Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210291
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713210291.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
ZEPTER SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 7610/16, IČO: 31 323 570, právne
zast. JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom so sídlom J., M. R. Y. X, proti odporkyni: H. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L., G. X. Y., Y. F. XXXX/X, prechodne bytom R., ul. R. V. XX, v konaní
o zaplatenie 172,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Martin, č. k. 10C/74/2014-38 zo dňa 29. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ
domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 172,- Eur spolu s úrokmi z omeškania. Navrhovateľ svoj
návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril dňa 06.12.2009 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
presne vymedzený a špecifikovaný tovar. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť kúpnu cenu tovaru vo výške
214,- Eur v 5-tich mesačných splátkach, pričom prvá splátka vo výške 42,- Eur bola splatná dňa
08.12.2009 a zostávajúce štyri mesačné splátky po 43 Eur boli splatné vždy k 8-memu dňu príslušného
kalendárneho mesiaca. Z tejto kúpnej ceny však odporkyňa uhradila len splátku 42,- Eur, zvyšnú sumu
neuhradila. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v predmetnom
právnom vzťahu účastníci vystupovali v pozícii dodávateľa (navrhovateľ) a spotrebiteľa (odporkyňa),
preto naň aplikoval ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 01.05.2014. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sa aj bez vznesenia námietky premlčania
odporkyňou, z úradnej povinnosti zaoberal posúdením premlčania uplatneného nároku. Konštatoval,
že premlčacia doba začala u jednotlivých splátok plynúť vždy nasledujúci deň po ich zročnosti, teda
dňa 09.01.2010, dňa 09.02.2010, 09.03.2010, 09.04.2010, celý dlh bol ku dňu 09.04.2013 premlčaný.
Navrhovateľ podal žalobu dňa 16.07.2013, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, podľa § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka nemohol okresný súd uplatnenému návrhu vyhovieť.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporkyni ako úspešnej účastníčke vzniklo právo
na náhradu trov konania, avšak túto nepožadovala, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zmeny tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Namietal, že okresný súd

vec nesprávne právne posúdil, zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na predmet konania interpretoval
svojvoľne, bez opory v platnom právnom poriadku.

Kúpna zmluva bola s odporkyňou uzatvorená v súlade s ustanoveniami vtedy platných právnych
predpisov, a to Zákona č. 108/2000 Z. z., ako aj Zákona č. 250/2007 Z. z.. Akékoľvek legislatívne
zmeny, ktoré sa udiali neskôr a z ktorých vychádzal okresný súd sú v prejednávanej veci irelevantné.
Odporkyňa vlastnou vinou spôsobila, že si bol nútený uplatňovať nárok voči jej osobe súdnou cestou.
Odporkyni nebol dosiaľ tovar dodaný, avšak v zmysle kúpnej zmluvy k dodaniu tovaru má dôjsť v
lehote 28 dní od zaplatenia kúpnej ceny. Z tohto vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola dohoda o
výhrade vlastníckeho práva v súlade s ustanovením § 601 Občianskeho zákonníka. Samotné zmluvné
dojednanie výhrady vlastníctva nie je v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením a je platné a účinné.
Odporkyni nie je možné odpustiť ani rozhodnutím súdu jej povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, na ktorú sa
zaviazala v predmetnej zmluve. Zákon č. 250/2007 Z.z. v znení, ktoré použil okresný súd neobsahuje
prechodné ustanovenia. Ak by mal zákonodarca v úmysle zaviesť spätnú retroaktivitu ustanovenia § 5b
tohto zákona aj na právne vzťahy a konania začaté pred 01.05.2014, uviedol by to práve v prechodných
ustanoveniach. Okresný súd tak nemohol sám z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie uplatneného
nároku.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadal na konkrétne námietky odvolateľa.

V preskúmavanom prípade bolo potrebné vyriešiť otázku, či je opodstatnená námietka, že sa nemalo
prihliadať na premlčanie uplatneného práva z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 5b Zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Uvedené zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého súčasťou
je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom. Okresný súd preto postupoval správne, keď posudzoval plynutie premlčacej
doby z úradnej povinnosti v zmysle tohto zákonného ustanovenia ( obdobný právny názor bol vyslovený
aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR vydaného v konaní pod sp. zn. 3MCdo 12/2014 zo dňa 21. apríla
2015).

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal.
Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporkyňa si náhradu
trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky jej ani žiadne trovy v
súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.