Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/7/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611203661
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6611203661.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu Sociálna
poisťovňa, Ulica 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, pobočka Lučenec Dr. Vodu 6,
984 01 Lučenec 1 proti žalovanému Q. M.T., N.. XX.XX.XXXX, V. XX, XXX XX H., zast. JUDr. Jaroslavom
Bánošom, advokátom, ul. Parková 1287/4, 986 01 Fiľakovo o zaplatenie 6 777,31 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6 777,31 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohoto rozhodnutia.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu - Slovenskej republike v sume 484,12 Eur,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 5 300,29 Eur proti žalovanému na tom skutkovom
základe, že podľa Protokolu Oblastného inšpektorátu práce v Brne č. Y. XX/XXXX/X.XX/XX/XX.1, zo
dňa 14.11.2005 došlo k pracovnému úrazu Š. T., N.. XX.XX.XXXX. Menovaný dňa 12.09.2005 vo firme
Slévárna Kuřim, a.s. na nočnej zmene asi o 22.50 hod. v hale Formovňa 3 s C. A. mali za úlohu previezť
prázdne formovacie rámy na koľajovom ručnom vozíku z haly Formovňa 3 do vedľajšej haly. Počas
prevozu výrobkov došlo k pracovnému úrazu Š. T., ktorý bol zachytený padajúcimi rámami za nohy.

Organizácia, u ktorej Š. T. pracoval, nemala vypracovaný postup pre manipuláciu a prevoz formovacích
rámov tak, aby boli dodržané zásady bezpečného chovania na pracovisku, tým organizácia porušila
§ 134 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 65/1965 Zb. . Š. T. bol v čase pracovného úrazu podľa udania
žalobcu zamestnancom žalovaného. Žalobca poukázal na ustanovenie § 195 ods. 1 Zákonníka práce,
na základe ktorého ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
k poškodeniu zdravia alebo jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u
ktorého bol zamestnaný v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Ďalej v zmysle ustanovenia

§ 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má sociálna poisťovňa právo voči tretím
osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konania, v súvislosti s čím bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 5 300,29
Eur výzvami č. XX/XXXX, Č.. XX/XXXX P. Č.. XX/XXXX, ktoré prevzal, pričom z výzvy č. XX/XXXX zo
dňa 06.08.2008 bola uhradená suma 906,15 Eur a z uvedenej výzvy zostáva uhradiť ešte 645,50 Eur,
z výzvy č. XX/XXXX. zo dňa 19.03.2010 zostáva uhradiť 2 292,- Eur a z výzvy č. XX/XXXX zo dňa

20.01.2011 zostáva uhradiť ešte 2 362,79 Eur, na základe čoho sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia 5 300,29 Eur. Neskôr v konaní rozšíril žalobný návrh o zaplatenie 1 477,02 Eur výzvou č. XX/
XXXX za obdobie od 01.01.2011 do 11.08.2011, ktoré rozšírenie súd pripustilTunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, preto
bol platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že Š. T. mal utrpieť pracovný úraz 12.09.2005 vo
firme Slévárna Kuřim, a.s. na nočnej zmene. Uviedol, že nikdy nebol jeho zamestnancom, o čom má
relevantný dôkaz, že bol v pracovnom pomere so súkromným podnikateľom Ľ. A. v čase pracovného
úrazu, ktorý dôkaz získal v Českej republike pred podaním odporu. Žiadal preto platobný rozkaz zrušiť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že poškodený Š. T., ktorý utrpel dňa 12.09.2005
pracovný úraz bol zamestnancom žalovaného v čase pracovného úrazu, pričom zaslal fotokópiu
pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2005, preukazujúci pracovnoprávny vzťah medzi žalovaným a
poškodeným. Poškodený bol evidovaný v registri poistencov vedenom Sociálnou poisťovňou, a.s.,
pobočka Lučenec od 16.05.2005 do 15.05.2006 ako zamestnanec žalovaného na základe registračných

listov fyzickej osoby, a to prihlášky a odhlášky podaných žalovaným. Záznam o úraze zo dňa
13.09.2005, ako aj tlačivo Oznámenie poistnej udalosti zo dňa 30.08.2006 vystavil žalovaný. V súvislosti
s pracovným úrazom bolo Sociálnou poisťovňou, a.s., pobočka Lučenec dňa 22.09.2006 vydané
potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve, ktoré rovnako dokumentuje existenciu pracovnoprávneho vzťahu
medzi žalovaným a poškodeným. Originály pracovnej zmluvy a potvrdenia o uplatniteľnej legislatíve má

k dispozícii žalovaný.

