Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314228144

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314228144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci
navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980,
zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina

25, proti odporcovi: H. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX P. č. XXX, o zaplatenie 918,72 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 192,32 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške:

- 9 % ročne zo sumy 23,83 eura od 4.1.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 18,05 eura od 4.2.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 82,52 eura od 4.3.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 16,98 eura od 19.5.2012 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 16,98 eura od 19.6.2012 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy 16,98 eura od 19.7.2012 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy 16,98 eura od 18.8.2012 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Súd určuje, že zmluvná podmienka dohodnutá v Zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ číslo
XXXXXXXXXX uvedená v článku B - Základné benefity, tabuľka č. 3 v znení : "Zmluvná pokuta za

nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení zo strany / z dôvodov na strane účastníka pred
uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti užívať Službu Magio Sat : 199,00 eur (DPH sa neuplatňuje);
splatnosť : jednorazovo." je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.12.2014 domáhal vydania platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 918,72 eura spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom

uzavrel dňa 8.4.2011 Zmluvu o pripojení spolu s dodatkom (ďalej len „Zmluva 1“) podľa § 43 zákona
číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej
bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Podľa seba 1N, poskytnutie zľavy na mobilný
telefón značky Nokia 7230 a to v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval právny
predchodca navrhovateľa odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené,

že odporca faktúry do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Za poskytnuté služby právny predchodca navrhovateľa
vystavil tieto faktúry:

- XXXXXXXXXX, splatná 3.1.2012, na sumu 23,83 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 3.2.2012, na sumu 18,05 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 3.3.2012, na sumu 125,62 eura.

Na zmluvnú pokutu vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru číslo 7212869831, splatná
3.1.2013, na sumu 248,95 eura.

Ďalej právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom uzavrel dňa
19.5.2011 Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva 2“) podľa § 43 zákona číslo 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb

káblovej alebo satelitnej televízie, program MAGIO TV KLASIK a to v lehote viazanosti 24 mesiacov.
Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že odporca faktúry do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to je
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Za poskytnuté služby
právny predchodca navrhovateľa vystavil tieto faktúry:

- XXXXXXXXXX, splatná 18.5.2012, na sumu 28,93 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 18.6.2012, na sumu 20,48 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 18.7.2012, na sumu 16,98 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 17.8.2012, na sumu 16,98 eura.

Na zmluvnú pokutu vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru číslo XXXXXXXXXX, splatná

18.9.2012, na sumu 418,90 eura.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a navrhovateľ uzavreli dňa 20.11.2013 medzi sebou Zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom navrhovateľa. Na základe tejto
zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi, čo odporcovi bolo oznámené.

Odporca nezaplatil navrhovateľovi vyfakturované služby a zmluvnú pokutu, z tohto dôvodu si preto

navrhovateľ uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania vo výške podľa
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z.

Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvami o pripojení, Dodatkom k Zmluve 1,
faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný

skutkový a právny stav:Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a
spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko,

a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla (uvedená skutočnosť je súdu známa z jeho doterajšej rozhodovacej
činnosti).

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvy tak, ako to popísal v návrhu. V dodatku
k Zmluve 1 si účastníci zmluvného vzťahu dohodli zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura (pokuta bola
dohodnutá v tabuľke č. 1 dodatku v spojení s bodom 2 dodatku). V Zmluve 2 si účastníci zmluvného
vzťahu dohodli zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur.

Za poskytnuté služby na základe Zmluvy 1 právny predchodca navrhovateľa vystavil tieto faktúry:

- XXXXXXXXXX, splatná 3.1.2012, na sumu 23,83 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 3.2.2012, na sumu 18,05 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 3.3.2012, na sumu 125,62 eura (mimo služieb boli fakturované aj iné služby
a poplatky? za 33,- eur + DPH, t.j. 39,60 eura).

Na zmluvnú pokutu vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru číslo XXXXXXXXXX, splatná
3.1.2013, na sumu 248,95 eura.

Za poskytnuté služby na základe Zmluvy 2 právny predchodca navrhovateľa vystavil tieto faktúry:

- XXXXXXXXXX, splatná 18.5.2012, na sumu 28,93 eura (mimo zmluvne dohodnutých služieb boli
fakturované aj ostatné služby? za 11,62 eur + DPH, t.j. 13,95 eura),

- XXXXXXXXXX, splatná 18.6.2012, na sumu 20,48 eura (mimo zmluvne dohodnutých služieb boli
fakturované aj ostatné služby? za 5,16 eura + DPH, t.j. 6,19 eura),

- XXXXXXXXXX, splatná 18.7.2012, na sumu 16,98 eura,

- XXXXXXXXXX, splatná 17.8.2012, na sumu 16,98 eura.

