Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2011

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/115/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107207407
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2011:4107207407.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV pred samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa:

W. R., bytom D. XXX, okr. N., zastúpený JUDr. Evou Ballovou, advokátkou so sídlom Bratislavská 68/A,
Šamorín proti odporcovi: MARKÍZA-SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Bratislavská 1/A, Bratislava, zastúpený
Mgr. Zuzanou Zlámalovou, advokátkou, Trnavská 11, Bratislava o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 3.4.2007 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu v sume 66.387,84 Eur (2.000 000,-Sk).

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.11.2007 navrhovateľ rozšíril pôvodný návrh tak, že navýšil
pôvodne požadovanú finančnú satisfakciu o ďalšiu sumu vo výške 33.193,91 Eur (1.000 000,-Sk).

Ďalším podaním doručeným súdu dňa 29.1.2010 navrhovateľ opätovne rozšíril návrh na začatie konania

o ďalšiu sumu vo výške 2.000 000,-Sk.

Spolu takto navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu v sume
165.969,59 Eur (5.000 000,-Sk).

Podaním doručeným súdu dňa 3.3.2011 požiadal navrhovateľ o zmenu návrhu na začatie konania
spočívajúcu v rozšírení návrhu na začatie konania o povinnosť odporcu sa mu verejne ospravedlniť a to
prostredníctvom televízneho vysielania nasledovne (označil ako definitívne znenie petitu):

Odporca je povinný ospravedlniť sa navrhovateľovi za svoje opakované neoprávnené zásahy do
intímnej sféry osobnosti navrhovateľa a za porušenie jeho práva na prezumpciu neviny, teda za
opakované neoprávnené porušenie jeho práv, na svoje náklady v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku zabezpečiť, aby bolo v Televízii Markíza v čase pred hlavným spravodajstvom o 19.00
hodine odvysielané ospravedlnenie: ,,TV Markíza sa týmto verejne ospravedlňuje W. R. za neoprávnené
zásahy do jeho osobnostných práv a porušenie jeho práva na prezumpciu neviny, ktorých sa dopustila
vo vysielaniach televíznych novín v dňoch XX.X.XXXX, X.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 165.969,59 Eur a nahradiť trovy
právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX, X.XX.XXXX a XX.XX.XXXX v hlavnej spravodajskej relácii

odporcu boli odvysielané príspevky, a to

dňa XX.X.XXXX príspevok v znení:

KrajskýsúdvNitrednesodsúdiltridsaťtriročnéhoW.R.nadoživotie.Eštevroku2001zavraždilprilúpeži
dvoch predavačov v zlatníctve. Neskôr brutálnym spôsobom zabil aj svoju šestnásťročnú priateľku.
Podľa súdu spáchal W. R. vraždy surovým spôsobom a so zištných dôvodov. Jedného z predavačov v
zlatníctve strelil do zátylku, čo podľa senátu pripomína popravu. Svoju priateľku zavraždil preto, že ho

chcela udať. Vylákal ju do lesa pri obci D., udrel zozadu a keď padla na zem, tak ju dvakrát strelil do
hlavy. Jeho dvaja komplici z lúpeži budú vo väzení sedem až deväť rokov.

dňa X.XX.XXXX o 19.00 hod. príspevok v znení :

Trojnásobný vrah W. R. strávi zvyšok života vo väzení. Rozhodol o tom Najvyšší súd. Jeho senát dnes
potvrdil recidivistovi zo D. doživotný trest, ktorý mu začiatkom roka vymeral nitriansky krajský súd.

Tridsaťtri ročný W. R. pred šiestimi rokmi brutálne zavraždil svoju šestnásťročnú priateľku. O mesiac na
to pri lúpežnom prepadnutí zlatníctva v Novom Meste nad Váhom zastrelil predavača a o ďalší mesiac
zamestnankyňu zlatníctva v Šuranoch. Krajský súd v Nitre ho ešte v januári uznal za vinného. R. sa
odvolal. Najvyšší súd mu však nevyhovel. Okolnosti svedčia o vysokej morálnej zvrhlosti, bezcitnosti a
naprostej neúcte obžalovaného R. k ľudskému životu.

dňa XX.XX.XXXX príspevok v znení :