Žalobca na pojednávaniach prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne trval na
podanom žalobnom návrhu. V priebehu konania rozšíril žalobný návrh o zaplatenie 1 477,02 Eur, ktorá
suma predstavuje vyplatené dôchodkové dávky formou invalidného dôchodku za obdobie od 01.01.2011

do 31.07.2011, keďže poškodený Š. T.P. dňa 12.07.2011 zomrel, čím mal nárok na invalidný dôchodok
do 11.08.2011. Na upresnenie žalobného návrhu uviedol, že dňa 12.09.2005 došlo k pracovnému
úrazu Š. T., ktorý bol pracovníkom žalovaného, a ktorý utrpel v nočnej zmene v Slévárni Kuřim, a.s., v
Českej republike pri prevážaní formovacích rámov. Pri pracovnom úraze bol spísaný protokol Oblastným
inšpektorátom práce, ktorý tento úraz vyšetroval. Poškodený bol v tom čase zamestnancom žalovaného

na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2005. Preto odvolávajúc sa na ustanovenie § 110 a 195
ods. 1 Zákonníka práce zodpovedá za škodu vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec
v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere, pričom ide o objektívnu zodpovednosť. O tom, že
poškodený bol v čase úrazu zamestnancom žalovaného svedčia aj doklady, ktoré boli predložené, a
to prihláška a odhláška do registra Sociálnej poisťovne, a.s., pričom samotný žalovaný v oznámení

poistnej udalosti uviedol, že miera zavinenia poškodenia je 0 % a taktiež zápis do škodovej komisie
žalovaného, v ktorom je uvedené, že poškodený má nárok na odškodnenie v plnej výške. V dôsledku
pracovného úrazu sa poškodený Š. T. stal invalidným dôchodcom a to dňom 11.09.2006. Od toho dňa sú
mu vyplácané dávky formou invalidného dôchodku. Uplatnený nárok predstavoval 5 300,29 Eur, ktorá
suma pozostávala na vyplatenie dôchodkovej dávky za obdobie od 11.09.2006 do 01.07.2007 vo výške

1 551,64 Eur, pričom z tohto bolo uhradené 906,15 Eur a zostatok je 645,50 Eur, ktorý dlh žalovaný
uznal v celej výške a splácal mesačne po 129,45 Eur. V ďalšom období je obdobie od 01.01.2009 do
31.12.2009 kedy mu boli vyplatené dôchodkové dávky v sume 2 292,- Eur a obdobie od 01.01.2010
do 31.12.2010 vo výške 1 362,79 Eur. Z týchto čiastok žalovaný neuhradil nič a neuhradil taktiež ani za
obdobie od 01.01.2011 do 31.07.2011 v čiastke 1 477,02 Eur, o ktorú čiastku žalobca rozšíril žalobný

návrh. Žalobca tvrdil, že žalovaný prihlasoval každý mesiac do sociálneho poistenia poškodeného,
predkladal výkazy do sociálnej poisťovne za neho ako zamestnanca a vystupoval ako zamestnávateľ.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v dôsledku pracovného úrazu, ktorý sa stal v
Českej republike v Slévárni Kuřim pracovník Š. T. sa stal invalidným, pričom bola priznaná invalidita vo
výške 80 % oproti zdravej fyzickej osobe. Žalobca vyplácal zamestnancovi dôchodkové dávky z titulu

invalidného dôchodku za obdobie odo dňa pracovného úrazu až do dňa jeho smrti. Žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného k úhrade dlhovanej sumy, pričom poukázal na výpoveď svedka A., ktorý vypovedal,
ženepodpisovalzažalovanéhožiadnedoklady,anipracovnúzmluvuapoukazovalnaustanovenie§238
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na
náhradu škody, ktorá jej vznikla zavineným protiprávnym konaním, pričom žalovaný svoj dlh aj písomne

uznal a čiastočne ho platil. Poukázal na tú skutočnosť, že nedodržanie stanovenej formy pri uzavretí
pracovnej zmluvy nemá vplyv na jej neplatnosť. Žiadal preto žalobe vyhovieť.Žalovaný na pojednávaniach prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že roky
nevedel kto je zodpovedný za pracovný úraz poškodeného Š. T.. Poukázal na protokol Oblastného
inšpektorátu práce zo dňa 14.11.2005, z ktorého vyplýva, že poškodený bol zamestnancom firmy Ľ. A.,

