Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209981
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8212209981.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava
proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 20. 02. 2014, č. k. 1C/251/2012-72 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v časti o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
vo vzťahu k exekúciám vedeným žalobcom proti povinným F. S., Z. C. a Q. A. vylúčil na samostatné

konanie. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca v danom konaní uplatňuje
náhradu škody a nemajetkovú ujmu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučných súdov
v jednotlivých exekučných veciach, v ktorých vystupoval ako oprávnený, keď sa rozhodovalo o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa poukázal na analýzu

spisov Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Er/812/2010, 2Er/537/2011, 3Er/812/2010, 3Er/25/2011,
6Er/661/2010, 7Er/173/2011 a napokon 3Er/539/2010. Zdôraznil, že v týchto konaniach žiadosti o
udeleniepovereniabolizamietnuté,resp.konaniabolizastavenéprerozporzmlúvoúveroch,nazáklade
ktorých mali požiadavky vzniknúť a na základe ktorých boli vydané exekučné tituly rozhodcovským
súdom s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa
zákonač.514/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,akoajpoukázal naznenieust.§44anasl.zákona
č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že neboli predložené exekučné spisy

Okresného súdu Svidník týkajúce sa povinných F. S., Z. C. a Q. A., tieto veci v súlade s ust.§ 112 ods. 2
O. s. p. vylúčil na samostatné konanie. Zaoberal sa v ďalšom dôvodnosťou zostávajúcich uplatnených
nárokov vyplývajúcich z exekúcií vedených voči povinným N. U., N. N., A. N., P. F., S. L., P. C. a T.
E.. Zdôraznil, že lehota 15 dní je stanovená pre písomné poverenie exekútora, aby vykonal exekúciu
okrem exekučného titulu podľa ust. § 41 ods. 2 písm. a) a d), avšak nie je stanovená pre rozhodnutie
súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, resp. pre rozhodnutie o zastavení exekučného konania
pre rozpor zmlúv o úveroch, na základe ktorých mali vzniknúť pohľadávky a na základe ktorých boli

vydané exekučné tituly rozhodcovským súdom s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Zdôraznil,
že súd je v exekučnom konaní povinný skúmať či sú splnené formálne a materiálne predpoklady
pre vedenie exekúcie a za tým účelom si od účastníkov môže vyžiadať aj potrebné listinné dôkazy.
Exekučnými titulmi v daných veciach boli rozhodcovské rozsudky, a preto bolo potrebné za účelomzabezpečenia ochrany spotrebiteľa, okrem ustanovení Exekučného poriadku podrobiť vymáhané súdnej
kontrole aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a rovnako
aj zákona č. 244/2002 Z. z.. Bolo potrebné posúdiť, či v rozhodcovskom konaní boli dodržané všetky

právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a či nedošlo k znevýhodneniu či oslabeniu jeho práv. Je
zrejmé, že ak súd dôjde k záveru, že bez predloženia ďalších listinných dôkazov nemožno ihneď
poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, je potrebné účastníkov vyzvať na ich doplnenie a
predloženie. Aj preto nemôže byť 15-dňová lehota zaväzujúcou na posúdenie podmienok vedenia
exekučného konania a spôsobilosti exekučného titulu v týchto prípadoch. Dĺžka exekučného konania

od doručenia žiadosti súdneho exekútora až do vydania rozhodnutia o veci po doplnenom dokazovaní
a posúdení zákonnosti exekučného konania, nemôže byť takej povahy, aby bolo možné v danej veci
vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, či vysloviť nesprávny
úradný postup súdu. Zdôraznil, že tieto žiadosti o udelenie poverenia boli zamietnuté, pričom žalobca
nepodal proti týmto uzneseniam opravný prostriedok. Len vo veci 3Er/812/2010 bolo odvolanie podané,
avšak odvolacím súdom bolo toto rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia potvrdené.

Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v
konaní pre nedodržanie zákonnej lehoty ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nemohol byť návrh žalobcu dôvodný. Nebolo tiež
zistené podanie žiadosti o informácií o stave konania či sťažnosti na prieťahy v konaniach okrem veci
2Er/537/2011 a 7Er/173/2011, pričom súdu neboli predložené vyjadrenie predsedu súdu o možných

prieťahoch v konaní. Podľa časovej následnosti úkonov vykonávaných vo veciach, ani k zbytočným
prieťahom nedochádzalo, a ani k porušeniu zákonom stanovených lehôt, ako to namietal žalobca.
Žalobcaanivjednomprípadenepreukázalpredpokladyvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Nezaoberal sa preto ďalšími námietkami účastníkov
konania a návrh ako neopodstatnený zamietol. Uviedol, že k žiadosti žalobcu o vydanie medzitýmneho

rozsudku neboli splnené podmienky pre jeho vydanie (§ 152 ods. 2 O. s. p.).

Zdôraznil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o veci.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok vo výroku o zamietnutí

žaloby zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca
zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom štáte a
osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v
čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného

práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už
došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácií, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdnehorozhodnutia.Poukázalnaobsahčl.144ods.1ÚstavySR.Súdnevysvetlil,prečozastávanázor,
že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde

ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Súdu neprislúcha

polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo
a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojim úvahami neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúry
ESĽP v Štrassburgu. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť,
že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej

činnosti súdu, kedy súdu vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.
Žalobca ďalej predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. znalecký posudok
č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týmto znaleckým
posudkom je preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne
spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie

oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom
nariadenému pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania s tým, že prebieha konanie o
prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR bol súd povinnýpred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu rozhodnúť. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca
podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1 a 2 O.
s. p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomneoznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu

(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so

zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že ustanovenie § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť na vznik
nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne vzťahy,
pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto
zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii

právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona zákonom
č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo aplikovateľné
len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. a to tie, ktoré vznikli od
01.01.2013.

