Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512203486
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8512203486.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu

Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, pr. zast. Mgr.
Miroslavom Vilímom, advokátom AK, Michalská 9, Bratislava proti žalovanému Q. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. X, S. v konaní o zaplatenie 474,73 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 359,73 eur, úrok z úveru vo výške 16,90 %
ročne zo sumy 331,94 eur od 12.04.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 331,94 eur od 12.04.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 108,22
eur od 12.04.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatku vo výške 14,44 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 50,52 eur, všetko v pravidelných
mesačnýchsplátkachpo70eurmesačne,aždoúplnéhovyrovnaniadlhu,stým,žeomeškaniesplnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V časti týkajúcej sa zaplatenia poplatkov za upomienky v celkovej výške 115 eur súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenie sumy 474,73 eur s úrokom z úveru vo výške 16,90
% ročne zo sumy 331,94 eur od 12.4.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 331,94 eur od 12.4.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy
108,22 eur od 12.4.2012 do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb

ČSOB(ďalejlenzmluva),predmetomktorejbolozriadenieavedeniebežnéhoúčtuaúpravavzájomných
vzťahov medzi ČSOB a majiteľom účtu. Žalobca oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo
dňa 20.11.2007 poskytol peňažné prostriedky formou debetného zostatku na bežnom účte do výšky
10 000,-Sk. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas a dlh nezaplatil ani po tom, čo
mu bola zaslaná posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 19.4.2011, žalobca oznámením o
zosplatneníúveruzodňa31.5.2011vyhlásilcelúpohľadávkuzúverudňom31.5.2011zasplatnúavyzval
žalovaného na jej zaplatenie. Istina k 11.4.2012 predstavuje sumu 331,94 eur, úroky z úveru sumu 72,93

eur, úroky z omeškania sumu 34,57 eur a poplatky sumu 35,29 eur.

Navýzvusúdužalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuoznámil,žepripísomnomvyhotovení
žaloby došlo ku chybe pri označení výšky požadovaného úroku z omeškania, ktorý správne má byť
8,75 % ročne z jednotlivých dlžných súm. Zároveň špecifikoval, ako dospel k výške poplatkov. Tieto
pozostávajú z poplatku za upomienku vo výške 10 eur (3.2.2011, za výzvu č. 1 vo výške 35 eur(15.2.2011), za výzvu č. 2 vo výške 35 eur (7.3.2011) a za poslednú výzvu vo výške 35 eur (20.4.2011).
Žalovaný dňa 15.2.2011 uhradil sumu 40,43 eur a dňa 15.3.2011 sumu 39,28 eur, teda rozdiel medzi
účtovanými poplatkami a úhradami žalovaného je 35,29 eur.

Žalovaný k návrhu uviedol, že je si vedomý svojho dlhu voči ČSOB a chce ho splácať a pomaly aj spláca.
Dôvodom nesplácania je skutočnosť, že sa nevedeli dohodnúť na mesačných splátkach, pretože tieto
boli pre neho vysoké. Má ťažko chorú dcéru, ktorá potrebuje lieky, bez ktorých by nemohla byť. Tieto
mesačne vychádzajú na 50 eur. Dcéra ochorela a skoro stále boli v nemocnici.

Keďže v danom prípade ide o drobný spor (teda o vec, predmetom ktorého nie je suma presahujúca
1 000 eur), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. nenariaďoval pojednávanie, ale dňa 19.6.2013 vyhlásil

vo veci rozsudok.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov a ich zástupcov, listinnými dôkazmi,
najmä zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB zo dňa 1.6.2007, oznámením o
poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 20.11.2007, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky,
oznámením o zosplatnení úveru, výpisom z evidencie žalobcu, platobnou históriou k bežnému účtu,

obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, prehľadom úrokových sadzieb a
sadzobníkmi poplatkov pre fyzické osoby - občanov a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho
popísal v návrhu a jeho doplnení žalobca.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.

Podľa § 708 ods. 1 ObZ. zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú

menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá
na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto
platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obch. zákonníka (ďalej „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.

Podľa čl. IX. bodu 1 písm. a) a d) obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu
v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená alebo vyvolá podstatnú zmenu podmienok, podľa
ktorých bolo poskytnuté povolené prečerpanie a ktorá môže podľa posúdenia Banky ohroziť včasné
a úplné splnenie záväzkov majiteľa účtu, najmä pokiaľ majiteľ účtu bude v omeškaní so splatením
akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, prípade inému subjektu, ktorý mu poskytol úver; majiteľ účtu

uviedol do žiadosti nezodpovedajúce skutočnosti, ČSOB je potom oprávnená kedykoľvek písomným
oznámením odoslaných majiteľovi účtu vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného
prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v prehlásení (oznámení).