V. XX, C., pričom k tomuto dátumu mal Ľ. A. dvoch zamestnancov, a to Š. T. P. C. A.. Poukázal na to,
že prihlášku a odhlášku Š. T. do Registra Sociálnej poisťovne nepodpisoval žalovaný, ale Ľ. A.. Taktiež
pracovnú zmluvu zo dňu 30.06.2005 nepodpísal Q. M., ale ju podpísal Ľ. A.Y.. Podpisy na zázname
o škodovej udalosti nie sú podpismi p. M. P. W.. M.. Nesúhlasil so závermi znaleckého dokazovania.
Toto znalecké dokazovanie bolo prevedené neodborne. Mal jednoznačne za to, že podľa znaleckého

posudku, ako aj jeho dodatku a záverov vyplýva, že pracovnú zmluvu žalovaný podpísal. Podľa jeho
názoru Sociálna poisťovňa mala dostatok času na to, aby si to preverila. Podľa jeho názoru žalovaný
nepodpísal ani prihlášku a odhlášku do sociálneho poistenia. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

K veci bol vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že v minulosti u neho nepracoval pracovník menom Š.
T., nepodpisoval jeho registračný list, ktorý bol v origináli predložený žalobcom a nepodpisoval taktiež

žiadny list škodovej komisie, ktorý mu bol ukázaný. Toto všetko mohol A. podpísať za neho v dôsledku
toho, že mali spolu uzavretú zmluvu o združení a A. zabezpečoval všetky papiere v tomto združení.
On sa nevyzná do právnych predpisov, preto všetky veci vybavovala za neho táto osoba. Uznanie dlhu
v Sociálnej poisťovni podpísal, ale vždy tam s ním bol p. A..

Svedok Ľ. A. uviedol, že v minulosti Š. T. nebol jeho zamestnancom. Odvody za neho neplatil.
Myslí si, že odvody za neho platil žalovaný. S vecou nemá nič spoločné, nevie z čoho ho obviňuje
žalovaný.KeďdošlokúrazuInšpektorátprácehotamaninevolal,nebol pritomprítomný.Zažalovaného
v Sociálnej poisťovni nikdy nič nepodpisoval, a nepodpisoval ani pracovnú zmluvu s p. T.. Pri uznaní
dlhu, ktoré mal podpísať žalovaný, nebol prítomný.

Svedkyňa T. M. uviedla, že o zápise zo škodovej komisie nič nevie, nebola členkou žiadnej škodovej
komisie, a ani žiaden papier nepodpisovala. Poškodeného T. nepozná. Podpis na pracovnej zmluve s
T. nie je podpisom jej manžela.

Svedok C. A. uviedol, že niekedy v roku 2005 pracoval u žalovaného. Bol pri úraze Š. T.. Keď podpísal
pracovnú zmluvu so žalovaným, tento tam bol prítomný osobne, osobne ju aj podpísal. Nebol nikdy
zamestnancom Ľ. A..

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom,

protokolom Oblastného inšpektorátu práce pre Juhomoravský kraj Y. XX/XXXX/X.XX/XX/XX.X, M.
Č.. XX/XXXX, M. Č.. XX/XXXX, M. Č.. XX/XXXX, rozpisom vyplatených dávok, platobným rozkazom
vo veci, odporom proti platobnému rozkazu, písomným vyjadrením žalobcu k odporu, pracovnou
zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a Š. T. zo dňa 30.06.2005, záznamom o úraze, oznámením
poistnej udalosti, potvrdením o uplatniteľnej legislatíve, registračným listom fyzickej osoby, prihláškou

a odhláškou, dohodou o splnení povinnosti zaplatiť náhradu škody, uznaním dlhu zo dňa 09.10.2008,
prílohou k dohode o splnením povinnosti zaplatiť náhradu škody, dokladmi o čiastočnej úhrade náhrady
škody,zápisomškodovejkomisiezodňa15.09.2005,potvrdenímovýškevyplatenýchdávok,uznesením
o nariadení znaleckého dokazovania, oznámením Inšpektorátu práce Banská Bystrica, oznámením
Štátneho úradu inšpekcie práce - Oblastného inšpektorátu práce pre Juhomoravský kraj zo dňa

25.06.2012, oznámením Slévárne Kuřim, a.s., znaleckým posudkom z odboru písmoznalectvo zo dňa
29.01.2013 č. X/XXXX, dodatkom k tomuto znaleckému posudku, pracovnou zmluvou medzi Q. M. P.
C. A. D. F. XX.XX.XXXX, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 14.11.2005 došlo v Slévárni Kuřim, a.s. v Českej republike k pracovnému úrazu pracovníka M.