To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca
vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa) uviesť právne významné okolnosti uvedené v
tomto ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať
aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybujev právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo účinné v čase,
keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavaných
exekučných konaniach uvedených v žalobe a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na Okresný súd Svidník bola doručená dňa 22. 12. 2010
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany žalobcu ako oprávneného, s tým, že
išlo o konanie sp. zn. 4Er/812/2010 vo vzťahu k povinnej N. K.. Uznesením zo dňa 16. 05. 2012 ,
č. k. 4Er/812/2010-12 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnutá a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12. 06. 2012. V konaní Okresného súdu Svidník,
sp. zn. 2Er/537/2011 proti povinnému N. N. bola žiadosť o udelenie poverenia zo strany žalobcu ako
oprávneného doručená 25. 08. 2011. Uznesením zo dňa 17. 05. 2012, č. k. 2Er/537/2011-15 bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19. 07.
2012. V konaní Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3Er/812/2010 proti povinnej A. N. bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 22. 12. 2010 a exekučný súd uznesením zo dňa 19.

04.2011,č.k.3Er/812/2010-10rozhodoločiastočnomzastaveníexekučnéhokonaniavčastivymoženia
zmenkového úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 312 Eur od 24. 03. 2010 do zaplatenia
s tým, že ďalším uznesením zo dňa 28. 06. 2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo zvyšku zamietol. V konaní Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er/25/2011 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená 17. 01. 2011 a uznesením zo dňa 25. 05. 2012 sa rozhodlo o

jej zamietnutí. Dňa 13. 10. 2010 bola doručená Okresnému súdu Svidník žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo vzťahu k povinnému S. L. (sp. zn. 6Er/661/2010) s tým, že uznesením zo
dňa 24. 05. 2012 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá po tom, čo v
predchádzajúcom štádiu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane povinného Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS. V konaní sp. zn. 7Er/173/2011 bola žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie doručená exekučnému súdu 16. 03. 2011. Smerovala vo vzťahu k povinnej
P. C. a uznesením zo dňa 14. 06. 2012 sa rozhodlo o zamietnutí tejto žiadosti s tým, že aj v danom
prípad oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane povinného Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS. Napokon vo veci Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er/539/2010 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu 25. 08. 2010 a smerovala voči

povinnému T. E. a uznesením zo dňa 11. 05. 2012 bola táto žiadosť zamietnutá.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,
d/ Exekučného poriadku.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,
či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak

rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a hl (rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom
rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou

okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona
o rozhodcovskom konaní.

Zákon (Exekučný poriadok) ustanovuje lehotu v zmysle vyššie uvedeného v trvaní 15 dní na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, avšak neustanovuje lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia, alebo na zastavenie exekučného konania. Vo veciach preskúmavaných súdom prvého
stupňa boli žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté. To znamená, že exekučný
súd v týchto veciach nebol viazaný lehotou 15 dní uvedenou v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.Taktiež je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde

relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody.

Navyšejepotrebnézdôrazniť,žepokiaľideospisOkresnéhosúduSvidníksp.zn.2Er/537/2011akobolo
vyššie uvádzané, žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu v tomto prípade 25. 08.

2011 a teda po 01. 06. 2011, kedy so zreteľom na legislatívnu zmenu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila pre rozhodcovské rozsudky.

Odvolací súd akcentuje všeobecne známu skutočnosť, že žalobca na exekučnom súde v danom čase
inicioval stovky exekučných konaní v typovo obdobných veciach. Je síce pravdou, že povinnosťou štátu
je zabezpečiť, aby spravodlivosť bola poskytnutá včas s tým však, že táto zásada platí pre štandardné

situácie, kedy účastník obracajúci sa na súd so svojou vecou nemá dôvod zaujímať sa o pripravenosť
súdu na poskytnutie súdnej ochrany jeho veci. No v prípade, ak sa jedna osoba v priebehu krátkeho
času obráti na súd s množstvom nových návrhov, v rámci prevencie sa musí zaujímať o to, či a v akých
podmienkach je súd jeho podania schopný vybaviť a je povinný akceptovať, že vybavenie jeho vecí
nemusí byť tak promptné ako vybavenie veci iných navrhovateľov. Podporne táto okolnosť vyplýva aj z

rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 zo dňa 14. 12. 2012, ktoré sa týkalo sťažnosti
žalobcu v obdobnej veci.

Taktiež je potrebné súhlasiť s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobách. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v

peniazoch žalobca ničím nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto
priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že
táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,
pretože samotné žaloby tieto okolnosti udávajú len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia

a preukázania.

Taktiež je správny názor súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
postupom súdu prvého stupňa v predmetných exekučných konaniach (ktoré v zmysle vyššie uvedeného
nie je možné považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej

ujmy.

Pokiaľideotzv.polemizovanieovhodnostidĺžkykonaniavzákonnýchlehotách,jepotrebnékonštatovať,
že súd prvého stupňa poukázal len na obtiažnosť problematiky, ktorá sa v exekučnom konaní
preskúmava, zvlášť pokiaľ ide o tzv. materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu so zákonom,

avšak táto otázka je bez právneho významu, pretože rozhodujúcou okolnosťou, o ktorú sa súd oprel pri
zamietnutí žaloby žalobcu v predmetnej veci, je nepreukázanie základných okolností rozhodujúcich pre
priznanie nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle vyššie uvedeného.

Nebolo tiež zistené, aby žalobca v konaní žiadal doplniť dokazovanie, prípadne, aby z jeho strany bol

podaný návrh na prerušenie konania.

Odvolací súd preto vzhľadom na uvádzané dôvody rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania po právoplatnom skončení
veci v súlade s ust. § 151 ods. 3 O. s. p. aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne následne súd
prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.