Slovenské súdy v roku XXXX udelili niekoľko doživotných trestov. Nie všetky súd však už právoplatné.
V desiatkach prípadov dostali páchatelia závažných trestných činov aj dlhoročné výnimočné tresty.
Dvadsiatim ôsmym doživotne odsúdeným Slovákom sa v novembri verdiktom Najvyššieho súdu stal W.
R.. Pred rokmi brutálne zavraždil svoju priateľku a neskôr pri dvoch lúpežiach v zlatníctvach aj dvoch

predavačov.Okolnostisvedčiaovysokejmorálnejzvrhlosti,bezcitnostianaprostejneúcteobžalovaného
R. k ľudskému životu,

ktorým konaním odporcu došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, keď odporca tým, že
zverejnil celé jeho meno, vek, bydlisko a z viacerých uhlov ukázal jeho tvár a postavu sa dopustil
viacerých protiprávnych skutkov, keďže neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, mena a prejavov osobnej povahy je konanie, ktoré zasahuje do
práv chránených ust. § 11 Obč. zákonníka a je v rozpore s povinnosťou pôvodcu zásahu, stanovenými
právnym poriadkom.

Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že konanie odporcu, keď v spravodajskej relácii uverejnil celé jeho
meno, vek a bydlisko je jednoznačne neoprávneným zásahom do jeho práva na ochranu osobnosti,

práva na ochranu súkromia a práva na ochranu pred publicitou. Konanie odporcu, keď bez jeho
privolenia vyhotovil a zverejnil jeho obrazové snímky - tvár a postavu z viacerých uhlov a použil ich
pre televízne spravodajstvo neprimeraným spôsobom a v rozpore s jeho oprávnenými záujmami je
rovnako neoprávneným zásahom do jeho práva na ochranu osobnosti, práva na ochranu súkromia a
práva na ochranu pred publicitou. Zásahom do jeho osobnosti je ďalej zverejnenie nepravdivých údajov

v súvislosti s trestným konaním, keď odporca tvrdil, navrhovateľ zavraždil určité osoby, čo však nie je
pravda, lebo on tvrdí, že nezavraždil nikoho a nespáchal ani iný čin, z ktorého ho odporca obvinil. Je
presvedčený, že súdy vydali nezákonné a protiprávne rozsudky, ktorými ho uznali vinným. Na nápravu
nezákonnosti svojho odsúdenia podal ústavnú sťažnosť, o ktorej prebieha konanie. Najzávažnejším
zásahom odporcu je porušenie princípu prezumpcie neviny (odporca navrhovateľa označil za vinnéhoešte pred tým, ako by bol o jeho vine rozhodol právoplatne súd). Napokon navrhovateľ v návrhu uviedol,
že ovplyvňovanie výsledkov trestného konania a zasahovanie do obhajoby (opakované konanie odporcu
bolo objektívne spôsobilé ovplyvniť výsledok trestného konania a mariť jeho obhajobné práva. ESĽP

to vysvetľuje tak, že podsúvanie názoru na prejednávanú vec hromadnými informačnými prostriedkami
je objektívne spôsobilé ovplyvniť verejnú mienku, čo je zase objektívne spôsobilé dostať pod tlak súdy
a vyšetrovacie orgány, ktoré potom už dôsledkom toho nemôžu rozhodovať objektívne a nestranne.
ESĽP uviedol, že už samotné porušenie prezumpcie neviny je objektívne spôsobilé ovplyvniť výsledok
trestného konania. Osobitne závažná je skutočnosť, že toto sa stalo na začiatku trestného konania a

preto potom každý svedok, ktorý vypovedal v konaní, už nemohol byť ovplyvnený názorom na vinu
navrhovateľa, teda v podstate už nikto z nich nemohol vypovedať nestranne a objektívne.

Odporca žiadal návrh z dôvodu absolútnej absencie akýchkoľvek dôkazných prostriedkov podporujúcich
tvrdenia v návrhu uvedené zamietnuť. Pokiaľ sa navrhovateľ vo svojom návrhu opiera o odvysielanie
audiovizuálneho záznamu, ktorým malo byť do jeho práv zasiahnuté, je povinný takýto dôkaz predložiť.
Dôkazné bremeno v návrhovom konaní o ochranu osobnosti zaťažuje toho, kto určité fakty a skutočnosti