T., N.. XX.XX.XXXX, pri prevážaní železných rámov, kedy tieto rámy mu spadli na nohy a vážne ho
zranili. Na základe tohto pracovného úrazu mu bola potom priznaná invalidita vo výške 80 % oproti
zdravej fyzickej osobe, pričom sociálna poisťovňa vyplácala poškodenému dôchodkové dávky z titulu
invalidného dôchodku za obdobie odo dňa pracovného úrazu až do dňa jeho smrti. Ohľadom týchto
dávok sociálna poisťovňa vydala výzvy č. 47/. N. B. XXX,XX Z., Č.. XX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX N.

B. M. M.Š. X XXX,- Z., Č.. XX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX M. M. X XXX,XX Z., Č.. XX/XXXX M. M.
X XXX,XX Z., W. D. M. Č.. XX/XXXX A. L. XXX,XX Z., na základe čoho sa potom v tomto konaní
žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 6 777,31 Eur tvrdiac, že žalovaný bol v čase pracovného
úrazu zamestnávateľom poškodeného Š. T., o čom predložila dôkazový materiál prihlášku a odhláškupoistenia, nahlásenie škodovej udalosti, uznania dlhu, zápis škodovej udalosti, ako aj pracovnú zmluvu
medzi žalovaným a Š. T., naopak naproti tomu žalovaný tvrdil, že nemal zamestnanca Š. T., pracovnú
zmluvu s ním neuzatvoril, neprihlásil ho do poistenia, a tvrdil, že tento bol zamestnancom Ľ.Í. A..

Nepodpisovalzápiszoškodovejudalosti,nenahlasovaltútoudalosťapodpísallenuznaniedlhu,nakoľko
mu to kázal p. Ľ. A.. Za neho všetky papiere vybavoval p. Ľ. A. a on nevedel o tom, že by jeho
zamestnancom bol poškodený Š. T.. Svedok Ľ. A. tieto skutočnosti poprel. Žalovaný čiastočne plnil,
pričom však zvyšok dlhu odmietal uhradiť tvrdiac, že poškodený nebol jeho zamestnancom a nemôže
preto zodpovedať za jeho pracovný úraz. Žiadal žalobu zamietnuť.

Súd bol toho názoru, že k založeniu pracovného pomeru medzi žalovaným a poškodeným mohlo dôjsť
len uzavretím pracovnej zmluvy.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ

povinný vydať zamestnancovi. Pracovný pomer je platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej
pracovnej zmluvy, resp. i konkludentne. To neplatí za predpokladu, že sa účastníci dohodli inak.

Súd zistil, že nebola v konaní preukázaná dohoda, ktorá by vylučovala uzavretie pracovnej zmluvy inak,
preto posudzoval vznik pracovného pomeru z hľadiska uzavretia pracovnej zmluvy medzi žalovaným

a poškodeným Š. T., pričom zistil z vykonaného znaleckého dokazovania, že k písomne uzavretej
pracovnej zmluve nedošlo, nakoľko podpis, ktorým je opatrená zmluva 30.06.2005 nie je podpisom
žalovaného. Súd zistil, že poškodený Š. T. vykonával prácu v Slévárne Kuřim, a.s. v Českej republike,
kde došlo k pracovnému úrazu, pričom túto prácu mal vykonávať pre žalovaného a jeho spoločníka
Ľ. A., ktorí mali uzavretú zmluvu o združení, pričom na základe zmluvy o dielo vykonávali práce pre

