Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203198
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314203198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,

s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Soukeník-Štrpka,
s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej Q.Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX
XX W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS", Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 498,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 79,55 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 5,97 eur od 18.3.2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,54 eur

od 18.4.2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 22,96 eur od 18.5.2011 do
zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,08 eur od 18.6.2011 do zaplatenia, to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 418,90 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 90,98 eur na účet
zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 14.03.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 498,45 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia faktúr
za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 15.11.2010 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu

spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb.
Žalovanásazaviazalariadneodberaťslužbyaplatiťzaneriadneavčaspoplatkydohodnutévaktuálnom
Cenníku poskytovateľa. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností
voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v
Dodatku k zmluve o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej
pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne
v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom

vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za
to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku
čoho musela byť jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania
služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanému), čím by žalovanáprostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému
zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej koncové zariadenie za
zľavnenú cenu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry v celkovej

výške 79,55 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná vo vzťahu k
žalobcovi dostala do omeškania a preto požaduje popri istine priznať aj úroky z omeškania.

Listom doručeným súdu dňa 17.07.2014 oznámilo Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Nanariadenépojednávaniesanedostavilžalobcaanivedľajšíúčastník,ktorísvojuúčasťnapojednávaní
vopred ospravedlnili a požiadali, aby súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti na základe nimi
predložených listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Nedostavila sa ani žalovaná, u ktorej predvolanie na pojednávanie vykázané fikciou doručenia podľa

§ 47 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, sa so zmluvou o poskytovaní služieb,
odovzdávacím protokolom, všeobecnými obchodnými podmienkami, faktúrami, písomným vyjadrením
žalobcu, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.11.2014 namietal vstup vedľajšieho účastníka do
konania, nakoľko má žalobca za to, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie sú potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa platnej právnej úpravy ako
aj rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, je sudca všeobecného súdu povinný ex offo prihliadať na

nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok Európskeho súdneho dvora in
Joined cases C -240/98 to 244/98 Court od Justice). Taktiež účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať
len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho účel a zmysel, teda pomoc v spore niektorému z
účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, to však neplatí pre také štádium
sporového konania, v ktorom súd rozhoduje platobným rozkazom (tzv. skrátené konane), kedy sa táto

pomocmôžeprejaviť,ažkeďbudeprotiplatobnémurozkazupodanýodpor.Vprípadeaknebudepodaný
odpor,taktakétokonanienenadobudneatribútsporovéhokonaniaanemôžebyťtedanaplnenýzmysela
účelvedľajšiehoúčastníctva.Žalobcamázato,žepodstatnoupodmienkouvstupuvedľajšiehoúčastníka
je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Potreba súhlasu
vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Preto na podanej žalobe v celom rozsahu

trval a uplatnil si trovy konania.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej, Združenie Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS, vo
svojom vyjadrení uviedlo, že vstupuje do konania len ohľadom zmluvnej pokuty sumy 418,90 eur titulom
zmluvnejpokuty.Samostatnýuplatnenýnárokžalobcutitulomnezaplatenýchtelekomunikačnýchslužieb

vedľajší účastník nespochybňoval, namietal však opodstatnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty,
nakoľko podľa § 53a OZ má žalobca zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute
používať. Naviac táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky, a to pre jej neurčitosť.
Preto žiadal žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy konania.

ZOdovzdávaciehoprotokoluMagioSatzodňa vyplýva,žeprávnypredchodcažalobcu SlovakTelekom,
a.s. poskytol žalovanej program služieb Magio Sat. Žalovaná k tejto službe obdŕžala satelitnú anténu,
MAGIO Box, kartu k Magio Boxu, diaľkový ovládač a príslušenstvo. Žalovaná sa zaviazala využívať
služby káblovej alebo satelitnej televízie poskytované právnym predchodcom žalobcu po dobu 24
mesiacov a platiť za ne. V Zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta, a to za porušenie záväzku užívateľa

užívaťslužbuMagioSatpočasdohodnutejdobyviazanosti,najmätým,ževypovieZmluvuoposkytovaní
služieb Magio Sat; požiada o zmenu programu Magio Sat počas doby viazanosti na program s nižším
paušálnym poplatkom a takýto program bude po dohode so ST aktivovaný alebo svojím konaním, resp.
opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od Zmluvy o poskytovaní služby Magio sat
odstúpiť, je ST oprávnený vyúčtovať užívateľovi zmluvnú pokutu vo výške 418,90 eur, ktorú si vyúčtoval :

- 199 eur - zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty viazanosti
- 150 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio Boxu
- 20 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača 1MOHQAG0*
- 19,95 eur - zmluvná pokuta za kartu 1MOHQAG0*- 29,95 eur - zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo 1MOHQAG0*

Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej dohodnutú cenu

za poskytnuté služby a to faktúrou č. 5727945924 splatná dňa 17.06.2011 na sumu 26,08 eur, f.č.
2726930885, splatná 17.05.2011 na sumu 22,96 eur, f.č. 5725923096, splatná 17.04.2011 na sumu
24,54 eur, f.č. 724912254, splatná 17.03.2011 na sumu 5,97 eur, f.č. 9728951391 splatná 17.07.2011
zmluvnú pokutu v sume 418,90 eur.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť BL Telecom debt,
s.r.o. ako postupníka.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba
(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne

v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.

Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom
čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených

prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak
sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú

službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.