Na zmluvnú pokutu vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru číslo XXXXXXXXXX, splatná

18.9.2012, na sumu 418,90 eura (zmluvná pokuta 199,- eura, jednorazové zmluvné pokuty za Magio
box, diaľkový ovládač, kartu a ostatné príslušenstvo celkovo 219,90 eura).

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o
postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Tým je daná aktívna legitimácia
navrhovateľa v konaní. Postúpenie pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy 1 bolo odporcovi oznámené

postupcom listom zo dňa 29.11.2013 (č.l. 5). Postúpenie pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy 2 bolo
odporcovi oznámené postupcom listom zo dňa 25.11.2013 (č.l. 9).

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb, zo zmluvnej pokuty
a úrokov z omeškania. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, akú zmluvnú povinnosť mal
odporcaporušiťakedysatakmalostať.Anizpredloženejfaktúrynevyplýva,zaaképorušeniepovinností

zo strany odporcu bola táto zmluvná pokuta vystavená a uplatnená.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenúzmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu

vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj

na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,

aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 8.4.2011 (dátum uzatvorenia Zmluvy 1), (1) Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5 a 9 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(9) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný čiastočne dôvodne.
Zmluva 1 a 2 je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a

odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 8.4.2011
aj k 19.5.2011, Tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných

sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu
reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov
elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí
a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím
nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických

komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zák., Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu

podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ cit. zák., Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s

týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Zo Zmluvy 1 a jej dodatku vyplýva, že odporca si zvolil program služieb s mesačným poplatkom vo
výške 9,99 eura (bod 1 písm. d/ dodatku). Po preskúmaní predložených faktúr súd potom priznal
navrhovateľovi právo na zaplatenie faktúr číslo XXXXXXXXXX na sumu 23,83 eura a XXXXXXXXXX

na sumu 18,05 eura v plnej výške; pri faktúre číslo XXXXXXXXXX na sumu 125,62 eura, keď mimo
služieb boli fakturované aj iné služby a poplatky za 33,- eur + DPH (?), t.j. 39,60 eura súd nemal možnosť
preskúmať oprávnenosť tejto fakturovanej sumy (39,60 eura), nakoľko nie je zrejmé, o aké poplatky a
služby sa jedná a taktiež súd nepriznal ani poplatok za upomienku vo výške 3,50 eura, pretože ani o
tejto upomienke súdu nebol predložený žiadny dôkaz. Preto z tejto faktúry súd priznal navrhovateľovi

právo na zaplatenie sumy 82,52 eura (mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby). Spolu súd priznal
právo na zaplatenie sumy 124,40 eura.

Zo Zmluvy 2 vyplýva, že odporca si zvolil program služieb s mesačným poplatkom vo výške 11,99 eura
(tabuľka č. 1), mesačným nájomným 1,99 eura (nájom koncového zariadenia) a prémiový balíček HBO
+ Cinemax 6,98 eura mesačne (tabuľka č. 4). Po preskúmaní predložených faktúr súd potom priznal

navrhovateľovi právo na zaplatenie faktúr číslo XXXXXXXXXX na sumu 16,98 eura a 6741933540 na
sumu 16,98 eura v plnej výške; pri faktúre číslo XXXXXXXXXX na sumu 28,93 eura (mimo zmluvne
dohodnutých služieb boli fakturované aj ostatné služby za 11,62 eur + DPH (?), t.j. 13,95 eura) a číslo
XXXXXXXXXX na sumu 20,48 eura (mimo zmluvne dohodnutých služieb boli fakturované aj ostatné
služby za 5,16 eura + DPH (?), t.j. 6,19 eura) súd priznal len sumy po 16,98 eura ako pri prvých dvoch

uvedených faktúrach, nakoľko tu boli fakturované služby, ktoré navrhovateľ nijako neozrejmil a zo strany
súdu sú tým nepreskúmateľné (či boli poskytnuté, v akej miere, či boli fakturované oprávnene). Spolu
súd priznal právo na zaplatenie sumy 67,92 eura.

Za poskytnuté služby z titulu oboch uzatvorených zmlúv potom súd priznal navrhovateľovi právo na
zaplatenie sumy 192,32 eura.

Navrhovateľ si uplatnil návrhom aj príslušenstvo - úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 192,32
eura a úrokov z omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o

nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času

plnenia.Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená takto:

Od výška úrokovej sadzby

14.12.2011 1,00 % p.a.

11.7.2012 0,75 % p.a.

Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.

Vzhľadom na uvedené popri priznanej istine z titulu neuhradených služieb potom súd priznal
navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, zo súm a odo dňa tak, ako to
vyplýva z enunciátu rozsudku (výrok prvý).