tvrdí a opiera ich o konkrétne dôkazy. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdí, že v uvedených dňoch prišlo v
dôsledku vysielania odporcu k zásahu do jeho práv, je povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými a
hodnovernými dôkazmi, prehratím audiovizuálneho záznamu takéhoto vysielania. Pokiaľ svoje tvrdenia
nepreukáže odporca má za to, že všetky skutočnosti, ktoré v návrhu tvrdí sú špekulatívne, nepodložené
a uskutočňované v snahe obohatiť sa na úkor odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, uznesením OR PZ Bratislava III ČVS:
Y. zo dňa XX.X.XXXX, prepismi spravodajských relácií TV Markíza zo dňa XX.X.XXXX, X.XX.XXXX a
XX.XX.XXXX, zvukovo-obrazovou nahrávkou relácie zo dňa X.XX.XXXX, rozsudkom Krajského súdu v
Nitre zo dňa X.X.XXXX sp.zn. 1T/1/2005, Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa X.XX.XXXX. sp.zn.
1To/12/2007,spisomORPZBratislavaIIIČVS:Y.,výpisomzobchodnéhoregistraspoločnostiNEWTON

Media, spol. s r.o., správou Ministerstva vnútra SR zo dňa 2.6.2011, prednesmi právnych zástupcov
účastníkov a po poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 7.11.2007 č.k. 1To 12/2007 zamietol odvolania
obžalovaných W. R. a Q. A.. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia konštatoval, že rozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.1.2007, sp. zn. 1T 1/2005, boli obžalovaní W. R., Jaroslav Bridzik a

Ľuboš Audy uznaní za vinných na tom skutkovom základe,

- že dňa 23.7.2001 v čase o 12.15 hod. do 20.15 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť
sa, pod hrozbou použitia strelnej zbrane predmetov zo žltého kovu, spoločne prišli do Nového Mesta nad
Váhom, na osobnom motorovom vozidle značky H. E., EČ: B., kde po príchode obžalovaný W. R. vybral
spod sedačky vozidla krátku strelnú zbraň nezistenej značky, ráže 5,6 mm, ktorú mal v igelitovej taške,

a ktorú si v nezistenom čase zadovážil bez povolenia, a spolu odišli do predajne Zlatníctvo - Panaks, na
Námestí Slobody č. 6/7 v Novom Meste nad Váhom, pričom obžalovaný C. P. zostal vonku dávať pozor,
obžalovaný Q. A. a W. R. vošli do predajne, kde obžalovaný W. R. bez vedomia a dohody s obžalovanými
C. P. a Q. A., štyrikrát vystrelil na predavača Q. K. a spôsobil mu tak strelné poranenia hlavy s rozsiahlym
devastačným poškodením pravej časti mozgu, mozgového thalamu a mozočka, jedno strelné poranenie

bedrovosedacej časti, na následky ktorých poškodený Q. K. zomrel počas prevozu do nemocnice a
následne z predajne odcudzili rôzne predmety zo žltého kovu v hodnote najmenej 164 040 Sk, čím po
likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľke predajne Zlatníctvo - Panaks, Anastázií Panákovej škodu
najmenej v sume 44 891 Sk a poisťovni Allianz, a.s., Bratislava v sume najmenej 119 149 Sk.

- dňa 25. 8. 2001 v čase od 8.15 hod. - 8:45 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť

sa pod hrozbou použitia strelnej zbrane, predmetov nachádzajúcich sa v predajni Šperk na Námestí
hrdinov číslo 10 v Šuranoch, vošli do predajne, kde obžalovaný Q. A. požiadal predavačku Y. R., aby mu
otvorila výstavné vitríny, v ktorých sa nachádzali predmety zo žltého kovu a náramkové hodinky rôznych
značiek, následne vošiel do predajne obžalovaný W. R., ktorý bez vedomia a dohody s obžalovaným Q.
A. bez vyzvania zozadu strelil z malokalibrovej zbrane značky Margolin kal. 22 Long. Rifle výrobné číslo

C2300P, ktorú si zadovážil v nezistenom čase a bez povolenia, do zátylku hlavy predavačku, poškodenúY. R., čím jej spôsobil strelné kanálovité rozdrtenie a pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním
pri strelnej zlomenine záhlavovej kosti po zástrele hlavy, vedúcej k jej okamžitej smrti na mieste a
následne prikázal obžalovanému Q. A., aby zobral predmety zo žltého kovu spolu s hodinkami, čo aj

tento učinil, a takto odcudzili predmety v hodnote najmenej 1.391.199,-Sk, čím po likvidovaní poistnej
udalosti spôsobili majiteľovi predajne Šperk Šurany, A. L.kodu v sume najmenej 753.216,-Sk a poisťovni
Allianz, a.s. Regionálne riaditeľstvo Nitra škodu v sume najmenej 637.983,-Sk