Sléváreň Kuřim, a.s. . Súd mal za to, že k vzniku pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy
tým došlo konkludentne medzi žalovaným a poškodeným, keďže Ľ. A. poprel tú skutočnosť, že by
poškodený Š. T. bol jeho zamestnancom a aj z výpovede C. A., ktorý pracoval spoločne s poškodeným
Š. T. vyplýva, že zmluvu s ním uzavrel žalovaný napriek tomu, že z protokolu Oblastného inšpektorátu
práce pre Juhomoravský kraj a Zlínsky kraj vyplýva, že je zamestnancom firmy Ľ. A.. Súd bol toho

názoru, že tak u poškodeného Š. T., ako aj u C. A. išlo o zamestnancov žalovaného napriek tomu,
že nebolo preukázané písomné uzatvorenie pracovnej zmluvy medzi poškodeným a žalovaným. Z
pracovnej činnosti poškodeného Š. T., ktorý v čase úrazu pracoval v Slévárni Kuřim, a.s. vyplýva, že
pracovná zmluva, ktorá vznikla konkludentne, obsahovala podstatné náležitosti vyžadované § 43 ods.
1 Zákonníka práce, a poškodený bol prihlásený v Sociálnej poisťovni. Žalovaný tvrdil, že prihlášku

a odhlášku nepodpisoval, čo v konaní bolo preukázané, avšak podľa názoru súdu bol uzrozumený
s tým, že tento je evidovaný v Sociálnej poisťovni, nakoľko za poškodeného boli žalovaným platené
dávky sociálneho poistenia, a žalovaný čiastočne uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky uznaním zo
dňa 09.10.2008. Pokiaľ by nebol s týmto uzrozumený, dlh voči Sociálnej poisťovni by nebol uznal.
Taktiež by bol namietal vyúčtovanie povinnosti nahradiť škodu, ktoré mu bolo vyúčtované vo výzvach,

pričom naopak žalovaný začal čiastočne plniť žalobcovi na výzvu č. 47/2008, kde túto čiastočne splatil
v mesačných splátkach. Súd taktiež vyhodnotil jeho tvrdenie, že o tom kto zodpovedá za pracovný úraz
Š. T. sa dozvedel až z protokolu Inšpektorátu práce pre Juhomoravský a Zlínsky kraj tak, že poškodený
bol zamestnancom fyzickej osoby Ľ. A., pričom súd ohľadom tohoto tvrdenia mal za to, že uvedený
protokol nie je relevantným dôkazom ohľadom založenia pracovného pomeru medzi zamestnancom a

zamestnávateľom a tvrdenia v tomto protokole, ktoré sa týkajú konštatovania toho, že poškodený je
zamestnancom Ľ. A., nie sú ničím podložené. Z vyššie uvedených dôvodov súd tvrdenia žalovaného
považoval za účelové a mal za to, že žalovaný bol zamestnávateľom poškodeného.

Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo priamej

súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu
tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi

spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.Podľa§238ods.1zákonač.461/2003Z.z.,sociálnapoisťovňamáprávovočitretímosobámnanáhradu
škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody
preukazuje sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky sociálnej poisťovni o výške

vyplatených dávok.

Sociálna poisťovňa v súlade s príslušným ustanovením vydala jednotlivé výzvy, pričom predložila
potvrdenia o výške vyplatených dávok, v uvedených výzvach poukázala na to, že organizácia, v ktorej
Š. T. pracoval, nemala vypracované postupy pre manipuláciu a prevoz formovacích rámov tak, aby boli

dodržané zásady bezpečného chovania na pracovisku, čím porušila ustanovenie § 133 ods. 1 písm.
b/ a d/ zákona č. 65/1965 Zb. . Z tých dôvodov potom stanovila výšku žalovanej čiastky, pričom bola
zohľadnená čiastočná úhrada vo forme mesačných splátok zo strany žalovaného. Z uvedeného súd mal
za to, že výška nárok žalobcu je nesporná a táto v konaní nebola namietaná.

Žalovaný čiastočne uznal nárok žalobcu.

Podľa § 558 O.Z., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z čiastočného uznania dlhu, ako aj na základe toho, že žalovaný nenamietal voči výzvam na dobrovoľné
splnenie povinnosti, súd mal za to, že žalovaný ako zamestnávateľ vedel o svojich povinnostiach voči
orgánu nemocenského poistenia vo vzťahu k pracovnému úrazu poškodeného Š. T. a na základe vyššie
uvedeného rozhodol tak, že žalobnému návrhu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. l O.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal úspech v spore,

trovy konania nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Ďalej o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p. . Štátu vznikli trovy konania v sume
484,12 Eur v súvislosti s trovami znaleckého dokazovania, na náhradu ktorých súd zaviazal žalovaného,
ktorý vo veci úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať

návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.