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je aj zaplatenie zmluvnej pokuty zo Zmluvy

1 a zo Zmluvy 2; súd však nemal za preukázané, že zmluvná pokuta, ktorú si navrhovateľ uplatnil
svojím návrhom, bola vystavená oprávnene v dôsledku neplnenia si povinností zo strany odporcu. Ako
je uvedené vyššie, súd nemohol preskúmať, na základe akého porušenia zmluvných povinností bola
vystavená zmluvná pokuta a následne aj uplatnená žalobným návrhom. Rovnako zo žiadnych dôkazov
nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti. V dôsledku toho potom súd nemal

možnosť preskúmať dôvodnosť uloženej pokuty vo svetle citovaného § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

Súd preto považuje za nedôvodný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty
v celkovej sume 248,95 eura zo Zmluvy 1 ako aj vo výške 418,90 eura zo Zmluvy 2.

Členské štáty EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,

ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495,
v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,

ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako
typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda

i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje (resp. vôbec neovplyvňuje okrem
zvoleného účastníckeho programu). Nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§
53 ods. 2 OZ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ služby zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách (táto skutočnosť je známa aj z rozhodovacej činnosti súdov, napr. aj z konania

tunajšieho súdu pod sp. zn. 17C/151/2014, ale aj z mnohých ďalších). Zmluva o pripojení v zmysle §
43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou
zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené
platí tak za znenia § 52 ods. 1 OZ pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako aj po uvedenej novele
s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z.

má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že
navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a
odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe
zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice

EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto

vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k Zmluve

1 týkajúce sa zmluvnej pokuty ako tunajší súd, tak aj ďalšie súdy SR už vyhlásili túto zmluvnú
podmienku za neprijateľné zmluvné dojednanie (a tým neplatné dojednanie podľa §-u 53 ods. 5 OZ),
ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania,
t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o

spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľnýchpodmienoksozreteľomnapovahu,obsahavšetkyosobitostiprávnehoúkonusozreteľom
na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom
na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru,
že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne

sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy - spotrebiteľa. Uvedené súd konštatuje
preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsahzmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako nemôže ovplyvniť, aby bol
náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola
dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery
spotrebiteľa k dodávateľom. Takto dojednaná zmluvná pokuta je zneužitím postavenia navrhovateľa na
trhu. Nerovnováha v tomto zmluvnom vzťahu je daná už aj tým, že pri mesačnom platení programu vo
výške 9,99 eura po dobu 24 mesiacov viazanosti bol odporca povinný celkovo zaplatiť služby vo výške

239,76 eura, pričom zmluvná pokuta bola určená (nie dohodnutá) vo výške 248,95 eura.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a
to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a
prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako
je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len

cenu dojednaného mesačného poplatku/kreditu, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako
neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty

vo vzťahu k predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 248,95 eura. Takáto
výška zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým
sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. OZ

a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv.
moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k
zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako

spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide o všeobecnejšiu úpravu (pozri
systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov).

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd musí taký návrh zamietnuť.

Súd upriamuje pozornosť na to, že táto podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú, ako mnohými

rozsudkami tunajšieho súdu, tak aj ďalšími súdmi v celej Slovenskej republike a preto ju už súd
opakovane nevyhlásil za neprijateľnú a neplatnú, pretože podľa § 53a OZ, ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Súd poukazuje na to, že v tejto časti sa nemôže jednať o prekvapujúce rozhodnutie, nakoľko tunajší
súd vo viacerých konaniach vyhlásil túto podmienku za neprijateľnú (napr. aj v konaní pod sp. zn.

17C/97/2013, rozsudok zo dňa 5.12.2013). O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už tunajší súd
rozhodol m.i. aj rozsudkom pod sp. zn. 17C/183/2011, ktorý potvrdil aj Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd, preto navrhovateľ je viazaný takýmto rozhodnutím a nemal by si v ďalšom uplatňovať nároky zo
zmluvnej pokuty.S poukazom na uvedené však súd vyhlásil (výrok štvrtý) za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku
- zmluvnú pokutu dohodnutú v Zmluve 2, t.j. v Zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ číslo
XXXXXXXXXX uvedenú v článku B - Základné benefity, tabuľka č. 3 v znení : "Zmluvná pokuta za

nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení zo strany / z dôvodov na strane účastníka pred
uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti užívať Službu Magio Sat : 199,00 eur (DPH sa neuplatňuje);
splatnosť : jednorazovo."