- presne nezistenom čase v období v mesiacoch máj 2001 až jún 2001 vylákal do lesného porastu
katastra obce D., časti s názvom X., spájajúcej katastrálne územie obce D. s obcou Q., pod zámienkou

návštevy rybníka, poškodenú K. S., kde ju zozadu udrel nezisteným predmetom do hlavy, následkom
čohopoškodenáspadlanazem,kdejejstrelildočelahlavyznezistenejmalokalibrovejzbraneaspôsobil
jej tak pomliaždenie mozgu, úrazové poškodenie klemby a spodiny lebečnej, tvrdého obalu mozgu
a krvácanie do mozgu, čo viedlo k jej okamžitej smrti, po ktorej ešte strelil poškodenej do pravého
vonkajšieho ucha, následne poškodenú povyzliekal donaha a zakopal do vykopanej jamy o hĺbke 50
centimetrov a oblečenie neskôr spálil.

Právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala predovšetkým na skutočnosť, že odporca sa dopustil
zásahov do osobnostných práv navrhovateľa keď vo vysielaní dňa XX.X.XXXX . keď moderátor uviedol
vek a meno a priezvisko (hoci nesprávne). Použil výraz zavraždil, mal uviesť napr. ,,údajne“ alebo ,,vraj“
a pod. Ďalej uviedol brutálnym spôsobom zabil, taktiež mal použiť údajne, vraj a podobne. Redaktorka
uviedla spáchal, strelil, zavraždil, vylákal, udrel, strelil. Všetky tieto výrazy znejú ako nespochybniteľná

skutočnosť, a divák to vníma a stotožňuje sa s nimi ako s faktami, a to pred právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom. Zamestnanci odporcu sú natoľko fundovaní a vzdelaní, že museli vedieť, že v danom
prípade ide iba o prvostupňový rozsudok. Ako obraz v pozadí odporca ukázal navrhovateľa, jeho
celú postavu aj tvár bez prekrytia a v putách. Preto nie je podstatné, že jeho priezvisko bolo uvedené
nesprávne, nakoľko bol podľa tváre a postavy vo svojom okolí jednoznačne identifikovateľný. Vo

vysielaní dňa X.XX.XXXX moderátorka uviedla výraz trojnásobný vrah, uviedla zo D., teda trvalé
bydlisko navrhovateľa. Redaktor uviedol vek, meno a priezvisko, ďalej použil výrazy brutálne zavraždil,
zastrelil. Odporca taktiež nemal použiť výrazy, ktoré jednoznačne vyjadrujú tieto činy ako nezmeniteľnú
skutočnosť. Keďže navrhovateľ sa odvolacieho pojednávania nezúčastnil, odporca použil obrazové
zábery z predchádzajúceho vysielania zo dňa XX.X.XXXX.. Právna zástupkyňa navrhovateľa ďalej

uviedla, že vo vysielaní dňa 30.12.2007 redaktor uviedol meno a priezvisko navrhovateľa a taktiež
použil výraz brutálne zavraždil. Odporca taktiež použil obrazové zábery zo dňa 17.1.2007. Uviedla,
že celý návrh navrhovateľa treba vnímať vo svojej podstate a celku. Jednak ide o samotné porušenie
osobnostných práv, tj. o protiprávny zásah do týchto práv, ale taktiež aj o následky týmto porušením
práv vyvolaných. Konaním odporcu boli porušené navrhovateľove osobnostné práva a to, právo na

dôstojnosť, ochranu mena a prezumpcia neviny.

Právny zástupca odporcu poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal,
že predmetné príspevky vôbec odvysielané boli, čo by mohol preukázať len kompletným zvukovo
obrazovým záznamom. Dôkazy, ktorými navrhovateľ má snahu preukázať ním tvrdené skutočnosti
odporca považuje len za zdrapy papiera, nepreukazujúce, čo bolo odporcom odvysielané. Odporca