Podľa § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.Podľa § 369 ods.1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je
povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli
dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok

vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podpisu zmluvy
o bežnom účte spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase podpísania zmluvy o úvere
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Účastníci uzavreli zmluvu o bežnom účet v zmysle § 708 ObZ, ku ktorému žalobca povolil žalovanému

prečerpanie, teda možnosť čerpať prostriedky do určitého rámca aj v prípade, že nemá na účte dostatok
peňažných prostriedkov. Na takéto prečerpanie sa vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. ObZ o zmluve o
úvere. Súd mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanej možnosť prečerpania na bežnom účte, ktoré
žalovaný aj využil a vyčerpal finančné prostriedky do výšky povoleného prečerpania. Týmto si žalobca
splnil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu pre neho z povolenia prečerpať bežný účet. Jednou zo

základných povinností žalovaného bolo zabezpečiť dostatok peňažných prostriedkov na účte, z ktorých
by bolo možné splácať povolené prečerpania. Žalovaný si túto svoju povinnosť riadne neplnil, v dôsledku
čoho žalobca využil svoje právo a zosplatnil celý dlh. Z prečerpanej sumy pritom je žalovaný povinný
platiť aj úroky ako formu odmeny za poskytnutie úveru.

Pokiaľ ide o nesplatenú istinu úveru, úrok z úveru a úrok z omeškania, tieto súd považoval za riadne

preukázané výpisom z platobnej histórie a za súladné s právnymi predpismi, pričom tieto nároky ani
žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil. V tejto časti súd preto 359,73 eur (pozostávajúcej z istiny
252,23 eur, kapitalizovaného úroku z úveru ku dňu 11.4.2012 vo výške 72,93 eur a úroku z omeškania
ku dňu 11.4.2012 vo výške 34,57 eur) s úrokom z úveru vo výške 16,90 % ročne zo sumy 252,23 eur
od 12.04.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 252,23 eur od

12.04.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 72,93 eur od 12.04.2012
do zaplatenia. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal, pretože je v omeškaní s peňažným plnením, a
to vo výške 8,75 % ročne z dlžnej istiny a dlžných úrokov tak, ako to žiadal žalobca, keďže úrok

z omeškania v takejto výške je v súlade s občianskoprávnou úpravou úrokov z omeškania. Zároveň
povolil žalovanému v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. splácať dlžnú sumu v splátkach po 70 eur mesačnevzhľadom na jeho osobné pomery (choroba dcéry, ktorá vyžaduje zvýšenú starostlivosť a náklady na
lieky) s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Pokiaľ ide o poplatky účtované žalovanému, súd zistil, že žalobca od 3.2.2011 do 20.4.2011 účtoval

žalovanému poplatok za upomienku vo výške 10 eur a 3 krát poplatok za výzvu vo výške 35 eur. Po
čiastočných úhradách žalovaného, ktoré boli započítané na tieto poplatky, zostatok poplatkov činil 35,29
eur.

V danom prípade po posúdení vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli
v danom prípade tzv. formulárovú zmluvu, teda zmluvu o bežnom účte, ktorú pripravuje veriteľ ako
dodávateľ určitej služby a klient - spotrebiteľ nemá možnosť zmluvné podmienky nejakým zásadným

spôsobom (resp. v mnohých prípadoch žiadnym spôsobom) ovplyvniť. Podobne je to aj so sadzobníkom
poplatkov, ktorý stanovuje žalobca bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť ich výšku ovplyvniť.
Vychádzajúc z povahy právneho vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, ktorý súdna prax ako aj právna
teória považuje za vzťah nerovnocenný čo do vyjednávacej sily, znalostí a skúseností s poskytovaním
tovarov či služieb a možnosti dodávateľa určovať vopred zmluvné podmienky apod., súd sa zaoberal

aj otázkou, či takáto výška poplatkov nie je v rozpore s požiadavkami dobrej viery a či v dôsledku
porušenia tejto požiadavky nedošlo k ujme spotrebiteľa a tým pádom k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach strán.

