zrejmé, že aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní
žalobcom na rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými

zisteniami, uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov,
reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi Slovenskej
republiky v obdobných veciach. V odvolaní odvolateľ namieta nedodržanie lehoty na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, v žalobe namieta postup súdu pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu súdneho
exekútora. Poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia

pojednávania napriek skutočnosti, že na termín pojednávania bol zo strany prvostupňového súdu
riadne vytýčený a predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené. V odvolaní je tak viacero
rozporov a protirečení (okrem iného na jednej strane odvolateľ tvrdí, že nemal možnosť sa vyjadriť k
vyjadreniu žalovaného, na druhej strane, že okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
pretože žalovaný sa napriek výzve súdu a doručenému návrhu k veci nevyjadril), žalobca pripisuje súdu

závery, ktoré tento v odvolaním napadnutom rozhodnutí nevyslovil. Žalobca v odvolaní namieta moment,
kedy súd rozhodol o poverení (žiadosti o udelenie poverenia) napriek skutočnosti, že nesprávny úradný
postup vidí v tom, že súd v zákonnej lehote nerozhodol o jeho žiadosti o zmenu súdneho exekútora.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu

ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom. V plnom rozsahu sa stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v
celom rozsahu odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec právne posúdil správne.
Záver okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom

rozsahu správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v
spornom exekučnom konaní. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods.
1O.s.p.)priposudzovanívecisakrajskýsúdzaoberallennámietkamiodvolateľaaprocesnýmpostupom
okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré
by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Odvolacia námietka, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je dôvodná. Tvrdenie o
vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na argumente, že tento
je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym úradným postupom mal
spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu

nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd,
na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie
je ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným
postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú

ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa
19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013).
Obdobne možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 23. júna 2013,
sp.zn. 7 Cdo 141/2013, podľa ktorého „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods.1 O.s.p.) nezakladásama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom
tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
31. mája 2010 sp.zn. 3Nc 14/2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že

vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojim nesprávnym úradným postupom v inej veci založil
zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.514/2003 Z.z.“. Rovnako
možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax v Českej republike za zhodnej právnej úpravy
(napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, 31 Nd 209/2009 zverejnené pod č.65/2010 Sbírky
soudních rozhodnutí a stanovisek). O navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu

riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu rozhodujúceho
o námietke zaujatosti (tu 17NcC/83/2012-8 zo dňa 9. októbra 2012) bolo účastníkom riadne doručené.
Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania

v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie,
tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručil okresný súd právnemu
zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom pošty a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na
prípravu na pojednávanie. Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného
žalobcu boli splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.); postupom okresného súdu v súlade

so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však okrem oboznámenia s
návrhom a písomnými podaniami účastníkov konania pozostávalo len z oboznámenia sa s exekučným
spisom, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v návrhu na začatie konania. Žalobca

bol účastníkom uvedeného exekučného konania (10Er/84/2004) a obsah exekučného spisu mu bol
nepochybne známy, pretože všetky rozhodnutia v exekučnom mu boli riadne doručené. Iné dokazovanie
okresný súd nevykonal. Žalobcovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a to spolu s
predvolaním na pojednávanie. Žalobca mal dostatok času pred súdnym pojednávaním sa oboznámiť so
skutkovými a právnymi tvrdeniami žalovaného. Zákonným postupom okresného súdu nemôže dôjsť k

odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom; k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo
ani v rámci dokazovania.

Kodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdomnedošloanipostupomokresnéhosúdu,ktorýnapadnutým
rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu

žalobcu na prerušenie konania. Týmto postupom okresného súdu nebol žalobca vylúčený z uplatnenia
žiadneho svojho procesného oprávnenia; postup okresného súdu bol plne odôvodnený hospodárnosťou
konania. Navyše vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania bol
okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní.

Žalobca v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací
súd zhodne s prvostupňovým mal za to, že v danom prípade nedošlo k tvrdenému porušeniu právnej
povinnosti zo strany exekučného súdu. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal aj
povinnosťousúduvexekučnejvecirozhodnúťbezzbytočnýchprieťahov,poukázalsprávnenajudikatúru

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k potrebe skúmania možných prieťahov v konaní podľa
troch kritérií vrátane správania sa účastníka konania. Na správnych právnych záveroch prvostupňového
súduničnemeníaniskutočnosť,žeonávrhunazmenusúdnehoexekútoraaninerozhodolatozdôvodu,
že exekúcia bola právoplatne vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená nakoľko zastavením exekúcie
odpadol dôvod na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Odvolací súd dodáva, že v

exekučných konaniach, začatých do 31. augusta 2005, nebola v Exekučnom poriadku stanovená súdu
žiadna lehota pre rozhodnutie o zmene exekútora. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného
k 31. augusta 2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora
žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený
a vec mu písomne postúpi. 30-dňová lehota bola zapracovaná do Exekučného poriadku až zákonom

č. 341/2005 Z.z., účinným od 01.septembra 2005; prechodné a záverečné ustanovenia v § 238 ods. 1
Exekučného poriadku zakotvili, že konania, začaté pred 01.08.2005, sa dokončia podľa práva, platného
do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak; odlišnú úpravu § 44 Exekučného poriadku odsek 2 nemá.Exekučné konanie v prejednávanej veci pritom začalo už v roku 2004. Z uvedených dôvodov okresný
súd správne návrh zamietol.

Nakoniec žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno okresnému súdu nič vytknúť. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z
kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu); v súlade so zásadou hospodárnosti

konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody
a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade nespôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku.

Keďže žalobca v súdnom konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, príčinnú
súvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody,nevzniklomuprávonanáhraduškody

ani nemajetkovej ujmy. Okresný súd nepostupoval v rozpore s exekučným poriadkom, jeho konanie
nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Prvostupňový
súd správne právne odôvodnil, prečo návrhu nevyhovel. Odvolací súd, vychádzajúc z úvah a právnych
záverovuvedenýchvyššie,podľa§219ods.1O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňaakovecnesprávne
potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2 O.s.p.), pri

rozhodovaní o ktorých správne vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspechu v konaní, ale ak
žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo náhradu akých trov mu prisúdiť.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za použitia ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie uvedených

ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však do doby rozhodnutia
odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo
súdneho spisu; preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné