Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205228969
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7205228969.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu J.. T. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. X., U.
XX, zastúpeného Mgr. Vojtechom Kavečanským, bytom Košice, Budapeštianska 44, proti žalovanému
Východoslovenskému onkologickému ústavu a.s., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, IČO: 36
603 350, zastúpenému JUDr. Radoslavom Gregom, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom
Košice, Hlavná 20, o určenie, že žalobca splnil kritéria výberového konania, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.09.2013 č.k. 45C/104/2005-419 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca splnil kritéria výberového konania
konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia Východoslovenského
onkologického ústavu v Košiciach.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel alternatívnemu návrhu žalobcu
upravenému na predchádzajúcom odvolacom pojednávaní dňa 19.02.2009.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že v dňoch 14.06.2005 a 16.06.2005 bolo v tlači uverejnené oznámenie, v zmysle
ktorého riaditeľ Východoslovenského onkologického ústavu Košice vypisuje konkurz na obsadenie
funkcie primár otorinolaringológického oddelenia, kde ako kvalifikačné predpoklady bolo stanovené

vysokoškolské vzdelanie - Lekárska fakulta, atestácia 2. stupňa, prípadne nadstavba v príslušnom
odbore, atestácia z klinickej onkológie vítaná, prax 10 rokov v odbore. Ďalej boli stanovené požiadavky
na predpoklady pre riadiacu prácu, komunikatívnosť, morálna bezúhonnosť, znalosť cudzieho jazyka
vítaná a odpis z Registra trestov. Na základe prihlášky žalobcu v zmysle zásad výberového konania
riaditeľ VOÚ Košice pozval žalobcu na výberové konanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.07.2005 o 10.00
hodine. Zo zápisnice zo zasadnutia výberovej komisie zo dňa 29.07.2005 zistil, že o 10.00 hodine začalo
výberové konanie na primára ORL oddelenia, kde päťčlenná komisia overila všetky priložené doklady a

potvrdila fakt, že kandidát splnil všetky podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Ďalej zo zápisnice
vyplýva, že žalobca odpovedal na tri otázky od každého člena výberovej komisie a pri vyhodnotení
odpovedí získal 29 bodov. Na základe výsledkov pohovoru nebol výberovou komisiou navrhnutý do
funkcieprimáraORLoddelenia. Listomzodňa02.08.2005riaditeľVOÚKošice Doc.J..G.U.O..oznámilžalobcovi, že na základe výsledkov výberového konania na obsadenie funkcie primára ORL oddelenia
nebol doporučený výberovou komisiou na uvedenú funkciu, nakoľko nedosiahol potrebný počet bodov
na jej obsadenie. Zároveň ho poveril dňa 02.08.2005 zastupovaním funkcie primára oddelenia do

ďalšieho výberového konania.

Na základe toho s poukazom na ustanovenia zákona č. 522/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom
záujme, ako aj organizačnú normu l/2004 vydanú Východoslovenským onkologickým ústavom Košice
označenú ako „Zásady výberového konania na obsadenie vedúcej funkcie VOÚ Košice s platnosťou
od 01.01.2004 konštatoval, že vo veci sa jedná o tzv. určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80c O.s.p. a

preto sa vyporiadaval s otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení.
V tomto smere dospel k záveru, že žalovaný v prípade porušenia povinnosti zamestnávateľa tým,
že vo vzťahu k účastníkovi výberového konania nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného konania,
mohol spôsobiť uchádzačovi poškodenie a s poukazom na ust. § 5 ods. 10 zákona č. 522/2003
Z.z. uzavrel, že nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem pri takejto žalobe, keďže tento
vyplýva priamo z tohto zákonného ustanovenia (obdobne ako v prípade nároku na ochranu osobnosti,

resp. určenie neplatnosti výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru). V súlade s
názorom odvolacieho súdu zaujatým v predchádzajúcom rozhodnutí mal za to, že takto formulovaný
nárok je spôsobilý zabezpečiť pre žalobcu určitú formu morálnej satisfakcie. Na základe toho po
vyhodnotení vykonaných dôkazov ohľadne priebehu výberového konania, najmä vo vzťahu k spornej
otázke týkajúcej sa podmienok výberového konania, počtu bodov, ktoré účastník je povinný dosiahnuť,

aby mohol byť úspešný, zameral dokazovanie na zistenie skutočností rozhodných pre rozhodnutie vo
veci.Povykonanomdokazovanídospelkzáveru,žežalobca,ktorýsazúčastnilkonkrétnehovýberového
konania získal 29 bodov z celkového počtu možných 45 bodov, o čom nebol medzi účastníkmi spor.
Spornou ostala iba otázka minimálneho počtu bodov, ktoré uchádzač musel dosiahnuť, aby mohol
byť v tomto konkrétnom výberovom konaní úspešný. V tomto smere súd prvého stupňa prioritne

poukázal na obsah svedeckej výpovede J.. G., predsedu výberovej komisie, ktorý vo svojej pôvodnej
prvej svedeckej výpovedi jednoznačne uviedol, že pre úspešnosť výberového konania musel záujemca
získať nadpolovičnú väčšinu bodov (aj keď maximálny počet bodov si nepamätal). Aj keď si svedok
nepamätal počet bodov získaných žalobcom uviedol, že tento nebol vo výberovom konaní úspešný
preto, že nedosiahol viac ako 50 % celkového bodového ohodnotenia. Poukázal na to, že ostatní

svedkovia (členovia výberovej komisie) nevedeli jednoznačne uviesť aká bola výška alebo spôsob
výpočtu minimálneho počtu bodov, preto sa súd opieral o svedeckú výpoveď J.. G.. S obsahom jeho
ďalšej svedeckej výpovede, kde už uviedol, že pre úspešnosť uchádzača tento musel dosiahnuť viac
ako 2/3 z celkového počtu bodov, sa súd prvého stupňa vyrovnal tak, že vzhľadom k tomu, že žalovaný v
konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by tvrdenie o potrebe dosiahnutia 2/3 maximálneho

počtu bodov vyplývalo a aj s poukazom na to, že ostatní členovia výberovej komisie si vzhľadom na
odstupčasutútospornúokolnosťužnepamätali,považovalsúdzarozhodujúcuprvotnúvýpoveďsvedka
J.. G.. So zmenou jeho svedeckej výpovede sa vyporiadal tak, že neuveril jeho tvrdeniam, že pred
prvým výsluchom sa dostatočným spôsobom nepripravil, nenaštudoval si jednotlivé listinné dôkazy a
zrejme si dobre veci nepamätal, pričom na druhom pojednávaní si už pozrel podklady a na ich základe

uviedol minimálny potrebný počet bodov na úspech uchádzača. Súd poukázal na to, že v konaní nebol
predložený žiadny listinný dôkaz, ktorý by mohol poslúžiť ako podklad pre zmenu svedeckej výpovede.
S poukazom na tieto závery uzavrel, že žalobca dosiahnutím 29 bodov z celkového možného počtu
45, splnil podmienky výberového konania, a teda bol v ňom úspešný a preto jeho žalobe vyhovel.
Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a toto odôvodnil tým, že žalobca ani

žalovaný si náhradu trov konania neuplatnili.

Protirozsudkupodalvčasodvolaniežalovaný.Tentožiadalnapadnutýrozsudokzmeniťažalobuvcelom
rozsahu zamietnuť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje
odvolaniezakladalnadôvodochuvedenýchvust.205ods.2písm.a),b)ac)O.s.p.Uviedol,žeopätovne
upriamuje pozornosť na otázku naliehavého právneho záujmu. Nestotožňuje sa so záverom súdu, že

vo veci nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem, keďže má za to, že tento priamo nevyplýva zo
žiadneho zákonného ustanovenia analogicky ako v prípade nároku na ochranu osobnosti. Má však za to,
že v danom prípade sa nejedná o nárok na ochranu osobnosti, ale na určenie, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je. Má za to, že hoci aj úspešný výrok v tomto konaní sa zdá byť iba deklarátorným
pre oboch účastníkov konania bez akéhokoľvek reálneho vplyvu na ich práva a povinnosti. K záverom

súdu prvého stupňa o výsledkoch výberového konania uviedol, že dvaja svedkovia J.. G. G. J.. U.zhodne potvrdili, že úspešný uchádzať potreboval na splnenie kritéria dosiahnuť minimálne 2/3 počet
bodov. Svedecké výpovede troch svedkov potvrdili existenciu písomnej inštrukcie vydanej svojho času
upravujúcej,žeúspešnýuchádzačpotrebovalzískaťtakýtopomerzcelkovéhopočtubodov.Nepovažuje

pretozasprávnehodnoteniedokazovaniasúdomprvéhostupňaakneuveriltvrdeniaanijednéhoztýchto
svedkov. K záverom súdu o tom, že žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývala
potreba dosiahnuť 2/3 maximálneho počtu bodov uviedol, že dôkazné bremeno v tomto smere bolo na
žalobcovi a práve jemu možno vytýkať, že v konaní nepredložil žiaden dôkaz o preukázaní potrebného
počtu bodov tak ako to tvrdí. Má za to, že z obsahu ďalších zápisníc o výsledkoch ďalších výberových

konaní vyplýva, že bol zvolený jednotný postup vo všetkých výberových konaniach, teda že uchádzač
potreboval získať 2/3 väčšinu bodov. Má za to, že žiadna svedecká výpoveď spoločne s inými dôkazmi
v konaní nemôže viesť k záveru, žeby žalobca bol úspešný vo výberovom konaní.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa, na základe ktorých dospel k vyhovujúcemu výroku.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §

212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na
základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal všetky
účastníkmi označené dôkazy. Tieto aj vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 132 O.s.p., vec
správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli

najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než rozhodol súd prvého
stupňa. Za vecne správne a výstižné považuje súd aj dôvody prvostupňového rozsudku a preto sa v
súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a s poukazom na obsah
odvolacích námietok žalovaného k týmto, považuje za potrebné dodať.

Z obsahu žaloby ako aj z opakovaných prednesov žalobcu počas konania vyplýva nesporná skutočnosť,

že tento svoj nárok odvodzuje od úpravy § 5 ods. 10 zákona č. 522/2003 Z.z. o výkone práce vo
verejnom záujme.

Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú
komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej komisie pri výberovom konaní namiesto štatutárneho
orgánuvymenúvazriaďovateľalebozakladateľ.Akzamestnávateľnemázriaďovateľaalebozakladateľa,

členov výberovej komisie vymenuje orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ
patrí. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca
zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny.

Podľa ods. 5 uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 1 písm. a) až e) a g) výberová komisia
pozve na výberové konanie najmenej 7 dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny

výberového konania. Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, alebo
písomnou formou a pohovorom.

Podľa ods. 6 výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov
určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému
uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný

pomer s uchádzačom podľa zákona.

Podľa ods. 8 ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na
obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným
podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie.Podľa ods. 10 uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom
konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Z citovaného ustanovenia § 5 ods. 10 vyplýva právo uchádzača vo výberovom konaní, ktorý sa cíti byť
poškodený nedodržaním podmienok pri výberovom konaní, domáhať sa svojich práv na súde vrátane
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z formulácie „môže sa domáhať svojich práv na súde“ vyplýva,
že zákonodarca nemal v úmysle presne konkretizovať, akú žalobu môže takto poškodený uchádzač
na súde uplatniť a je teda zrejmé, že výber formy, ktorou sa mieni domáhať svojho práva je na ňom.

Súd prvého stupňa pri výklade tohto ustanovenia správne použil analógiu ust. § 13 Občianskeho
zákonníka, ktoré priznáva fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti. Aj v tomto ustanovení (§ 13 ods.
1) zákonodarca iba prikladmo uviedol, aké sú možnosti domáhať sa ochrany (čo vyplýva z formulácie
výrazu „najmä“. Súdna prax sa aj pri výklade tohto ustanovenia ustálila na tom, že okrem zákonom
vymedzených foriem ochrany sa poškodená fyzická osoba môže domáhať aj iných nárokov, pokiaľ
ich sama vyhodnotí za primeranú formu odškodnenia a teda aj určovacieho nároku. Obdobná úprava

vyplýva aj práve z citovaného ust. § 5 ods. 10 zákona č. 522/2003 Z.z. , ktorá ponecháva výber formy
nároku na samotnom poškodenom uchádzačovi. Nemožno vylúčiť skutočnosť, že aj samotný výrok,
ktorým súd určí, že konkrétny uchádzač bol úspešný na výberovom konaní, môže tomuto slúžiť ako
určitá forma morálnej satisfakcie vo vzťahu k jeho okoliu. V konečnom dôsledku správnosť takéhoto
záveru vyplýva aj z toho, že žalobca pri pokusoch o ukončenie sporu formou zmieru navrhoval, aby

bol tento uzavretý práve s takýmto výrokom, z čoho vyplýva, že mu to postačuje vzhľadom na ďalšie
skutkové okolnosti za primeranú formu svojho odškodnenia. Keďže aj takýto nárok môže vychádzať z
ust. § 5 ods. 10 zákona č. 522/2003 Z.z. je treba mať za to, že je daný naliehavý právny záujem na takto
uplatnenom určovacom nároku.

K ďalšej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu

vykonaného dokazovania je zrejme, že pre rozhodnutie o dôvodnosti nároku žalobcu bolo potrebné
vyporiadať sa so spornou otázkou, či bol zo strany organizátora výberového konania stanovený limit
potreby dosiahnutia určitého počtu bodov pre úspešného uchádzača a v akej výške.

Z ust. § 5 zákona č. 522/2003 Z.z. vyplýva, že tento upravuje iba všeobecne organizáciu samotného
výberového konania a zriadenie výberovej komisie. Samotných výsledkov výberového konania sa

dotýka ods. 6 citovaného paragrafu, ktoré ukladá výberovej komisii zhodnotiť výsledok výberového
konania na základe výsledkov a určiť poradie uchádzačov a zverejniť výsledky výberového konania
tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie
pre zamestnávateľa. Táto úprava teda zamestnávateľa iba zaväzuje rešpektovať poradie uchádzačov
na základe vyhodnotenia výberovej komisie. Neupravuje teda už ďalšie podrobnosti ohľadne formy

hodnotenia uchádzačov, resp. uchádzača v prípade, ak je tento iba jeden. Z uvedeného možno
vyvodiť záver, že úpravu ďalších konkrétnych podmienok má za povinnosť transparentne vykonať
zamestnávateľ ako organizátor výberového konania. V konaní bola predložená organizačná norma
č. 1/2004 Východoslovenského onkologického ústavu upravujúca zásady na výber uchádzačov do
vedúcich funkcií v zmysle § 5 citovaného zákona. V čl. 3 uvedenej organizačnej normy je upravené

organizačné zabezpečenie samotného výberového konania. V bode 4 upravuje povinnosť predsedu
komisie pred uskutočnením výberového konania oboznámiť členov komisie s obsahom prihlášok
uchádzačov, so spôsobom riadených pohovorov uchádzačmi s kritériami výberu uchádzačov a
so spôsobom vyhodnotenia uchádzačov. V záujme zabezpečenia jednotného prístupu ku všetkým
uchádzačom bol zvolený bodovací systém v rozpätí od - do. Každý člen výberovej komisie bol oprávnený

položiť uchádzačom rovnaké otázky aj rovnaký počet. Po posúdení uchádzačov formou bodovacieho
systému, výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania na základe dosiahnutého počtu
bodov, určí poradie uchádzačov.

Zuvedenéhoorganizačnéhozabezpečeniajezrejmé,žeanitotoneokonkretizovalohranicupočtubodov,
ktoré musí dosiahnuť úspešný uchádzač, a to aj v prípade ak je jediným uchádzačom. Keďže žiadna

iná organizačná norma pre zabezpečenie výberového konania nebola zo strany organizátora v konaní
preukázaná, možno vyvodiť záver o tom, že stanovenie konkrétnej hranice počtu bodov potrebnéhona úspech uchádzača, bolo na predsedovi komisie, ktorým bol v tomto prípade svedok J.. Z. G. O..
Pri nedostatku písomnej úpravy ako priameho dôkazu možno preto za rozhodujúcu považovať jeho
svedeckú výpoveď ohľadne tejto spornej otázky. Keďže uvedený svedok bol vypočutý v konaní dvakrát

a práve k spornej otázke vypovedal rozporne, súd prvého stupňa rozpor v jeho výpovediach vyhodnotil
tak, že vychádzal z obsahu jeho svedeckej výpovede, ktorú predniesol ako prvú na pojednávaní dňa
16.04.2007 a neprihliadol na obsah jeho výpovede na pojednávaní dňa 05.02.2013. Dôvod takého
záverusúdprvéhostupňaajdostatočnezdôvodnilpokiaľkonštatoval,ževýpoveď svedkazo16.04.2007
považoval za vierohodnú jednak vzhľadom na kratší časový odstup od vykonania výberového konania

akoajskutočnosť,žepráveuvedenúotázkupotrebnéhominimálnehopočtubodovnaúspechuchádzača
sa svedok vyjadril presvedčivo a dokonca opakovane na výzvu súdu. Vyhodnotenie týchto rozporov
vykonané súdom prvého stupňa považuje odvolací súd za logické a aj primerane odôvodnené. Má za
to, že zmena v svedeckej výpovedi uvedeného svedka s odstupom 6 rokov už mohla byť ovplyvnená
viacerými skutočnosťami, napr, zistením svedka, že ako predseda komisie sa dopustil pochybenia, resp.
jeho vzťah k žalovanému. Takéto závery súdu prvého stupňa nie sú v rozpore s výpoveďou ďalšieho

svedkaJ..G.U.,ktorýbolvčasevykonaniavýberovéhokonaniavofunkciiriaditeľaVýchodoslovenského
onkologického ústavu. Tento si vzhľadom na odstup času už presné podmienky aj pokiaľ sa týka
minimálneho počtu bodov nepamätal a jeho tvrdenie o tom, že bol v tomto smere v písomnej forme
vydaná úprava ohľadne týchto otázok, nebolo v konaní preukázané, keďže na opakovú výzvu žalovaný
takýto listinný dôkaz nepredložil. Správnosť záveru súdu prvého stupňa nespochybňujú ani zápisnice o

výsledkoch ďalších výberových konaní organizovaných právnym predchodcom žalovaného v rovnakom
období, a to z toho dôvodu, že podľa obsahu týchto zápisníc uchádzači v týchto ďalších výberových
konaniach dosiahli počet bodov vo výške 2/3 a viac maximálneho počtu bodov a teda ani z týchto
dôkazov nemožno vyvodiť, ako mal byť hodnotený uchádzač, ktorý dosiahol viac ako 1/2 a menej ako
2/3 počtu bodov.

Odvolací súd je toho názoru, že nedostatok listinného dôkazu, z ktorého by jasne vyplývala úprava
spornej otázky, v konaní preukázaná nebola a preto súd prvého stupňa správne uvedenú otázku vyvodil
z vyhodnotenia pôvodnej svedeckej výpovede predsedu výberovej komisie.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku ako
vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Za správny považuje aj výrok o trovách konania tak s poukazom na to, že každý z účastníkov mal v
konaní čiastočný úspech ako aj s poukazom na to, že ani jeden z nich si náhradu trov konania neuplatnil.

Z rovnakého dôvodu nepriznal odvolací súd účastníkom ani náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.