po svojich skúsenostiach s týmto typom reportáží, predovšetkým, pokiaľ ide o súdne konania dáva na
tváre raster. Reportáže boli odvysielané po rozhodnutí krajského súdu, Najvyššieho súdu SR, odporca
teda nemohol zasiahnuť do nestrannosti súdov. Odvysielané výroky odporcu neboli hodnotiacimi o
jeho osobe, ale boli to informácie prevzaté zo štátnych, oficiálnych zdrojov. Navrhovateľ nepreukázal
odvysielanie predmetných reportáží odporcom. Zástupca odporcu k vysielaniu zo dňa XX.X.XXXX

uviedol, že záznam, ktorý bol doložený do súdneho spisu nespĺňa náležitosti televízneho vysielania,
ktoré musí spĺňať podľa vtedy aj teraz platných právnych predpisov, predovšetkým zákona číslo
328/2000 Z.z. Zákon o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej ako Zákon o vysielaní
v príslušnom gramatickom tvare), § 16 odsek 3 písm. g) označiť trvalo vysielanie logom vysielateľa.
Záznam zo dňa XX.X.XXXX však logom vysielateľa označený nie je a teda takýto záznam nemohol byť

v tomto znení a spôsobom odvysielaný vysielateľom. Môže ísť o prípravný materiál, nepodarený zostrih
a podobne, alebo takto byť odporcom odvysielaný, pretože by porušoval právny poriadok. Tento prepis
vyhotovila spoločnosť NEWTON Media, spol. s r.o. a tento bol od nej získaný zrejme dňa 14.4.2008.
Pretože vysielanie odporcu je autorským dielom a je chránené príslušnými autorskými predpismi, jehoďalšie šírenie, zverejňovanie alebo poskytovanie za odplatu (vrátane jeho prepisov) podlieha okrem
iného súhlasu odporcu. Odporca však takýto súhlas danej spoločnosti neposkytol, a predovšetkým
ho nijakým spôsobom neautorizoval, preto je jeho obsah rovnako sporný. Šírenie autorského diela

je rovnako podmienené súhlasom vlastníka autorských práv, a preto má odporca za to, že tento
dôkaz nebol získaný v súlade s platným právnym poriadkom. Rovnako z výpisu z obchodného registra
spoločnosti Newton Media nevyplýva, že by sa táto zaoberala nejakým predmetom činnosti, ktorý by
súvisel s monitoringom médií, archiváciou televízneho vysielania a ich ďalšieho postupovania tretím
subjektom, alebo výrobou kópií audiovizuálnych diel alebo ich kópií. Z uvedených dôvodov navrhol, aby

súd na tieto dôkazné prostriedky neprihliadal.

Z prepisu spoločnosti NEWTON Media, spol. s r.o., IČO: 44 253 320 súd zistil skutočnosti tvrdené
navrhovateľom.

Zo správy Ministerstva vnútra SR súd zistil, že prepisy reportáží odvysielaných v Televíznych novinách
na žiadosť súdu zaslať nemôže, pretože Komunikačný odbor požadované informácie k dispozícii nemá.

Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu

svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.“

Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených
zložiek osobnosti sa v zákone uvádza len príkladmo. Takže možno popri práve na ochranu života,
zdravia, občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy, možno sem zaradiť aj právo na ochranu
osobnej slobody, osobného súkromia, svojej podoby, pseudonymu atď.

Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či

nezavinene,alebovedome,činevedome.Nevyžadujesaanivyvolanienásledkov,stačí,ženeoprávnený
zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby.

Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 ochranu osobnosti iba v prípade takého porušenia
občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne
spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce

jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom
ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Z použitia pojmu občianska česť (§ 11) a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť občana, vyplýva,
že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu iba v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo
sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je dostatočne

vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti podľa týchto ustanovení nemôžu byť menej závažné
verbálne alebo iné urážky, pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do právana ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. Občiansky zákonník
poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú
jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a

uplatnenie v spoločnosti.

Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý ujmu osobnosti
občana privodiť.

Vedľa žalôb na zdržanie sa zásahov a žalôb na odstránenie následkov zásahov sú možné aj žaloby
dožadujúce sa inej formy ochrany. Touto inou formou ochrany sú žaloby o určenie, že určitým spôsobom
sa zasiahlo do práv osobnosti žalobcu, alebo žaloby o určenie, že určité výroky sú nepravdivé.

Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy (§ 13 ods.2 OZ) musí mať súd preukázané, že sú tu
okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 ods.1
OZ, a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi
vzhľadom na postavenie žalobcu v rodine a spoločnosti.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k

neoprávnenému zásahu, jednak to, že bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla ujma na právach
chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené.
Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú
mravnej integrity občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahov
k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Pritom nie je rozhodujúce akým

spôsobomdošloktakémutozásahudomravnejintegrityobčana,pretožeust.§-u11anasl.Občianskeho
zákonníka chránia občana proti rozširovaniu nepravdivých údajov alebo znižujúcich tvrdení bez rozdielu,
či k takýmto tvrdeniam došlo písomne, tlačou, rozhlasom, televíziou a pod. Neoprávneným zásahom
je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. § 11
Občianskeho zákonníka. Bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti

svojho tvrdenia, alebo či išlo o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich rozširovanie.

Za neoprávnený zásah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne svojou formou primeraná.

Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby je zásahom najmä do života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 OZ), pričom takýto
zásah umožňuje poskytnúť morálne zadosťučinenie (§ 13 ods.1 OZ), ale aj náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch, avšak iba za podmienky, ak sa nezdá postačujúce morálne zadosťučinenie najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti.

Vo všeobecnosti náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania je aj údaj o tom, ako má súd
rozhodnúť (žalobný petit). Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich
povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, takže prevzatie takéhoto

petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že rozhodnutie by nebolo po stránke
materiálnej vykonateľné. Ak účastník konania napriek výzve neodstráni nesprávnosť žalobného petitu,
ktorá by mohla mať za následok nevykonateľnosť budúceho súdneho rozhodnutia, súd konanie pre
tento nedostatok, znemožňujúci pokračovať v ňom zastaví. Od uvedeného nedostatku žalobného petitu
treba však odlišovať jeho nesúlad s hmotným právom. Pretože nesúlad petitu s hmotným právom nie je

nedostatkom návrhu, nemôže viesť k zastaveniu konania, ale len k zamietnutiu návrhu. Predovšetkým,
v prípade súdneho sporu je súd viazaný žalobným návrhom a nemôže rozhodnúť o inom, ako je
navrhnuté v žalobnom petite. Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný
petitom návrhu. Ak by aj súd dospel k záveru, že neoprávnený zásah spočíva v niečom inom, nemohol
by viazaný petitom návrhu, zmeniť obsah zvoleného právneho prostriedku súdnej ochrany.Okrem povinnosti tvrdenia majú účastníci dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich vlastných tvrdení. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti znamená
nemožnosť získať poznatky o stave veci, a to aj procesným dokazovaním. Účastník, ktorý neunesie

bremeno tvrdenia a označenia dôkazov, nemôže uniesť ani dôkazné bremeno. Pokiaľ sa navrhovateľ
vo svojom návrhu opiera o odvysielanie audiovizuálneho záznamu, ktorým malo byť do jeho práv
zasiahnuté, je povinný takýto dôkaz predložiť. Dôkazné bremeno v návrhovom konaní o ochranu
osobnosti zaťažuje toho, kto určité fakty a skutočnosti tvrdí a opiera ich o konkrétne dôkazy. Pokiaľ teda
navrhovateľ tvrdí, že v uvedených dňoch prišlo v dôsledku vysielania odporcu k zásahu do jeho práv,

je povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými a hodnovernými dôkazmi, prehratím audiovizuálneho
záznamu takéhoto vysielania.

Predmetom posúdenia je nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporcovi na svoje náklady v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť, aby bolo v čase pred hlavným spravodajstvom
o 19.00 hodine odvysielané jeho ospravedlnenie:

- ,, TV Markíza sa týmto verejne ospravedlňuje W. R. za neoprávnené zásahy do jeho osobnostných

práv a porušenie jeho práva na prezumpciu neviny, ktorých sa dopustila vo vysielaniach televíznych
novín v dňoch XX.X.XXXX, X.XX.XXXX a XX.XX.XXXX“.

- uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu v sume 165.969,59-Eur.