Aj keď zmluva o bežnom účte a prečerpanie bežného účtu, ktorá sa riadi ustanoveniami zmluvy o úvere,
právna teória považuje za tzv. absolútne obchody, teda za zmluvy, ktorá sa riadi výlučne ustanoveniami

Obchodného zákonníka, od zavedenia ustanovení o ochrane spotrebiteľa do Občianskeho zákonníka je
potrebné práva a povinnosti aj takýchto zmlúv (najmä ich vyváženosť a primeranosť vo vzťahu k obom
zmluvným stranám) posudzovať aj cez ustanovenia upravujúcu ochranu spotrebiteľa. Aj keď sa teda
základné práva a povinnosti riadia ObZ, ak sú tieto nevyvážené v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
strany, je povinnosťou súdu aj bez návrhu túto nevyváženosť a neprimeranosť vyvážiť rozhodovacou

činnosťou súdu v zmysle občianskoprávnej úpravy. V opačnom prípade nie je možné dosiahnuť cieľ
stanovený 6 Smernice (93/13/ES), ktorý ochranu spotrebiteľa zavádza v záujme zvýšenia kvality života
bežných ľudí..

Je nepochybné, že žalovaný výšku poplatkov za upomienky nemohol ovplyvniť. Je pravdou, že
nezabezpečením dostatku finančných prostriedkov na účte žalovaný porušil svoje povinnosti a žalobca

ho pred zosplatnením pohľadávky vyzýval na splnenie si svojich povinností. Súd nespochybňuje funkciu
upomienky ako prostriedku jednak na pripomenutie nesplnenia si nejakej povinnosti dlžníka a jednak ako
upozornenie na možné následky ďalšieho neplnenia si povinností, a to prípadne aj viacnásobné. Takisto
je súdu zrejmé, že so zaslaním upomienky či výzvy vznikajú určité náklady, ako poštovné, náklady na
materiál a pod.

Na druhej strane súd sumu 10 eur za upomienku a následne sumy 35 eur za výzvy považuje za
neprimerané. Aj keby súd zohľadnil náklady spojené s administratívnou činnosťou a poštovným pri
vyhotovení upomienky, suma 10 eur, resp. 35 eur podľa názoru súdu vysoko prevyšuje takéto náklady.
Aj takéto poplatky by podľa názoru súdu mali primerané povahe úkonu a výške potrebnej na vykonanie
takéhoto úkonu. Pri ich stanovovaní ich výšky by teda žalobca mal postupovať tak, aby to nebolo v

rozpore s požiadavkami dobrej viery a tieto boli primerané vyššie uvedeným požiadavkám. Ak takto
nepostupuje, nemá potom právo na ich náhradu. Výška takýchto poplatkov skôr evokuje snahu skryť do
poplatkov určité sankcie, ktoré sú uvedené len v sadzobníku poplatkov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutočnú časovú a materiálnu nákladnosť jednej upomienky, resp.
výzvy, ktoré sú pripravené ako paušalizované vzory, v ktorých sa menia len údaje týkajúce sa dlžníka,

výšky dlhu a prípadne nejaké číselné alebo dátumové údaje, sa výška poplatku za nich javí súdu
privysoká a spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalovaného ako spotrebiteľa. Výška poplatkovje pritom jednostranne určená žalobcom, žalovaný ju nedokáže žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Podmienku umožňujúce uplatňovanie poplatkov v uvedenej výške súd považuje za neprijateľnú, a teda
neplatnú podmienku, z ktorej žalovaný nie je povinný plniť

Súd preto zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia poplatkov vo výške 115 eur zamietol. Sumu vo
výške 35,29 eur ako zvyšok neuhradenej sumy za poplatky si žalobca uplatnil v celkovej žalovanej sume,
zvyšok vo výške 79,71 eur súd odpočítal z istiny, keďže čiastočné úhrady žalovaného boli použité na
poplatky, ktoré vzhľadom na ich vyslovené neplatnosť nemal platiť a započítanie na istinu je výhodnejšie
pre žalovaného ako spotrebiteľa.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného nahradiť

žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi trovy konania zodpovedajúce jeho percentuálnemu úspechu
vo veci. Žalobca mal vo veci úspech v 75,78 % (priznaná istina a kapitalizované príslušenstvo vo výške
359,73 eur z požadovaných 474,73 eur), žalovaný vo zvyšných 24,22 %. Po započítaní úspechu a
neúspechu mal žalobca úspech v 51,56 %. Trovy konania si uplatnil za zaplatený súdny poplatok vo
výške 28 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 97,99 eur za 2 úkony po 33,20 eur, 2 x režijný paušál

po 7,63 eur a 20% DPH z odmeny a režijných paušálov. Pri vyššie uvedenom percentuálnom úspechu
mápotomžalobcaprávonanáhraduzazaplatenýsúdnypoplatokvovýške14,44eurazatrovyprávneho
zastúpenia vo výške 50,52 eur, teda na náhradu trov vo výške 75,78 % z pôvodne uplatnených súm.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15

dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.