Cenu za službu možno dojednať aj odkazom n tarifu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovanej uzavreli
dňa 15.11.2010 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
služby elektronickej komunikácie, servisné a ďalšie služby za znížený mesačný paušálny poplatok na

dobu 24 mesiacov, pričom žalovaná sa zaviazala za tieto poskytnuté služby uhrádzať dohodnutú výšku
poplatku riadne a v čas.

Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469, boli žalovanej vyfakturované poplatky za využívanie služieb žalobcu vo

výške 79,55 eur. Jedná sa o faktúru č. 5727945924 splatná dňa 17.06.2011 na sumu 26,08 eur, f.č.
2726930885, splatná 17.05.2011 na sumu 22,96 eur, f.č. 5725923096, splatná 17.04.2011 na sumu
24,54 eur, f.č. 724912254, splatná 17.03.2011 na sumu 5,97 eur

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 mal súd za preukázané, že pohľadávka voči

odporcovi bola postúpená zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o..Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, ale len
v časti týkajúcej sa úhrady pohľadávky za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vo výške 79,55
eur, preto uložil žalovanej povinnosť žalobcovi túto sumu uhradiť.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
79,55 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia

§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

V zmysle § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.. Ak dôjde k postúpeniu

pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu
zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne
pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To

platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytnutí služieb, ktoré patria

k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako
spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom
vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle
zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné dojednanie. Navrhovateľ ako dodávateľ, zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy.
Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania

(viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom

ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade odporca nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Odporca ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd
za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej

zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o poskytnutí služieb, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Súd dohodu o zmluvnej pokute tak ako sú vyjadrené v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje za
nedostatočne určitú, nakoľko podľa citovaného ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si

zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým,
že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok
na zmluvnú pokutu.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí

napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Hoci navrhovateľ výslovne neoznačil zmluvu podľa toho o aký typ zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasneviazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta
má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať
návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne

neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má
zohľadňovať poskytnutú výšku úveru a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť

prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného
uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých

okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri
prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená
na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ
ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§ 5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter (C-240/98) a medzi Salvat
Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej

podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala
spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je
riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že navrhovateľa by
neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta
zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.

Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez
návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti
nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej

zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú
pokutu sume 418,90 eur (suma 199 eur - zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty viazanosti, suma 150
eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio Boxu, suma 20 eur - zmluvná pokuta
v prípade nevrátenia diaľkového ovládača 1MOHQAG0*, suma 19,95 eur - zmluvná pokuta za kartu
1MOHQAG0*, suma 29,95 eur - zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo 1MOHQAG0*,). Takto určená

výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd aj v takejto výške v tejto časti žalobu
zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp
proporcionality), ale došlo by tak aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstvav Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej
povinnosť plniť. Preto súd žalobu o plnenie zmluvnej pokuty zamietol.

Zároveň podaním doručeným súdu dňa 13.11.2014 žalobca namietal proti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ

nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať dve skupiny. Prvou skupinou subjektov, ktoré

môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku tohto
konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania (§ 93 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku). S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov,
ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastník. Tu legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania
dávasamotnýzákon.Idetuajoprípady,kdeakovedľajšíúčastníkvystupujeprávnickáosobanazáklade

konkrétneho zákona v sporoch z ochrany spotrebiteľa. Teda na strane spotrebiteľa môže vystupovať aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(§ 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Jedným zo spôsobov vstupu do konania vedľajšieho účastníka, je vstup z vlastného podnetu. V danom
prípade vyššie uvedené združenie oznámilo súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovanej s odkazom na § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ následne uplatnil
námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vo vzťahu k vyššie uvedenému združeniu, čo zákon
nevylučuje. O takejto námietke súd rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc pritom na pamäti dikciu ustanovenia § 93 odsek 2
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj skutočnosť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné
považovať námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu vo vzťahu k
ObčianskemuzdruženiuslovenskýchspotrebiteľovAZzanedôvodnú,pretoževyššieuvedenézdruženie

je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe splnomocnenia
zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku
konania. Tým plní svoj účel - ochranu spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd pripustil, aby do tohto konania na strane žalovanej vstúpil ako vedľajší

účastník Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci úspech žalobcu predstavuje 79,55 eur (15,96 %) a úspech žalovanej 418,90 eur
( 84,04 %), t.j. v konečnom dôsledku bola v konaní úspešná žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov
konania. Nakoľko si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka súd rozhodoval podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., nakoľko
vedľajší účastník namietal len opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 418,90 eur, titulom
zmluvnej pokuty. V tejto časti súd žalobu zamietol, teda žalovaná bola úspešná v celom rozsahuobrany vznesenej vedľajším účastníkom, preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko tento mal v časti, v ktorej bol vedľajším
účastníkom plný úspech.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, že
aj pričinením vedľajšieho účastníka, vzhľadom obranu vedľajšieho účastníka, ktorý poukázal na
neopodstatnenosť nároku na zmluvnú pokutu ako neprijateľnej podmienky, súd žalobu v tejto časti
zamietol. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 90,98

eur

- za úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej 29,87 eur, nakoľko výpočtovým
základom bola suma, v ktorej bola žalovaná úspešná, teda suma 418,90 eur

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 33,19 eur

- vyjadrenie k návrhu 33,19 eur
- režijný paušál za rok 2014 á 8,04 eur x 2 16,08 eur
+ 20% DPH 15,16 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.