Navrhovateľ si teda podaním uplatnil nárok na ochranu osobnosti a žiada vysloviť, že došlo k porušeniu
jeho práva, verejné ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bolo povinnosťou

navrhovateľa v prvom rade preukázať, že predmetné príspevky skutočne odvysielané boli, a že v
dôsledku ich odvysielania prišlo k zásahu do jeho práv, ktorý zakladá jeho nárok na ochranu osobnosti.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa, že odvysielaním relácie dňa XX.X.XXXX. v hlavnej spravodajskej relácii
o 19.00 hod. že ,, Krajský súd v Nitre dnes odsúdil tridsaťtri ročného W. R. na doživotie. Ešte v roku
2001 zavraždil pri lúpeži dvoch predavačov v zlatníctve. Neskôr brutálnym spôsobom zabil aj svoju

šestnásťročnú priateľku. Podľa súdu spáchal W. R. vraždy surovým spôsobom a so zištných dôvodov.
Jedného z predavačov v zlatníctve strelil do zátylku, čo podľa senátu pripomína popravu. Svoju priateľku
zavraždil preto, že ho chcela udať. Vylákal ju do lesa pri obci D., udrel zozadu a keď padla na zem, tak
ju dvakrát strelil do hlavy. Jeho dvaja komplici z lúpeži budú vo väzení sedem až deväť rokov“ odporca
neoprávnene zasiahol do práva na ochranu jeho osobnosti, v dôsledku čoho je odporca povinný sa

mu ospravedlniť, súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že ako bolo vyššie uvedené, v prípade
súdneho sporu je súd viazaný žalobným návrhom a nemôže rozhodnúť o inom, ako je navrhnuté v
žalobnom petite.

Odhliadnuc od toho, že požiadavka navrhovateľa na ospravedlnenie musí obsahovať presný text
požadovaného ospravedlnenia, logicky z toho dôvodu, aby aj v prípade neochoty odporcu podrobiť

sa rozhodnutiu súdu v takejto veci a splniť uloženú povinnosť, rozhodnutie bolo spôsobilé splniť
navrhovateľom sledovaný účel, ktorým je praktické nahradenie vôle odporcu výrokom rozsudku
navrhovateľ ani doposiaľ nenaformuloval a poučovanie súdom o správnej formulácii žaloby pritom nie
je možné, pretože táto otázka má svoj základ v hmotnom (nie procesnom) práve.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie sú naplnené zákonné

podmienky pre to, aby súd uložil odporcovi povinnosť sa mu verejne ospravedlniť za odvysielanie
relácie dňa 17.1.2007 v hlavnej spravodajskej relácii o 19.00 hod., a už vôbec nie sú splnené
zákonné podmienky pre priznanie uplatnenej peňažnej satisfakcie, keď v danom prípade nedošlo
k závažnejšiemu porušeniu vo sfére občiansko-právnych vzťahov tak, ako to citované zákonné
ustanovenia predpokladajú.Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že odporca dňa XX.X.XXXX v hlavnej spravodajskej
relácii o 19.00 hod. odvysielal vyššie uvedenú reláciu, je faktom, že moderátor uviedol vek a meno,
no nesprávne priezvisko navrhovateľa, použil aj výrazy zavraždil, brutálnym spôsobom zabil, spáchal,

strelil, zavraždil, vylákal, udrel, strelil, a je tiež pravdou, že relácia bola odporcom odvysielaná vo
večerných hodinách v deň vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Nitre, teda v čase, keď odsudzujúci
rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť, ako však bolo vyššie uvedené, predpokladom úspešného
uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, jednak to,
že bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla ujma na právach chránených ust. § 11 Občianskeho

zákonníka. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené. Súd však zastáva názor, že odvysielaním
predmetnej informácie, ktorú odporca získal zo štátnych oficiálnych zdrojov po rozhodnutí Krajského
súdu v Nitre nemohlo dôjsť a nedošlo k neoprávnenému zásahu do mravnej integrity navrhovateľa,
ktorý bol dňa X.XX.XXXX právoplatne odsúdený pre pokračovací trestný čin vraždy, za ktoré mu
bol uložený trest odňatia slobody na doživotie. Odvysielanú reláciu súd nemohol vyhodnotiť ako
konanie odporcu proti osobnej a mravnej integrite občana - navrhovateľa, znižujúce jeho dôstojnosť,

ako konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom by ohrozilo jeho postavenie
a uplatnenie v spoločnosti, keď v čase odvysielania relácie navrhovateľ bol vo výkone trestu v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove. Nachádzal sa teda v uzavretej komunite spoluväzňov,
odsúdených ako on pre obzvlášť závažné zločiny. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. 1To 12/2007, v ktorom je navrhovateľ