Aj pre dojednanie tejto zmluvnej pokuty platí vyššie uvedené, čo v prípade predchádzajúcej dohodnutej
zmluvnej pokuty. Aj v tomto prípade zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako

neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,
teda na jeho začiatku (v danom prípade sa jedná o nezaplatené služby po roku od uzatvorenia zmluvy).
Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia

tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania v prípade zániku
zmluvy z dôvodov na strane odporcu, pričom je výlučne len na úvahe navrhovateľa, resp. jeho právneho
predchodcu, či zmluvu ukončí alebo nie, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu
zmluvy, pričom ukončenie ako také má „v moci“ len poskytovateľ služby. Ďalším aspektom je aj samotná

výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume
199,- eur. Takáto výška zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie
povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

Okrem zmluvnej pokuty 199,- eur právny predchodca navrhovateľa fakturoval aj pokutu za Magio box
150,- eur, za diaľkový ovládač 20,- eur, za kartu 19,95 eura a za ostatné príslušenstvo 29,95 eura. Je

pravdou, že v Zmluve 2 (nájom koncového zariadenia) je uvedená zmluvná pokuta za Magio box 150,-
eur a za diaľkový ovládač 20,- eur, súd však v zmluve nenašiel ustanovenie o dohode o zmluvnej pokute
za kartu 19,95 eura a za ostatné príslušenstvo 29,95 eura.

Ako vyplýva z citovaného § 544 OZ, zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne. Keďže zmluvná
pokutu za kartu 19,95 eura a za ostatné príslušenstvo 29,95 eura nebola dojednaná písomne, nemožno

ju ani priznať. Čo sa týka zmluvnej pokuty za Magio box 150,- eur a za diaľkový ovládač 20,- eur, t.j.
spolu 170,- eur, súd považujej toto zmluvné dojendnaie za absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

V tomto ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť

prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú.

Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný.

S poukazom na § 53 OZ súd poukazuje na to, že takto dojednané zmluvné pokuty spôsobujú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať takéto ustanovenia, neboli individuálne dojednané, nakoľko
sa jedná o typové zmluvy, predtlačené, spotrebiteľ má možnosť vybrať si len služby, ktoré mu budú
poskytované. Vzhľadom k tomu potom možno konštatovať, že spotrebiteľ len zdanlivo prejavu vôľu
uzatvoriť takéto zmluvné dojednanie (nakoľko ak zmluvu s takto predtlačenou zmluvnou pokutou

nepodpíše, služba mu poskytnutá nebude). Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou.Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom
na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť
a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie

prostriedky.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

V danom prípade má súd za to, že zmluvná pokuta za Magio box a za diaľkový ovládač je neurčitým
prejavom vôle. Zmluva 2 bola uzatvorená na dobu viazanosti 24 mesiacov, avšak nájom avšak nájom

Magio Sat boxu (pravdepodobne aj s ovládačom, ktorý slúži na jeho ovládanie) je dohodnutý na dobu
neurčitú. Dôsledky zmluvy uzavretej na neurčitú dobu sú úplne iné, než dôsledky zmluvy uzavretej na
určitú dobu. Nie je potom jasné, kedy má vrátiť odporca Magio box a diaľkový ovládač (v prípade, že
nevráti, kedy tak došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti), kedy je pokuta splatná a navyše, ak dôjde k
odcudzeniu Magio boxu a diaľkového ovládača, čo sa môže stať aj mimo vôle odporcu (napr. v prípade

vykradnutia bytu/domu) je vylúčené, aby v takomto prípade odporca niesol zodpovednosť za odcudzenie
a následne by bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu.

Z dôvodu neurčitosti tohto dojednania je nutné skonštatovať, že toto dojednanie je absolútne neplatné
a nie je preto možné priznať nároky z takéhoto dojednania. Uvedené závery o nedostatku vážnosti vôle
je možné aplikovať aj na ustanovenia o zmluvnej pokute dohodnutej v tabuľke č. 3 Zmluvy 2.

Preabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonujecharakteristické,žepôsobíextunc,t.j.odzačiatku,nastáva
priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné,
aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, určenie
absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na
takomtourčení,inaksúdtakejtožalobenemôževyhovieť,sanaňuprihliadaajbeznámietky,t.j.zúradnej

povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva
z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno
od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je,
ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady, inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon
môže byť iusta causa possesionis, zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

Vzhľadom na to potom súd nemohol priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v
celkovej výške 667,85 eura (výrok druhý).

Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný čiastočne dôvodne (čo
do neuhradených služieb a jeho príslušenstva (výrok prvý) vyjmúc služby (výrok druhý), ktoré súd nemal
možnosť preskúmať a nebolo jasné, o aké služby sa jedná), a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol (v treťom výroku) v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odporca bol v konaní úspešnejší, avšak
žiadne trovy konania mu nevznikli (neplatil súdny poplatok, nebol právne zastúpený), preto mu ich

náhradu súd nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.