hodnotený ako osoba s vysokým stupňom spoločenskej nebezpečnosti spáchaného konania, ktorý je
uňhonepochybneavýraznezvyšovanývzhľadomnacharakteraspôsobjehokonania,ktorýmusmrtilnič
netušiacich nevinných ľudí, dokonca v prípade poškodenej Hunkovej osobu, ktorá mu bola podstatným
spôsobom blízka, lebo s ním určitú dobu žila v spoločnej domácnosti a starala sa mu o maloletého syna.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení ďalej konštatuje, že obžalovaný Laduna vo všetkých troch

prípadoch vopred premysleným, plánovaným konaním, obzvlášť surovým spôsobom chladnokrvne,
bezohľadne a bezcitne strelnou zbraňou zaútočil na životy troch nič netušiacich poškodených, ktorých
výstrelmi pri jednotlivých skutkoch usmrtil. Pritom v prvých dvoch skutkoch nepochybne konal so zištným
úmyslom a v treťom prípade z obavy o prezradenie svojich predchádzajúcich skutkov poškodenou
Hunkovou a z obavy, aby ho táto nevydierala. Pritom podľa znalcov psychiatrov a psychológa v

osobe tohto obžalovaného ide o výrazne egocentricky zameranú osobu, citovo chladnú, s plochšou,
egocentrickou afektemotivitou. Obžalovaný Laduna netrpel a ani netrpí žiadnou duševnou chorobou,
jeho disociálna porucha osobnosti nemala vplyv na jeho rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti,
vrodená osobná anomália nie je bežnými medicínskymi prostriedkami ovplyvniteľná. Znalci ustálili, že
možnosť resocializácie je výrazne sťažená so značne neistou prognózou, blížiacej sa k nemožnosti

nápravy. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti, ale najmä s prihliadnutím na spôsob spáchania jednotlivých
skutkov, neodstraniteľné a ťažké následky konania obžalovaného, spočívajúce v usmrtení troch obetí,
aj najvyšší súd dospel k záveru, že tieto okolnosti svedčia o vysokej morálnej zvrhlosti, bezcitnosti
a naprostej neúcte obžalovaného Ladunu k ľudskému životu. Nepochybne preto v posudzovanom
prípade sa nemožno ani len v rovine teoretickej stotožniť s názorom navrhovateľa, že odvysielaním

relácie odporcu dňa X.X.XXXX došlo k zásahu odporcu do jeho osobnostných práv, keď navrhovateľ
je nepochybne s odvysielanou reláciou alebo bez nej ako osoba vnímaný nanajvýš negatívne. Ako
bolo vyššie uvedené, ďalšou nevyhnutnou podmienkou ochrany dôstojnosti občana podľa ust. § 11
až 13 Občianskeho zákonníka je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý
takú ujmu osobnosti občana privodiť. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil konanie

odporcu spočívajúce v odvysielaní príspevku v hlavnej spravodajskej relácii dňa 7.1.2007 o 19.00
hod jednoznačne za objektívne nespôsobilé privodiť ujmu osobnosti navrhovateľa, ktorému by mala
byť poskytnutá ochrana v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Inými slovami
navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie obidvoch podmienok pre úspešné uplatnenie práva, pretože
nepreukázal, že došlo k následkom predpokladaným vyššie cit. zákonnými ustanoveniami, preto súd

návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Z tohto dôvodu súd zamietol aj navrhované dokazovanie
výsluchom svedkov Petra Ladunu st., Radoslava Ladunu, Jozefa Kákoni a Tibora Harmanovského, keď
mal za to, že ani ich výpovede by neprispeli k zisteniu skutočností právne významných pre posúdenie
veci a k zisteniu skutkového stavu.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na ochranu osobnosti za príspevky odporcu údajne odvysielané v

dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX takéto údajné odvysielanie relácií v konaní preukázané nebolo.
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Newton Media, s.r.o. súd nezistil taký predmet činnostispoločnosti, na základe ktorej by listinné dôkazy, ktoré boli súdu predložené mohli mať požadovanú
váhu a dôkaznú hodnotu. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu navrhovateľa
ohľadnejehodôkaznéhobremenaavyhľadávaldôkazyzaňho.Navrhovateľneuniesoldôkaznébremeno

a nepreukázal také právne významné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné, ako zamietavé
rozhodnutie súdu.

Na základe vykonaného dokazovania a vyslovenia právneho názoru súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Odporcovi priznal náhradu trov konania
potrebných na účelné bránenie práva. Vzhľadom k tomu, že odporca trovy konania nevyčíslil, súd mu

ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne, trojmo.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.